Cena za objavené právo nesúhlasiť so všetkým, čo sa
deje v našom okolí.
Nedávna hlasná iniciatíva obyvateľov žijúcich
v okolí plánovanej výstavby náhradného bývania v bratislavskom
Ružinove spôsobila, že poslanci nakoniec výstavbu odmietli napriek prebiehajúcemu
obstarávaniu. Osvojili si nesúhlas desiatok
Ružinovčanov s výstavbou v ich štvrti.
Podobný priebeh má proces výstavby náhradných
bytov v ďalšej mestskej časti Dúbravka. Hlavné mesto sa dostalo medzi dva
mlynské kamene, pretože z jednej strany je povinné zabezpečiť vyše 500
náhradných nájomných bytov a z druhej strany je konfrontované s nesúhlasom dotknutých obyvateľov takmer
všade, kde sa rozhodne byty postaviť.
Možno nie všetci budú súhlasiť
s prirovnaním, ale sme svedkami postojov, ktoré sú označované skratkou Nimby.
Nesúhlasiť s niečím, čo sa deje
bezprostredne v našej blízkosti – Nimby („not
in my backyard“) - je prirodzený psychologický jav vlastníctva a možnosti
ovplyvňovať to, čo sa nás týka. Skratka Nimby sa dnes už používa na takmer
automatickú opozíciu voči všetkému, ale rozšírenou
sa stala najmä v oblasti výstavby a developmentu. Tento postoj vychádza
často z negatívnych skúseností v minulosti, metódy odporu sú však
veľa krát diskutabilné, napriek tomu, že sú vedené s veľkým elánom a môžu
pracovať s pravdivými informáciami.
Postoj Nimby je prirodzenou súčasťou
ľudského správania a opakuje sa v histórii vždy, keď sa vymedzuje voči
zmene, ktorá má nastať. Napríklad Ježišovo podobenstvo o potrebnosti „nových
sudov“ pre „nové víno“ v Markovom evanjeliu (Mk 2, 18- 22), spochybňujú farizeji, ktorí tvrdošijne
trvajú na tom, že nie je nutné nič meniť.
„Nie na mojom dvore“ vlastne znamená, že
„staré je stále lepšie ako nové.“ Inak povedané, Nimby je ľudský stav,
psychologicky zdanlivo jediná možnosť, kde hrozba neznámeho, zmeny alebo strata
kontroly z nás robí, či už racionálne alebo iracionálne, nepriateľov. http://nimby.com/
Treba
však na okraj poznamenať, že Nimby je niekedy tiež zneužívanou stratégiou ako podkopať
pozíciu konkurencie. U nás aj vo svete sú známe scenáre, keď kritici sú umelo
dosadení do skupiny ľudí, aby podnietili pochybnosti o poctivosti či už rozhodovacích
inštitúcií alebo zainteresovaných strán, s cieľom posilniť svoju pozíciu alebo
výhodu v konkurenčnom boji.
Aj mnohé bratislavské iniciatívy a petície „za
niečo“ alebo „proti niečomu“ - či už ide o stavebné uzávery či plot
americkej ambasády - majú častokrát za sebou súčasných či bývalých politikov,
ktorých snahou je získať čo najväčšiu
podporu verejnosti alebo prinajmenšom, čo najjednoduchší prístup k dátam
voličov. Petície nespokojných obyvateľov ale aj developerov ukrytých za
skupiny obyvateľov sa množia ako huby po daždi, naberajú na význame a frekvencii
po celom Slovensku.
„Prečo práve
tu? Prečo popod naše okná? Určite sa zníži hodnota našich bytov. Budú
dopravné zápchy. Zvýši sa kriminalita. Nepotrebujeme viac bytov v tejto
oblasti. My sme si to tu vybudovali, máme na to právo“....sú argumenty, ktoré
zaznievajú takmer pri každej malej či väčšej výstavbe.
Výskum realizovaný výskumníkmi z Harvard University dokazuje,
že i keď máme k dispozícii overiteľné fakty a dáta
a neexistuje jasný dôvod na obavy, postoje Nimby sa vždy vynoria, aspoň na
nejaký čas.
Vo svojej
podstate, Nimby je bez diskusie prvá obranná reakcia sociálneho organizmu.
Z nedávnej
minulosti nám v pamäti utkvel protest obyvateľov proti zriadeniu centra pre
bezdomovcov v strede Bratislavy, do ktorého tí istí protestujúci dnes
prinášajú obnosené šatstvo, nadbytočné potraviny, alebo sa zúčastňujú „restaurant day“ na dvore centra.
V Trnave zase so zámerom postaviť
na sídlisku parkovací dom nesúhlasí časť obyvateľov z priľahlých
domov. Hoci súkromná investícia má aspoň čiastočne zmierniť nedostatok
parkovacích miest na sídlisku. Ľudia z okolia sa obávajú zvýšenej
koncentrácie dopravy a zhoršenia kvality bývania. Viac ako osemsto
z nich podpísalo petíciu proti výstavbe. Pred piatimi rokmi pritom 1 100
ľudí z tejto lokality podpísalo petíciu za riešenie problematiky
parkovania.
Yimby – druhá strana toho istého príbehu
Na
rozdiel od snahy obyvateľov, ktorí sa stavajú napríklad proti akejkoľvek forme
zahusťovania vo svojich štvrtiach (napriek dopytu po bývaní), pomaly sa
vynárajú zmeny v náladách a vznik opozičných hnutí. Podľa nich sa obmedzovanie rozvoja bývania
spolupodieľa na nedostatku bytov a vysokej cene nehnuteľností či nájomného
za bývanie. Na rozdiel od hnutia „Nimby“, hnutie „Yimby“ – „yes in my back yard“ - podporuje kontrolovaný rozvoj rôznorodého bývania
a udržateľný rozvoj rastúcich miest. Jeho reprezentanti sa nahlas pýtajú,
aký je vlastne dlhodobý efekt obmedzenia rozvoja miest, keď existuje množstvo
pozitívnych príkladov zahusťovania.
Viaceré
prieskumy a štúdie potvrdzujú, že nárast obyvateľov miest bude dramaticky
odlišný ako v minulosti.
Hovorí
o tom aj iniciatíva Insight2050 (www.getinsight2050.org), ktorá chce byť Informačným podkladom pre rozvoj Centrálneho Ohia
v Spojených Štátoch, ktoré očakáva nárast populácie na úrovni 500 tisíc .
Iniciatíva buduje mapový informačný a výmenný adresár, ktorý identifikuje voľné a
nedostatočne využívané územie, ktoré by bolo možné využiť na rozvoj. Tieto
príležitosti budú zdieľané s miestnymi rozhodovacími orgánmi, vývojármi a
podnikateľskou komunitou s cieľom informovať ich a pomôcť pri určovaní priorít
investícií do infraštruktúry, využívania pôdy a hospodárskeho rozvoja. Insight2050 je iniciatíva spolupráce medzi verejnými a
súkromnými partnermi, ktorej cieľom je pomôcť
komunitám aktívne plánovať rozvoj miest a rast obyvateľstva v priebehu
nasledujúcich 30 a viac rokov.
Prvá
fáza Insight2050, ktorá bola uverejnená na verejné pripomienkovanie, je
regionálna analýza, ktorá poskytuje údaje, umožňujúce rozhodujúcim subjektom
pochopiť vplyv budúcich politík na
využívanie pôdy a z toho plynúce dopady, ktoré ovplyvnia kvalitu
života regiónu. Nie je to plán, ale matematicky riadená analýza toho, čo sa
môže stať, ak sa rozvoj Centrálneho Ohia uskutoční podľa štyroch rôznych
scenárov. Materiál je prístupný širokej
verejnosti, snaží sa tak eliminovať prvotné reakcie odporu proti zahusťovaniu
a rozvoju.
Podobne
funguje aj pražský Inštitút plánovania
a rozvoja hlavného mesta Praha. Ten v oblasti rozvoja vyhlásil
STOP územnému rozvoju napriek tomu, že očakáva
nárast počtu svojho obyvateľstva v objeme, aký predstavuje druhé
najväčšie mesto ČR – Brno.
IPR tvrdí, že oproti pôvodným plánom
urbanistov dosiahlo hlavné mesto svoje maximum a už nebude rásť. Dôvod? Neuživilo
by sa. Rovnako ako ďalšie veľké české mestá budú sa nové domy stavať na
miestach starých tovární a opustených staníc alebo v mestských prielukách.
Jedenásť storočí Praha nezadržateľne rástla. Hlavné mesto sa tak rozšírilo na
dnešných takmer 500 štvorcových kilometrov a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tento
trend mal zastaviť. Ďalšie rozširovanie mesta sa však už nevyplatí. Uspokojiť
Pražanov a natiahnuť k ich domu napríklad metro, električku alebo
vodu, stojí veľké peniaze. A tie už Praha na svoju prevádzku nemá. Budúcnosť
jediného českého veľkomesta je teda iná. Bude sa zahusťovať. Priestor na to je.
Okolité sídla nadobudnú nový význam.
Praha bude nasledovať víziu uplatňovanú potrebami v okolí Rakúskej metropoly, kde vďaka
územno-plánovacej a majetkovej politike Viedne tvorí kompaktné mesto s
dostupnosťou základných služieb na dosah
a dostupnosť centra pomocou koľajovej MHD. Viedeň sa vydala touto cestou už
pred rokmi. Dnes dokončuje rekonštrukciu
nových štvrtí na neuveriteľných 120 hektároch pri hlavnom nádraží. Vzniká tu
park, byty a pracovné príležitosti, a to vo výbornej lokalite.
Zatiaľ
čo sme v Bratislave svedkami pomalého rozvoja hnutia „nie na mojom dvore“ „not in my backyard“ - NYMBY, vo svete pomaly, ale jednoznačne nastupuje protireakcia
Yimby – „yes in my back yard“
– ktorá – pre nás možno prekvapujúco – reprezentuje súhlasný postoj s tvorbou
nových zahusťujúcich rozvojových plánov a budúcej bytovej výstavby.
Čo je teda Yimby?
Už
v roku 2015 vyšiel článok „Národ Nimby: Čo stojí Ameriku, keď na všetko
hovoríme NIE,“ v ktorom spisovateľ Christopher Helman popísal Nimbyizmus
ako politický fenomén, ktorý navyšuje náklady prakticky každému novému verejnému
či súkromnému infraštrukturálnemu projektu, od vysokorýchlostných železníc počnúc
až po rozširovanie ropovodu.
Dnes
sme svedkami protipohybu, ktorý sa objavil v rôznych mestách predovšetkým väčšinovo
liberálne orientovaných, kde ceny nehnuteľností sú najvyššie a sentiment „k
nerozvíjaniu sa“ je najsilnejší. Tieto skupiny priniesli ekonomické argumenty
a tvrdia, že zdravý rozum hovorí, že keď mestská populácia rastie rýchlo,
musí rásť aj bytový fond. Len tak dosiahneme stabilizáciu cien pre všetky
kategórie trhu. Yimbys podporujú rast novej bytovej výstavby – a volajú po
zmenách v územnom plánovaní.
Hnutie
Yimby dosiahlo v Spojených štátoch ďalšej úrovne, keď sa spojilo – spolu s
niektorými rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami a minulý rok usporiadalo tzv. „nekonferenciu“
v Boulder. Zišlo sa asi 150 aktivistov, architektov, projektantov,
novinárov, ktorí prezentovali všeličo možné od politických posolstiev až
k rozvojovým stratégiám. Najzaujímavejšie na celej konferencii bolo, že
prevažovali ľudia, ktorí sa považujú za progresivistov. Mýlil sa ten, kto
čakal, že pôjde o stretnutie realitných odborníkov, ktorí chcú diskutovať
o deregulačných stratégiách. Išlo skôr o ľudí z veľkej časti vo veku
od 20 a 30 rokov, ktorí prichádzali z progresívnych miest a ktorí stelesňujú vyznávačov
moderného liberalizmu, či už vzhľadom alebo cítením. Ich výzvy na zahusťovanie boli
vedené túžbou po dobrom urbanizme,
ekológii a sociálnej spravodlivosti, keďže striktné vymedzenia využitia
pôdy vytláča chudobných ľudí z miest.
Je
ťažké dnes hovoriť o sile hnutia Yimby a jeho cieľoch. Ak by malo rásť tak
významne ako hnutie Nimby, muselo by ich byť počuť na verejných zhromaždeniach
po celej Amerike. Ale aj keby Yimbys ostali lokálnou silou v najväčších
liberálnych mestách USA, predstavujú zaujímavú
možnosť vzájomného porovnávania. Ľudia, ktorí sú v Nimbys, sú často starší,
majú svoje domovy, rodiny a stabilné pracovné miesta. Pre nich väčšia hustota
nie je pozitívnou kultúrnou funkciou, ale niečo, čo prinesie so sebou horšiu dopravu,
zločin, chaos a zníži hodnotu ich nehnuteľností. Konferencia Yimby naznačila,
že na druhej strane stoja ľudia, prevažne mladší – vysokoškoláci, mladí
profesionáli, umelci, noví prisťahovalci – ktorí si nechcú kupovať nehnuteľnosť
do vlastníctva, ale prenajímať za prijateľnú cenu a možno ani nepotrebujú
mať stabilnú kariéru. Ale čo je dôležitejšie, uspokojená by bola ich finančná
sebestačnosť, a to nižším nájomným a vytváranie nových pracovných miest. Samozrejme,
akokoľvek čudne to vyzerá, diskusia Nimby
verzus Yimby nás posúva do generačného sporu, kedy na jednej strane stoja
pôvodní vlastníci a prenajímatelia, ktorí získavajú na vysokom nájomnom,
pričom druhá skupina boja proti protekcionizmu ich poškodzuje.
Scott
Beyer z týždenníka Forbes upozorňuje na inú perspektívu súvisiacu s možnosťami
oživenia regiónov práve prostredníctvom urbánnych Nimbys. Vychádzajúc z príkladov
z celého sveta poukazuje na to, že protesty Nimby, aj keď vždy vychádzajú z
miestneho záujmu konkrétnej komunity, často vedú k širším politickým, sociálnym
a technologickým zmenám. Uvádza príklady z Európy, Severnej Ameriky a Ázie,
kde bez ohľadu na politické prostredie môžu hnutia Nimby zohrávať pozitívnu a
proaktívnu úlohu pri prinášaní inovatívnych riešení miestnych aj nadnárodných
environmentálnych problémov. Okrem toho tieto riešenia slúžia ako modely pre
komunity a krajiny po celom svete. Opiera sa o knihu z roku 2015 Nimby Is Beautiful: Cases of Local
Activism and environmental Innovation around the World
Na
záver sa podelím o milú skúsenosť pri aktívnej službe v komunálnej
politike. Angažovaní občania Ružinova ma požiadali o vstup do ich
nekonečných rokovaní s lokálnym developerom. Po mojom konsenzuálnom úvode
o nutnosti zastaviť územný rozvoj Bratislavy, ma po stretnutí požiadal developer
o negociáciu sporu s občanmi.
Celá
záležitosť ilustruje, ako ďaleko sme od koncepčných diskusií o
dlhodobom rozvoji mesta a absolútne zlyhávajúcom magistráte či
reprezentantov mestských častí, ktorí by takúto diskusiu so všetkými
zainteresovanými mali iniciovať a moderovať.
Je
zrejmé, že nič nie je čierne alebo biele. Avšak zasadenie bratislavských
petícií proti neregulovanej developerskej činnosti do svetového kontextu by nám
umožnilo na začiatok aspoň začať uvažovať v komplexnosti o našom
hlase angažovaného občana. A možno aj o nových perspektívach a
možnostiach v oblasti plánovania rozvoja mesta a celého
bratislavského regiónu.
Lucia Štasselová
poslankyňa zastupiteľstva hlavného mesta
0 komentárov:
Zverejnenie komentára