30. 6. 2019

2% pre OZ račan.sk

Vážení členovia, priatelia a sympatizanti OZ račan.sk,
srdečne Vám ďakujeme za v minulosti aj teraz poukázané finančné prostriedky. Vďaka nim poskytujeme bezplatné služby na portáli račan.sk a vydávame bezplatné občianske noviny račan.sk výber. V nich nájdete aj také informácie o našej samospráve, aké sa od vedenia MČ, MÚ a MZ nedozviete.


Ako nám môžete poukázať 2% dane


Podrobný postup je na stránke


kde tiež nájdete


Naše údaje:

Názov: račan.sk
Sídlo: Albánska 5/A, 831 06  Bratislava-Rača
Právna forma: Občianske združenie
IČO: 42183863
IBAN číslo účtu: SK6111000000002923885926
kód banky: 1100 (Tatra banka, a.s.)


Podrobnejšie údaje:

račan.sk




24. 6. 2019

Miro Ščibrany: Zápisky deda Miuka 2019/06 – Suížiky nescem. Teuaz mám duduuku.

pondelok 24. júna 2019
v záhradke. podvečer. slnko sa kloní k obzoru. teplo.
odkedy tato Peťo s Dadom položili pri dome trávnik, záhradka je pre Lea obľúbeným miestom hry. vlastne práce.

na trávniku leží hadica ukončená polievacou ružicou.
Leo skúša stlačiť páčku a pustiť prúd vody. nedarí sa mu.
dedo ukáže grif, Leo vyskúša a ajhľa! padá dáždik.

Leo najprv kropí trávu, potom umýva betónový chodník.
„Leuško, polievaj trávičku, nie betón,“ radí zobďaleč babi Hanka.
„chodník je spinavý,“ odvetí Leo a umýva ďalej.

„deduško, na sporáku sú slíže, dones Leuškovi,“ úkoluje babi.
dedo zájde do kuchyne, vráti sa s miskou rezancov.

„poď si dať slížiky,“ ponúka Leovi.
„suížiky nescem. teuaz mám duduuku,“ odpovie Leo.

je zaujatý napúšťaním vody do krhuy.
pri chodníku uobí buato.



nedeľa 23. júna 2019
predpoludnie. v pracovni.
Leo sedí tatovi Peťovi na kolenách, sleduje obuásky.
do monitora pozerá už dlho. tato chce Lea dostať od PC.
hľadá vhodnú chvíľu. dedo pozoruje dianie.

„puosím si džusik,“ ohlási Leo tatovi, že vysmädol.
„maminka ti urobí. ideme maminke, dobre?“
chce využiť tato Leov smäd.

„zakuičíme mamike,“ vyrieši situáciu Leo.
z obrazovky nespustí oči. ani na jediné žmurknutie.
„tak zakrič na maminku,“ vyzve tato syna.

„ne. tato zakuičí,“ rozhodne Leo.
ďalej sa o tom nemieni baviť.


piatok 21. júna 2019
predpoludnie. pracovňa.
tato Peťo pracuje, dedo čosi ťuká do klávesnice.
vstúpi mama Lucia, Leo je usalašený na jej boku a predlaktí.
Leov typický spôsob osedlania mamy.

dedo sa Lea pýta:
„páčilo sa ti včera na Kuchajde s Ajou, Viki a Saškou?“
„bol si na pódiu, kde vystupovala Aja?“

Leo sa zamyslí, premieta o včerajšom dni.
než si stihne spraviť vo veci jasno, mama Lucia ho predbehne.
„áno, bol. pobehal po javisku a páčilo sa mu to.“

dedo podíde k Leovi, pritlačí mu na chrbát pery a dúchne.
ozve sa rapotavý zvuk. Leo sa vrtí, usmieva a smeje.
mama má čo robiť, aby syna-žížalku udržala.

Leo si to uvedomí.
„nejaký som mamike ťažký,“ podotkne
a pritúli sa mame na hruď.

streda 19. júna 2019
podvečer. v spálni.
dedo je unavený, podriemkava na posteli.
zo schodiska zachytí hlasy.

Leo s tatom Peťom zostupujú po schodoch.
o tomto čase chodievajú von, na prechádzku. posledné dva dni aj do záhradky. Dado s Peťom položili trávnik, Leo rád behá po zelenom koberci a polieva. vlastnou krhličkou.

Peťo nesie Lea na rukách. Leo zachytí neznámy zvuk.
„kto je to?“ pýta sa tata Peťa. tato nevie. Leo načúva.
„to je mamika. moja,“ odpovie si sám.
odmlčí sa. premýšľa.

chlapci zbehnú do predsiene.
dedo ešte začuje, ako sa Leo zdôverí tatovi:
„ja mám uád moju mamiku.“


utorok 18. júna 2019
skoré ráno. v dome ticho. Leo ešte spí.
škárami žalúzií a závesov sa derú do izby lúče slnka. vzduch príjemne chladí. horúčavy sú ešte len na ceste. dorazia napoludnie. z tují a striech okolitých domov trilkujú drozdy.

dedovi Miukovi sa vynára z pamäti spomienka na detské predstavenie v kine Nádej. má skoro na deň šesťdesiat rokov a je o tom, ako málo chýbalo a bol by predstavenie prepásol.

nedeľa ráno. po hrubej omši v dolnom kostole.
brána kina je ešte zatvorená. malý dedo Miuko s rovesníkmi sa ponevierajú pred kinom. zabíjajú čas. Miuko v ruke zviera papierovú jednokorunáčku. od mamy Julky.

nikoho z rovesníkov nepozná.
chlapci sú z kopaníc, z horného a dolného konca.
jeden sa Miukovi prihovorí: „sceš ňeco vidzet?“
no kto by nechcel? „pod, ukážem ci.“

o dva-tri roky starší chlapec vedie Miurka okolo kina k bráne JRD. je zamknutá. „kukni cez škvíru.“ Miuko nakukne, vidí prázdny dvor. „kukni lepši. a podaj korunu. podržím ci hu.“ Miuko podá korunu. kuká, stále nič. zdvihne hlavu od škvíry. chce chlapcovi povedať, že nič nevidí. lenže nevidí už ani chlapca. ufujazdil aj s korunou od mamy.

Miuko hľadá chlapca medzi deťmi. neverí, že sa stal obeťou úmyselnej krádeže a svojej naivity. keď to pochopí, rozplače sa. plačúc od ľútosti a hanby uteká dolu výhonom. domov k mame. pre slzy si nevšimne, že oproti kráča Stano. najstarší brat, čochvíľa má rukovať.

„co sa ti stalo? proč šklébiš?“ pýta sa Stano. napoly súcitne, napoly pobavene. Miuko s bôľom rozpovie bratovi príbeh s korunou. Stano siahne do vrecka, vytiahne bankovku. navlas takú, akú Miukovi ráno dala mama.

„tu máš a neškléb,“ hodí Stano malému bratovi záchranný pás.
Miukov žiaľ sa razom mení na záplavu radosti. schmatne korunu, otočí sa a upaľuje naspäť ku kinu. božechráň zmeškať začiatok predstavenia.

kde sú tie časy, keď nedeľné kino bola pre dieťa vrcholná zábava týždňa, pomyslí si dedo Miuko a spomenie si na vnuka.

Leo pozerá obuásky a krátke videá, kedy sa mu zachce.
dedo Lea denne vída v pracovni, ako sedí tatovi na kolenách a tato mu robí osobného premietača. alebo ako leží v herni na bruchu, podopiera si pästičkami hlavu a z tabletu hltá videá. teraz má najradšej príbehy dievčatka Peppa Pig a jej prasačej rodinky.

keby dedo Leovi zážitkový raj neprial,
musel by závidieť.


nedeľa 16. júna 2019
popoludnie. dom plný Lea, Sašky a Viki.
myseľ deda Miuka sa túla v minulosti. rodinná pamäť uchovala, že bol mimoriadne vytrvalé dieťa. keď plakal, tak plakal neúnavne. vo vysokej tónine. na plné obrátky. ako cirkulárka pradeda Jožka. na sebaľútosť vtedy nejestvoval liek.

nedeľa. pred šesťdesiatimi rokmi.
malý dedo Miuko sa hojdá pod bránou na kohútovi a plače. kamaráti šli do kina Nádej, Miukovi mama Julka nedala korunu na vstupné. vraj neposlúchal. nepravda! veď poslúchal-neposlúchal na nerozoznanie ako bársktorý iný deň. nádej, že si korunu vyplače, vyprcháva. o dôvod viac okoliu pripomínať krivdu.

rodinná pamäť tiež vyjavila, že nervy drásajúci plač malého deda Miuka presahoval tri susedné dvory. a že si ním uhnal prietrž. pruh.

dedo neraz so záujmom počúva a číta Leov plač.
v poslednej dobe pozoruje zmenu.

vytráca sa vysiľujúci rev, metanie, strácanie a naberanie dychu. Leo už nezvyšuje hlasitosť. plač melodizuje. vzdor mení na žalospev, žalospev na hru s hlasivkami, na spevohru. rozvíja emočnú linku. spev chvíľami mení na recitáciu v klingonskej reči.

Leo objavuje soul
a rap.


sobota 15. júna 2019
podvečer. lodžia do ulice na slnečnej strane.
mama Lucia umýva podlahu lodžie a dno detského bazéna. tato Peťo napúšťa bazén sprchovou hadicou cez okno kúpeľne. do bazéna pribúda voda príjemnej teploty. takej, aby synčekovi ani náhodou nedrkotali zuby a nefialoveli pery.

Leo pozoruje prípravy. z herne si priniesol dve autíčka bez zotrvačníka a bez bateriek. vie, že zotrvačníkové a baterkové autá majú kúpanie zakázané.

spoločníkov do kúpeľa zviera v pästiach. vzrušene krúži okolo bazéna. nevie sa dočkať, kedy dostane od mamy a tata povolenie nahý vliezť do vody.

„nebuď nedočkavý,“ krotí Leovu netrpezlivosť mama.

„som dočkavý!“ odvráva Leo.

prekročí okraj bazéna

a čľup! do vody.

piatok 14. júna 2019
obývačka-herňa, predpoludnie.
mama Lucia pracuje, babi Hanka dozerá na Lea.
babi a mami sa rozprávajú, Leo sa hrá s dodávkou.

dodávka je modrá, kovová a má otváracie predné, posúvacie bočné a vyklápacie kufrové dvere. dedovi sa autíčko páči, poprosí Lea o požičanie. Leo váha, nakoniec požičia.

„také posúvacie dvere má dedo Ludvo na Citroene,“
upozorní dedo Miuko. „uhm,“ ledabolo dá Leo najavo, že vie.


dedo je na odchode.
Leo vozíka dodávku sem a tam.
silno tlačí autíčko k podlahe, až odpadne predné koleso.
„opuav,“ pobehne za dedom, podáva koleso aj auto.
dedo sa vráti, nasadí koleso.
Leo je spokojný.

zoberie trolejbus, jazdí s ním.
babi nájde na podlahe autobus, hrajú sa spolu.
autobusom a trolejbusom jazdia za sebou aj vedľa seba.
„škoda, že nemáme električku,“ povie babi.

Leo odbehne k hlbokej šuplíkovej krabici.
má tam vozový park. ponorí ruky do hromady hračiek.
prehŕňa autá a stroje. hrmot, buchot.

o chvíľu Leo podáva babi Hanke vylovenú hračku.
„tu máme euektuicku, babi.“

dedo odchádza. od dverí – s rukou na kľučke – sa obzrie.
babi a Leo majú hlavy v kope a plné ruky práce.


jeden šoféu a jedna šoféuka
riadia tri vozidlá MHD.

utorok 11. júna 2019
leto 1958. slnečný letecký deň.
z vajnorského letiska vylietajú vetrone a dvojplošníky Anča.
oblohu križujú tryskáče, zanechávajú biele čiary.
akrobatické lietadlá robia kotrmelce.

z dvojplošníkov skáču parašutisti.
pestrofarebné padáky sa vznášajú na oblohe.
plavne klesajú k zemi.


predškolák dedo Miuko s vyvrátenou hlavou sprevádza padáky pohľadom, až kým nemiznú za strechami domov, za stromami a plotmi. zatúži plachtiť v povetrí.

podvečer chystá vlastné zoskoky. z komory mamy Julky si nesie nošku. štvorcovú plachietku z ľanového plátna, s trakmi prišitými v každom rožku.

mama Julka v noške premiestňuje náklad do a z vinohrada. niečo pod zub, pant na viazanie viniča, košík jahôd, ríbezlí, broskýň, čerešní. alebo svoje najmenšie dieťa. donedávna ním bol Miuko. teraz si v noške hovie dvojročný brat Dušan.

k Miukovi sa pridá kamarát z dvora Milan a Vlado od susedov. hľadajú pre zoskok najvhodnejšie miesto. voľba padne na Mičunkovie krmník, v záhradke pri hnojisku. vylezú naň, tri hlavy pozerajú cez okraj strechy. zospodu sa krmník nezdal taký vysoký.

dedo Miuko naberá odvahu, Milan a Vlado ho posmeľujú. rešpekt v ich očiach a sebaúcta nedovolia Miukovi cúvnuť. odrazí sa, skočí. s rukami a noškou nad hlavou.

krátky let, padák-noška sa neotvára. tvrdý dopad na zem.
nohy pád stlmia, dedo Miuko sa prekotí.
dopredu, na tvár.

rýchlo vyskakuje na nohy. je sklamaný.
nezažil let, v aký dúfal. brní mu nos. siahne si naň.
krv! je horúca a lepkavá. steká pomedzi prsty, kvapká na zem.
vyplašený Miuko uteká o ratu domov.
nos si drží v hrsti.

na druhý deň leží dedo Miuko v posteli.
má napuchnutý nos, tmavé podliatiny pod očami.
z ulice pred domom počuje džavot detí zo susedných dvorov.
vylezie z postele, vykukne z okna.

džavot razom stíchne. deti v okne vidia strašiaka.
s hlavou obviazanou maminým ručníkom.
okolo očí fialové kruhy.

strašiak pritisnutý nosom na sklo
sa na deti usmieva.


sobota 8. júna 2019
predpoludnie. doma na prízemí.
babi Hanka s dedom dopíjajú rannú kávu.
majú si čo povedať, babi sa včera večer vrátila z výcviku.

dedo na chodbe zachytí ruch.
nakukne cez presklené dvere kuchyne.
Leo s tatom Peťom sa chystajú do pieskoviska.
mama Luci Lea obúva a natiera krémom.
nech Lea chráni pred slniečkom.

mama v kučeravej hlávke zbadá čiernu bodku.
„nie je to kliešť?“ vyplaší sa. spýtavo hľadí na Peťa.
„je to len špinka,“ hlási Peťo výsledok expertízy.
mame, tatovi, babi a dedovi odľahne.

Leovi je to fuk. pri kočíku si práve všimol zbrusu novú miešačku.
kúpil si ju nedávno v Hoferi, keď mama s tatom nakupovali potraviny.
ešte sa s ňou nehral. ani vnútri, ani vonku.


dedo objavuje, že miešačka je vyklápacia.
a že kolieskom sa dá cez ozubený prevod točiť bubnom.
„to je miešačka na betón,“ vysvetľuje dedo vnukovi.

„neee beton, dedo. konkuít!“ poučí Leo deda.
„daj mi miesacku. je moja,“ vyzve deda.
sedí mame na kolenách, naťahuje ruky.
pažami miešačku ledva občiahne.

„miesacku beueme,“ lobuje Leo.
„nie. je veľká. kto ju má nosiť,“ bráni sa tato Peťo.
„môžete ju zobrať, veď ju unesieš,“ podporí Lea mama Luci.
„mooozeme zobuat!“ zvýši skóre Leo.
tato Peťo kapituluje.

babi Hanka podáva Peťovi ruksak.
miešačka sa doň tak-tak zmestí.
všetci sú nakoniec spokojní.

najviac Leo.
vysvetlivka:
konkuít ... betón (z angl. concrete)


všetky zápisky:

23. 6. 2019

Miro Ščibrany: MATERNICA? Svätyňa s právom azylu.

Odpovede liberálneho birmovaného neveriaceho konzervatívca na otázky
z článku MATERNICA. Chrám života? Bitevné pole? ...

• HIPPOKRATOVA PRÍSAHA – verzia pre 21. storočie
(1) Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Bráni mi výhrada vo svedomí.
(2) Prostriedok na vyhnanie plodu žene podám. Chráni ma vôľa ženy a zákonodarcov.


• Počatie života je akt s výrazným etickým presahom.
• ZÁRODOK ... svetlo života a pútnik na ceste k ľudskej bytosti.
• MATERNICA ... svätyňa s právom azylu pre každého pútnika.
• ŽENA-MATKA ... strážkyňa svätyne a večného svetla života.
• POTRAT ... zásah do práva azylu a života, čo sa nedá vziať späť.

Strážkyni a svätyni náleží ochrana etiky a zákona pred násilníkmi.
Bezbranný pútnik si život neubráni, povinnosť chrániť majú žijúci.



• Pútnik v tele ženy je ľudskou bytosťou najneskôr od 20. týždňa.
• Pútnik v maternici si zaslúži etickú a právnu ochranu najneskôr od 8. týždňa.
• Plod nad 400 g prežije aj mimo maternice a zdravotníci mu vedia zaistiť plný život.
ČO INÉ TO JE, AK NIE DIEŤA?



• Nezvratnosť potratu činí z maternice miesto porážky pútnikov.
Prečo?
• Potrat je ukončením života v maternici matky. Môže to byť bežný zákrok?
• Pro-UPT legislatíva vytvára dojem, že potrat je bežný lekársky zákrok. NIE JE.
• Žijeme rýchlo a povrchne, stredom života sa stali blahobyt a pôžitkárstvo.
• Obetavosť, utrpenie a pokoru Jóba chceme vytesniť a vylúčiť zo života.
• Ochrana života sa ocitá na okraji záujmu jednotlivca, rodiny aj spoločnosti.


• Umelé Prerušenie Tehotenstva (UPT) je klamlivé meno
pre Zámerné Ukončenie Života (ZUŽ) v maternici.
• UMELÉ zastiera skutočnosť, že UPT je zámerný akt.
• PRERUŠENIE navodzuje klamný dojem, že po prerušení sa dá pokračovať. NEDÁ.
• TEHOTENSTVO upriamuje pozornosť na stav ženy a odkláňa od života v maternici.


ULTRA UPT vnímam ako pokus legalizovať maternicový masaker.
ULTRA UPT a ZÁKAZ UPT sú extrémy nezlučiteľné s reálnym životom.
Mlčiaca väčšina má mravnú povinnosť prehovoriť a prejaviť svoju vôľu.
Lekár je z obliga vďaka výhrade vo svedomí a/alebo zneniu zákona.


• Požehnanie potratu sekulárnou legislatívou vnímam ako reakciu
na úplný zákaz presadzovaný katolíckou cirkvou.
Feministky? liberáli? libertariáni? v dobrej viere prisúdili žene výlučné právo rozhodovať o svojom tele.
• Žena dostala danajský dar etickej zodpovednosti za rozhodnutie o živote v maternici a nevie si rady.


• +1 POZNÁMKA:
Námety a návrhy ako zmierniť dlhodobý UPT-marazmus, ktorého obeťou sú spolu so životom v maternici traumatizované ženy a ohrozené prvorodičky, budú predmetom ďalšieho článku.


Kto stojí na strane ženy a rodiny –
hlasuje za život.



Súvisiace články:



Súvisiace odkazy:



21. 6. 2019

Miro Ščibrany: Ako Boh hral ruletu a stvoril Vesmír a človeka

Nnno, čo vám budem vravieť. Keď strávite na nebesiach polovicu večnosti a NIČ sa nedeje, stále dokola to isté, denno-denné chválospevy na Všemohúceho, otrávi a unudí vás to k smrti, či ste radový anjel, či Najvyšší, verte mi.

A presne toto sa stalo. Nuda, nebeská nuda, NEKONEČNÁ NEBESKÁ NUDA. Viete si to vôbec predstaviť? Ani ja som nevedel, kým som nezažil na vlastnej koži. Poviem vám, skoro ma to zabilo. A to som nesmrteľný.

Jediným vzrúšom v nebi, nechtiac a nevedomky, bola Evolúcia. Najpríťažlivejšia panna na celých nebesiach, v nebeskom zákulisí známa ako Sexi Eva. Nádherná ženská, hoci na moje gusto príliš cudná a inteligentná, žiadna blondínka.

No práve také popri blondínkach fakt žeriem a milujem, sú pre mňa výzvou a pokušením. Verte mi, keď to vravím, lebo o pokušení čosi viem. Pri takýchto ženách sa nenudíte, lebo nikdy neviete, na čom u nich ste a čo bude či nebude.

Aj suchár Najvyšší si Evu všimol. A to je čo povedať, lebo inak sa okrem chválorečí na svoju výnimočnosť o nič nezaujíma. Jediný, kto si trúfol na túto Božiu ješitnosť reptať, som bol ja a dalo mi more práce, kým som na svoju stranu získal tretinu nespokojných anjelov.

Lenže čo zmôžete proti Všemohúcemu? Nemáte šancu. Ten nebeský egocentrik si nadelil všetku múdrosť sveta a popri Všemohúcom sa stal tiež Vševedúcim. Je fakt strašne ambiciózny, ide po každom honore a vo všetkom chce byť Prvý a Jediný. A potom s ním súperte.

Našťastie je Najvyšší aj Najväčší Narcis na nebesiach. Vo svojej zaslepenej samoľúbosti si nevšimol, že som si kus múdrosti prisvojil. A neverili by ste, kradla i Eva. Pritom sa VŽDY tvári ako naivka a neviniatko.

No ale skrátim to, nemáte predsa toľko času ako ja. Úplnú verziu príbehu vám porozprávam, až budete na večnosti. Aspoň sa budete mať celý smrteľný život na čo tešiť.

Nuž teda, stalo sa toto.

Najvyšší i ja sme sa zapozerali do Evy. Veď bola nielen krásna, ale aj bystrá, skoro ako On a ja. A keď sa dvaja chlapi zapozerajú do jednej ženskej a tá si navyše nevie vybrať, raz dá (nádej) jednému, raz druhému, nerobí to dobrotu ani v nebi. A nikdy to nedopadne dobre.

Vševedúci Božský zneistel, lenže mu nedošlo, že čosi nie je s kostolným poriadkom. Že mu chýba kus múdrosti, čo sme mu ukradli Eva a ja.

Súperenie medzi Najvyšším a mnou sa vyostrovalo. Bol to súboj kto z koho. Ani jeden z nás si nebol istý, na čom je, lebo Eva hrala na obe strany.

Tak som si povedal, že súboj rozhodnem pre seba. Najvyššieho pred všetkými verejne ponížim a korisť položím Eve k nohám. Tomu neodolá žiadna ženská.

Vymyslel som geniálny plán. To viete, ja iné ani vymyslieť neviem.

Ako sa neskôr ukázalo, môj geniálny plán mal jedinú chybu. Že nevyšiel. Asi mi chýbal kus múdrosti, čo si uchmatla Eva. Raz jej ho MUSÍM ukradnúť.

Využil som unudenosť anjelov a to, že sa začínala prejavovať na kvalite vychvaľovania Najvyššieho. Navrhol som, že pripravím motivačný výcvik. Ha, že motivačný výcvik. To sa mi fakt podarilo!

Viete, o čo naozaj šlo? O obyčajné kasíno s ruletou. Lenže kto vtedy tušil, čo je kasíno a čo ruleta, hm? Všetci na to skočili, vrátane Najvyššieho a inokedy obozretnej Evy.

Stal som sa majiteľom a krupiérom kasína v jednej osobe. Spočiatku som ruletu nastavil tak, aby anjeli viac vyhrávali ako prehrávali, a to sa im, verte mi, páčilo. Veď komu by sa nie, no nie?

Keď sa pochvalné zmienky anjelov o rulete pri ranných Bohoslužbách – ich kvalita sa fakt zlepšila, anjeli sa odušu usilovali, aby bol Najvyšší čo najskôr spokojný a mohli utekať do kasína na hazard – dostali do Božích uší, rozhodol sa, že si to čudo sám príde pozrieť. Lenže ja som vedel, že nezostane len pri pozeraní, že ho hazard zláka a že si zahrá aj On.

A tak bolo. Prišiel, chvíľu pozeral, potom si vsadil. Nevsadil vysokú čiastku, je to starý lakomec a ani pri svojej vševedúcnosti si nebol istý, či o svoje groše nepríde. Viete, už dávnejšie zistil, že pri mne si nemôže byť istý ničím, ha ha.

No a čo myslíte, čo sa stalo? Vyhral. Prvý, druhý, ... siedmy, ... desiaty raz. A pri tom (starec nie je hlúpy) postupne zvyšoval stávky, až skoro rozbil bank.

Vtedy prišla moja chvíľa. Upravil som ruletu – v tých časoch ešte žiaden dohľad nad kasínami nejestvoval – tak, aby ani Boh neuhádol, aké číslo padne.

Všetci sa posadali okolo rulety (medzi nimi i Eva, moc jej to slušalo, všetci anjeli z nej boli hin) a Najvyšší usúdil, že práve teraz s konečnou platnosťou a naveky získa peniaze a Evu len pre seba. Ukolísaný desiatimi výhrami v rade, vsadil na jediné číslo všetko, čo mal pri sebe. Všetky vlastné i vyhraté groše, vážení!

Nikto ani nedýchal. Všetci tušili, že ide o viac než len o nevinnú hru. Roztočil som ruletu, hodil guličku a všetci s napätím čakali, čo padne. To viete, ani ja som si nebol celkom istý, nie som predsa Vševedúci. Mojou výhodou je, že na rozdiel od Najvyššieho o tom viem.

Gulička krúžila a krúžila, až začala spomaľovať a spomaľovať... a tesne predtým, než si vybrala svoje číslo a zapadla do priehradky, Najvyššiemu to odrazu docvaklo. Docvaklo mu, že som ho napálil, podviedol, oklamal, prekabátil... No čo vám poviem, tak ho to nasrdilo, nahnevalo, rozzúrilo, rozčertilo, že bol celý bez seba.

No ani v stave nepríčetného hnevu nestratil duchaprítomnosť (je formát, to musím uznať). Urobil jediné, čo v tom položení mohol, aby nestratil tvár a imidž Vševedúceho. Tresol päsťou do hracieho stola tak mocne, že rozmetal nielen ruletu, ale celé kasíno a celé nebesá.

Čo sa dialo v prvotnej tme, trme-vrme a chaose, to dodnes nikto (ani Najvyšší, Eva, ani ja) presne nevie. A ak vie, radšej sa k tomu nevyjadruje.

Viem, vy túto historku poznáte v inom podaní. Tomu zúrivému výbuchu vravíte veľký tresk a veríte, že vtedy vznikol a začal sa rozpínať Vesmír, a že život vznikol až neskôr. Veď hej, ako by ste mohli vedieť, čo bolo pred veľkým treskom? Hoci, popravde, mohli by ste to aspoň tušiť. Veď ste Božie (?) deti, či nie?

Najvyšší, Eva a ja sa dodnes smejeme (no dobre, nesmejeme, potuteľne sa usmievame) nad tým, ako vy, ľudia, ten najčudesnejší následok našej hazardnej hry, sami so sebou vediete spor v otázke „stvoril nás Všemohúci Boh Otec? či sme deťmi Matky Evolúcie?“

Snaživý, no naivný a hlúpučký úbožiačik človek zatiaľ ani netuší, že má oboch rodičov. A JA si dovolím podotknúť, že istá je aj v tomto prípade len matka, ha ha ha.

Verte-neverte, viem-čo-viem, a viem, čo vravím.
Veď som bol pri tom a videl to na vlastné oči.


Váš spolu-pra...pratato
Lucifer

20. 6. 2019

Cyril Sekerka: 21. ročník „CELOSLOVENSKÉHO ZRAZU HISTORICKÝCH ŽELEZNIČNÝCH VOZIDIEL“

21. ročník
„CELOSLOVENSKÉHO ZRAZU HISTORICKÝCH ŽELEZNIČNÝCH VOZIDIEL“
Roku pána 15.-16. 6. 2019
Rendez znovu voňal voľne poletujúcim dymom, parou z parných mašín, hvizd ich píštaľ doprevádzali známe to zvuky týchto viac ako storočie magicky krásnych železničných tátošov. Rendez známy to železničný historický klenot nákladnej dopravy už od konca 19. storočia si slávnostne hostiteľsky zapísal 21. ročník „CELOSLOVENSKÉHO ZRAZU HISTORICKÝCH ŽELEZNIČNÝCH VOZIDIEL“, kde sa prezentuje to najlepšie čo stvorila železničná história v celej svojej ére parných – motorových – elektrických mašín.
Jedničkový je hneď začiatočný  tromf v podobe záberov nočného atraktívneho fotenia, priam portrétov noblesných mašín, ih slávnostné otváracie defilé na točni, super ponuka tak obľúbených jázd parnou mašinkou s historickými vagónmi po blízkej Bratislave a jej okolí, kde prím vždy hrajú zvedavé oči detí, ale aj rodičov, sviežich seniorov až po pestrú pozvánku akcií v celom nádherne vyfešákovanom, veľkodušne veľkom pamiatkovom areáli Starého depa Rendez – Bratislava východ.
Sobota – nedeľa 15.-16.6.2019 v pohodovej atmosfére prebehla tradične úspešná akcia, vzácne popretkávaná  slnkom, vetrom, plná nových zážitkov, spomienok s početnou záplavou návštevníkov z celého Slovenska, kde pútnické miesto Rendezu /Východného/ MČ Rača v Bratislave víta vždy s úprimným srdiečkom labužníkov železničnej historickej krásy aj zahraničných návštevníkov /12-13 štátov/ zo starej dobrej Európy.
Záverom veľké poďakovanie, morálne úctivé obrazné „klobúk dole“ organizátorom celej akcie, časovo pracujúcim viac ako mesiac od rána do neskorého večera na rozdiel od zahraničia s minimálnym počtom zamestnancov, kde vysokú latku kvality celej úspešnej akcie dokážu zabezpečiť najmä kvôli dobre zohratej partii, kde hlavným ťahúňom je ŽSR – Železničné múzeum Slovenskej republiky pod vedením Ing. Michala Tunegu /už Rendezák/ a Mgr. Petra Kalla, kde sa musí zdôrazniť zakladateľ – otec tejto myšlienky – zorganizovať každoročne toto príťažlivé podujatie Ing. Jirko Kubáček so svojim tímom. Zároveň vďaka patrí aj obetavým členom „Klubu železničnej nostalgie“ s Rendezáckym ťahúňom Dominikom Vrbom a patričné ocenenie patrí aj členom „Klubu priateľov histórie železničnej dopravy“.
Tak dovoľte vážení návštevníci aby vás organizátori už teraz pozvali na 22. ročník „CELOSLOVENSKÉHO ZRAZU HISTORICKŹCH ŽELEZNIČNÝCH VOZIDIEL“ na prechádzku keď tu parou a dymom voňal čas.
S úctou a  vďakou organizátorom – Občianske združenie Rendez,
Rendezák Cyril Sekerka



16. 6. 2019

Miro Ščibrany: MATERNICA. Chrám života? Bitevné pole? Miesto porážky príchodzích?

Kto máš odpovede – hoď slovom.

• HIPPOKRATOVA PRÍSAHA:
Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.“


• Je kóšer prisahať na Hippokrata a šliapať si po jazyku? svedomí? cti?
• Zneplatňuje čas a pokrok lekárskej vedy postoj Hippokrata k potratom?


• Je počatie nového života posvätné? či je to akt bez etického presahu?

• Je zárodok zhluk bujnejúcich buniek, či viac? a prečo?
• Je usmrtenie zárodku eticky neutrálny akt, či nie? a prečo?
• Je legitímne a správne skrátiť lehotu pre potrat, či nie? a prečo?
• Je humánne vylúčiť etiku z rozhodnutí o potrate, či nie? a prečo?


• Odkedy je nový život v tele matky ľudskou bytosťou? a prečo?
• Od počatia? Od rozpoznania tlkotu srdca? Od ukončenia vývoja orgánov? Od pôrodu?
• Odkedy si život v maternici zaslúži etickú a právnu ochranu? a prečo?


• Robí potrat z maternice hrob a cintorín plodu? Aké môžu byť príčiny?

• Fyzická a legislatívna prevaha nad plodom?
• Oslabovanie rodiny a príbuzenských zväzkov?
• Oslabenie príslušnosti a zodpovednosti ku komunite?
• Vytesňovanie etiky, vyšších citov a duchovnosti zo života?
• Pôžitkárstvo? Individualizmus? Sebastrednosť?
• Sebeckosť?


• Je to, čo označujeme ako umelé prerušenie tehotenstva (UPT)
v skutočnosti úmyselné ukončenie života v maternici?

• Zastiera pojem UPT podstatu potratu, či je oprávnený a primeraný?
• Je potrat bežným zákrokom, či porážkou plodu v maternici matky?
• Drží potrat svedomie v liberálnej kóme, či sa svedomia netýka?


• Dáva ULTRA UPT generálny pardon usmrcovaniu života v maternici?
• Posväcuje ULTRA UPT maternicový mäsopriemysel, či je to primeraný prístup?
• Činí z maternice miesto porážky plodu skalpelom lekára-mäsiara, či je lekár z obliga?
• Dáva lekárovi mengele-visačku POTRAT MACHT FREI, či koná lekár eticky?
• Mení mlčiacu väčšinu na spolupáchateľov infanticídy, či sú mlčiaci bez viny?


• V mene čoho má potrat požehnanie liberálnej legislatívy?

V mene čoho liberáli žene priznávajú výlučné právo rozhodovať o živote v maternici?
V mene čoho sa maternica mení na nočnú moru nového života?


Kto máš odpovede –
hoď slovom.



Súvisiace články:




14. 6. 2019

Cyril Sekerka: Kultúrne akcie na Rendezi


Vážený pán starosta,


dovoľ aby som v mene „Občianskeho združenia Rendez“ a najmä mnohých obyvateľov Rendezu /Východného/ MČ Rača zásadne nesúhlasil a protestoval s rozhodnutím MÚ Rača – jeho vedenia so zrušením kultúrnej akcie tradície „Stavanie mája“ v našej časti Rendez/Východné/ v máji 2019. Ako bývalý poslanec za časť Rendez /Východné/ MČ Rača v rokoch 1994-2018 a zároveň rodený Rendezák /64/ som osobne inicioval, zakladal, udržiaval mnohé historické tradície, kultúrne zvyky na Rendezi, a práve tradícia „Stavanie mája“, ktorú som obnovil v roku 1999 by si práve v roku 2019 písala svoj jubilejný ročník. Pre bezpečnosť jeho obyvateľov som poslanecky presadil aj cementom, stavebne vybudované ukotvenie patrične dostatočne veľkého otvoru pre drevenú žrď (18-22m) . Vládla tu vždy skvelá spoločenská atmosféra v pracovnej súhre kultúra Rača – Dobiášová, KS Impulz – Záleská , MŠ Šajby – učiteľky a deti spolu s nadšenými rodičmi a poslancom, kde sa deti prezentovali kutúrnym pásmom s vyvrcholením ozdobovania zeleného venca stužkami, ktorý  potom hrdo vztýčený pred KS Impulz symbolizoval „vítanie jari“ na Rendezi.
Rovnako tak finančne zminimalizovane dopadla aj už veľmi úspešná a deťmi spolu s rodičmi obľúbená akcia „MDD“ v areáli športu Rendezu – Sklabinská.
Zmysel realizácie vašej /vedenia MÚ Rača/ myšlienky je vlastne centralizovať mnohé kultúrne akcie do Rače pod heslom „nebudeme nešetrne plytvať a míňať peniaze na rovnaké akcie“ viď. Stavanie mája, MDD atď. veď sme všetci vraj Račania a Rendezáci, Krasňančania si musia zvyknúť na praktiky dobrých gazdov t.j. vedenia MÚ Rača a cestovať za kultúrou do Rače. Alebo zrušíme tradičné a vytvoríme nové, ktoré podľa vvedenia MÚ Rača sa zjednotia pod jednu akciu a ušetria tak na kultúre neefektívné rozhadzovanie peňazí vďaka ich zodpovednosti a genialite.
Vážené vedenie MÚ Rača, dovoľte, aby som vám v mene OZ Rendez /vznik v r. 2011/ a mnohých obyvateľov prezentoval naše názory vo faktoch – argumentoch, prečo zásadne nesúhlasíme a sme pripravení občiansky si obhajovať svoje práva pre zachovanie tradícií historickej pamäte Rendezu.
1/ MČ Rača sa skladá z troch rovnocenných častí t.j. Rača, Krasňany, Rendez /Východné/. Rendez je súčasťou Rače so svojou vlastnou históriou vzniku ako železničná zriaďovacia stanica nákladnej dopravy. Územne definovaný 6 časťami – Šajby, Starý Rendez, Sklabinská, Východná ulica, Šúrska ulica, Na pasekách. Kde Rendez samostatne funguje riadený ústredím sídla v Rači MÚ administratívne a finančne, blokovaný vlastníckymi vzťahmi pozemkov ŽSR, PD Rača, súkromné s.r.o.., Policajná akadémia atď.
2/ Rendez /Východné/ bol v rokoch 1970-1990 administratívne a finančne začlenený pod bývalým Národným výborom Bratislava III. Na Junáckej ulici. Projekt s vybavením areálu športu Rendezu Sklabinská /1983-1990/, chodníky, výstavba KS Impulz v akcii „Z“ atď a neboli sme nazývaní „Novomestskí Rendezáci“ – boli sme len administatívne začlenení, tak ako je to teraz v MČ Rača ako jeho suverénna rovnocenná časť voči Rači, Krasňanom a nie podriadenou kolóniou.
3/ MČ Rača – voľby miestnych poslancov prebiehajú predsa systémom, že každá časť MČ Rača má svoje vlastné voľby svojich miestnych poslancov t.j. Rendez, jeho obyvatelia si volia svojich miestnych 2 poslancov, Krasňany 4, Rača 10. Spoločne sa volí len starosta MČRača, ktorí potom pod od významu slova „starosta“ sa má starať o kvalitu života ľudí všetkých troch častí, ktorí históriou, svojou problematikou sú úplne špecifický, samostatní a rozdielny t.j.  Rača – vinohradníctvo, Rendez – železnica, Krasňany – turizmus atď. Starosta nemá svojvoľne veci občanom vnucovať on má s ľuďmi spolupracovať a realizovať ich požiadavky, rozvíjať a udržiavať tradície, históriu, zvyky v konkrétnej časti.
4/ Rendez /Východné/ MČ Rača práve cez svoje tradičné kultúrne, športové akcie vytváral a vytvára dobré susedské medziľudské vzťahy, identitu, že niekam jeho obyvatelia patria a že Rendez cez svoju vlastnú históriu je pre nich skutočným domovom o čom svedčia dlhoročné brigády zdarma pri zveľaďovaní životného prostredia okolo bytovkových priestorov Rendezu viď. výsadba stoviek stromov, kríkov, skaliek, lavičiek atď nielen v minulosti , ale aj v súčasnosti.
5/ OZ Rendez v mene mnohých obyvateľov Rendezu /Východného/ MČ Rača následne žiadame prehodnotiť rušenie dlhoročných kultúrnych akcií s ktorými zásadne nesúhlasia z hore uvedených dôvodov a žiadajú zachovať a znovu obnoviť nasledovné dlhoročné, tradičné  kultúrne akcie t.j. MDŽ,Stavanie mája, Deň matiek, Úcta k starším, MDD v areáli Sklabinská, Šikovné ruky, Maškarný bál detí, Šarkaniáda, Čítanie – Kniha príbehov, Bábkové divadlá, Mikuláš, Lampiónový sprievod, Podajme si ruky – kapustnica, Silvestrovský beh Rendezom, Rendezsky Silvester na námestíčku, Rodinné ohníky, plus športové turnaje – minifutbal, streetbal, hokejbal, Ples obyvateľov Rendezu – cez MÚ Rača tradične zdarma prenájom KS Impulz, Stretávka starých Rendezákov /každé 2 roky/, Úcta k starším pre zamestnancov železníc. Rovnako kultúrne akcie – vystúpenia folklórnych súborov, Legendy slovenskej hudby a zábavy /viď. Velšicová, Laiferová, Sychra atď./. Dôležitá je dlhoročná skúsenosť, poznanie viď MDD áno – NIE letné akcie cez prázdniny – to sú dovolenky s rodičmi, prázdniny u starých rodičov, veľmi teplé počasie, pobyty pri vode /Zlaté piesky, Bager/
Dovolím si upozorniť aj na mnohé osobné stretnutia kde obyvateľmi boli tlmočené početné sťažnosti na zrušenie uvedených kultúrnych akcií a žiadali aby bola zriadená náprava v podobe pokračovania kontinuity kultúrnych akcii na Rendezi. Pán Edko Wenzl – legenda udržiavania tradícií, zvykov na Rendezi, keby žil by sa rozhodne ozval /u vás osobne na MÚ Rača/ a bránil by rezolútne právo Rendezákov na svoje kultúrne tradície cez ich dlhoročné akcie.
Verím pán starosta MČ Rača Michal Drotovan, že ako dlhoročný Rendezák nedopustíš aby tu plakala kultúra, lebo tam potom plačú, zanikajú aj ľudské vzťahy, rastie narastajúca anonymita na úkor vraj ušetrených peňazí. Ľahké je niečo zrušiť – vzácne ťažké niečo znovu vybudovať.  Pozorne budeme ako OZ Rendez a mnoho obyvateľov Rendezu /Východného/ sledovať ako dopadne úcta a rešpekt od MÚ Rača, jeho vedenia, k dloročným tradíciám Rendezu cez ich kultúrne, občanmi Rendezu žiadané akcie, kde už rok 2019 alebo aj 2020- 2022 bude umožnené, aby jeho obyvatelia sa mohli opäť schádzať a zažívať spolunáležitosť pri kultúrnych akciách nášho domovského Rendezu /Východného/ MČ Rača ako plne rovnocenný partner v rámci častí Rače, Krasnian, pretože aj my, obyvatelia tejto časti t.j. Rendezu /Východného/ si rovnako poctivo platíme dane na správu vecí verejných – verejné služby, cez ktoré je financovaný aj chod MÚ Rača, kde patrí aj kultúra t.j. udržiavanie a rozvíjanie jeho tradícií, zvykov, historickej pamäti.
S úctou za pochopenie ďakuje
Občianske združenie Rendez a mnoho obyvateľov Rendezu /Východného/ MČ Rača
Cyril Sekerka



13. 6. 2019

Cyril Sekerka: Žiadosti zaslane pánovi starostovi MČ Rača


Žiadosti zaslane pánovi starostovi MČ Rača:
22.5.2019
Dobrý deň pán starosta
Žiadame o pokosenie trávnatých plôch na Rendezi Východnom/ MČ Rača t.j. Dopravná 1-49, 21-35, 12-20. Výška trávnatého porastu dosahuje už cca 90-110 cm. Je to zdravotný problém alergie najmä detí, plus celá dospelá populácia, prašnosť, negatívne pôsobiaci zlý vzhľad životného prostredia pred bytovkami obyvateľov.
Zo strany obyvateľov Rendezu /Východného/ MČ Rača boli očakávania, že nový starosta MČ Rača zmení praktiky MÚ Rača a začne sa starať o kvalitu života v životnom prostredí, v jeho zveľadení bez alergií z vysokej trávy.
Veríme v mene obyvateľov Rendezu /Východného/, že MÚ Rača začne kosiť vegetačne 3-4x ročne.
S pozdravom
Cyril Sekerka – predseda Občianskeho Združenia Rendez

28.5. 2019
Vážený pán ČupkaDovoľte aby som zaregoval na vašu odpoveď mojej žiadosti aby MÚ Rača znovu nadviazal na system kedy pravidelne kosil trávnaté plochy na celom území Rendezu /Východného/ MČ Rača t.j. 1990-2010 čo obyvatelia právom očakávali, keďže pán starosta Mgr. Michal Drotovan je dlhoročný rendezák a dokonale pozná problematiku svojho rodiska.
Pán Čupka dovolím si vás informovať že som bol nielen poslanec za Rendez /Východné/ MČ Rača vo funkčnom období 1994-2018, ale som tiež rodený rendezák, ktorý dôkladne do detailov pozná majetkovo vlastnícke skutočnosti t.j. čo vlastnia ŽSR, čo Policajná akadémia resp. Ministerstvo vnútra, družstvo Rača, vlastníkov na Šajbách. Navyše sme s partiou chlapcov Realu Rendez vysadili stovky stromov /lipa, javor, gaštan, borovica/, viac ako tisícku kríkov živého plotu /1986-1997/ z lesnej škôlky vtedajšieho Nrodného výboru Ba III., ale zároveň s mnohými obyvateľmi sme ozdravne orezávali stormy a cez celé vegetačné obdobie sa stále starali a aj staráme o stromy, kríkový fond. Čistíme a zveľaďujeme si životné prostredie.
Ako poslanec za Rendez /Východné/ MČ Rača, predtým predseda Občianskeho výboru som inicioval rokovania MÚ Rača a ŽSR, kde ŽSR participovali finančne na kosení trávnatých plôch, orezávaní živého plotu 4-5 x ročne čo úspešne fungovalo od roku 1990 až do roku 2010.
Vaša informácia, že ŽSR vám dali nejasné stanovisko ku koseniu , vám v prilohe zasielam stanovisko pána Kučeráka zo ŽSR kde informuje že začnú kosiť ihneď po skončení daždivého obdobia.

Vaša informácia, že chcete zverenie pozemkov od ŽSR do svojho majetku bude process časovo nekonečný, a verím, že pán starosta MČ Rača zoberie svoju zodovednosť za stav kvality života na Rendezi v životnom prostredí za svoju dôležitú prioritu a jeho obyvatelia budú mať znovu pokosené všetky trávnaté plochy na celom Rendezi tak ako aj obyvatelia MČ Rača – Krasňany, tak ako to bolo realizované v rokoch 1990-2010.

S úctou za pochopenie ďakujeObčianske združenie Rendez – predseda Cyril Sekerka

From: Čupka Matúš [mailto:matus.cupka@raca.sk]
Sent: štvrtok 23. mája 2019 17:06
To: Sekerková, Iveta <
Iveta.Sekerkova@omv.com>
Cc: 'Drotován Michal, Mgr.' <
michal.drotovan@raca.sk>
Subject: Re: FW: žiadosť o pokosenie

Dobrý deň pán Sekerka,
Vami uvedené trávnaté plochy nie sú ani v majetku ani v správe MČ Rača, ale patria železniciam. 
V súčastnosti vyvíja MČ snahu, aby železnice tieto pozemky zverili mestskej časti. Tá ich bude môcť zaradiť do plánu kosenia a tiež bude mať možnosť opraviť poškodené chodníky a cesty. Starosta sa v tejto veci stretol aj s relevantnými pracovníkmi železníc.
Minulý týždeň som volal na železnice s tým, že aby si svoje pozemky kosili. Dali mi však len nejasné stanovisko, že sa tým budú tento týždeň zaoberať. 
Viac v tejto veci žiaľ spraviť nevieme. Podľa mojich informácií zajtra doobeda skončí kosenie pozemkov na Rendezi, ktoré máme vytýčené v našom pláne pre Stredisko čistoty. 
Matúš Čupka
vedúci oddelenia životné prostredia a dopravy
Miestny úrad Bratislava - Rača
tel.č. 02/49112451


4.6.2019
Návrh požiadaviek – riešenie priorít problemtiky Rendezu /Východného/ MČ Rača 2019

1/ Obnovenie prevádzky Pošty
2/ Zabezpečenie obvodného lekára pre obyvateľov Rendezu / v budove Domu služieb/
3/ Zmena v organizácii MHD t.j.
-          obnoviť pôvodnú trasu linky č. 52 t.j. Tbiliská – Na pasekách
-          obnoviť pôvodnú trasu linky č. 54  t.j. Sklabinská – Železničná stanica Vajnory
-          obnoviť pôvodnú trasu linky č. 56  t.j. OC Rača – Studená
4/ Žiadosť o zavedenia novej autobusovej linky tzv 56X /bývalá 114/ do centra mesta t.j. Vojenské stavby Sklabinská – Zlaté piesky – Trnavské mýto
5/ V spolupráci MÚ Rača, Magistrát hl. m. Bratislavy a ŽSR zabezpečiť prepojenie Bratislavskej integrovanej dopravy v trase:
-          Rendez – Predmestie – Filiálka
-          Rendez – Vinohrady – Hlavná stanica – Lamač – Devínska N.Ves
-          Rendez – Petržalka
-          Rendez – Vrakuňa – Podunajské Biskupice
6/ Žiadosť na postavenie železničnej stanice /dlhoročne sľubovaná ŽSR/ + nástupný terminál na mieste bývalej stanice oproti Reštaurácii Rubikon /Rendez pub
7/ Dobudovanie všešportového areálu Rendez /Východné/MČ Rača na Sklabinskej – môj  dlhoročný návrh projektu /text + fotodokumntáciu  posielam v prílohe /
8/ Vyhotovenie informačného buletinu -  Rendez /Východné/ MČ Rača
9/ Zaviesť tzv. horúcu linku – informácie proti výstavbám na Rendezi  /veľkosť územia 3 km do dĺžky , 800 do šírky/
10/ Opätovné kosenie trávnatých plôch na Rendezi /Východnom/ tak ako v rokoch 1990 -2010 na Dopravnej 1-49,21-35,2-0,12-20, KS Impulz – parčík. Dôvod: zveľadené životné prostredie pre obyvateľov bytoviek plus zdravotný aspekt  pri alergiách detí a celej dospelej populácie, prašnosť atď.
11/ Opätovné pristavovanie veľkoplošných kontajnerov na Rendezi /Východnom / MČ Rača tak ako v rokoch 1990-2010 na jar a jeseň.
12/ Zachovanie dlhoročných tradícií Rendezu, jeho kultúrnych akcií cez oddelenie kultúry MÚ Rača najmä v KS Impulz t.j. stavanie mája, MDŽ, Deň matiek, Úcta k starším, Podajme si ruky  - kapustnica, Silvester – námestíčko Rendezu, Mikuláš, bábkové divadlá, kultúrne akcie hudobných súborov, jednotlivcov, šikovné ruky pre deti, šarkaniáda, MDD na Sklabinskej, Čaro čítania knihy, besedy s cestovateľmi a pod.
13/ Ochrana kvality života obyvateľov Rendezu proti výstavbám na celom území Rendezu, v súčasnosti nadmerne stavebne preťažené obytné územie , nepomer zelene proti stavebnej ploche alarmujúco negatívny 1:6.
14/ Nadviazanie konštruktívnej celoročnej spolupráce MÚ Rača – starosta s vedením MDC /Múzejno dokumentačného centra/ + Múzeum ŽSR + klub Železničná nostalgia na Rendezi. Je to vlajková loď prezentácie Rendezu, jeho železničnej histórie /130 rokov/ nákladnej železničnej dopravy s plánom vytvoriť tu  Národné železničné centrum Slovenska.
15/ Iniciatíva MÚ Rača na ŽSR na stavebnú rekonštrukciu – opravu budovy Personálnych kasární na Dopravnej 1. Možnosť využitia ako Múzeum histórie ŽSR, histórie Rendezu ako jeho vlajkovej lode / Rača – vinohradníctvo/ v MČ Rača v rámci Bratislavy – Slovenska.
Vypracovalo: Občianske združenie Rendez
S úctou a vďakou Cyril Sekerka

5.6.2019
Vážený pán starosta,
dovoľ aby som v mene občianskeho združenia Rendez a mnohých obyvateľov Rendezu /Východného/ MČ Rača požiadal o pravidelne realizovanú údržbu zelene priestorov za budovou KS Impulz a oboch asfaltových oplotených ihrísk t.j. orezanie  konárov stromov, kríkov, odstránenie nečistôt v okolí KS Impulz – potrebná bezpečnosť KS Impulz – presvetlenie jeho zadnej časti budovy a prístup k oknám.
Početne športovo využívané ihriská /turnaje/ pred aj za budovou KS impulz – rovnaká žiadosť o starostlivosť týchto plôch aby MÚ Rača  realizoval orezanie  kríkov, odstránenie nečistôt /lístie, papiere atď./
Plus realizovať zveľaďovanie priestorov parčíka pred KS Impulz t.j. čistota uvedených priestorov – parčík  je početne využívaný na oddych a relax pre obyvateľov všetkých vekových kategórií.
Upozorňujem, že požadované zveľaďovacie práce v životnom prostredí sa realizovali od roku 1990 – 2018 ako súčasť verejného oddychovo – športovo – kultúrneho priestoru , kde KS Impulz je jeho hlavným styčným bodom pre vhodné využívanie voľného času obyvateľov celého Rendezu /Východného / MČ Rača. Realizovanie údržby prác vždy na jar a jeseň plus vegetačné kosenie.
S úctou za pochopenie ďakuje
OZ Rendez – Cyril Sekerka

12.6.2019
Vážený pán starosta
Žiadam v mene OZ Rendez a najmä rodičov detí o výmenu starého a dodanie nového piesku do pieskoviska v malom parčíku medzi bytovkami Dopravná 21,23 – 31,33,35, ktoré bolo vybudované MČ Rača v roku 1999 a odvtedy každý rok tu bol piesok vymenený. Žiadame o časovo pružné vyriešenie tohto problému, keďže piesok sa tu vymieňal vždy začiatkom mája.  Navyše toto pieskovisko je obklopené stromami , ktoré vytvárajú tieň / na rozdiel od pieskoviska na ihrisku Sklabinská/ čo umožňuje deťom hrať sa tu aj počas horúcich dní.
Zároveň žiadame, aby ste piesok neskladovali voľne nezakrytý na Rendezi pri areáli športu na Sklabinskej /2,5 týždňa/, kde ho vietor rozfúkal nielen na ihrisko, ale aj do okolia nespokojných obyvateľov bytoviek.
S úctou za porozumenie ďakuje
OZ Rendez – Cyril Sekerka
13.6.2019

Vážený pán starosta
V mene OZ Rendez a zároveň najmä rodičov detí na Rendezi /Východné/ MČ Rača žiadame o urgentné pokosenie areálu športu Rendezu na Sklabinskej, ktoré ani na akciu „MDD na Rendezi“ nebolo pokosené – negatívny dopad trávnatého porastu – alergie, prach a zveľadenie areálu
Zároveň si dovolím v mene OZ Rendez požiadať o pravidelnú realizáciu „Orezu živého plotu“ v pásme Dopravná ulica 1-49, 2-10, 12-20, ktoré vždy zabezpečovalo oddelenie údržby a zelene MÚ Rača , vegetačne podľa potreby /minimálne jar – jeseň/
S úctou za pochopenie ďakuje
Občianske združenie Rendez – Cyril Sekerka