Miro Ščibrany: „Kam idú moje peniaze?“

... mal by sa aspoň občas spýtať každý občan (nielen) Rače a Slovenska.

Niektorých možno prekvapí, že túto otázku si naliehavo kladú aj vo svete, kde kapitalizmus funguje o nejaký ten piatok dlhšie než u nás. Práve táto otázka stojí za UK-projektom Where Does My Money Go?, ktorý nakoniec prerástol do globálneho opensource projektu OpenSpending. Jeho cieľom je vytvoriť databázy, nástroje a používateľské rozhranie umožňujúce každému občanovi sledovať toky verejných peňazí v akejkoľvek krajine sveta.

Za takýmito projektami je presvedčenie, že jedine záujem občana o nakladanie s verejnými (a teda jeho) financiami, má trvalý potenciál udržať na uzde nekontrolované míňanie, spreneverovanie, tunelovanie a rozkrádanie verejných zdrojov vrátane peňazí.

Dúfam, že posledných 20 rokov na Slovensku aj v Rači konečne zbúralo dôverčivú predstavu a ilúziu, že politici (poslanci, starostovia, ministri, premiéri, prezidenti) sú tí, čo to s nami myslia len dobre a rozhodujú výhradne v našom záujme. Bez tejto pandemickej ilúzie by na SK nebola možná divoká privatizácia 90-tych rokov, nástenkové tendre, platinové sitká, tunely vo FNM, nebola by mohla zo dňa na deň vzniknúť slovenská kapitálotvorná vrstva poctivých podnikateľov (bohužiaľ už zďaleka nielen) mečiarovcov...

Svoje súkromné statky si strážime ako oko v hlave: vkladáme ich do trezorov, staviame okolo nich vysoké ploty, nechávame ich strážiť kamerovými systémami, strážnymi službami, psami... Zvláštne je, že k verejným zdrojom sa správame tak, akoby nám nepatrili, akoby neboli naše. Ľahostajne, bezmocne alebo rezignovane sa prizeráme, ako v bezodnej diere chamtivosti politikov a na nich naviazaných záujmových skupín miznú tisíce, milióny a miliardy EUR našich daní a ani nám nezíde na um sa ozvať a niečo s tým urobiť.

Isteže... ako môže občan ustrážiť to, čo sa deje za zatvorenými dverami ministerstiev, štátom riadených inštitúcií, Fondu národného majetku, Pozemkového fondu...? Možnosti sú mizivé, prakticky nulové.

Inak je to v obciach a mestách. Tu nám nič nebráni zaujímať sa, ako je zostavený rozpočet a ako sa plnia jeho zámery. Tu na ne/činnosť poslancov, starostu a pracovníkov MÚ dobre vidíme. Koniec-koncov, sú to naši (volení) zamestnanci. Tak sa zaujímajme, čo a ako robia, či vynakladajú naše peniaze zmysluplne a hospodárne, či ich nemíňajú na bohapusté nezmysly a nepresúvajú do svojich vreciek a na kontá spriaznených jednotlivcov a firiem, či si nemýlia „naše“ a „svoje“...

Pre tých, ktorí si tak ako my myslia, že jedine cez verejnú kontrolu samosprávy a verejnej správy vedie cesta k zníženiu miery plytvania a rozkrádania verejných zdrojov, račan.sk pripravuje databázy a vizualizácie, ktoré Vám, vážení spoluobčania MČ Rača, majú uľahčiť prístup k dôležitým informáciám a súvislostiam. Nájdete ich na stránkach:

obcan.racan.sk

OpenSpending.org

Many Eyes

Veríme, že tieto nástroje občas použijete, zamyslíte sa nad obrazom skutočnosti, ktorý Vám ponúkajú a začnete sa pýtať verejných činiteľov (pre Vás) užitočné, zmysluplné a (pre nich) hoc aj nepríjemné otázky.

A keď nám navyše dáte vedieť, kde Vám naše údaje a vizualizácie slúžia dobre a kde nie, alebo na základe nich napíšete kritické/pochvalné články o dianí v MČ Rača, bude to úplne super.

Súvisiace články:

Starosta utrpel ďalšiu porážku
Martina Jónu tlačí do komisie MZ starosta
Asistent starostu Pilinského v komisii MZ?
Rosso s príchuťou cenzúry
Ivan Kmotrík vyvolal nevôľu a hnev obyvateľov Rače
Ďalší „salámový“ pokus Ivana Kmotríka

Starosta na KDH - KDH na starostu
Otvorená samospráva? V Rači úloha pre nového starostu!
Starosta (a) Miro Ščibrany

Media Rača s.r.o. - kreatívny zisk?

V Rači sa zbláznili nielen developeri

Hrubá čiara za ďalšou neslušnosťou KDH

Revitalizácia záhrady Obecného domu - štúdia 2012
Rekonštrukcia amfiteátra - projekt 2010

Voľnočasové a oddychové centrum - štúdia 2012

Kope Ing. arch. Virsíková za Raču?
O hračke menom Rača
Občania a poslanci - rovní a rovnejší?
Spravodaj Račan sa odbavuje na letáku ROA
Transparentný miestny úrad je dobrá vec, v Rači taký zatiaľ nemáme
Obloha nad Račou zhlučnie
MČ Rača prehrala súd o 45.276,67 €
Výdavky na administratívu MÚ Rača rastú
Nelichotivé 64. miesto MČ Rača


Miloslav Jošt: Ako vzniká rozpočet MČ Rača

a ako ho ktokoľvek z nás môže ovplyvniť.

Základom tvorby rozpočtu MČ na nasledujúci rok je návrh časového harmonogramu zostavovania a schvaľovania rozpočtu, ktorý schvaľujú poslanci obvykle v auguste - septembri predchádzajúceho roku. Samotná príprava a schvaľovanie prebieha vo viacerých krokoch:

1.	Predloženie požiadaviek a návrhov jednotlivých častí rozpočtu uvedenými subjektmi vo vecnom a hodnotovom vyjadrení na ekonomické oddelenie miestneho úradu (cca začiatok októbra).
2.	Prerokovanie požiadaviek so správcami jednotlivých kapitol rozpočtu, spracovanie predbežného návrhu rozpočtu a jeho prerokovanie na úrovni vedenia mestskej časti (cca koniec druhej dekády októbra).
3.	Predloženie cieľov a merateľných ukazovateľov v súlade s programovým členením rozpočtu mestskej časti v nadväznosti na výdavky rozpočtu na ekonomické oddelenie (cca začiatok tretej dekády októbra).
4.	Spracovanie programového rozpočtu a jeho prerokovanie na úrovni vedenia mestskej časti, spracovanie prvého návrhu rozpočtu na predloženie do odborných komisií (cca začiatok novembra).
5.	Prerokovanie návrhu rozpočtu v programovom a v hodnotovom vyjadrení na zasadnutí odborných komisií v období (cca prvá polovica novembra).
6.	Prerokovanie návrhu rozpočtu v programovom a v hodnotovom vyjadrení na zasadnutí Finančnej majetkovej a podnikateľskej, vypracovanie stanoviska komisie k rozpočtu (cca koniec druhej dekády novembra).
7.	Predloženie návrhu rozpočtu na vypracovanie stanoviska miestnemu kontrolórovi a zverejnenie rozpočtu spôsobom obvyklým (cca tretia dekáda novembra).
8.	Predloženie návrhu rozpočtu na schválenie miestnemu zastupiteľstvu (cca koniec prvej dekády decembra).

Väčšina práce prebieha na miestnom úrade. V prvom kroku predkladajú jednotlivé oddelenia miestneho úradu, príspevkové organizácie, poslanci atď. svoje návrhy, akú výšku rozpočtových prostriedkov pre nasledujúci rok na akú položku (aktivitu a pod.) požadujú.

Následne miestny úrad spracuje tieto podnety a vytvorí návrh rozpočtu. V novembri je návrh rozpočtu predložený odborným komisiám miestneho zastupiteľstva na prerokovanie (odborné komisie dávajú k návrhu pripomienky a odporúčanie, či má miestne zastupiteľstvo návrh schváliť. Samotné schvaľovanie rozpočtu je v kompetencii miestneho zastupiteľstva).

Práve v odborných komisiách sa s návrhom rozpočtu oboznamujú poslanci, obvykle je k rozpočtu aj spoločné sedenie so starostom, ktorý predstavuje jednotlivé priority rozpočtu. V komisiách je návrh rozpočtu prerokovaný, pričom komisie dávajú k návrhu svoje pripomienky. Aj v tomto štádiu je možné rozpočet dopĺňať o veci, na ktorésa zabudlo v októbrovom termíne, kedy sa zasielali prvé požiadavky.

Pri tvorbe rozpočtu 2012 najvýraznejšou témou pri prerokovaní návrhu rozpočtu bolo, aby sa doňho zakomponovali investičné priority, t.j. aby to nebol iba rozpočet udržiavací, ale aby sa zadefinovali aj investičné akcie (oprava škôl, škôlok, cyklomagistrála, oprava miestneho úradu), pričom zároveň sme trvali na vytvorení určitej hierarchie týchto investícií (t.j. ktoré investície budú mať prednosť pri nedostatku finančných prostriedkov).

Po prerokovaní návrhu rozpočtu v komisiách o návrhu rokuje Miestna rada, ktorá v zmysle rokovacieho poriadku pripravuje materiály do zastupiteľstva. Následne je návrh rozpočtu schvaľovaný na rokovaní miestneho zastupiteľstva, obvykle v decembri. Na rokovanie miestneho zastupiteľstva majú prístup aj občania, možnosť zasahovať do návrhu rozpočtu na samotnom rokovaní zastupiteľstva je však už obmedzená.

Schválený rozpočet sa mení aj počas roka, a to buď z kompetencie starostu (menej významné presuny), alebo na rokovaní miestneho zastupiteľstva.

Možnosti zasahovania občanov do tvorby rozpočtu sú v súčasnosti veľmi obmedzené. Občania do rozpočtu môžu zasahovať iba sprostredkovane, najjednoduchšie prostredníctvom volených zástupcov. Oficiálne sa o návrhu rozpočtu občania dozvedajú až 15 dní pred jeho schvaľovaním, kedy je návrh rozpočtu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zverejnený (web, úradná tabuľa, ...).

Po skončení roka miestne zastupiteľstvo dostane na prerokovanie tzv. záverečný účet. V tomto dokumente sa poslanci dozvedajú, ako bol rozpočet v predchádzajúcom roku čerpaný, a či skončil v pluse alebo mínuse. V prípade rozpočtového prebytku poslanci schvaľujú jeho použitie, spravidla na tvorbu rezervného fondu, príp. použitie v ďalšom roku a pod.

Ing. Miloslav Jošt

poslanec a predseda finančnej komisie MZ

Dobroslava Luknárová: O cestách, ale nie dnešných -

Horúčavy – riadne, nezvyčajné na koniec augusta. Ani sa človeku nechce veriť, že už o týždeň sa opäť rozbehne školský rok.

Veru, napriek denným teplotám nad 30 stupňov, predsa pomaly končí leto a s ním aj rôzne prázdninové túlačky. Pribudnú pravidelné cesty do školy aj do práce, leto sa pretaví iba do farbistých spomienok. Jeho cesty – necesty budú pripomínať fotografie, videá, možno aj korešpondencia s novými priateľmi, pestré zážitky...

Čo tak pridať k nim zopár faktov o doprave? Nie automobilovej a leteckej, ktorá v súčasnosti prevláda. O tej, čo už má na sebe patinu starších čias -

Napríklad cesta vlakom – je zaujímavé, že Bratislave prináleží celouhorské prvenstvo v stavbe železníc v bývalom Rakúsko – Uhorsku. Veď už v apríli r. 1836 dalo mesto potrebné pozemky vzniknutej Bratislavsko-trnavskej železničnej spoločnosti na výstavbu železničnej trate cez Raču, Jur, Pezinok a Modru do Trnavy. Súčasne sa zaviazalo odkúpiť od Spoločnosti 200 až 300 akcií. So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz predpoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice vo vtedajšom Sv. Jure bola postavená ako majetok uvádzanej Spoločnosti. Založili ju vraj 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou.

Celá železničná trať bola slávnostne spojazdnená v r. 1846 a cesta prvému vlaku až do Trnavy trvala – podľa dobových správ – dve a pol hodiny a vyžiadala si 6 prepriahnutí.

To prvé sa konalo v Rači, kde v priestoroch zájazdového hostinca „U zeleného stromu“ (dnes Peklo na Púchovskej ul. - na fotke je zachytený jeho vzhľad z polovice minulého storočia) boli stajne pre požadované ťažné kone. Úsek konskej železnice do Rače bol spojazdnený už v roku 1840, 27. októbra zastala v malej staničke prvá vlaková súprava. Spomínaná konská železnica premávala z Bratislavy do Trnavy, neskôr Serede a Leopoldova až do r. 1872, kedy bola prebudovaná na paru.

V 19. storočí sa do Bratislavy zbiehalo päť poštových liniek, z nich najstaršie boli vodné cesty v smere na Viedeň a Pešť. Po Dunaji plávali aj veľké, takmer 50 metrov dlhé a vyše 6 metrov široké lode, niektoré aj s nákladom do 350 ton. Nečudo, že ich proti prúdu museli ťahať kone v špeciálnych postrojoch. Avšak 2. septembra r. 1818 priplávala do Bratislavy prvá parná loď Carolina Antona Bernarda, schopná plávať po prúde, ale aj naprieč a proti prúdu. Ďalšia zaujímavá informácia hovorí o 17. septembri 1830, keď sa z Viedne vydala na svoju prvú skúšobnú plavbu až do Budapešti nová loď Franz I. Postavili ju v roku 1830 vo viedenskom podniku Florisdorfer Werft. Cesta jej  trvala 14 hodín a 15 minút. Podľa dobových údajov loď v Bratislave vraj vítali s veľkou slávou - s hudbou a ľudovými oslavami. Či sa však aj naozaj zastavila, nie je celkom jasné. Lodná doprava sa rýchlo preorientovala na paru aj rozrástla, veď v r. 1850 vlastnila už Dunajská parolodná spoločnosť 37 parníkov, 10 nákladných lodí a 15 remorkérov.

Je veľa zaujímavých zápisov o lodiach na bratislavskom úseku Dunaja. Napríklad: V osobnom denníku ruského cára Petra Veľkého možno čítať vetu: „Byli v Prešporke.“ Viaže sa k r. 1688, kedy tento cár, cestujúc inkognito po Európe, navštívil kvôli stavbe lodí aj Bratislavu (18. júna 1688), a to v sprievode adm. Leforta a gen. Golovina. Loďou sa už v r. 1563 priplavil do Prešporka na svoju korunováciu  uhorský kráľ Maximilián a po ňom neraz bola do korunovačných slávností ďalších kráľov a kráľovien  zahrnutá aj slávnostná plavba po tejto impozantnej rieke. Plavbu z Viedne do Bratislavy nájdeme opísanú aj v denníku svetoznámeho rozprávkara H. Ch. Andersena.

Opäť dobové fotografie z prvej polovice minulého storočia

Ktovie, koľko a aké významné osobnosti navštívili Bratislavu v priebehu jej histórie? A ktoré z nich zamierili aj do Rače alebo prechádzali cez ňu? Ktovie, do koľkých z 50 prešporských vinární putovalo kvalitné račianske víno? Ktovie, či do hostinca Tri zelené stromy, kde sa konali obrovské obedy pre členov šľachtického poľovníckeho spolku, ale aj prírodovednej spoločnosti, nedodávali nielen víno, ale aj ulovenú divinu práve Račania?

Vďaka farskej kronike, vedenej nanovo od r. 1732, získavame cenné informácie z histórie našej obce. Je to svojské „putovanie v čase“, dokonca so staničkami, ktoré sa dajú nájsť aj v súčasnosti, alebo aspoň postáť na mieste, kde boli. Napríklad v r. 1818 bol v našom farskom kostole nahradený drevený chórus murovaným. V r. 1824 bola vykopaná obecná studňa 10,5 m hlboká. V roku 1826 postavili Račania novú katolícku školu na priestranstve pred kostolom, ale v roku 1855 už množstvu žiakov nestačí, preto sa sťahuje do Zichyho kúrie. Poznačené sú aj smutné udalosti, napríklad - 23. augusta r. 1831 prepukla v Rači ázijská cholera, na ktorú zomrelo do konca septembra  170 Račanov. Pritom obec v tom období mala len 2019 obyvateľov. Na bývalom Hornom a Dolnom konci Račišdorfu, dnes na Alstrovej ulici a ulici Pri vinohradoch stojí ešte viacero domov, budov, ktoré sú pomyselnými „staničkami ušlého času“. Len o nich vedieť!

Každé mesto, každá obec má svoje „zapadnuté staničky“, kde možno začať putovanie v čase. Alebo kde aj začalo a dá sa v rámci turistiky obdivovať.

Leto a v ňom veľké školské prázdniny aj značná časť dovoleniek poskytujú rôzne príležitosti na cesty. Dokonca aj cesty do histórie – na miesta, ktoré si „pamätajú“ známe, ale aj skoro zabudnuté udalosti. Ako dobre, že sa tejto sfére spoločenského života začína klásť väčšia vážnosť.

História si to naozaj zaslúži.

Gabriela Wenzlová: Ako sme cestovali

V našom živote okrem radostí sú aj isté povinnosti, ktoré treba plniť. Jedna povinnosť čakala aj nás.

Pripomenul nám ju kalendár, blížil sa 26. júl. Tento deň je slávnostný a výnimočný pre nášho syna a jeho manželku, keď oslavujú výročie ich spoločného života, tento rok už 32.  Okrem gratulácie posielame z domova pozdrav – balíček,  tradičné orechové a makové koláče. Balík posielame poštou z Břeclavi (syn býva v Severných Čechách). Hneď na druhý deň pošta zásielku doručí. S radosťou a nedočkavosťou ho rozbaľujú, je to dojímavé.

Poštu sme vybavili a spokojní sme nastúpili do rýchlika smerom domov do Bratislavy. Len pár kilometrov pred cieľom sa stalo  niečo, čo sme nečakali. Zatočila sa mi hlava a veľmi bolela. Stále sa zdalo, že budem až zvracať. „Čo teraz?“ premýšľali sme, ako sa čo najrýchlejšie dostaneme domov. Netrúfala som si prejsť ani zo stanice k autobusu, ktorý by nás zaviezol na „Račko“.

Opatrne sme vystúpili z vlaku. Vo vestibule sme si našli miesto na schodkoch. Odpočívali sme a premýšľali, ako ďalej. Rozhodli sme sa pre vlak do Rače, odtiaľ sú to len 2 km autobusom a sme doma. Pohodlne sme sa usadili vo vlaku a zrazu vidíme, že míňame železničnú budovu v Rači. Vlak zastavil až v Pezinku, kde sme vystúpili.

Sadli sme si do  čakárne a čakali sme na vlak späť, do Rače. Môj zdravotný stav sa nezmenil, ničilo nás aj teplo. Bol čas príchodu vlaku, no vlak neprišiel. Manžel  išiel zistiť príčinu a dozvedel sa, že ten vlak cez prázdniny nechodí. To snáď ani nie je pravda, čo sme komu urobili. Nič iné nám nezostávalo len čakať. Manželovi sa po druhej borovičke nálada trocha napravila, ja pijem už tretiu minerálku a hlava bolí ďalej. „Bože kedy budeme doma? Čo nás ešte prekvapí?

Nakoniec sme sa dočkali a vytúžený vlak prišiel, no v Rači opäť nestál, ale až na Predmestí. Odtiaľ sme sa pokúsili zdolať niekoľko desiatok schodov, čo sa nám šťastne podarilo. Nastúpili sme do električky a náš autobus z Rače nás šťastne doviezol domov. Snáď z posledných síl sme spotení  vyšliapali 3 poschodia (bez výťahu) do nášho bytu. Bol niekto šťastnejší ako my? Neverím.

Veríme, že po čase zabudneme na nepríjemné cestovanie. Táto cesta nám trvala o tri hodiny dlhšie ako inokedy. Ale tá hlava stále bolí, len trocha menej.

Dušan Veselý: Obrovský potenciál vinohradníckej oblasti nevyužitý

Malokarpatský región disponuje vlastnosťami úplne odlišnými než je napr. južná Morava. No v jednom máme spoločné prvky: vinohradnícku tradíciu. Avšak čo moraváci sa už dávno chytili príležitosti z toho urobiť výborný biznis v agroturistike minimálne počas celého teplejšieho polroka, u nás sa drieme o 106. 

Nevyžili sme šancu vybudovať cyklistické cesty v strednej časti viníc z Rače až po Pezinok s dobudovaním "sklípkov" na ochutnávanie vín - viď napr. http://www.stezky.cz/uvod.aspx

Nevyužili sme šancu k tomu prifárať infraštruktúru dostupných turistických ubytovní, predaja športového a turistického oblečenia, servisu bicyklov a v neposlednej rade, propagáciu regiónu vrátane kvalitných vín zo svahov Malých Karpát. Absentuje spolupráca medzi jednotlivými regiónmi – Rače, Svätého Jura, Vajnor, Pezinku.... tak, aby z toho vznikol integrálny projekt unikátneho významu. Miesto toho sa jednotlivé časti prezentujú nevýraznymi kultúrno-historickymi artefaktami v prevažne mestskej komerčnej rovine na 1 víkend: tzv. vínna cesta, oberačkové slávnosti, Svätomartinské požehnanie vína, deň otvorených pivníc........ Ako keby po ostatné dni v roku boli pivnice zatvorené.

Alebo inak: Ak by ste dostali návštevu z inej časti Slovenska, čo by ste im také zaujímavé ukázali? Kam by ste ich vzali?

Michal Krištofič: Starostove sľuby pred voľbami a realita po nich

Poznáte tie porekadlá: „Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“? alebo „Vodu káže, víno pije“? Myslíte, že sa k nám takto správa aj vedenie našej mestskej časti?

Pretože:

Každý občan Rače, Krasňan a Rendeza a potenciálny volič v minulých račianskych komunálnych voľbách (a ja tiež) musel byť nadšený, keď si prečítal článok pod názvom „O mne / Životné krédo – vízia, misia, hodnoty“ (vtedajšieho) poslanca a kandidáta na starostu Rače Mgr. Pilinského o tom, aký má byť komunálny politik. Tento článok vyšiel v roku 2010 ako jeho „spoveď” na volebnej stránke www.pilinsky.sk. A každý volič si mohol povedať, že to je ten náš správny poslanec alebo dokonca dobrý budúci starosta. Preto keď jeho intenzívna starostovská kampaň pred novembrovými voľbami v roku 2010 bola založená na tomto príspevku, masívnom „protizvonárovskom“ vystupovaní v mediálnom priestore a isto podporená aj štedrými sponzorskými príspevkami, bolo takmer isté, ako dopadne voľba starostu. Tak sa aj stalo, že bol Mgr. Pilinský s veľkou prevahou zvolený za starostu. A ľudia (či iba voliči, ktorí sa zaujímajú o komunálnu politiku?) čakali, že sa nový starosta bude správať podľa toho, ako sa v tomto článku vyjadril a tiež, že sa bude jasne odlišovať od doterajších starostov. Že bude dbať na názory občanov, že na ne on alebo pracovníci MÚ po jeho nástupe a zaškolení, ako sa majú správať, budú dôležité kauzy s náležitým predstihom predkladať občanom a brať do úvahy ich názory, pripomienky, rady.

Teraz vám pripomeniem, čo Mgr. Pilinský vo svojom článku uviedol:

1. „V prípade politiky som zástanca prístupu zdola nahor…“

2. „… komunálni politici sú k miestnemu voličovi omnoho bližšie a sú tiež ľahšie kontrolovateľní. Rozhodnutia komunálnych politikov sa miestnych obyvateľov častokrát týkajú omnoho viac ako rozhodnutia tých parlamentných. Veď sú to práve komunálni politici, ktorí rozhodujú o tom, či sa budú rušiť spoje, ktorými chodíte do práce, či sa položí nový asfaltový koberec na rozbitých cestách alebo chodníkoch, či sa zainvestuje do schátralého detského ihriska alebo športoviska alebo či sa na miesto parku vybuduje nové parkovisko. Všetky takéto rozhodnutia by mali byť dopredu prerokované práve s tými ich voličmi, ktorých sa takéto rozhodnutia bezprostredne týkajú…”

3. „… Obyvatelia by mali častejšie vyjadrovať svoj názor, a to o to razantnejšie, ak je ich názor rozdielny od názoru komunálnych politikov. My Slováci sme však národ, ktorý rád všetko kritizuje, najmä v krčme pri pive. Keď však pre danú vec treba niečo urobiť, mávneme len rukou a stiahneme chvost. Myslím si, že robiť verejnú politiku v Nemecku alebo Rakúsku je omnoho jednoduchšie ako u nás. Spoločnosť v týchto krajinách si prešla istým dlhodobým vývojom a je aj omnoho vyzretejšia. Omnoho ťažšie je to podľa u nás. Tu sme boli viac ako 40 rokov zvyknutí, že o nás a za nás rozhodujú iní a my to aj tak nevieme ovplyvniť. Práve toto by sme mali podľa mňa zmeniť a o to by som sa chcel ako predstaviteľ Strany zelených usilovať aj ja”.

Bohužiaľ nestalo sa tak minimálne v tak závažnej kauze ako je „Račiansky úver“, kedy bolo na 4. júna 2012, viac-menej formálne, zvolané stretnutie s občanmi. Na tomto stretnutí však k tejto téme neboli zodpovedané dôležité a opodstatnené otázky viacerých občanov – voličov. A neboli zodpovedané ani neskôr, hoci možnosti ako to urobiť sú viaceré, ale keď nie je vôľa, nie je ani cesta.

Ale to má aj ďalší dôvod. V minulosti bola na stretnutí poslancov s voličmi vždy prítomná pracovníčka MÚ, ktorá otázky a problémy občanov zapísala a odovzdala zodpovedným pracovníkom MÚ. Tí ich mali riešiť a na niektorom ďalšom stretnutí s poslancami aj priniesť písomnú odpoveď. Teraz ale tento systém nefunguje a otázky, problémy občanov sa ku kompetentným dostanú jedine, ak si ich prítomní poslanci zapíšu, osvoja a formou interpelácie ich odovzdajú na najbližšom zasadnutí Miestneho zastupiteľstva. Tým sa jednak môže problém „stratiť“ (ak ho žiadny poslanec nepredloží), jednak sa celé riešenie predlžuje.

Viaceré postupy pána starostu i niektorých pracovníkov MÚ napovedajú, že slová vtedajšieho poslanca a súčasného starostu Mgr. Pilinského zostali len na papieri a títo ľudia nemajú záujem umožniť občanom Rače, Krasňan a Rendeza nahliadnuť do riešenia záležitostí, ktoré sa ich bytostne dotýkajú.

Ja a všetci, ktorí nie sú spokojní s takouto situáciou, budeme čakať, či sa situácia v tomto smere zmení a ďalšie dôležité záležitosti Rače (napr. návrh rozpočtu na r. 2013) sa dostanú „na pretras“ dostatočne skoro a ako bude reagovať vedenie Rače na pripomienky občanov. Alebo bude platiť, že v našej „zastupiteľskej demokracii“  sa poslanci a starosta ako nami zvolení zástupcovia s občanmi už nemusia radiť, sú neomylní a rozhodnú bez ohľadu na názor občanov?

P. S.

Sľubujem, pán starosta, že budem verný bodu 3 Vášho kréda a „nemávnem rukou, ani nestiahnem chvost“, ak sa mi bude zdať, že Vaše (osobné) praktiky a rozhodnutia, rovnako ako rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva budú iné ako je môj názor. Dúfam tiež, že aj Vy si pripomeniete bod 2 Vášho kréda a budete sa ním riadiť.

Ďakujem.

Mišo Krištofič

Dušan Veselý: Parkovanie v Rači, alebo balkán v strede Európy

Nemôžem si pomôcť, no čoskoro sa najdlhšia ulica v starej Rači stane veľkým parkoviskom. Pritom m.č. Rača môže katastrofálnu situáciu využiť a parkovanie spoplatniť. Nerozumiem, prečo sa musí parkovať po oboch stranách. Veď tak vznikajú vodičom ťažké chvíľe.

Alstrova ulica (pohľad od kúrie)

Alstrova ulica, zápcha, pretože obojstranne prejazdná cesta je v tomto momente neprejazdná

Súčasne dvory medzi domami zívajú prázdnotou. Musíme akceptovať pohodlnosť iných, pretože pohodlnejšie (pre nich) je naskočiť do auta hned na chodníku? Ušetrí 5 minút otvorenia a zatvorenie vrát.

?

dvory v Rači zívajú prázdnotou

???

dvory v Rači zívajú prázdnotou

Dobrá správa je tá, že v tom Rača nie je samotná. Podobne pohodlní sú aj v susednom Juri.

parkovanie v historickom jadre Svätého Jura

parkovanie v historickom jadre Svätého Jura

Byť turistom, ktorí sa chce pochváliť doma fotografiami z vinohradníckych obcí, tak poviem, že fotoaparát zlyhal. Turista si z Rači odnesie fotografie automobilov, a nie zábery na architektúru.

Nechcem počuť prečo sa to nedá. Ak to ide inde, tak to musí ísť aj tu. Stačí zájsť k susedom do dolného rakúska, tam sa v uliciach podobne veľkých obcí ako je m.č. Rača neparkuje rovnobežne s cestou, iba kolmo k ulici na príjazdových cestách k bránam.

Recesia alebo nostalgia?

Pred vchodom do budovy Slovenskej národnej galérie stojí socha usmievavého Stalina, ktorá je súčasťou výstavy „Prerušená pieseň“ venovanej dielam socialistického realizmu.

Cyril Sekerka: Občania Rendezu – pamätáte sa?

SĽUBY Petra Pilinského, kandidáta na starostu MČ Rača zo Strany zelených, pred voľbami v roku 2010

VOLEBNÉ SĽUBY Mgr. Petra Pilinského – 2010

„I LOVE RAČA – BOJUJEM ZA VÁS“

Všetci chceme KVALITNÝ A ZDRAVÝ ŽIVOT pre nás, naše deti, naše vnúčatá. JA MÁM RIEŠENIA!

Chcem vytvoriť z Bratislavského kraja Najzelenší región v strednej Európe s najlepšími podmienkami pre KVALITNÝ A ZDRAVÝ ŽIVOT NÁS VŠETKÝCH.

Pre Čistotu a Zeleň v MČ Rača v rokoch 2010-2014 zrealizujeme:

1/ Naše ulice, námestia a ostatné verejné priestranstvá MUSIA BYŤ ČISTEJŠIE!

2/ Budeme realizovať Revitalizáciu a následné pravidelné Dočisťovanie kontajnerových stojísk na našich sídliskách.

3/ Podporíme výsadbu Novej Zelene a sprísnime ochranu už existujúcej, čím znížime prašnosť, hluk a znečistenie ovzdušia.

4/ Podporíme projekty na oživenie ozelenenie predzáhradok v priestoroch bytoviek.

5/ Posvietime si na Nedisciplinovaných majiteľov psov, ktorí si neplnia to, čo im zákon prikazuje!

6/ Pre lepšie bývanie obyvateľov v MČ Rača stanovíme ÚZEMNÉ PLÁNY, ktoré už NEDOVOLIA stavebným developerom ďalšie ZAHUSŤOVANIE SÍDLISK výstavbou stavebných projektov v už existujúcich zabývaných lokalitách v Rači, Krasňanoch, Rendezi (Východnom), ktoré sa stavebne majú kde rozrastať na okraji územia MČ Rača a prioritou bude podpora len takých stavebných projektov, ktoré zachovajú Kvalitu Života súčasne tam bývajúcich obyvateľov

RENDEZ PO VOĽBÁCH – SÚČASNÝ STAV – 2012

2. rok Mgr. Peter Pilinský vo funkcii starostu MČ Rača

1/ Rendez 2012 - BURINA, TRÁVA MIESTAMI VYSOKÁ 1,5 metra, NEKOSENÉ verejné trávnaté priestranstvá na celom Rendezi t. j. Šajby, Starý Rendez, Sklabinská, Paseky. 20 rokov zabezpečovaná verejná služba MÚ Rača – údržbou zelene systémom 6-7 krát ročne. V súčasnosti kosené občanmi Rendezu dobrovoľne, zdarma – Čiba, Haladík, Sekerka, Bihári, Varga, Schubert, Mach, Wenzl, Chladný atď.

2/ Zrušenie pristavenia VEĽKOPLOŠNÝCH KONTAJNEROV na odpad – systémom jar – jeseň 3 dni – 20 rokov zabezpečovaná verejná služba MÚ Rača odd. údržby zelene

3/ Zrušenie sezónnych zveľaďovacích ZÁVESNÝCH KVETINÁČOV na stĺpoch verejného osvetlenia na námestiach, uliciach MČ Rača – verejná služba zabezpečovaná MÚ Rača 4 roky

4/ Na Rendezi NEBOL OREZANÝ jediný strom, NEVYSADENÝ jediný strom, krík, kvetina 2010 -2012

5/ Súčasný zámer stavebného developera POSTAVIŤ OBYTNÝ DOM zlikvidovaním záhrad + vyrúbaním stromov 67 ks na tomto pozemku oproti obytnému domu na Dopravnej ul. č. 7-9-11 v už dlhoročnej Zabývanej Obytnej zóne Rendezu. Obyvatelia tejto bytovky, ale aj mnohí iní obyvatelia Rendezu (Petícia proti výstavbe 255 podpisov) + OZ Rendez veľmi pozorne sledujeme a sme v stálom kontakte v tomto probléme s MÚ Rača, ako dodrží svoj dôležitý Prioritný volebný sľub súčasný starosta MČ Rača Mgr. Pilinský a NEDOVOLÍ stavebnému developerovi VÝSTAVBU bytového domu + likvidáciu záhradiek a výrub stromov v už dlhoročnej existujúcej obývanej lokalite a tým zároveň zachová Kvalitu Života tam bývajúcich obyvateľov Rendezu (napríklad vydaním stavebnej uzávery MÚ Rača).

ZÁVER

SÚČASNÝ STAV na Rendezi 2012 – PREDVOLEBNÉ SĽUBY súčasného starostu MČ Rača Mgr. Pilinského o VYTVORENÍ PODMIENOK

1/ pre ZDRAVÝ A KVALITNÝ ŽIVOT nás všetkých, detí, vnúčat

2/ ešte ČISTEJŠIE ulice, námestia, verejné priestranstvá

3/ NAJZELENŠÍ REGIÓN v strednej Európe

sa zrejme týkal len obyvateľov Rače, Krasnian, kde obyvatelia Rendezu si síce rovnako poctivo platia všetky DANE, ale HODNOTOVO sú zaujímaví len pred voľbami ako zisk voličských hlasov, ale PO VOĽBÁCH sú už hodnotení len ako ŽIADATELIA, SŤAŽOVATELIA, PRÍŤAŽ na úrovni Košického sídliska Luník IX (burina, tráva vysoká 1,5 m).

Záverečný ODKAZ pána starostu MČ Rača Mgr. Pilinského na Pléne MZ Rača 2012: „Keď nie sú občania Rendezu MČ Rača so mnou spokojní, nech si počkajú na nové voľby a zvolia si iného starostu.“

ODKAZ OBYVATEĽOV RENDEZU: „Tešíme sa na verejné stretnutie s Vami, pán starosta MČ Rača Mgr. Pilinský na Rendezi v KS Impulz v termíne september, október 2012.“

S úctou, obyvatelia Rendezu (Východného) MČ Rača + Cyril Sekerka – poslanec MČ Rača – Rendez (Východné)

Vypracoval: Cyril  Sekerka

Cyril Sekerka: Rendezské kráľovstvo koľajníc

Rendez 2012 – 14. Ročník Celoslovenského zrazu železničných historických vozidiel – areál Starého depa Rendez

Rendez už 14 rokov na špičkovej organizačnej úrovni dokazuje, že v rámci Bratislavy ako jeho časť ponúka návštevníkom Slovenska, zahraničia, vzácny „Destinačný klenot“ v podobe 2-dňovej akcie „Celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel“. Mimoriadne príťažlivou pozvánkou ponúka možnosť poprechádzať sa históriou železnice cez jej 19. - 20. storočie šancou môcť vidieť, dotknúť sa úplne zblízka kráľov koľajníc, parných rušňov, obdivovať typickú železničnú architektúru, ešte z čias Rakúsko–Uhorska, stavieb Veľkej a Malej vodnej veže, Rotundy, Trubkárne, príležitosť cestovať v drevených dobových vagónoch s odfukujúcou parnou mašinou a obdivovať pri tom labužnícky bežiacu krajinu, to sú zážitky, ktoré zostávajú v studnici našich spomienok na veky vekúce.

Ponuky organizátorov sú navyše vždy nápadité a pestré, kde medzi vrcholové programové bonusy patrí „TOČŇA SLÁVY“, pastva to pre oči, kde sa profilujú všetky typy parných mašín od novučko generálne zrekonštruovanej MAZUTKY 555, 556, 475, 478, 310,210 atď., plejádu diesel elektrických motorákov SERGEJA, POMARANČA, ROSNIČKY až po legendárnu, nezabudnuteľnú „131“ s ktorou sa permanentne cestovalo ešte v 50-60-70-80-tych rokoch 20. storočia. Popredným ťahákom sú aj vojenské ukážky prepadnutia nemeckého pancierového vozňa z čias SNP, kde bojujú proti sebe na život a na smrť v originálnych uniformách, zbraniach spolu vojaci Sovietskej armády a slovenskí partizáni a nepriateľskí nemeckí vojaci. Skvele zahrané bojové scény, plné striel zo samopalov, výbuchy delobuchov vždy pútajú početnú pozornosť návštevníkov, ktorí to aj teraz ocenili zaslúženým záverečným potleskom. Zaručenou jednotkou sú aj vyhliadkové jazdy, cestovanie časom, čo znamená historický návrat jazdy parnou mašinkou v staručkých vagónoch s klasickými drevenými sedadlami, kde sú jazdy do Petržalky, Brezovej pod Bradlom, Trnavy beznádejne preplnené a nestačilo by hádam ich prevádzkovanie ani keby fungovali non stop 24 hodín denne. Rendez, Hlavná stanica, Zohor, Plavecké Podhradie a späť, to sú zážitky ako hrom, kde počujete radostné detské výskanie, spomínanie dospelých, nostalgické vzdychanie staručkých seniorov, ako sa aspoň na chvíľu ocitli vo svojej rannej mladosti. Je tu vhodne vytvorený priestor aj pre projekcie premietania železničných filmov, prezentácia modelových koľajísk, nezabúda sa ani na predaj upomienkových predmetov a modelov až po výstavy železničnej techniky, parných strojov, kde čerešničkou na torte je nočné fotografovanie parných mašín, motorákov s pôsobivými svetelnými efektmi. Pre svieži oddych a dobré pochutnanie na gurmánskych dobrotách si návštevníci celé dva dni môžu zasýtiť svoje brušká v jedálenskom otvorenom sektore stánkov, kde to neodolateľne rozvoniava cigánskou, klobáskami, kebabmi, husacinou, lokšami až po lahodné nápoje vínka, piva či sladkej kofoly. Atmosféru stále jemne hladí živá hudba od komorného dychového orchestra, country hudby až po reprodukovanú hudbu zlatých hitov 60-tych rokov 20. stor.

Dva veľkolepé dni tejto akcie v areáli pamiatkovej zóny Starého depa stvorilo ťahúnsku tradíciu každoročnej jedinečnej akcie, ktorá ukazuje, ako sa dá pôsobivo propagovať Slovensko, Bratislava, Rendez, MČ Rača napríklad cez zaujímavú prezentáciu významnej železničnej histórie Slovenska 19. a 20. stor. Rok čo rok za ňou pricestuje množstvo turistov, obdivovateľov, nadšencov zo štátov, kde automobilové značky potvrdzujú, že sú to Nemci, Rakúšania, Švajčiari, Holanďania, Francúzi, Belgičania, Poliaci, Česi, Maďari až po overenú informáciu, ktorá vzbudzuje obdiv a úctu t.j., že počet štátov bol 17. Za tým všetkým úspešným organizačným úsilím, často až na dno svojich síl stojí zohratá partia sústredená okolo dvoch vedúcich ťahúňov Múzejno-dokumentačného centra ŽSR Ing. Michala TUNEGU, Mgr. Petra KALLA, ešte stále s gesciou Ing. Jirka Kubáčka v úzkej spolupráci členov Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava + Rendezáci, kde zabezpečujeme zveľadenosť a čistotu životného prostredia v okolí areálu Starého depa Rendez. Dozneli tóny zážitkov 2 dní akcie, ktorá je „Vlajkovou loďou“ prezentácie Rendezu a organizátori si Vás už teraz dovoľujú pozvať na návštevu budúceho 15. ročníka v roku 2013, kde vám chcú znovu ponúknuť nezabudnuteľné prechádzky históriou železnice, plnú nových prekvapení a zaujímavostí.

Do železničného srdca Rendezu po celý rok 2012 a 2013 na hlavnú akciu Vás úprimne s úctou pozývajú organizátori MDC ŽSR s Rendezákmi.

Cyril Sekerka

Pustý kostolík

(kaplnka Nanebovzatia Panny Márie)

Mária Hatalová: Pustý kostolík

(kaplnka Nanebovzatia Panny Márie)

Pustý kostolík stojí  medzi Račou a Svätým Jurom na mieste kaplnky, ktorú podľa tradície postavil koncom XV. storočia (niekde sa uvádza rok 1459) bývalý vojenský dôstojník (údajne Ján Baštein s manželkou), ktorý potom žil na tomto mieste ako pustovník a vybudoval si pri kaplnke dve izbičky.

  

Malý kostolík je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a opornými piliermi, značne poznamenaná opravami a prestavbami. Stavba bola viackrát reštaurovaná, naposledy v roku 1992. Interiér zdobia dve diela akademického maliara Karola Drexlera s vyobrazením Panny Márie uprostred vínnej révy. Vedľa kaplnky sa nachádza stĺp s barokovou sochou Panny Márie zo 17. storočia a neďaleko aj malá kalvária.

Podľa dosiaľ tradovanej povesti za tureckých vojen zakopali veriaci z Jura v blízkosti kaplnky - pustovne zvon z farského kostola sv. Juraja. Zvon pochádzal z roku 1 400 a aby ho miestni obyvatelia uchránili pred poškodením, obsypali ho zrnom. Po krutom nájazde Turkov, pri ktorom 17. septembra 1663 zahynulo vyše 60 miestnych obyvateľov a vyše 500 bolo odvlečených do zajatia, ľudia mali iné starosti a na zvon zabudli. Nepamätali si presne miesto, kde bol zakopaný, až náhodou ho vyryla sviňa, ktorá sa rýpala pri ošarpanej, spustnutej kaplnke. Na mieste, kde bol zvon zakopaný, postavili potom miestni veriaci v roku 1697 sochu Panny Márie a kaplnku opravili. Zvon umiestnili do drevenej zvonice pri farskom kostole. Pôvodná veža, v ktorej bol zvon umiestnený, vyhorela počas tureckých vojen a nikdy nebola obnovená.

O opravenú kaplnku sa starali piaristi, ktorí po stavovských povstaniach prišli do Svätého Jura. Pri kaplnke býval rehoľník, ktorý si tu vybudoval malú záhradku. Keď za Jozefa II. zrušili kláštory, kaplnka zostala opustená.

Krátko po týchto udalostiach zúrila v okolí Bratislavy veľká morová epidémia, ktorá si vyžiadala mnohé obete na ľudských životoch. Veriaci z troch blízkych farností svätojurskej, vajnorskej a račianskej si spomenuli na svoju nebeskú Matku a vrúcne ju prosili o pomoc. A skutočne, obce neboli morom tak veľmi postihnuté. (Rača okrem dvoch domov bola od moru uchránená). Keď mor pominul, zaviazali sa „večným sľubom“, že kaplnku opravia a budú tu každoročne putovať, aby spoločne ďakovali za záchranu. Kaplnku skutočne zrekonštruovali v roku 1802 a v roku 1807 ju zasvätili Panne Márii Nanebovzatej. Odvtedy sa veriaci z týchto troch farností každoročne schádzajú na sviatok Nanebovzatej Panny Márie pri Pustom kostolíku. Výnimkou neboli ani roky totality. Hoci v skromných rozmeroch, svätá omša sa tu predsa len slávievala každý rok.

Záleží len od nás, aby sme na túto tradíciu nezabudli, oživili ju vo väčších rozmeroch, zachovávali ju a plnili tak sľub našich predkov.

Mária Hatalová

Oznam

V nedeľu 12. augusta 2012

sa uskutoční tradičná púť do Pustého kostolíka,

ktorý stojí popri hlavnej ceste do Sv. Jura.

Veriaci z troch farnosti - Sv. Jura, Vajnor a Rače sa stretnú na slávnostnej sv. omši

so začiatkom o 10. hodine,

aby tak verní sľubu predkov vyjadrili Panne Márii vďaku za jej pomoc a ochranu.

Stretnutie všetkých, ktorí majú záujem putovať pešo, bude

o 8.00 hodine

pred Dolným kostolom

na cintoríne.