Z desiatich poslancov MZ za Raču sa stretnutia 1. okt. 2012 v KS Žarnovická zúčastnili dvaja - Mgr. Michal Drotován a Ing. Miloslav Jošt.
1) Občania žiadajú o prehodnotenie výšky poplatkov v súvislosti s parkovacími miestami. Občania navrhujú, aby tieto poplatky zohľadňovali situáciu žiadateľa (dôchodca a pod.), spôsob využívania vozidla (väčšie poplatky pre autá, ktoré sú využívané na podnikanie, t.j. sú predmetom dane z motorových vozidiel...)
Mestská časť Bratislava - Rača sa pri prideľovaní vyhradených parkovacích miest riadi Všeobecne záväzným nariadením mestskej časti Bratislava – Rača č. 6/2009 zo dňa 15.12.2009 o miestnych daniach. V tomto VZN sú zohľadnení žiadatelia so ZŤP, ktorí majú platný „Parkovací preukaz“. Vzhľadom na malý počet obsadenia parkovacích miest vozidlami určenými na podnikanie, bolo v tomto VZN zrušené rozlišovanie žiadateľov fyzických a právnických osôb.
Ing. M. Klotton
2) Občania žiadajú o informáciu, koľko je v Rači prenajatých parkovacích miest
Mestská časť Bratislava - Rača má do dnešného dňa prenajatých 101 parkovacích miest, z toho je 33 oslobodených od platenia dane za užívanie verejného priestranstva z dôvodu ZŤP. V Rači je celkovo cca 3039 parkovacích miest.
Ing. M. Klotton
3) Občania žiadajú o vyriešenie odtoku dažďovej vody pre dom na ulici Pri vinohradoch 25-29, ktorý je vytápaný a podmývaný pri návalových dažďoch, pri ktorých voda tečie po Pieskovej ulici.
Jedná sa o ulicu Pri Vinohradoch, nie Pieskovú ulicu. Nakoľko v súčasnosti prebieha na dotknutej ulici rozsiahly stavebný ruch, budeme riešiť túto problematiku až po jeho ukončení, napr. tzv. odvodňovacími dažďovými kanálmi umiestnenými naprieč komunikáciou, ktoré zvedú stekajúcu vodu do koryta Pieskového potoka.
Ing. B. Gašpierik
4) Občania žiadajú o riešenie údajne čiernej stavby – nové premostenie potoka na Pieskovej ulici
Nové premostenie Pieskového potoka je nepovolenou stavbou, ktorá bola riešená s Obvodným úradom ŽP v Bratislave na základe podnetu Mestskej časti Bratislava - Rača, ktorý skonštatoval, že stavba nie je vodnou stavbou.
V súčasnosti je stavba riešená na našom stavebnom úrade v konaní o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby. Stavebník podal žiadosť, ale nakoľko neboli predložené všetky potrebné doklady, stavebný úrad vyzval vlastníka k doplneniu podania.
Stavebný úrad taktiež rieši priestupkové konanie so stavebníkom.
Ing. arch. I. Virsíková
5) Pri zrušených potravinách Samoška na ulici Pri vinohradoch vzniká nelegálna skládka. Občania žiadajú o jej odstránenie.
Nelegálnu skládku v spomenutej lokalite evidujeme a v krátkej dobe zabezpečíme jej odstránenie.
Ing. B. Gašpierik
6) Občania žiadajú o nastavenie „zelenej vlny“ na ceste do centra Bratislavy, ako aj z centra (ulice Púchovská, Žitná), minimálne v úseku od Hečkovej ulice po ulicu Pri Vinohradoch.
Ing. M. Klotton
7) Na Karpatskom námestí pred bytovým domom vedľa električkovej trate pred konečnou zástavkou je terasa v havarijnom stave. Bolo by potrebné zabezpečiť statické posúdenie statikom, písomne predložiť posudok bývajúcim ako aj poslancovi Khandlovi, ktorý sľúbil, že sa pokúsi to zabezpečiť. Pod terasou prechádza cez deň veľa ľudí, ktorí bývajú na Biancu Rača z konečnej električky.
K Vašej žiadosti Vám dávame na vedomie:
Bytové domy na Karpatskom námestí č. 7 až 13 majú 7 vstupov z terénu, 7 resp. 8 obytných podlaží, jedno podlažie s technickou a občianskou vybavenosťou a jedno podlažie s pivnicami a garážami. Pochôdzna terasa tvorí zároveň časť strechy garáží. Pochôdzna terasa je stavebne riešená ako konzola a je využívaná ako zadný vstup do bytov a pre prístup do nebytových priestorov. Terasa a prístupové schody s napojením na miestnu komunikáciu nie sú zaradené a zatriedené do miestnych komunikácií a v súlade so Štatútom hlavného mesta SR Bratislavy ani zverené do správy našej mestskej časti. Bývalý majiteľ bytového domu pri Karpatskom námestí 7-13 Hlavné mesto SR Bratislava požiadal vzhľadom na zložitosť problematiky týkajúcej sa pochôdznych terás o stanovisko k užívaniu a vlastníctvu pochôdznej terasy na Karpatskom námestí Generálneho investora Bratislavy.
V ich stanovisku sa uvádza, že terasa nebola súčasťou chodníkov, terénnych úprav ani oporných múrov, z čoho vyplýva, že terasa je stavebnou súčasťou bytových domov č. 7-13 riešená ako konzola, ktorá tvorí zároveň časť strechy garáží, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve majiteľov garáží, nadobudnutých do vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva garáží v roku 2004.
S vlastníctvom garáže je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva. Spoločnými časťami domu (článok III. zmluvy o prevode vlastníctva garáží) sú najmä : základy domu, strecha, obvodové múry, priečelia, vchody, schodiská, vodorovné a zvislé nosné konštrukcie, izolačné konštrukcie, terasa.
Ďalej si hlavné mesto SR Bratislava dalo vypracovať právnu analýzu „charakteru pristavanej technickej vybavenosti“. Porovnaním skutkového stavu s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na danú oblasť boli vyvodené právne závery, z ktorých vyplynulo nasledovné:
- Spoločné pochôdzne terasy nie sú samostatnými stavbami, ale sú súčasťou bytového domu, pretože boli vybudované na účely prístupu do bytovej časti a zásobovania bytov a nebytových priestorov.
- Terasy a schody nespĺňajú kritériá miestnych komunikácií, pretože nie sú pozemnými stavbami všeobecne prístupnými, nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií a ani neboli povolené ako miestne komunikácie v zmysle cestného zákona.
- Pochôdzne terasy sú zo zákona spoločnými časťami bytových, respektíve polyfunkčných domov a to bez ohľadu na to, či boli pristavané následne po skolaudovaní domu, bez ohľadu na to z akých zdrojov boli financované, kto bol ich stavebníkom. S prevodom vlastníctva bytov a nebytových priestorov dochádza automaticky aj k prevodu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktorými je aj terasa. Vlastníci bytov a nebytových priestorov prevodom získavajú teda spoluvlastnícky podiel aj na pochôdznej terase, ktorá je spoločnou časťou domu.
- Obec, t.z. hlavné mesto SR Bratislava a ani Mestská časť Bratislava – Rača nemajú zákonnú povinnosť opravovať ani udržiavať predmetné pochôdzne terasy a schody, pretože nie sú miestnymi komunikáciami ani verejnými priestranstvami.
- Napriek vyššie uvedenému právnemu stavu, sa pri stanovovaní priorít Hl. mesta SR Bratislava v mestskom rozpočte pre r. 2012 vyčlenili určité finančné prostriedky na riešenie takmer identického problému s pochôdznymi terasami v Petržalke. V prípade, ak bude tento model financovania po realizačnej ako aj legislatívnej stránke úspešný, bude naša MČ uplatňovať rovnaký model riešenia (tzn. finančnú spoluúčasť Hl. mesta, mestskej časti a vlastníkov dotknutých bytových a nebytových priestorov), aj v prípade havarijného stavu pochôdznych terás na Karpatskom námestí.
Ing. M. Klotton
8) Občania kritizujú súčasný stav Polikliniky Tbiliská, že boli z nej lekári presťahovaní do iných, nie zdravotných priestorov a hlavne starým ľuďom to spôsobilo značné starosti. Poliklinika je poloprázdna. Náklady na prevádzku poloprázdnej polikliniky nie sú malé, čo sa prejaví v zimnom období. Občania sa pýtajú, čo bude s poliklinikou ďalej a aké straty vznikajú.
Nám taktiež nie je ľahostajná situácia, do ktorej sa dostávajú pacienti. Ale lekári zo zdravotného strediska odišli dobrovoľne, na základe toho, že s mestskou časťou ukončili nájomné zmluvy na vlastnú žiadosť. Obsadenosť polikliniky je v súčasnosti na 80%, na voľné priestory MČ pravidelne vypisuje verejné obchodné súťaže, inzerát bol uverejnený aj v špeciálnom zdravotníckom časopise a o súčinnosť pri obsadení voľných priestorov sme požiadali aj iné mestské časti.
Ing. M. Handreichová
9) Je nejaká nová informácia v súdnom konaní s firmou Invest s.r.o.? Hrozí uhradiť 1,9 mil. €?
Ide o súdne konanie o náhradu škody vzniknutú podľa názoru navrhovateľa (IN VEST s.r.o.) nesprávnym úradným postupom v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov vo výške 1.979.057,96,- €. V spore vystupuje mestská časť Bratislava – Rača ako vedľajší účastník na strane odporcu (žalovaným je SR - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR). Žaloba bola Okresným súdom Bratislava III zamietnutá, navrhovateľ podal odvolanie, prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde Bratislava, ktorý svojim uznesením zo dňa 23.12.2011 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie na Okresný súd Bratislava III.
Rozhodnutie o spore je opäť v kompetencii Okresného súdu Bratislava III pod pôvodnou spisovou značkou.
Medzičasom prijatou novelou Občianskeho súdneho poriadku ako základného predpisu pre súdne konanie bol pre rozsiahle a nákladné konania zavedený inštitút preddavkov na trovy konania, ktoré sú povinní zaplatiť žalobca aj žalovaný, ak tak písomne navrhne žalovaný. Mestská časť Bratislava - Rača má v konaní povahu vedľajšieho účastníka, ktorý ak to nie je vylúčené má procesné postavenie strany, na ktorej vystupuje t.j. v tomto prípade procesné postavenie žalovaného. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako aj mestská časť sú z povinnosti zaplatiť uvedené preddavky vyňaté, preto v prípade schválenia uvedeného návrhu by bol povinný zaplatiť len navrhovateľ (žalobca). Ide o pritom nezanedbateľnú sumu - 98.952,90 EUR, ktorú ak navrhovateľ v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví.
Mestská časť Bratislava - Rača tento návrh podala dňa 29.03.2012, k čomu bola vedená povinnosťou vykonať všetky dostupné opatrenia k ochrane verejných zdrojov. Okresný súd Bratislava III však vyslovil názor, že v tomto konaní je na takýto návrh oprávnené len ministerstvo ako (priamy) žalovaný a návrh dňa 25.04.2012 zamietol.
Následne mestská časť Bratislava - Rača podala odvolanie voči tomuto čiastkovému rozhodnutiu s poukazom na to, že takýto výklad má právne aj faktické medzery a keďže ministerstvo môže rovnaký návrh podať bezodkladne, ide len o nadbytočné procesné opatrenie.
Zo strany Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR bol následne aj podaný na Okresný súd Bratislava III totožný návrh na zloženie preddavkov na trovy konania, čo bolo avizované Krajskému súdu Bratislava s návrhom na zrušenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k mestskej časti a spoločné riešenie oboch (totožných) návrhov súčasne. Návrh ministerstva aktuálne procesne čaká na to, kým Krajsky súd Bratislava III rozhodne o odvolaní mestskej časti a spis sa vráti naspäť na Okresný súd Bratislava III.
Ostatné pojednávanie bolo nariadené na 15.06.2012, avšak v dôsledku návrhu mestskej časti Bratislava – Rača bolo odročené do rozhodnutia o preddavkoch na trovy konania, pretože vzhľadom na verejnoprávny charakter ministerstva aj mestskej časti je kľúčové zistiť, či navrhovateľ bude vôbec schopný hradiť trovy konania, keď začal a pokračuje v tak nákladnom spore.
Celý spis je teda momentálne (ku dňu spracovania tejto odpovede, t.j. k 03.10.2012) na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 6Co 253/2012, kde sudkyňa podľa slov súdnej kancelárie aktuálne rieši odvolanie mestskej časti, t.z., že Krajský súd Bratislava vo veci rozhodnutia o preddavkoch na trovy konania ešte nerozhodol. Kým nebude právoplatne rozhodnuté v tejto veci, Okresný súd Bratislava III sa nebude zaoberať samotným meritom prípadu.
Mgr. I. Luptáková Urbanová
10) Prosíme informáciu, ako je to so stavbou Obchodný dom Lidl Krasňany.
Na stavbu „Predajňa potravín LIDL, Krasňany, Pekná cesta“ na pozemku p. č.: 17359/1, 17359/28, k. ú. Rača bolo vydané stavebné povolenie v júli 2012. Z dôvodu odvolania sa účastníkov konania bol spis predložený na odvolací orgán, ktorým je Krajský stavebný úrad v Bratislave.
Ing. arch. I. Virsíková
Poznámka: Požiadavky a otázky v bodoch 7. až 10. predložil Ing. Milan Depeš, Karpatské nám. 25.
.jpg)
