Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

11.5.15
0
Práve som dopísal rozprávanie jednej úžasnej maminy zo Slovenského raja. Úžasnej preto, že keď si vybojovala boj z najťažších – a všetci, ktorí ju poznajú, veria, že je to definitívna výhra – boj s nádorovým ochorením, potom adoptovala dve deti. Dve malé rómske dievčatká. Jedno už je „jej“, o druhé sa stará v náhradnej starostlivosti. No, dlhý úvod, uznám. Mama Zuzka však prízvukovala – zo všetkého najťažší je v živote boj s nepochopením a hneď za ním boj s úradmi a rečou vyhlášok.

„Je mi jedno, ze je pestovanie urcene len pre vyvolenych, ze za neho hlasovala poslankyna, ktora ho bude vyuzivat, ze bol prenajaty za cenu, ktora absolutne nezodpoveda trhovej hodnote pozemku, vadi mi, ze su tieto rodiny absolutne netolerantne voci svojmu okoliu, ale to asi svedci o ich inteligencii, ked idu pestovat "zdravu" zeleninu meter od cesty, kde prejde denne tisicka aut a tym je prostredie znecistene prasnostou a plne exhalatov“ – znie neupravovaný úryvok z citátu jedného z viacerých anonymov s podobným obsahom aj štylistikou.



foto: racik.sk
Anonymovi je „jedno“. Iba si tak kopol do Rodinného centra Ráčik. To bolo ešte pred dvomi rokmi. Boj o RC Ráčik pokračuje. Opäť – na jednej strane záhadné udania a na druhej strane spoločenstvo ľudí, ktoré žije spoločenským životom v pravom zmysle slova. Už to ani nie sú rodiny, sú to priateľstvá, v prostredí mesta sa podarilo čosi, čo je nevídané aj v oveľa menších komunitách. Za tým „podarilo sa“ však stojí obrovské množstvo entuziazmu a dobrovoľníckej práce. A Rodinné centrum Ráčik je tak naozaj rodinné. Nie je to iba úložisko detí pod zodpovedný dozor na čas, kedy rodičia majú iné povinnosti.


Opäť tu ide o boj s nepochopením. Opäť tu ide o presadzovanie individuálnej potreby nad potreby celého spoločenstva ľudí či dokonca celej MČ Rača.

Bývam nad (bývalým) výbehom pre psíkov. Slúžil mnohým ľuďom a práve – mnohým psíkom. Áno, bývalo tam niekedy „veselo“, keď sa psíky učili, ako sa spoločensky správať a práve im to nejak nešlo. Lenže pre nepochopenie a individualistický prístup niekoho, kto v živote nepohladil zviera, sa výbeh uzavrel. Lebo jemu, iba jemu niečo prekážalo a nebol schopný uznať spoločenský efekt toho „niečoho.“

Tak uzavrime aj RC Ráčik, veď keď to šlo s výbehom... Uzavrime všetko, aj sami seba do svojich štyroch stien!


Niektorí ľudia, zrejme bezdetní, tak ako tí, čo nikdy nepohladili zviera, by si mohli uvedomiť, že dieťa pod kontrolou, zaujímavo a v prítomnosti rodičov zamestnané v rodinnom centre – hoci aj pri pestovaní zeleniny – aké nevídané – na sídlisku, také dieťa je predovšetkým v bezpečí! Netúla sa na ulici pomedzi autá, ktoré sú takým varujúcim argumentom v prípade spomínaného anonymu!
Netolerantnosť je znamením malosti. Obmedzenosti a egoizmu. Postavme sa spoločne všetkým jej prejavom v našej MČ!

P.S. Pani poslankyňa nemá „zelovoc“, v ktorom sa obohacuje predajom zeleniny z Krasňan! Naopak, môže mať dobrý pocit z toho, že svoj poslanecký mandát využíva tak, ako jej káže všeobecne uznávaná česť - v záujme občanov. Vďaka za to!


0 comments:

Zverejnenie komentára