Dobroslava Luknárová: Vakácie –

ktovie, koľko súčasných račianskych školákov – čo sa včera vracali zo školy s koncoročným vysvedčením, rozumie tomuto slovu?

A pritom je pre nich aj pre študentov nesmierne príťažlivé. Veď práve začali! Dokonca tie najdlhšie v roku – letné, koncoročné!!! Očakávané, vytúžené... možno by sa dali spomenúť ešte ďalšie lichotivé prívlastky?!

Ale čo tak predstaviť si, ako prežívali vakácie dávni račianski, ešte lepšie – račišdorskí – školáčikovia?

Mnohí, najmä starší, predovšetkým pracovne – veď každá robotná ruka bola na poli, vo vinohrade, ale aj pri dome nielen vítaná, ale priamo požadovaná. Od roku 1666, kedy račianski vinohradníci uzavreli s grófom Pálffym zmluvu, že môžu dávky daní a roboty, určené urbárom, vyplácať v peniazoch, odchádzali mnohé rodiny z Rače, vrátane starších detí, do žatvy na Dolnú zem. K príjemnejším prácam priamo doma patrilo zbieranie raždia v okolitých lesoch a pasenie husí vo Výhone. Dalo sa pri nich zahrať, aj si v horúcich letných dňoch ochladiť nohy v potoku.

Dievčatám veľakrát pripadla starosť o mladších súrodencov, niekedy aj o susedove deti. A pravdaže aj mnohé domáce práce, na ktoré mamy samy nestačili: zamiesiť cesto na chlieb, uvariť obed, oprať, okopať záhradku pri dome. Väčšina 12-14-ročných dievčeniec si s týmito prácami už vedela poradiť.

Ešteže patria k letu dlhé príjemné podvečery?! Snáď aj dávnejšie bývali veselé a samopašné? Pravda, v kronikách sa o nich nepíše, ale prastaré mamy a otcovia na ne s úsmevom spomínajú. A možno aj ich starí rodičia? Veď deti sú deti – nejakú zábavku si vždy nájdu – aj našli?

           

Ale vráťme sa ku kronikám a starým listinám. Podľa nich mala Rača svoju farskú školu, a tým aj žiakov, už v polovici 16. storočia. Dokonca sa dá predpokladať podľa dokumentu z roku 1342 o existencii fary, že škola mohla pri nej vzniknúť už oveľa skôr, ako je konkrétnym zápisom zdokumentovaný rok 1550. Škoda, že dva veľké požiare, ktoré v rokoch 1732 a 1861 premenili na zhorenisko veľkú časť obce, vážne poškodili nielen budovu fary, ale aj skromný domček školy pri nej. Naviac v roku 1856 vznikol požiar priamo na fare, zostali z nej len dve predné izby. Farskú matriku aj rôzne listiny a dokumenty pohltili neľútostné plamene.

V novšej farskej kronike sa píše, že obecná škola stála priamo pri farskej bráne. Iba slamou pokrytá izba zhorela v r. 1810. Druhá stála vo farskej záhrade. Vraj ju neraz podmáčali splavové vody z viníc, preto bola vlhká a nezdravá. Tretiu, murovanú školu postavili vedľa fary a kostola v r. 1826. V nej už bolo počítané aj s malým bytom pre učiteľa. Avšak ani táto sa nevyhla požiaru. Vo farskej kronike sa dá prečítať, že na opravu katolíckej školy po požiari zapožičal barón Névery v roku 1862 1000 zlatých bez nárokov na úrok.

Hm, aká len bola dávna račianska škola? Povieme si, ako mnohé iné v tých dobách – mladší aj starší žiaci sa vyučovali súčasne a iste dobre poznali nielen svoj gríflik a tabuľku, ale aj štipľavú trsteničku prísneho pána rechtora. Veď poradiť si skoro s dvomi stovkami žiakov a žiačikov v jednej triede, iste nebolo pre učiteľa jednoduché. A koľko vôbec chodili deti do školy, keď sa bežne používala fráza: Chodil do školy len tri zimy...?

            Podľa dobových listín prevládalo v Rači v 18. storočí slovenské obyvateľstvo a to si vynútilo zástoj slovenčiny v úradnom aj školskom styku. Svedčí o tom napr. zápis z vizitácie v miestnej farskej škole z roku 1781: V škole sa vyučuje nemčina aj slovenčina.

Do začiatku 19. storočia mala Rača iba katolícku školu, no práve v prelomovom roku 1 800 prišiel pôsobiť do obce na pozvanie račianskych evanjelikov učiteľ Daniel Makovíni. Vyučoval najprv v prenajatých priestoroch až do r. 1812, kedy bola za 9 084 florenov postavená nová evanjelická škola s dvomi triedami a modlitebňou. Zachovalo sa z toho obdobia aj meno ďalšieho vtedajšieho učiteľa – Ondrej Steberle – pôsobil v Rači plných 23 rokov a vykonal nielen pre školu, ale aj obec veľa záslužnej práce.

V katolíckej škole pôsobil Ján Mirovzský, pôvodom poľský šľachtic. Bol nielen učiteľom, ale aj organistom, kostolníkom a zvonárom v jednej osobe od r. 1845 až do svojej smrti. Časom sa aj katolícka škola dočkala lepších priestorov. V roku 1855 sprostredkoval vtedajší kat. farár Adam Hájek pre ňu kúpu bývalej Zichyho kúrie. Táto budova aj s priestranným dvorom slúžila račianskym katolíckym žiakom plných 80 rokov. Dodnes stojí v našej obci ako dom č. 46 na Alstrovej ul.

V 20. storočí sa naša obec nevídane rozrástla a spolu s ňou aj jej školstvo. V mnohom sa postupne menil štýl života jej obyvateľov a mení sa doposiaľ. Mohli by sme pridávať ďalšie, novšie kapitoly. (A možno časom aj pridáme.)

 Jedno však asi zostáva rovnaké – vzťah žiačikov a žiakov k prázdninám. Teda po starom – k vakáciám. Možno sa nesie v obdobnej nálade:

Na hojdačke leta

slnko k nebu vzlieta

Letí, letí čoraz vyššie,

na oblohu odkaz píše -

O čom? Vy to neviete?

O prázdninách, o lete:

Vitajte, prázdniny,

veselé šťastné dni!

                                                                                 

Použitá literatúra:

J. Podolák a kol.: RAČA Vlastivedná monografia, Bratislava 1989

Ľ. Havlovič: RAČA Z dejín a pamiatok obce, Bratislava 2002

Vojtech Polakovič: Hrajúce sa deti na potoku (Alstrova ulica v roku 1952)

Michal Drotován: Úver na rekonštrukciu MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská

Úver na rekonštrukciu MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská vo výške 1,3 milióna eur je témou dňa v Rači. Vo svojom príspevku sa pokúsim zhrnúť, ako som vnímal a ako vnímam túto "akciu".

   

V prvom rade treba uviesť, že MŠ Plickova je materská škola, ktorej stav je zo všetkých budov vo vlastníctve resp. správe MČ Rača najkatastrofálnejší - nie je tam v poriadku strecha ani obvodový plášť, okná sú staré, zateká tam a toalety sú na úrovni Indie pred tridsiatimi rokmi. Oprava je teda nevyhnutná. Čo sa týka ZŠ Tbiliská, je to škola, kde som člen rady a teda mám informácie, dá sa povedať z prvej ruky - škola chátra a zateplenie a výmena okien sú tiež veľmi potrebné. Rovnaké sa dá povedať aj o ZŠ Hubeného , ktorá je ďalším horúcim adeptom na rekonštrukciu.

Verím, že sa zhodneme, že v dnešnej dobe je kvalitné vzdelanie v kvalitnom a priateľskom prostredí základom úspechu detí v budúcnosti. V Rači som navštevoval ZŠ Jana de La Salle a GŠB, čo sú cirkevné školy a hlavne GŠB je pekne opravená a vynovená - má už veľmi ďaleko od budovy, ktorú sme ako študenti navrhovali zbúrať :-) Prvé tri roky som chodil na ZŠ Dopravnú, ktorá už dávno neexistuje, ale bola tiež zo strany MČ Rača v minulosti opravená.

Takže bod jedna - rekonštrukcia MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská je nevyhnutná a potrebná.

Druhou legitímnou otázkou je - ako financovať túto rekonštrukciu?

Na úvod treba uviesť, že starosta a vedenie miestneho úradu presadzovalo pôvodne rekonštrukciu úradu - na to sme im ako poslanci povedali, že neexistuje, aby sa opravoval skôr úrad ako naše škôlky a školy. Preto sme povedali, že ak väčšia investičná akcia, tak jedine do budov škôlok a škôl príp. do voľnočasového centra v amfiteátri. Sám dodnes nechápem, ako mohlo vedenie napadnúť, že treba ako prioritu rekonštruovať budovu úradu.

Následne sa dohodlo, že Rača sa bude uchádzať o grant ISRMO a pre presne stanovené kritéria sa do neho (pre podmienku územnej celistvosti) mohla dostať iba ZŠ Tbiliská a nie ZŠ Hubeného. Na ZŠ Hubeného však nezabúdame - vlani sa tam napríklad menila kotolňa. A MŠ Plickova bol jednoznačný kandidát pre technický stav budovy. Žiadosť o grant podľa posledných informácií prechádza do druhého kola a treba držať palce, aby bola úspešná.

Popíšem stručnú genézu, ako som vnímal celý proces prijímania úveru.

Po skončení zastupiteľstva v máji starosta hneď zvolal pracovnú poradu, kde vedenie predostrelo záujem zobrať úver vo výške 1,3 mil. €. Ja s Milošom Joštom sme namietali, že to bolo treba oznámiť skôr, aby sme zvolali riadne zhromaždenie obyvateľov podľa VZN - žiaľ väčšina ostatných poslancov nás nepodporila a teda sme nezohnali ani päť podpisov na zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva. Jediné, čo sa nám podarilo, bolo zvolanie diskusie s občanmi v KS Žarnovická začiatkom júna 2012. Medzitým už jednala, ako som sa neskôr dozvedel, finančná komisia, kde nie som členom. V nej členovia poslanci jednohlasne súhlasili s úverom. Napriek tomu som veril, že diskusia s občanmi prinesie novú dimenziu do rozhodovania a pripomienky a námety budú zapracované. Podmienky úveru v tejto dobe ostatní poslanci nečlenovia finančnej komisie nevedeli resp. vedeli iba neoficiálne.

Nasledovala diskusia v rámci poslaneckých dní - časť poslancov sa do diskusie nezapájala. Podnety môžem rozdeliť na dve kategórie - rozumné argumenty a pripomienky (napr. p. Ščibrány, p. Mihálik, čiastočne p. Čierny a pod.) a vykrikovanie a politická prezentácia (Krampl a spol.). Pán Krampl, keď dostal riadne slovo, tak nemal záujem vystúpiť. Verejne nevystúpil nikto z budúceho petičného výboru.

Po diskusii prišla projektová dokumentácia na MŠ Plickova a základné informácie o ZŠ Tbiliská - priebežné kalkulácie vychádzali na menej ako 1,3 mil. €. Dostal som však, na druhej strane, aj rozsudok Okresného súdu BA III a uznesenie KS BA vo veci Rača vs. In Vest, s.r.o. - spor sa vracia do bodu nula a jednoznačné rozhodnutie o zamietnutí žaloby o náhradu škody sa stálo otvoreným sporom - pri slovenskom súdnictve ťažko predpovedateľnom. Ako som pochopil z celej diskusie, je to najväčšia hrozba brania úveru - s tým súhlasím. Právny stav je však taký, že v práve je MČ Rača - žalobca nikdy počas celého procesu povolovania - územného konania - nenamietal ani zaujatosť ani prieťahy v konaní na druhostupňovom orgáne miestnej štátnej správy - tj. na Krajskom stavebnom úrade. Vypočítaná suma tiež nemá nič spoločné s kostolným poriadkom, zmluva o budúcej zmluve viazaná na, v tej dobe, hypotetické rozhodnutie stavebného úradu nie je obhájiteľná. Nakoľko však slovenské súdnictvo je také aké je, právne aj morálne jednoznačný spor môže skončiť rôzne. Takže toto je najväčšia hrozba - v prípade naplnenia a splácania by bola činnosť samosprávy oklieštená - v žiadnom prípade by však nehrozila nútená správa. Tá by ani nebola možná, nakoľko Rača je ešte stále relatívne bohatá - veriteľ by uplatňoval nárok na nehnuteľný majetok.

Takže spor s In Vest, s.r.o. je hrozba, na základe doterajšieho priebehu sporu ju hodnotím na mierne menej ako je 50%. Nie je však pravda, čo sa šírilo po Rači, že by v prípade prehrania hrozila nútená správa. Raču by čakalo niekoľko chudobnejších rokov, ale určite nie nútená správa. Ale áno, vnímam túto vec ako najzásadnejší argument proti úveru.

Ďalej pokračoval proces tak, že finančná komisia aj miestna rada odporúčala (a treba povedať, že za hlasovali všetci poslanci- členovia) prijatie úveru vo výške 1,3 mil. €. To už je spolu 8 poslancov, tj. väčšina (niektorí sú aj v rade aj vo finančnej komisii). Takže de facto bez toho, aby sme o úvere rozhodovali resp. vyjadrovali sa k nemu ostatní poslanci, ktorí nie sme v rade ani finančnej komisii, tak úver už mal väčšinovú podporu.

Bol som následne pred dilemou - mal som v podstate dve možnosti - byť pasívny, zdržať sa hlasovania v zastupiteľstve a následne hovoriť, že ja s tým nič nemám, ja som sa zdržal a mňa to nezaujíma. Na druhej strane som jednoznačne podporoval rekonštrukciu MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská. Takže s cieľom som na 100% súhlasil. Cesta už bola aj bez môjho názoru rozhodnutá - úver. Rozhodol som sa teda pre druhú možnosť - aktívne doriešiť a upraviť veci. Deň pred zastupiteľstvom som navrhol spoločne s poslancami za náš klub, že v uznesení musí byť uvedené, že peniaze z úveru sa budú čerpať iba na tieto dve akcie a teda to bude presne viazané - v prípade, ak zostanú peniaze (čo podľa prepočtov bude cca 0,2 mil.€), tak sa bude ďalej riešiť čo s nimi. Banka súhlasila s tým, že je možné nečerpať úver v celej výške - na konci roka už bude snáď viac jasno - vytýčené aspoň jedno pojednávanie v tom spore opäť na Okresnom súde BA III a tiež bude jasné, či a v akej výške bude prebytok rozpočtu. Na základe toho by sa tá časť už ani nečerpala, tj. znížila by sa výška úveru a teda aj splátok. Časť splátok by už od nového roka bola financovaná z ušetrených peňazí za energie na MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská. V prípade priaznivej situácie by sa riešila výmena okien na ZŠ Hubeného.

Priamo na zastupiteľstve som navrhoval ešte jeden bod do uznesenia - a to vytvorenie kontrolnej komisie, ktorá bude priebežne kontrolovať nakladanie s peniazmi z úveru. Komisia by mala byť zložená z troch poslancov a troch zástupcov občanov. Ak sa vyznáte vo financiách alebo stavebníctve príp. v oboch sférach, tak mi prosím napíšte na e-mail drotovan@yahoo.com a budem veľmi rád, ak sa nestranný odborník prihlási za člena. Komisia by to nemala byť politicko-emočná ale odborná - hlavne zo strany občanov. Poslancov je 15 a vybrať z nich troch odborníkov v tejto oblasti, ktorí by boli členmi a mali záujem (áno, napriek tomu, že poslanci sú volení zástupcovia, časť z nich nemá záujem byť v komisii už teraz!!!), tak to bude náročnejšie. O to viac je potrebná silná občianska angažovanosť.

Doplnenie uznesenia som navrhol hlavne preto, že ináč by bola iba záverečná kontrola kontrolóra, ktorá by už iba konštatovala veci. Takto by priebežne malo byť kontrolované vyberanie ponúk, fakturácia, priebežný stav projektu atď.

Ak by tento môj návrh neprešiel, tak by som za úver určite nehlasoval. Oba návrhy sa však stali súčasťou uznesenia a myslím si, že som ako poslanec, ktorý išiel do už väčšinovo rozhodnutého zápasu, dokázal presadiť maximum možného. Áno, možno by z politicko-populistického hľadiska bolo pre mňa najlepšie riešenie nehlasovať resp. sa zdržať. Rekonštrukciu MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská na 100% podporujem, presadil som stransperentnenie celého procesu a z pozitívnoprávneho aj prirodzenoprávneho pohľadu som presvedčený, že v spore s In Vest je v práve MČ Rača (aj keď, ako som uviedol vyššie, žiaľ na slovenské súdnictvo sa nikdy nedá spoľahnúť a vyniesol už také rozsudky, že človek sa chytal za hlavu - treba však uviesť, že ak by samotné prieťahy na úradoch o niekoľko dní boli brané ako hmotnoprávna zodpovednosť, tak by,  pri dodržiavaní termínov zo strany úradov, tento štát za chvíľu kompletne skrachoval). Z daného dôvodu som bol nakoniec jedným zo štrnástich poslancov, čo hlasoval za uznesenie. Jediným poslancom, ktorý za neho nehlasoval a zdržal sa bol Jozef Házy - ten však počas celého procesu od mája nepovedal k úveru ani jedno slovo - dá sa povedať, že si umyl jedine ruky. Či je toto riešenie lepšie, nechám na obyvateľov Rače.

Nikdy som nezastával názor, že budem nič len muzikant - a ľudia, čo ma poznajú vedia, že do poslednej chvíle sa snažím veci riešiť a v rámci možnosti zlepšovať a upravovať - presadenie kontrolnej komisie s 50% účasťou občanov-neposlancov na včerajšom zastupiteľstve považujem za maximum možného v tejto situácii. A nerobím mŕtveho chrobáka, čo je v komunálnej politike často pragmatický najlepšie riešenie. Rozhodol som sa na základe informácií, ktoré som mal, veci, ktoré som presadil a diskusií, ktoré som viedol (aj s odporcami úveru aj so zástancami). Verím, že MŠ Plickova aj ZŠ Tbiliská budú opravené a občania spokojní - aj keď to starosta samozrejme bude brať ako vlastné silné PR. V politike som vždy zastával názor, že je dôležité, aby sa veci riešili a je už o mnoho menej dôležité, kto za ne zlízne smotanu. Pre mňa je prioritou plnenie nášho predvolebného programu a tam bol aj bod rekonštrukcie školských zariadení.

PS: Len pre porovnanie - plátanie stále odstaveného tunela pod hradom už stálo obyvateľov skoro 600-tisíc € , nehovoriac o tom, že len pred dvomi rokmi skončila rekonštrukcia predmetného tunela za viac ako 10 miliónov € (platené DPB - teda z rozpočtu a BVS - z ceny vodného a stočného, tj. opäť občanmi). Rekonštrukciu MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská považujem za rozumnejšiu investíciu.

Miro Ščibrany: Otázniky nad úverom 1.3 mil. €

Krátka rekapitulácia pred zajtrajším Miestnym zastupiteľstvom.

Na úvod: obnovu a zateplenie MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská podporujem. Obe budovy majú „svoje roky“ a vyžadujú „liečenie“ - svedčí o tom fotodokumentácia stavu MŠ Plickova (ZŠ Tbiliská je na tom podobne). Obnova a zateplenie prinesie aj úspory nákladov na vykurovanie.

Jadrom sporu a polemiky nie je otázka „NA ČO?“, ale „ZA ČO?“.

Podľa vedenia MČ finančné zdroje, ktorými disponujeme, na obnovu školských zariadení a iné investičné aktivity nepostačujú, preto už do návrhu Rozpočtu MČ Bratislava-Rača na rok 2012... poslanci zabudovali zámer financovať obnovu z úveru.

Súčasný rozruch okolo uzatvárania úverovej zmluvy vyvoláva práve toto rozhodnutie vedenia MČ a poslancov o úvere a neskôr aj o „úprave“ výšky úveru z cca 1 mil. € na 1,3 mil. €, a to bez informovania občanov a bez širšej verejnej diskusie.

Na čo, ak nie aj na takýto účel má MČ svoj mesačník? web-stránku? televíziu?

K úveru na 1,3 mil. € MČ Rača vykročila už 16. mája oslovením ôsmich peňažných ústavov. Tri zo šiestich, ktoré zaslali ponuku, vybrala do druhého kola finančná komisia MZ 4. júna, tzn. v deň, keby sa konalo prvé a jediné verejné stretnutie s občanmi vo veci úveru.

Aj keď sa čiastka 1,3 mil. € od začiatku opiera len o odhad nákladov, poslanci majú v úmysle úver v tejto výške schváliť už na zajtrajšom zastupiteľstve. V čase, keď rozpočet na ZŠ Tbiliská stále nie je k dispozícii, rozhodnutie o ISRMO nie je známe, súdny spor s IN VEST s.r.o. je znova v bode nula, analýza rizík splácania úveru nie je spracovaná, analýza možného zníženia výdavkov rozpočtu MČ chýba, časť občanov zorganizovala petíciu proti zadlžovaniu Račanov a mnohé otázky a námietky občanov nie sú zodpovedané...

Vo svetle týchto faktov je jasné, prečo bolo verejné stretnutie večerom otázok bez odpovedí, a prečo sa diskusia nerozprúdila ani po stretnutí: karty sú už dávno rozdané, kocky vrhnuté, Rubicon prekročený. Niekto to zase raz vymyslel za nás a od nás očakáva len súhlas a prípadné standing ovation.

Pripomenulo mi to časy, kedy podobným štýlom „diskutovali“ mocní s bezmocnými.

Vtedy to skončilo štrnganím kľúčmi.

Miro Ščibrany

člen račan.sk

Odkazy

Úver 1.3 mil. € - blesk z jasného neba?

„Veškeré kvaltování toliko pro hovado dobré jest“

Naše peniaze a tí druhí: Brať či nebrať (úver)?

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - úvod

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - programová časť

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - tabuľková časť

Príjmy a výdavky MČ Bratislava-Rača od roku 2009

Miro Ščibrany: „Račania dostanú do schránok maľovanú mapu“

... napísal v titulke jedného článku Račiansky výber číslo 9 v novembri 2011.

Fakty

V článku sa ďalej píše: „Vedenie mestskej časti v spolupráci s podnikateľskou obcou a spoločnosťou CBS pripravili pre občanov maľovanú mapu Rače. Počas novembra ju bezplatne dostanú do poštových schránok. Veľkorozmerný originál mapy bude ešte tento rok zdobiť aj vnútorné priestory Miestneho úradu na Kubačovej ulici. ... Maľovaná mapa Rače nie je financovaná z rozpočtu mestskej časti. Vyšla za podpory podnikateľskej obce, za čo im touto cestou ďakujeme. (md)“ (zvýraznil M. Š.)

Interaktívnu maľovanú mapu Rače nájdete aj na internete a je príťažlivou, na informácie o Rači bohatou prezentáciou našej mestskej časti.

„Informácia o hospodárení spoločnosti Media Rača, spol. s r. o. (TV Rača spol. s r.o.) za rok 2011“ uvádza, že „... spoločnosť zakúpila pre potreby mestskej časti originálny obraz maľovanej mapy Rače, ktorý zdobí priestory rokovacej miestnosti na Alstrovej ulici.“ V tabuľkovej časti nájdete položku „Maľovaná mapa Rače - originál obraz Rače ... 1.340,- €“.

Vo výdavkovej časti záverečného účtu MČ Rača za rok 2011 (program 2. „Propagácia a marketing“, podprogram „Prezentácia samosprávy“, prvok „TV Rača/Média Rača“) je uvedené, že MČ Rača vynaložila v roku 2011 na tovary a služby TV Rača/Média Rača 44.631,- €.

Otázniky

Ak je TV Rača/Média Rača (spolu)financovaná z rozpočtu MČ, je v súlade so skutočnosťou tvrdenie, že „maľovaná mapa Rače nie je financovaná z rozpočtu mestskej časti“?

Ak sa informácia o bezplatnej turistickej mape Rače dostala cez Račiansky výber do domácností všetkých obyvateľov MČ Rača, prečo informáciu, koľko MČ minula za originál mapy, občan nájde len v nenápadnej zmienke jedného z mnohých podkladových materiálov pre utorkové Miestne zastupiteľstvo?

Napĺňa vedenie MČ takýmto informovaním o hospodárení s verejnými zdrojmi svoju predstavu o „transparentnej Rači“?

Miro Ščibrany

člen račan.sk

Pozvánka na MZ MČ Rača v utorok 26. júna 2012

Odkazy

Úver 1.3 mil. € - blesk z jasného neba?

„Veškeré kvaltování toliko pro hovado dobré jest“

Naše peniaze a tí druhí: Brať či nebrať (úver)?

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - úvod

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - programová časť

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - tabuľková časť

Príjmy a výdavky MČ Bratislava-Rača od roku 2009

Dobroslava Luknárová: O vlakoch

V mladých rokoch som často cestovávala vlakom.

            Posledné prázdniny so starou mamou. Bola som udivená, koľko zaujímavých príhod mi porozprávala zo svojich  detských a mladých rokov. Boli to príhody, ktoré predtým nespomínala – aj sa smiala, ako sa jej presne vybavujú. Vtedy som sa čudovala – dnes už nie.  Sama na sebe pozorujem, že čím je človek starší, tým viac spomína. Pripomína si pekné chvíle svojho života, sny mu vracajú aj iné chvíle – smutné, rozpačité, dôležité aj také, o ktorých ani netušíme, prečo zostali zakódované v našom podvedomí, v tajnej skrinke pamäte.

            V mladých rokoch som často cestovávala vlakom. Dodnes mám v pamäti uloženú hudbu klepotajúcich kolies aj krátke medzihry staničných hlásení: „Rýchlik z Bratislavy z koľaje č. tri odchodí...“

            Nedávno som sa chystala na pomaturitné stretnutie – nepýtajte sa po koľkých rokoch. Mohla som ísť autom či autobusom, no ja som sa rozhodla pre vlak, lebo ten patril k mojim pripomínaným rokom.

            A fungovalo to! Len čo sa vlak pohol a za oknom sa rozbehol film s nepísaným názvom Cesta z miesta R do mestečka T a S, zaznela okolo mňa, ale hlavne vo mne tá dávna známa hudba. Prinavracala mi stovky mojich ciest vlakom aj ľudí, ktorí k nich patrili:

            Naše rodinné výpravy na hlavné prázdniny z Rišňoviec cez Kozárovce a Lužianky... mihla sa mi dávna stanica Hornej Štubne aj tunely v smere na Diviaky, vozne s drevenými lavicami, iskry z komína parnej lokomotívy uháňajúce za oknom v nočnej tme presne opačným smerom... spomaľujúci klepot kolies vlaku pred blížiacou sa stanicou.

            Tie dávne stanice z našich rodinných ciest? Už si nepamätám, v ktorej to bolo – v záhradke staničného domku stál hrad, vlastne zámoček, s červenými vežičkami a farebnými okienkami. Dolu pod zámockým vŕškom uprostred rozkvitnutých nechtíkov stál trpaslík s vysmiatou tvárou a mne sa zdalo, že po každé kýva práve mne... V školských rokoch ma raz uchvátila pražská hlavná stanica – cestovali sme domov zo spartakiády, osobitný vlak bol nabitý veselosťou, pesničkami. „Limo v sáčku, limo v sáčku“ - ozývalo sa v staničnom virvare...

            Panej oproti sa kýchlo. „Na zdravie“ - vravím a som zrazu v prítomnosti. Pani zaďakuje, prehodíme spolu zopár viet. Vlak vchádza do stanice. Musím počkať na jej názov, lebo ju vôbec nepoznávam. Stanice, staničky! Bože, aké ste iné, vynovené oproti tým mojim dávnym. Naozaj život i pre vás napísal nejednu novú stránku. Zachytávam sa každého staršieho pohľadu – našťastie polia sa veľmi nezmenili – opäť sa na nich vlní dozrievajúce obilie a v ňom povyšívané vlčie maky, veľké lány slnečníc vzdávajú svoju chválu slnku, sem-tam sa mihne vodná hladina rybníčka aj ostrovčeky agátov a bazy.

            Pani oproti číta, skôr listuje v časopise Plus 7 dní. Občas sa nám stretnú pohľady. Možno sa jej zdá čudné, že sa toľko usmievam. Ale nie je mi do reči. A možno ma chápe?

„Cestovné lístky prosím“ – tuším aj uniforma sprievodkýň zostala taká istá ako je skoro také isté vnútro vlakovej súpravy, v ktorej sa veziem, aj ten typický vlakový pach, ktorým je vozeň presiaknutý skrz - na skrz. Je iný ako za čias parných lokomotív. Vytratil sa z neho typicky dym zo spáleného uhlia, ani sadza mi už iste nepadne do oka...

            A opäť sa vynára spomienka – ujo Janko – bol rušňovodič. Neraz počas prázdnin, z ktorých časť som vždy trávila vo Zvolene, sme mu so sesternicou, jeho dcérou, nosili obed na stanicu. Raz ma aj zobral na rušeň – bolo v ňom horúco, uhoľný prach sa miešal s pachom strojového oleja... Ujo mal hrmotný hlas, trochu začiernenú tvár a veselé modré oči. Zdalo sa mi, že sú naplnené tou diaľkou železničných tratí, po ktorých uháňa „jeho“ vlak. Obrovský rušeň odfukoval ako mohutný živý tvor, majestátne čakal na točni, pokým ho nasmerujú, kam bolo treba. „Prídem večer, sojky...“ zakýval nám, ozval sa ostrý pisk. Obor odfúkol, zavzdychal, obrovské súkolie ožilo, rušeň sa pohol na jednu zo svojich ciest...

            Stojím pri dverách vagóna. Vlak spomaľuje, prechádza po výhybkách na určenú koľaj. Známe škrípanie bŕzd, útržky hlasu zo staničného ampliónu prinášajú každodennú informáciu o osobnom vlaku z Bratislavy... Podvedome lovím známu postavu na staničnom peróne,... známu tvár,... zostupujem po vysokých schodíkoch až na betón nástupišťa. Keď si padáme s kamarátkou a spolužiačkou do náručia, môj vlak sa znova dáva do pohybu... Ešte dosť dlhý čas vnímam jeho hudbu napriek tomu, že sedím v pohodlnom aute a rozprávam sa so spolužiačkou a jej manželom o všetkom možnom.

            Človek by nepovedal, akú silu a životnosť majú aj tie najnepatrnejšie spomienky. Napríklad tie, čo súvisia s mojimi dávnymi cestami vlakom...

Stanice, staničky

dávnych vlakov –

Príbehy do koľají

zakliate

Skrývate v sebe

tep mnohých rokov,

osudy ľudí, strojov

časom odviate

Stretnutia, rozlúčky –

koľkože ich bolo

za celé dlhé

desaťročia?

Stanica pulzuje

svojím denným ruchom

Počíta odchody?

Nepočíta...

Hľa jeden vlak

sa práve pohol,

čochvíľa s diaľkou

splynie...

Už nový hlási

staničný amplión

A tak je to stále –

Tak je to stále

Odchodia vlaky,

prichodia vlaky

jedným aj opačným

smerom -

Skrývajú v sebe

volanie diaľok,

náručia stretnutí,

nostalgiu rozlúčok...

Stanice, koľaje, vlaky,

váš život je už taký!

(Ilustračná fotografia prevzatá z http://vlakyfobbi.blog.cz/en/0802)

Dobroslava Luknárová: Na slávu Frankovky

V račianskom chotári po tieto dni práve kvitne a odkvitá vinič.

Drobučké kvietky pripomínajú prskavky, ktoré sa vylúpnu z guľôčok pukov, aby sa po odkvitnutí opäť premenili na maličké zelené guľky. Lenže tieto druhé budú rásť a pomaly predpovedať možnú jesennú úrodu.

Ej koľko sa len bude treba o ne starať!? Vinári to dobre vedia... ako vedeli aj desiatky, stovky generácií pred nimi. Veru, držať v rukách stopku pohára, keď sa v ňom nádherne tmavo červenie alebo zlato a číro skvie kvalitné víno, nie je iba tak.

Kvalitné víno si zaslúži svoje sviatky. Svoju tradíciu. Je v ňom zhmotnená spolu s tvrdou prácou, majstrovským vinárskym fortieľom, vrtochmi počasia aj príjemným tichom vínnej pivničky, kde čaká na svoj čas ochutnávky, konzumácie...

Jeden z vinárskych sviatkov, tradícií je práve predo dvermi. Bodaj by mu prialo počasie aj záujem návštevníkov Bratislavy. Ja pridávam iba tento hold -

Rača naša, Rača milá,

vínkom si sa preslávila.

Už od času dávneho

dorába sa

z hrozna sladkého

Frankovka kráľovská,

skvostná,

vo svete ju

kde – kto pozná.

V každom strapci hrozna

ukrýva sa pot aj drina...

V každom strapci hrozna,

Rača naša, Rača milá,

máš svoju slávu skrytú –

ako v súdku vína –

nedopitú ...

Ilustračná fotografia prevzatá z http://vinocentrum.sk/frankovka-modra/.

Miro Ščibrany: Úver 1.3 mil. € - blesk z jasného neba?

Nie tak celkom, vážení spoluobčania...

Fakty

O úvere sa hovorí už v Rozpočte MČ Bratislava-Rača na rok 2012..., ktorý bol schválený v decembri 2011. Podľa tohto dokumentu sa v prípade neúspechu MČ v ISRMO bude obnova škôl a školských zariadení a prestavba existujúcich verejných budov na sociálne zariadenia postupne financovať z úveru. Predpokladalo sa uzatvorenie rámcovej úverovej zmluvy na cca 1 mil. € s možnosťou čerpania v období 3 rokov, v druhom polroku 2012 s čerpaním 700 tis. €, so splatnosťou 10 rokov a s odkladom splátok istiny na 6 mesiacov.

Na verejnom stretnutí s občanmi 4. júna 2012 odznelo, že MČ uzavrie úverovú zmluvu na 1,3 mil. €, tzn. na čiastku o 30% vyššiu oproti návrhu rozpočtu. Viacerí občania boli zaskočení výškou úveru aj tým, že na stretnutí neboli predložené podklady, ktoré by úver a jeho zvýšenú čiastku zdôvodnili a previazali s vecným zámerom rekonštruovať a zatepliť MŠ Plickova a ZŠ Tbiliská. Až v týchto dňoch, menej než týždeň pred odsúhlasovaním úverovej zmluvy, sa objavujú prvé čiastkové projekčné podklady. Príkladom je Teplotechnický posudok obnovy MŠ Plickova a v ňom uvedená tabuľka úspor:

Analýzu rizík spojených so splácaním úveru poslanci ani vedenie MÚ zatiaľ nepredložili.

Vedenie MÚ ani poslanci nepovažujú za riziko a kontraindikáciu úveru na 1,3 mil. € ani neuzavretý súdny spor, v ktorom našej MČ hrozí povinnosť uhradiť pohľadávku IN VEST s.r.o. vo výške 1,9 mil. €. Poukázali na to, že MČ Rača súdny spor na prvostupňovom súde vyhrala a očakáva sa jeho potvrdenie druhostupňovým súdom.

V týchto dňoch sa objavila informácia, že druhostupňový súd verdikt prvostupňového súdu zrušil a vrátil na nové prerokovanie.

Dojmy a otázniky

Otázkou je, čo v komunikačnom reťazci občania - poslanci - vedenie MÚ zlyhalo a zavinilo, že sme my občania precitli až tvárou v tvár úveru 1,3 mil. € (39 mil. Sk), dva-tri týždne pred jeho schvaľovaním...

Skutočnosť, že MÚ začal sprístupňovať časti dokumentácie plánovanej obnovy škôlok a škôl vítam a oceňujem. Len škoda, že prichádza 5 minút pred 12-ou (viď dátum 13. 06. 2012 pod tabuľkou úspor)... Napriek tomu je to krok správnym smerom. Treba v ňom pokračovať a uverejniť aj podklad najdôležitejší: analýzu, prečo úver podľa vedenia MČ nemá alternatívu. S argumentmi, ktoré verejnosť presvedčia, že úver je dobre premyslené a zdôvodnené riešenie, že jeho výška 1,3 mil. € je podložená a že splácanie úveru po dobu 10 - 12 rokov MČ Rača zvládne aj v prípade, že do hry vstúpia reálne hroziace riziká a záťaže (prehratý súdny spor, pesimistický vývoj ekonomiky SR a eurozóny a pod.).

Keď poslanci a vedenie MÚ presvedčivé argumenty nevygenerujú, ich mandát na rozhodnutie o úvere bude slabý a naďalej budú medzi občanmi MČ kolovať podozrenia o skrytých záujmoch v pozadí úveru. Výsledkom môže byť STOP v komunálnych voľbách pre starostu a súčasných poslancov MČ.

Zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu vracia súdny spor o 1,9 mil. € (57 mil. Sk) znova na začiatok. Víťazstvo MČ Rača, ktoré sa zdalo byť na dosah ruky, sa zmenilo na vleklý súdny spor s neistým výsledkom. Navrhovateľovi (IN VEST s.r.o.) sa otvára možnosť zvrátiť pôvodný rozsudok vo svoj prospech, pre MČ Rača sa v opakovanom konaní výrazne zvyšuje riziko prehry.

Nepodlomia odvahu starostu a poslancov zahlasovať za úverovú zmluvu na 1,3 mil. € ani podozrenia sprevádzajúce úverovú zmluvu, ani riziko exekúcie majetku obce?

Miro Ščibrany

člen račan.sk

Odkazy

„Veškeré kvaltování toliko pro hovado dobré jest“

Naše peniaze a tí druhí: Brať či nebrať (úver)?

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - úvod

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - programová časť

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - tabuľková časť

Príjmy a výdavky MČ Bratislava-Rača od roku 2009

Miro Ščibrany: „Veškeré kvaltování toliko pro hovado dobré jest“

... napísal učiteľ národov pred vyše 350 rokmi a jeho múdro prehovára aj k Račanom v júni 2012.

Fakty

Na stretnutí občanov s poslancami a vedením MČ Bratislava-Rača dňa 4. júna 2012 zaznelo k úveru mnoho otázok, kritiky a námietok (Naše peniaze a tí druhí: Brať či nebrať (úver)?):

 

-	výška plánovaného úveru 1,3 mil. € (39 mil. Sk) nie je podložená verejne dostupnou analýzou,
-	nie je známy projekt/výkaz-výmer, dávajúci úver do vzťahu s rekonštrukciou školy a škôlky,
-	nie je známa „cena“ úveru za dobu splatnosti ani analýza rizík jeho splácania,
-	o úvere sa rozhoduje v čase, keď nie je známe rozhodnutie o projekte ISRMO, a keď je reálne riziko, že súd môže MČ odsúdiť k vyplateniu čiastky cca 1,9 mil. € (57 mil. Sk),
-	nie je dostupná informácia, koľko z dlžnej čiastky zo súdneho sporu z čias starostu Bielika, ktorý MČ prehrala, ešte zostáva zaplatiť a aký je splátkový kalendár,
-	nie je spracovaný krízový plán, vylučujúci/znižujúci v prípade pesimistického vývoja riziko nútenej správy obce, exekúcie jej majetku a iných možných dopadov,
-	ak si MČ vezme úver, po dobu splácania bude musieť šetriť na všetkých programoch a veciach vrátane takých, ktoré majú dopad na život občanov,
-	MČ v posledných dvoch rokoch hospodári s prebytkom a úver nepotrebuje.

Občania na stretnutí uspokojivé odpovede nedostali a známe nie sú ani dnes, dva týždne po. Pritom už o týždeň 26. júna má zasadať Miestne zastupiteľstvo. Pozvánka s programom na http://www.raca.sk/ zatiaľ nevisí, no podľa dostupných informácií jedným z bodov rokovania má byť - napriek rozporuplnej a neuzavretej verejnej diskusii - aj hlasovanie o úvere.

Petičný výbor v zložení Ing. Z. Dzivjaková, Ľ. Krampl, Mgr. R. Rafaj, A. Sokolová, Ing. R. Žitný a Mgr. P. Kapusta inicioval petíciu PROTI ZADLŽOVANIU RAČANOV!. Petičné hárky s podpismi občanov predloží miestnemu úradu najneskôr 25. júna, deň pred MZ.

Domnienky a názory

Zloženie petičného výboru dáva tušiť, že za petíciou sa popri vecnom cieli (zastaviť zadlžovanie) skrývajú aj ciele politické. Kritikou vedenia MČ a heslom „Rača nepotrebuje úver, úver potrebuje gorila v Rači“ ich naznačil už leták „OBCHÁDZA RAČU GORILA?“ minulý týždeň distribuovaný do schránok občanov Rače, Krasňan a Rendeza. Leták a petícia vyznievajú ako úvodné ťahy komunálnej volebnej partie 2014 s ostrými útokmi čiernych figúr na bieleho koňa a kráľa.

Faktom je, že MÚ dosiaľ občanom ani poslancom nepredložil presvedčivé argumenty, ktoré by námietky kritikov spochybnili alebo vyvrátili. Podľa dostupných informácií MÚ aj po verejnom stretnutí s občanmi na plné obrátky pracuje na príprave úverovej zmluvy.

Vnucujú sa tak otázky: aký zmysel malo verejné stretnutie s obyvateľmi 4. júna a na ňom vyslovené námietky občanov? Má MÚ a MZ dostatočný mandát na zadlženie obce na dobu trojnásobne dlhšiu než jej volebné obdobie? Kto a aký záujem má na uzavretí úverovej zmluvy? Prečo sa MÚ s uzatváraním úverovej zmluvy tak ponáhľa?

Nie som a priori proti úverom a už vôbec nie proti ich zmysluplnému použitiu (napr. na rekonštrukciu a zateplenie škôlok a škôl), no ako súkromná osoba by som za súčasného stavu v obci, štáte aj vo svete o úvere uvažoval len keby bol JEDINOU cestou k záchrane ľudského života. 

Keďže zatepľovanie medzi život zachraňujúce činy nepatrí, nerozumiem dôvodom, pre ktoré MČ Rača s rozhodnutím o úvere tak kvaltuje. Nazdávam sa, že vedenie MČ môže počkať na výsledok projektu ISRMO príp. aj súdneho sporu, dať občanom a poslancom rozbor všetkých PRE a PROTI úveru, vytvoriť priestor pre verejnú diskusiu o úvere aj o alternatíve „bez úveru“ a rozhodnúť sa pre najlepšie riešenie s jasnou podporou občanov.

Vedeniu obce nič nebráni takto postupovať.

Alebo áno?

Miro Ščibrany

člen račan.sk

Odkazy

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014  - úvod

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - programová časť

Rozpočet MČ Bratislava-Rača na rok 2012 a obdobie 2013-2014 - tabuľková časť

Príjmy a výdavky MČ Bratislava-Rača od roku 2009

Michal Krištofič: Obchádza Raču Gorila?

            Pred pár dňami som si prečítal leták račianskych aktivistov „Obchádza Raču Gorila?“. Sú tam dosť závažné tvrdenia a obvinenia „Račanskej vlády“. Niektoré sa zdajú hodnoverné na prvý pohľad, iné sú diskutabilné, ale všetky treba dôkladne preveriť, predtým ako pristúpime ku kritickému zhodnoteniu. Na tomto mieste by som sa chcel venovať téme pôžička pre miestnu časť Rača (MČ Rača).
            Položme si otázky:

            1. Je pôžička potrebná? 

            2. Ak áno, v akej výške?

            1. Potrebu pôžičky určuje jej účel. Navrhovaná pôžička by mala zabezpečiť rekonštrukciu škôlky na Plickovej a zateplenie školy na Tbiliskej. Je to dobrá investícia a správny cieľ. V budúcnosti sa ušetria peniaze na financovanie kúrenia. Z toho vyplýva, že treba hľadať financie na túto rekonštrukciu a ak nie je v našich silách zabezpečiť celú sumu cez rozpočet, tak prichádza na rad pôžička.

            2. Akú veľkú pôžičku je potrebné získať závisí od viacerých faktorov. Tieto faktory treba vyhodnotiť a podľa toho sa rozhodnúť.

            a) Prvým dôležitým faktorom je cena. Cena je daná súčtom ceny materiálu a ceny práce. Cena materiálu je daná druhom izolantu (polystyrén, minerálna vlna príp. iné) a hrúbkou izolantu. Rôzna hrúbka izolantu rozhoduje tiež o cene a teda i návratnosti pôžičky, a preto musí byť odborníkom na tepelnú izoláciu stavieb vypracovaná analýza s viacerými alternatívami a odborník navrhne všetkým laikom najvhodnejšiu z nich. A cena za najvýhodnejšiu alternatívu bude rozhodujúca pri výške pôžičky.

            b) Nie menej dôležitá je odpoveď na otázku, či celé náklady na rekonštrukciu treba hradiť z pôžičky, alebo časť možno hradiť z rozpočtu na rok 2013 (príp. 2014), príp. či MČ Rača nemá niečo v rezervnom fonde. Takže rozhodovanie o pôžičke musí by jednoznačne spojené s návrhom rozpočtu pre rok 2013.

            c) Až po rozhodnutí, v akej výške žiadať o pôžičku, nastupuje výber banky, ktorá poskytne najvýhodnejšie podmienky.

            Pokiaľ je mi známe, tieto podmienky neboli dodržané, mnohé otázky zostali nezodpovedané a dôležité informácie neboli poskytnuté ani na stretnutí s občanmi dňa 4. júna 2012, a preto najlepším riešením by bolo všetky dôležité otázky zodpovedať, prediskutovať (aj na ďalšom stretnutí s občanmi) a až potom rozhodovať na zastupiteľstve o (výške) pôžičky. Nedostatok informácií, absencia diskusie a tiež veľká rýchlosť, s akou sa tento projekt pripravil, prispievajú k zlému dojmu, že ide o netransparentné riešenie závažnej finančnej otázky, ktorá sa bytostne dotýka všetkých obyvateľov Rače, Krasňan a Rendeza a zvýšenými daňami ich zaťaží na mnohé ďalšie budúce roky.

            Ako dodatok ešte dve informácie:

1. MČ Rača je v súdnom spore. Ak ho prehrá, bude musieť zaplatiť približne 1,9 milióna EUR, čo spolu so schválenou pôžičkou je najľahšia cesta do pekla, teda k bankrotu našej mestskej časti.

2. Ak sa nebodaj naplnia katastrofické scenáre o rozpade eura a eurozóny, bude to ďalšia „morová rana“ pre obyvateľov Rače, Krasňan a Rendeza a obe bude naozaj veľmi ťažké ustáť.

Tí, ktorí sa chcú zasmiať (cez slzy), nech čítajú aj ďalej.

Dráma zvaná „Obchádza Raču Gorila?“

Účinkujúci: herci Miestneho úradu Rača (starosta, prednostka, ...), poslanci. Niektorí poslanci ako všemohúci, niektorí ako nemohúci, podľa toho, koľko kto má informácií a najmä svedomia a ako sa ním bude riadiť.

Diváci, obecenstvo: obyvatelia Rače, Krasňan a Rendeza ako rukojemníci.

Vstupné: teraz zadarmo, vyberať sa bude, v závislosti od výšky a podmienok pôžičky, až v budúcnosti (neurčitá čiastka) od všetkých obyvateľov, dospelých i detí.