30. 3. 2018

Nárečie je kľúč k duši predkov...

Viete, do akej nárečovej skupiny patrí račiansky dialekt?

28. 3. 2018

Alex Marčan: Starý dedinský hrobár

Starý dedinský hrobár. Na jednom oku šedý zákal, druhé bolo škuľavé. Väčšinou s hlavou pod čapicou a na pleci s opicou. V kútiku úst cigareta Lipa, Detva, či Bystrica. Z krčmy „U Polca“ odchádzal, keď padla záverečná. Bol známy výrokom, že: „Zaplať pol deci a nájdem ti na cintoríne suché miesto.“ Neviem, či mal v hlave schopnosti poštového holuba, lebo aj keď si cestou domov sem-tam zdriemol v priekope, ráno sa zobudil vo svojej drevenici. Zaostril škuľavé oko na špinavé sklo v okne a cez medzeru štrbavých zubov utrúsil do rodiaceho sa rána: „Ukazuje sa krásny deň. Škoda sa nenadrúľať.“ Mal mimoriadne škrekľavý hlas. Dnes povieš – chrapľák. Túžia po ňom mnohí popovi speváci. Možno by im pomohlo oprieť sa do hrobárovho čakana, vykopať starú lebku a opýtať sa jej: „Byť, či nebyť pop-spevákom?“ Statočne ovládal dve pesničky. Neviem, či sa ich naučil v živote, skôr si myslím, že sa mu v hlave zrodili pri kopaní hrobov. Prvá pieseň bola, vzhľadom na dobu, monotónne drzá a jemne sexuálne orientovaná.

Teda:
Éééj, staráá som ja, staráá, Éééj, nevydala sóóm sa. Éééj, na druhý svet póójdem, Éééj, nemrdaná búúdem. Čo sa týka melodičnosti, pokojne sa vošiel do troch susediacich tónov.

Text jeho druhej piesne sa už týkal vzťahu muža a ženy. Možno z pohľadu jeho jedného oka, to mala byť láska, či čo. Tiež začínala škrekľavým nápevom Éééj!

Takže:
Éééj, stará baba, stará je, Éééj, keď ju svrbí, radáá je.
Éééééj, keď ju škrabeš palcami, Éééj, ona kričí vajcáámi.

Rytmus bol rezký poskok, dokreslený pantomímou. Skoro rap.
Niekedy „strihol“ obidva songy za večer, inokedy šetril s dychom.


Z úvodnej kapitoly knihy Alexandra Marčana
Začiatky bigbítu na Kysuciach




25. 3. 2018

Miro Ščibrany: Ako spolutvoriť občianske noviny račan.sk výber

Vážení obyvatelia Rače, milí priatelia,

dovoľujeme si Vás informovať, že v máji vydáme ďalšie číslo občianskych novín račan.sk výber a zároveň Vám ponúkame možnosť stať sa spolutvorcami ich obsahu.

Noviny vydávame a bezplatne doručujeme do schránok obyvateľom mestskej časti Rača už od marca 2013. Mnohí z Vás viete, že obsah novín tvoria obyvatelia našej mestskej časti a prizvaní hostia. Ako sa môžete stať spolutvorcami obsahu aj Vy?



Tak, že 1) napíšete článok s ľubovoľnou pre Vás dôležitou témou, 2) text, obrázky a prípadné sprievodné dokumenty zašlete na e-mail uvedený na portáli račan.sk, 3) my Váš text v plnom znení, bez úprav a cenzúry obsahu, zverejníme na portáli a 4) keď Váš článok zaujme redakciu a redakčnú radu račan.sk výberu, uverejníme ho aj v printovom vydaní; v prípade, že v novinách nie je priestor pre celý článok, navrhneme skrátenie textu a požiadame Vás o jeho odobrenie.



Jediné podmienky pre publikovanie na portáli a v novinách sú:



1) články nesmú porušovať zákony SR,
2) autori musia uviesť svoju plnú identitu.

Po dohode je možné zverejňovať články aj pod pseudonymom. Podmienkou je, že plnú identitu autora pozná administrátor portálu a vydavateľ novín.

Ďakujeme Vám za dôveru a priazeň, tešíme sa na Vaše príspevky :)

Miro Ščibrany a Ján Drotován
redaktori račan.sk výber

Ján Hrčka: Zlodej kričí, chyťte poctivého!

Autor: Ján Hrčka, 23. 3. 2018 11:34 hod. (krátená verzia)

Za viac ako 7 rokov poslancovania v Petržalke, 6 rokov poslancovania v Bratislave a vyše dva a pol roka prednostovania v Karlovej Vsi na mňa nevedia nájsť žiadnu kauzu alebo kšeft. Preto si treba niečo vymyslieť alebo prekrútiť.

Antikampaň
Pred pár dňami sa väčšine Petržalčanov objavili v schránkach nasledujúce noviny, kde na titulke bola kontroverzná téma zvyšovania platov.



Slováci sú hákliví na zvyšovanie platov obzvlášť u politikov (plat komunálnych poslancov sa zvykne nazývať odmena). Je to najjednoduchší spôsob ako zaujať a niekoho vykresliť v zlom svetle. 

Koľko zarábajú poslanci v Bratislave
Ako sa hovorí, lož má krátke nohy. Preto si v nasledujúcich tabuľkách porovnáme náklady na poslancov všetkých bratislavských mestských častí.


Tieto náklady sa delia medzi poslancov a zástupcov starostu (to sú tiež poslanci). Koľko priemerne zarábajú zástupcovia starostu v jednotlivých mestských častiach nájdete v nasledujúcej tabuľke.


AKO TO BOLO SO ZVYŠOVANÍM PLATOV V PETRŽALKE?

Čo sa v skutočnosti stalo?
Na rok 2018, podobne ako v roku 2017 bola narozpočtovaná suma na výkon funkcie poslancov (vrátane nákladov na zastupiteľstvá a ďalšie veci) cca 246 000 eur. Z tejto sumy pripadá 161 000 eur na tridsaťtri poslancov a 85 000 eur na dvoch zástupcov starostu (návrh rozpočtu, tabuľka na strane 20, program 1.1 a 1.2.2). Teda pomer súm 2:1 v pomere ľudí 33:2. Návrh, ktorý podporilo spomínaných 20 poslancov bol iba v presunutí sumy 40 000 eur z rozpočtu dvoch zástupcov starostu v prospech 33 poslancov (strana 5, uznesenie č. 401). Táto zmena nijako nenavýšila rozpočet pre 35 poslancov Petržalky ako celku. 

Samozrejme, že pán Bučan to veľmi dobre vie. Je si vedomý, že by nepoštval dosť ľudí, keby napísal pravdu. Ako by vyznel jeho článok, v ktorom by sa sťažoval, že 33 poslancov (tvoriacich 65% nákladov) presunulo časť zo sumy pre dvoch zástupcov starostu (tvoriacich 35% nákladov), pričom jeden z tých dvoch ukrátených je práve on sám?

Starého psa novým kúskom nenaučíš
Takéto správanie nie je v komunálnej politike žiadna zriedkavosť. U Jána Bučana ma to neprekvapuje, lebo poznám jeho históriu. Bol predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS (2010 až 2015), bol členom predsedníctva petržalského SDKÚ-DS (do roku 2015). V čase, kedy príslušnosť k strane SDKÚ-DS začala byť na príťaž, sa Ján Bučan a ďalší dlhoroční členovia pretransformovali na nezávislých. Dali si hrdý názov MY SME PETRŽALKA, lebo vedia, že takéto názvy na ľudí zaberajú. Investovali veľa peňazí do reklamy na facebooku. Bučan začal vydávať vlastné noviny, v ktorých seba vykresľuje v superlatívoch a iných očierňuje. Ako napríklad mňa v poslednom čísle. Samozrejme, dalo by sa popísať o ňom, za aké všetky nevýhodné veci pre Petržalku hlasoval, ako veľmi presadzoval parkovanie cez EEI (neslávne známa z Košíc) a aká jeho spriaznená firma dostala v Petržalke zákazky. Ale to by bolo na samostatný článok.

Prečo to účelové klamstvo a pokrytectvo?
Odpoveď je jednoduchá. Nie je tajomstvom, že v novembri plánujem kandidovať na starostu Petržalky. Viacerí protikandidáti vo mne vidia jedného z najsilnejších súperov. V minulých voľbách som skončil s 5 572 hlasmi na druhom mieste za víťazným Bajanom, ktorý vyhral s počtom hlasov 6 382. Na mestského poslanca som mal najviac hlasov (9 517) spomedzi všetkých Petržalčanov, a to som kandidoval ako nezávislý. O necelých 100 hlasov viac (9 614 hlasov) mal iba Ján Budaj, kandidujúci za pravicovú koalíciu KDH, OĽaNO, Zmena zdola, NOVA, OKS, SMK, KDS, ktorý tiež kandidoval v Petržalke, ale ako obyvateľ Rače (zákon to umožňuje).

Veľmi podobné očierňovanie môjho mena robil už aj Nový čas. Bolo to v roku 2015 a riešil sa môj plat prednostu v Karlovej Vsi.

Ak si opäť pozriete fakty v tabuľke platov prednostov z celej Bratislavy, tak uvidíte, že môj plat v Karlovej Vsi (piata najväčšia mestská časť) bol za roky 2015 až 2017 pod priemerom. Prekvapivo platy ostatných prednostov ani môjho predchodcu, ktorý mal v rokoch 2014 aj 2015 ročný plat o takmer 20% vyšší (viac ako 32 500 eur v každom roku) sa nikdy v Novom Čase ani iných novinách neriešili.


Počítam s tým, že do volieb sa ešte vyskytnú obdobné klamstvá, prekrútené alebo zmanipulované fakty s jediným účelom – neprávom ma poškodiť alebo očierniť. Ako je možné vidieť na príkladoch v tomto článku, snahy tu boli, sú a určite ďalšie budú. Už sa ku mne dostali informácie, že som rizikom pre niektorých vplyvných ľudí so záujmami v Petržalke. Ich záujmom je, aby sa v nasledujúcich voľbách nestal starostom niekto, na koho nie sú páky. Niekto, s kým sa nedajú realizovať kšefty alebo politické dohody alebo obchody.

Krátenú verziu so súhlasom autora vytvoril
Miro Ščibrany

Úplnú verziu článku nájdete na blogu Jána Hrčku


21. 3. 2018

Alex Marčan: Heligónkari Gombík a Škorvánek, gitarista Miro Šuterík

Kultúra, ktorá nás sprevádzala v detstve, bola spravidla situovaná v miestnych krčmách. Napríklad: Krčma u Vravníka. V sobotu večer tam hrával na heligónke harmonikár Gombík. Spomínam si, že keď spieval, mal na krku nabehnuté hrubé žily. Nemal predné zuby, mohol dať dvoj hlas s Drakulom. Za predvedené umenie mu nosili pivo a poldecáky. Aký bol jeho kultúrno-spevácky výkon, si už žiaľ nepamätám. Preto do spomienok uvádzam klasika: „Bolo to pekné a umelecky hodnotné!“

No bol aj druhý heligonkár nášho detstva. Škorvánek. Hovorili o ňom, že štyri medze preskočil, ale notu nestratil. Tieto ľudové „povedačky“ nahrádzali dnešnú hudobnú kritiku.

Zaraďme tu ešte jedného „hudobníka“, ktorý neskôr už hral aj na gitare. Nikto nevie, odkiaľ ju mal. Áno, bol to Miro Šuterík. Toho dotlačila k muzicírovaniu jeho staršia sestra. Keď prvýkrát počula náhodou hrať neskoršie zoskupenie Orfea, hovorí bratovi: „Miro! Toto si sa mal naučiť. Nie kradnúť.“ Miro sa potom naučil 3-4 akordy a tvrdil, že vie zahrať všetko. Deti pri stretnutí s nim zabúdali zatvárať ústa. Nuž čo. Frajerom sa to stáva. Kolorit nášho detstva v rôznych modifikáciách regiónu dokresľovali postavy – postavičky z reálneho života. Ako deti sme sa smiali na ich výčinoch, ale dnes mám pocit, že mnohé situácie boli zámerne „usmernené“ zo strany aktérov, aby sme my, ako deti, mali jemný pocit veselosti a príjemných spomienok, či hororových scén.

Z úvodnej kapitoly knihy Alexandra Marčana
Začiatky bigbítu na Kysuciach




Soňa Macejáková: 8 OSOBÁKOV v behu za 29 dní

... vďaka tréningom s ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA

Môj „bežecký osud“ sa už nemohol pozerať na to, že netrénujem a behám si len tak „hala-bala po Slovensku, či po svete, ale čas sa moc nezlepšuje A tak špeciálne pre mňa „stvoril“ bežeckú komunitu ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA.

Pár krát som začala trénovať s niektorými skupinkami, ale brzdila som ich a tak som sa v tichosti vytratila. Odbehla som si na Železnej studienke aj tréningy s mojou bežeckou skupinkou „PRIATELIA BEHU LEŽERNEHO“ aj s mojou elegantnou weimarkou – psou bežkyňou ENY a tolerovali naše „mini tempíčko“. Určite som chcela mať lepšie časy , čo bez tréningu nešlo. A zrazu sa môj „bežecký osud“ postaral o to, že prichádzam na pobrežie Dunaja cez lávku na loď, kde sídli ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA. Cez zasklenú stenu pri cvičení jogy, vidím západ slnka a prekrásne osvetlený hrad, behám za rannej rosy pri pobreží Dunaja a čudujem sa, že som ochotná vstávať o dve hodinky skôr, aby som sa dopravila na ranný super bežecký tréning.


Môj prvý polmaratón som si odbehla dňa 23.8. 2014 v Čachticiach. Polmaratón si ma zamiloval a ja detto.

Dňa 3.9. 2017 bežím polmaratón v Banskej Bystrici. Beží sa mi perfekte. Po dobehu do cieľa zisťujem, že čas 2:16:48 je môj najrýchlejší polmaratón zo 43 doteraz odbehnutých.

Dňa 7.9. bežím z raňajšieho tréningu s ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA na Železnú studienku, odbehnúť si beh „Liga lanovka“. Idem dušu vypustiť, keď ma bežecký kamoš povzbudzuje: „Pridaj, pridaj ...“ Tak už viac som pridať nemohla. Hodinky ukazujú čas 15 a nejaké sekundy. Jéj mám najlepší čas z doteraz odbehnutých lanoviek.

Dňa 9.9. bežím „TELEKOM NIGHT RUN 2017“. Rada by som už konečne dala 10 km pod hodinku. Beží sa mi úžasne. Zavesila som sa cez most, kde je „tlačenica“ bežcov, na jednu dievčinku, ktorá krásne kľučkuje medzi bežcami a ja hneď za ňou. Takto ma potiahla až do Sadu Janka Kráľa, kde sa mi stráca v tme. Časom 1:01:02 mám osobák na 10 km. S veľkým prekvapením zisťujem, že som na 2. mieste (v kat. Ž-60) pred mojou kamoškou Katkou, ktorú sa mi podarilo predbehnúť prvý krát.

Dňa 15.9. si s radosťou a ľahkosťou bežím „ŽILINSKY PÓLMARATÓN“. Dobeh do cieľa, kuk na časomieru a šok z času 2:13:50 – osobák z Banskej Bystrice spred dvoch týždňoch vylepšený o 3 minúty mínus 2 sekundy. Najlepší čas zo 45 polmaratónov za 3 roky. Celý polmaratón som bežala – aj tie „mierne“ kopečeky, ktoré som minulý rok šla krokom. Získavam zlato v mojej kategórií (nemôžem za to, že žienky v mojom veku behajú pomenej). Môj bežecký kamoš mi vraví, že teraz už bude zlepšenie čo len o sekundu ťažko vydreté.
Dňa 17.9. si idem odbehnúť „BEH NOČNOU ŠALOU“ – 7300 m. Idem tam aj napriek tomu, že neviem ako sa dostanem domov. Beží sa mi mimoriadne dobre. Na čas dobehu sa mi super pozerá 00:42:13 (1 km pod 6 minút). Všetci sa čudujú, že v priebehu tohto mesiaca 5 x osobák. 1.miesto Ž-55 a ešte pohár za najskôr narodenú ženu. Oplatilo sa mi risknúť „spanie pod mostom“. Napokon mám odvoz priamo do bytu.
Dňa 23.9. doobeda smer Senec – „BEH OKOLO SLNEČNÝCH JAZIER“. Je to veľmi pekný beh. Časom 35:59 mám osobák na 6 km a 3. miesto. Zo Senca „behom“ na „DM ŽENSKÝ BEH“ Tak veľmi som si priala odbehnúť 10 km pod hodinu, že môj „bežecký osud“ mi to konečne doprial. Časom 00:59:10 sa cítim ako v „siedmom nebíčku“.

Dňa 1.10. sa koná „Medzinárodný maratón mieru“ v Košiciach, ktorý je beznádejne vypredaný. Nejak som nestíhala registráciu, potrebovala by som osobného manažéra, ktorý by všetko za mňa vybavoval a ja by som „len“ behala. Môj „bežecký osud“ chce aby som sa behu zúčastnila a tak čítam na FB, že dvom bežeckým kamoškám tretia nemôže ísť a tak majú voľné miesto v hotely. Tak im dávam na vedomie, že prídem do Košíc ako „diváčka“. Šanca dostať sa k štartovnému číslu je minimálna. Oslovila som všetkých čo majú niečo spoločné s organizáciou - Od riaditeľa až po „upratovačku“. Celé Slovensko sleduje na FB, či sa mi podarí zohnať štartovné číslo. Mám tam veľa mojich kenských bežeckých priateľov. Žeby mi niektorý podaroval svoje štartovné číslo? Kensky neviem a tak sa na seba len usmievame a fotíme sa. Pri každom stretnutí mi dodávajú takú kenskú bežeckú energiu. Práve v Keni v roku 2011, (kde sme s dcérou narýchlo odlietali) sa rozhodlo o mojom budúcom bežeckom osude. V článku: „Nevedela som, že viem behať (Keňa mi otvorila oči)“ píšem: „Odlietame nečakane a narýchlo do Kene – osud to tak zariadil. Za šumu mora sa nám nohy zabárajú do kenského piesku. Bežím za dcérou so slovami: „Ale ja neviem behať …“ a morský vánok mi prináša jej slová: „MAMI, VEĎ TY BEHÁŠ CELKOM DOBRE.“ Táto veta, ktorú dcéra vyslovila rozhodla o mojej budúcej „bežeckej kariére“.“

Napokon po 20-tej hodine večernej držím v rukách štartovné číslo. Celé Slovensko si vydýchlo, tak predsa len pobeží. Mala som taký pocit, že keď som sa takto „dramaticky“ , dostala k štartovnému číslu, že sa niečo musí stať – nejaký bežecký zázrak. Ja som hneď od štartu nebežala, ale moje nohy priam lietali. Samozrejme, že ma od štartu pretekári predbiehali, ale potom sa to ustálilo a predbiehala som ja. Pred 10-tym kilometrom som sa dala do reči s jedným bežcom. To, že bežím a komunikujem je pre mňa úžasné, pretože som obdivovala bežcov čo bežali a vykecávali sa. Ja som si v minulosti bežala a keď chcel niekto nadviazať rozhovor, tak som naznačila rukami, že nie ... No asi ma ľutovali, že „hluchonemá“, že nerozpráva, ale keď som čo len pozdravila a povedala jednu vetu, tak som to ďalších 10 km predýchavala. A teraz sme si pokecali, kto má aké bežecké úspechy, tak sa odo mňa dozvedel, že môj osobák na pómaratóne v Žiline je 2:13:50. Jeho slová, že ak pôjdem týto tempom mám osobák, ma povzbudili. Áno čas na 10 km bol neuveriteľný. Kalkulačka, v hlave funguje a zisťujem, že by to mohlo byť pod 2:10 – zlepšenie o cca 4 minúty. Pridávam a predbieham. Zrazu predo mnou vidím bežeckú kamošku Blažku, ktorá beží maratón. Vždy bežala rýchlejšie ako ja, ale predbieham ju asi na 18-tom km. Jej slová: „Soni bežíš ako ďábel, ideš na osobák ...“ mi znejú v ušiach ako najkrajšia hudba. Bežím si bežím – užívam si každý meter. Celé Slovensko s napätím sleduje na TV v priamom prenose tento úžasný svetový beh, áno dobieham do cieľa spolu s Keňanom. Jeho čas je o niekoľko sekúnd lepší ako môj, ale OK on bežal maratón a ja len polku. Môj čas 2:06:50 je pre mňa bežeckým zázrakom. Tisíc krát vďaka ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA za 8 osobákov v behu v priebehu 29 dní.

PS.: Na stránke www.cvicte.sk prebieha do 21.3.2018 súťaž RUNNING GALA, kde môžete zahlasovať za Bežecký event do 1000, Bežecký event nad 1000, Bežeckú komunitu – ja hlasujem za ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA, ktorý si zaslúži každý jeden hlas a hlasujem aj za môj bežecký super oddiel PRIATELIA BEHU LEŽERNEHO a ešte môžete dať hlas aj za Bežecký príbeh. Beh si každý Váš hlas zaslúži.

Soňa Macejáková: RUNNING GALA 2017

Slávnostné odovzdávanie bežeckých ocenení za rok 2016

Celý rok som sa tešila na akciu RUNNING GALA 2017 – Slávnostné odovzdávanie bežeckých ocenení za rok 2016. Akcia bola vyhlásená na začiatok marca a ja s „hrôzou“ zisťujem, že v tom čase 5. 3. bežím polmaratón na Cypre a tak sa akcie nemôžem zúčastniť.

Môj úžasný „bežecký osud“ sa nemohol pozerať na to, ako veľmi som sa chcela akcie, ktorú organizuje BE COOL s.r.o. a Bratislavský maratón o. z., zúčastniť, a tak, keď som jedného dňa otvorila FB, čítam, že RUNNING GALA 2017 sa prekladá na 31. 3. Krásne to ten môj „bežecký osud“ zariadil – postaral sa o to, aby sa akcia „kvôli mne“ preložila.

Na Cypre som si nielenže odbehla prekrásny polmaratón a 2. miesto v kategórií Ž-60, ale s kamoškou Katkou sme behali aj po obchodoch. Špeciálne som hľadala šaty, ktoré by aj „spievali“. Poznáte to, keď prídete do obchodu a zrazu sa na Vás usmievajú rozprávkové šaty a dajú sa s Vami do „reči“? A toto sa mi práve stalo v takom mini cyperskom obchodíčku. Konečne som objavila šaty, ktoré musím mať vo svojom šatníku. Nasledovala „skúšačka“ – no už na prvý pohľad bolo jasné, že mi nebudú dobré, ale snažila som sa do nich „narvať“. Des v mojich očiach – toto sú šaty mojich snov a sú mi malé? Premýšľam, či by sa dali rozšíriť – no asi ani moc nie. S nádejou oslovujem predavačku a ukazujem jej, že potrebujem o hodne väčšie. Na moju radosť pochopila, čo chcem a prináša mi tie isté šatenky o pár milimetrov väčšie, tak tie som na seba „narvala“ – bolo to na tesnovku. Takže na Cyprus sa mi oplatilo letieť – odbehla som si úžasný polmaratón a do môjho šatníka pribudla „róba“, ktorá bude mať premiéru na RUNNING GALA 2017.

Dňa 31. 3. prichádzam do hotela Sheraton s predstihom, čo je skôr zázrakom, ale tak mi to vyšlo. Rozhodla som sa, že k šatenkám by patril aj slávnostný účes a priamo z kaderníctva odchádzam na akciu. Som úplne prvá a zisťujem, že pozvanie bolo pre dvoch a tak volám niektorým bežeckým priateľom – je to rýchlovka, tak nik nemá čas. Jeden super bežecký kamoš mi vraví: „A gratulujem Ti“. A ja: „A k čomu?“ A on: „Veď uvidíš“. Tak ja o ničom neviem a moji bežeckí kamoši vedia, že bude nejaká oceňovačka? Premýšľam čo by mohli pre mňa organizátori vymyslieť. Minulý rok ma potešilo, keď som dostala k oceneniu „Najaktívnejšia bežkyňa roka 2015“ – „Celoročné štartovné na všetky behy organizované spoločnosťou BE COOL na rok 2016“ . Žeby mi darovali „Štartovné do 100 rokov“? A potom by mi to v roku 2056 mohli predĺžiť s tým, že za každú účasť na behu mi budú ešte aj platiť – no za reklamu, že ich behy sú tak geniálne, že ani vek nerozhoduje.

S napätím sledujem vyhlasovanie výsledkov a tlieskam. A zrazu vyhlásili: „Najaktívnejší bežec roka 2016“ Henrich Pršek a o pár minút zaznieva moje meno Soňa Macejáková – „Najaktívnejšia bežkyňa roka 2016“. No veľké príjemné prekvapenie. S bežeckým kamošom Henrichom sa stretávame na všetkých pretekoch a vždy ma víta slovami: „A Ty tu čo robíš?“ No proste je všade, kde ja – až na tie moje polmaratóny – takže ani na Malte, ani na Cypre, ani v ČR na polmaratónoch sme sa nestretli, ale na všetkých behoch v SR áno. Cenu „Najaktívnejší bežec roka 2016“ si určite zaslúži – je všade a ja detto.


Katarína Janechová získala ocenenie „Ultabežkyňa roka“. Je to zlatá dievčinka, s ktorou som si odbehla niekoľko „menších“ behov aj „mrazivý“ Kolárovský polmaratón a keď som sa jej spýtala ako je možné odbehnúť 100 km, tak mi odpovedala, že v úplnej pohode. Keď som ju počúvala, tak som vážne mala dojem, že kliďánko si môžem odbehnúť nejakú „stovečku“ aj ja. V roku 2016 odbehla 12 x 100 km, 5 x 50 km a 3 maratóny. Obdivuhodné.

Bežeckú rodinku Drotovánovcov poznám osobne – sme susedia, a tak ma veľmi potešilo, že vyhrali v kategórií „BEŽECKÁ RODINA ROKA 2016“. Jeden z 5-tich bratov mal veľmi peknú ďakovačku, kde spomenul, že už začala behať aj ich sestra.

O projekte „UTRALANOVKA PRE PLAMIENOK“ som veľa počula, ale zdalo sa mi, že je to pre mňa moc náročné. Krásna myšlienka, že sa štartovným pomáha nevyliečiteľne chorým deťom. Je to 24 hodinový trailový ultra maratón, kde sa bežia 3 km okruhy. „Ultralanovka“ vyhráva v kategórií „BEŽECKÝ ČIN ROKA“. Určite sa tejto akcie budúci rok zúčastním a uvidím koľko kolečiek zvládnem.

Ocenenie „BEŽECKÁ KOMUNITA“ získava Adidas Runners Bratislava. Už dlhšiu dobu som uvažovala, že skúsim s nimi trénovať a teraz to bola pre mňa taká výzva, že keď mám ocenenie „Najaktívnejšia bežkyňa roka 2016“, že by sa mi mali aj časy dobehu do cieľa zlepšovať a musím začať trénovať. (Áno, začala som v roku 2017 trénovať a vďaka Adidas Runners Bratislava som dosiahla 8 OSOBÁKOV v behu za 29 dní.

Ocenenie „BOJOVNÍČKA ROKA“ získava Eva Seidlová. Evka je mojim bežeckým vzorom. Behá maratóny (ja zatial len polmaratóny). V čase, keď píšem tento článok, má Evka odbehnutých 399 maratónov a svoj jubilejný 400-tý maratón si odbehne dňa 8. 4. 2018 na ČSOB Bratislava maratón. Titul „Bojovníčka roka“ som získala aj ja – o pocitoch píšem v článku: Vyhlasovanie bežeckých cien za rok 2015 – Running gala – súťaž.

Ja behám zatiaľ „len“ polmaratóny. Za 3 roky a 2,5 mesiacov som si odbehla 50 prekrásnych polmaratónov. A 3 roky po sebe som si obhájila titul „Najviac odbehnutých polmaratónov z viac ako 7000 slovenských bežcov – muži – ženy, bez rozdielu veku“. No potešilo ma to. polmaratón si ma zamiloval a ja detto.

Katarínka Berešová získava dva ocenenia: „Najrýchlejšia bežkyňa roka – maratón“, „Najrýchlejšia bežkyňa – polmaratón“. Jej úspechy sú úžasné. Je reprezentantkou Slovenska aj na olympijských hrách v Londýne, kde obsadila 99. miesto v maratónskom behu časom 2:48:11 a má aj ďalšie svetové ocenania. Stretla som sa s ňou na niektorých behoch a je to úžasná žienka.

Po odovzdávaní ocenení nasleduje aj fotenie. Taký fešný mladík prichádza ku mne so slovami: „Môžem sa s Vami odfotiť?“ S úsmevom súhlasím a dozvedám sa, že je to práve on, čo daroval prekrásne bežecké hodinky TomTom.

Ceny boli rozdané, časť perfektného občerstvenia skonzumovaná a môžeme sa tešiť na RUNNING GALA 2018 – Slávnostné odovzdávanie bežeckých ocenení za rok 2017.

Soňa Macejáková

P. S.: Na stránke http://www.cvicte.sk prebieha do 21.3.2018 súťaž RUNNING GALA 2018, kde môžete zahlasovať za Bežecký event do 1000, Bežecký event nad 1000, Bežeckú komunitu – ja hlasujem za ADIDAS RUNNERS BRATISLAVA, ktorý si zaslúži každý jeden hlas a hlasujem aj za môj bežecký super oddiel PRIATELIA BEHU LEŽERNEHO a ešte môžete dať hlas aj za Bežecký príbeh. Beh si každý Váš hlas zaslúži.



Running Gala 2017 – Slávnostnné odovzdávanie bežeckých ocenení za rok 2016


OFICIÁLNE VÝSLEDKY
Bežec roka - horský beh do 42 km: BORIS KOTMAN
Bežkyňa roka - horský beh do 42 km: RENÁTA KLČOVÁ
Najrýchlejší bežec roka – maratón: JURAJ VITKO
Najrýchlejšia bežkyňa roka – maratón: KATARÍNA BEREŠOVÁ
Najrýchlejší bežec roka – polmaratón: JURAJ VITKO
Najrýchlejšia bežkyňa roka – polmaratón: KATARÍNA BEREŠOVÁ
Najrýchlejší bežec roka - 10 km: JOZEF URBAN
Najrýchlejšia bežkyňa roka - 10 km: SOŇA VNEMČÁKOVÁ
Najaktívnejší bežec roka: HENRICH PRSEK
Najaktívnejšia bežkyňa roka: SOŇA MACEJÁKOVÁ

HLASOVANIE ODBORNEJ POROTY
Talent roka: MATÚŠ VERBOVSKÝ

HLASOVANIE POROTY
Bojovník roka: JÁN HAZUCHA
Bojovníčka roka: EVA SEIDLOVÁ
Bežecký príbeh roka: PETER GOMBITA
Bežecký čin roka: ULTRALANOVKA PRE PLAMIENOK
Bežecká rodina roka: BRATIA DROTOVANOVCI

VEREJNÉ HLASOVANIE
Bežecké podujatie roka: SVÄTOŠTEFANSKÝ BEH
Bežecká komunita roka: ADIDAS RUNNERS

SLOVAK ULTRATRAIL – GARANT KATEGÓRIE
Ultrabežec roka: ROMAN BABULIC
Ultrabežkyňa roka: KATARÍNA JANECHOVÁ

18. 3. 2018

Tomáš Štěpán: Rača prišla o výtvarné dielo

Na obratisku autobusovej linky č. 65 na ulici Na Pántoch sa desaťročia nachádza kompozícia z betónu a keramiky od neznámeho autora s názvom „Smerovník“.

Rozmerný betónový stĺp trojuholníkového prierezu je situovaný v časti Rače Východné, pred areálom logistického centra Vector Parks Rača s. r. o.. Hladký stĺp nesie v hornej časti kompozíciu z betónu a keramiky v tvare písmena „V“. Na nej sú v kruhových či obdĺžnikových výrezoch osadené keramické symboly rôznych komodít – býk, obilný klas, skrutka a pod. Stĺp slúžil pravdepodobne ako smerovník – určoval smer k rôznym školám, učilištiam a je pravdepodobne zo 70-tych rokov 20. storočia.

V máji 2017 cez aplikáciu odkazprestarostu.sk bolo upozornené, že jedna z firiem sídliaca v logistickom parku si svojvoľne upevnila bezpečnostnú kameru na toto dielo. Nebolo toho, kto kameru osadil.


Dielo je zapísané na zozname výtvarných diel Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

Žiaľ, pozemok, na ktorom sa dielo nachádza, patrí súkromnej spoločnosti Vector ParksBratislava (Rača) a. s. a v katastri nebolo zapísané žiadne vecné bremeno v podobe chránenej nehnuteľnosti, pamätníka alebo pamiatky, ktoré sú bežne označované číselným kódom na listoch vlastníctva.


Nikomu kompozícia až do 31.8.2017 nevadila, kedy som si osobne všimol, že sa na danom mieste vôbec nenachádza. Obrátil som sa preto na kultúrnu komisiu v MČ Rača, aby bolo preverené, čo sa s dielom stalo, prípadne aby bol nájdený vhodný mestský pozemok na jeho opätovné osadenie. Osobne som dúfal, že ho len odstránili z pozemku, no žiaľ po kontrole z kultúrneho oddelenia MÚ Rača, ktorí sa dozvedeli od vrátnika logistického parku, dielo bolo rozbité bágrom a odvezené na neznáme miesto.

MČ Rača prišla o výtvarné dielo na svojom území z arogancie majiteľov pozemkov a ich anonymity a hlavne z dôvodu, že tieto diela sa po celej Rači nachádzajú v prevažnej časti na súkromných alebo nevysporiadaných pozemkoch, nie je jasné vlastníctvo týchto výtvarných diel a čo je najdôležitejšie, nie sú zapísané na listoch vlastníctva ako bremená, aby majitelia nemohli s týmito pamätníkmi z minulosti svojvoľne nakladať.

Je viac ako nutné zapísať ich na listy vlastníctva a vziať tieto diela do vlastníctva mestskej časti, aby sme predišli takýmto škodám v budúcnosti.

Tomáš Štěpán
člen OZ Priatelia Rače


Zdroje:



17. 3. 2018

IQ olympiáda 2018





IQ olympiáda je súťaž pre deti z celého Slovenska a nadväzuje na sedem úspešných ročníkov. Je určená pre všetkých žiakov 5. - 9. ročníka ZŠ, resp. Prímy až Kvarty osemročných gymnázií.
Súťaž slúži na identifikáciu a vyhľadávanie žiakov s nadpriemerným inteligenčným kvocientom. Úlohy mapujú nadanie v rôznych oblastiach – verbálne schopnosti, priestorovú orientáciu, praktickú inteligenciu, vrodenú logiku, kreativitu, pamäť, funkčnú gramotnosť.

Súťaž je postupová, prebieha v troch kolách: školské on-line kolo [tu sa registruj], regionálne semifinále, celoštátne finále. Nepreveruje "naučené" vedomosti, ale najmä schopnosť logicky uvažovať. 
Výšku IQ detí nemeriame. Výsledkom je počet bodov za vyriešenie testu.

V školskom roku 2017/2018 prevzala záštitu nad súťažou IQ olympiáda ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová. Veríme, že rovnako ako v minulom roku, bude súťaž pre deti nielen príjemným spestrením školského roku, ale tiež malou výzvou spoznať svoje schopnosti. 8. ročník IQ olympiády bude organizovaný v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Finále súťaže sa uskutoční v krásnom prostredí Smolenického zámku. Pre najlepšie logicky uvažujúcich žiakov sú pripravené hodnotné ceny.



Účasť je bezplatná pre všetky deti a všetky kolá.



V školskom roku 2016/2017 sa súťaže zúčastnilo 14 114 detí zo 706 základných škôl a osemročných gymnázií z 372 miest a obcí z celej Slovenskej republiky. 



60 najlepších logicky rozmýšľajúcich detí sa zúčastnilo finále na Oravskom hrade.




V mestskej časti Bratislava - Rača sa do IQ olympiády 2016/17 zapojilo 223 detí.

17 žiakov - Gymnázium, Hubeného 23 
32 žiakov - SŠ Gymnázium školských bratov, Čachtická 14
2 žiaci - SŠ - ZŠ de La Salle, Detvianska 24
172 žiakov - ZŠ, Tbiliská 4


Súťaž organizuje nezisková organizácia MENSA Slovensko, združujúca nadpriemerne inteligentných ľudí. Jedným z cieľov a úloh Mensy Slovensko je starostlivosť o nadané deti a podporovanie rozvoja ich inteligencie v budúci prospech našej spoločnosti. Činnosť organizácie je založená výhradne na dobrovoľníckej práci, avšak organizácia a priebeh takto rozsiahlej súťaže so sebou prináša i také náklady, na ktoré iba dobrovoľná práca nestačí. Preto veľmi vítame akúkoľvek pomoc a vážime si ju.


kontakt: info@iqolympiada.sk
bankové spojenie pre sponzorov: SK29 8330 0000 0021 0070 7619


                                                                                                   Mensa Slovensko





Video z prednášky Tomáša Blumensteina


14. 3. 2018

Alex Marčan: Vrchári boli špecifická skupina, mali svojský folklór

Vrchári boli špecifická skupina. Schádzali z vysoko položených lazov medzi horami. Mali svojský folklór. Podvečer sa štyria-piati spravidla pohádali pre smrteľne dôležitú vec, objavenú v nejakej fľaši. Nastúpilo aikido. Spočívalo v tom, že títo pokrstení samuraji vytrhávali z drevených plotov na okolí tzv. šteky, pomocou ktorých sa snažili obhájiť svoje – pred chvíľou zabudnuté tvrdenia. Ak náhodou niekto niekoho dobehol, tiekla krv. Na druhý deň to však už nikto neriešil. Aj takéto kultúrno-bojové akcie patrili k histórii vývinu rokov cca 1955-65. Potom sa kysuckí samuraji kdesi vo svete stratili. Traduje sa, že títo vrchári boli potomkovia osadníkov, ktorí sa v minulosti ukrývali na odľahlých lazoch pred zákonmi. Ich prchká povaha tomu častokrát nasvedčovala.

Cez zimu schádzali zo snehom zapadaných lazov raz do týždňa na nákup potravín. Kôň ťahal sane po hlbokom snehu. Boli naložené základným proviantom na prežitie a zakryté plachtou. „Konskí šoféri“ sa po nákupe v Konzume zastavili v krčme, ktorá im potom neumožnila pokračovať po tme do vrchov. Spravidla zostali spať v „dolných“ domoch. Ako odmenu za nocľah im domáci odrezali klobásu. Často krát si klobásové zmenšenie ani nevšimli. Inokedy im opité vrece vypadlo samo od seba zo saní. Cukor, soľ, či múka, boli vďačným spestrením potravy pre divú zver. No i táto generácia sa vytratila do mojich detských spomienok.

Z úvodnej kapitoly knihy Alexandra Marčana
Začiatky bigbítu na Kysuciach




13. 3. 2018

Ingrid Vanerková, Marián Vulgan: Račiansky les o. z. sa na Vás obracia s prosbou...

... o poskytnutie 2% zo zaplatenej dane

Vážení spoluobčania - návštevníci lesa, 

po prvýkrát sa na Vás obraciame s prosbou o poskytnutie 2% zo zaplatenej dane.

Les vo vlastníctve a obhospodarovaní našich členov plní i iné funkcie ako produkcia dreva. Každý rok predovšetkým vyprodukuje tisíce ton kyslíka, reguluje teplotu a vlhkosť vzduchu, reguluje vodný režim. Les svojím koreňovým systémom pri zrážkach výrazne čerpá vodu z pôdy, v opačnom prípade v období sucha funguje ako zásobáreň vody a tým plní jednu z najdôležitejších mimoprodukčných funkcií lesa. Práve zabezpečením mimoprodukčných funkcií lesa zlepšujeme všetkým obyvateľom okolitej aglomerácie lepšiu kvalitu života a umožňujeme lepšie rekreačné vyžitie.

Pokiaľ nie ste rozhodnutí, na aký účel poskytnete Vaše 2%, úctivo prosíme o poukázanie tohto podielu nášmu združeniu. Pomôžete nám tým skvalitniť prácu na prospech všetkých užívateľov lesov. Taktiež prosíme o oslovenie Vašich priateľov pre získanie ich podpory pre tento účel.

Platiteľ dane je oprávnený vyhlásiť, že časť z dane, ktorú zaplatil, sa poukáže ním určenej právnickej osobe. U fyzických osôb je možné takto poskytnúť 2% zo zaplatenej dane, najmenej 3,32 €. U právnických osôb, ktoré darovali v zdaňovacom období finančné prostriedky najmenej vo výške 0,5% zo zaplatenej dane nimi určeným neziskovým organizáciám, je možné poskytnúť 2% zo zaplatenej dane. V prípadoch, keď právnická osoba túto podmienku nesplňuje, je to iba 1,5%. V oboch prípadoch je to najmenej 8,30 €.

Platiteľ dane, ktorým je fyzická alebo právnická osoba môže priamo v tlačive daňového priznania určiť príjemcu 2% zaplatenej dane z príjmu.

Pre prípad, že sa rozhodnete nám pomôcť, oznamujeme Vám údaje, ktoré je potrebné použiť pri určovaní príjemcu podielu na zaplatenej dani.

Do príslušnej časti daňového priznania je preto potrebné uviesť:

Račiansky les o. z.
IČO: 50579061
IBAN: SK11 0900 0000 0051 3915 2925
Banka SLSP, a.s.

Podrobnejšie údaje:





Ďakujeme vopred.

S úctivým pozdravom·

JUDr. Marián Vulgan
Račiansky les o. z.
predseda

Ing. Ingrid Vanerková
Urbár Rača pozem. spol.
predsedníčka