Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

26.7.17
0
Cena za objavené právo nesúhlasiť so všetkým, čo sa deje v našom okolí.

Nedávna hlasná iniciatíva obyvateľov žijúcich v okolí plánovanej výstavby náhradného bývania v bratislavskom Ružinove spôsobila, že poslanci nakoniec výstavbu odmietli napriek prebiehajúcemu obstarávaniu. Osvojili si nesúhlas desiatok Ružinovčanov s výstavbou v ich štvrti.

Podobný priebeh má proces výstavby náhradných bytov v ďalšej mestskej časti Dúbravka. Hlavné mesto sa dostalo medzi dva mlynské kamene, pretože z jednej strany je povinné zabezpečiť vyše 500 náhradných nájomných bytov a z druhej strany je konfrontované s nesúhlasom dotknutých obyvateľov takmer všade, kde sa rozhodne byty postaviť.


Možno nie všetci budú súhlasiť s prirovnaním, ale sme svedkami postojov, ktoré sú označované skratkou Nimby.

Nesúhlasiť s niečím, čo sa deje bezprostredne v našej blízkosti – Nimby („not in my backyard“) - je prirodzený psychologický jav vlastníctva a možnosti ovplyvňovať to, čo sa nás týka. Skratka Nimby sa dnes už používa na takmer automatickú opozíciu voči všetkému, ale rozšírenou sa stala najmä v oblasti výstavby a developmentu. Tento postoj vychádza často z negatívnych skúseností v minulosti, metódy odporu sú však veľa krát diskutabilné, napriek tomu, že sú vedené s veľkým elánom a môžu pracovať s pravdivými informáciami.
Postoj Nimby je prirodzenou súčasťou ľudského správania a opakuje sa v histórii vždy, keď sa vymedzuje voči zmene, ktorá má nastať. Napríklad Ježišovo podobenstvo o potrebnosti „nových sudov“ pre „nové víno“ v Markovom evanjeliu (Mk 2, 18- 22), spochybňujú farizeji, ktorí tvrdošijne trvajú na tom, že nie je nutné nič meniť.
„Nie na mojom dvore“ vlastne znamená, že „staré je stále lepšie ako nové.“ Inak povedané, Nimby je ľudský stav, psychologicky zdanlivo jediná možnosť, kde hrozba neznámeho, zmeny alebo strata kontroly z nás robí, či už racionálne alebo iracionálne, nepriateľov. http://nimby.com/

Treba však na okraj poznamenať, že Nimby je niekedy tiež zneužívanou stratégiou ako podkopať pozíciu konkurencie. U nás aj vo svete sú známe scenáre, keď kritici sú umelo dosadení do skupiny ľudí, aby podnietili pochybnosti o poctivosti či už rozhodovacích inštitúcií alebo zainteresovaných strán, s cieľom posilniť svoju pozíciu alebo výhodu v konkurenčnom boji.

Aj mnohé bratislavské iniciatívy a petície „za niečo“ alebo „proti niečomu“ - či už ide o stavebné uzávery či plot americkej ambasády - majú častokrát za sebou súčasných či bývalých politikov, ktorých snahou je získať čo najväčšiu podporu verejnosti alebo prinajmenšom, čo najjednoduchší prístup k dátam voličov. Petície nespokojných obyvateľov ale aj developerov ukrytých za skupiny obyvateľov sa množia ako huby po daždi, naberajú na význame a frekvencii po celom Slovensku.

„Prečo práve tu? Prečo popod naše okná? Určite sa zníži hodnota našich bytov. Budú dopravné zápchy. Zvýši sa kriminalita. Nepotrebujeme viac bytov v tejto oblasti. My sme si to tu vybudovali, máme na to právo“....sú argumenty, ktoré zaznievajú takmer pri každej malej či väčšej výstavbe.

Výskum realizovaný výskumníkmi z Harvard University dokazuje, že i keď máme k dispozícii overiteľné fakty a dáta a neexistuje jasný dôvod na obavy, postoje Nimby sa vždy vynoria, aspoň na nejaký čas.

Vo svojej podstate, Nimby je bez diskusie prvá obranná reakcia sociálneho organizmu.

Z nedávnej minulosti nám v pamäti utkvel protest obyvateľov proti zriadeniu centra pre bezdomovcov v strede Bratislavy, do ktorého tí istí protestujúci dnes prinášajú obnosené šatstvo, nadbytočné potraviny, alebo sa zúčastňujú „restaurant day“ na dvore centra.

V Trnave zase so zámerom postaviť na sídlisku parkovací dom nesúhlasí časť obyvateľov z priľahlých domov. Hoci súkromná investícia má aspoň čiastočne zmierniť nedostatok parkovacích miest na sídlisku. Ľudia z okolia sa obávajú zvýšenej koncentrácie dopravy a zhoršenia kvality bývania. Viac ako osemsto z nich podpísalo petíciu proti výstavbe. Pred piatimi rokmi pritom 1 100 ľudí z tejto lokality podpísalo petíciu za riešenie problematiky parkovania.


Yimby – druhá strana toho istého príbehu
Na rozdiel od snahy obyvateľov, ktorí sa stavajú napríklad proti akejkoľvek forme zahusťovania vo svojich štvrtiach (napriek dopytu po bývaní), pomaly sa vynárajú zmeny v náladách a vznik opozičných hnutí. Podľa nich sa obmedzovanie rozvoja bývania spolupodieľa na nedostatku bytov a vysokej cene nehnuteľností či nájomného za bývanie. Na rozdiel od hnutia „Nimby“, hnutie „Yimby“ – „yes in my back yard“ - podporuje kontrolovaný rozvoj rôznorodého bývania a udržateľný rozvoj rastúcich miest. Jeho reprezentanti sa nahlas pýtajú, aký je vlastne dlhodobý efekt obmedzenia rozvoja miest, keď existuje množstvo pozitívnych príkladov zahusťovania.

Viaceré prieskumy a štúdie potvrdzujú, že nárast obyvateľov miest bude dramaticky odlišný ako v minulosti.

Hovorí o tom aj iniciatíva Insight2050 (www.getinsight2050.org), ktorá chce byť Informačným podkladom pre rozvoj Centrálneho Ohia v Spojených Štátoch, ktoré očakáva nárast populácie na úrovni 500 tisíc . Iniciatíva buduje mapový informačný a výmenný adresár, ktorý identifikuje voľné a nedostatočne využívané územie, ktoré by bolo možné využiť na rozvoj. Tieto príležitosti budú zdieľané s miestnymi rozhodovacími orgánmi, vývojármi a podnikateľskou komunitou s cieľom informovať ich a pomôcť pri určovaní priorít investícií do infraštruktúry, využívania pôdy a hospodárskeho rozvoja. Insight2050 je iniciatíva spolupráce medzi verejnými a súkromnými partnermi, ktorej cieľom je pomôcť komunitám aktívne plánovať rozvoj miest a rast obyvateľstva v priebehu nasledujúcich 30 a viac rokov.

Prvá fáza Insight2050, ktorá bola uverejnená na verejné pripomienkovanie, je regionálna analýza, ktorá poskytuje údaje, umožňujúce rozhodujúcim subjektom pochopiť vplyv budúcich politík na využívanie pôdy a z toho plynúce dopady, ktoré ovplyvnia kvalitu života regiónu. Nie je to plán, ale matematicky riadená analýza toho, čo sa môže stať, ak sa rozvoj Centrálneho Ohia uskutoční podľa štyroch rôznych scenárov. Materiál je prístupný širokej verejnosti, snaží sa tak eliminovať prvotné reakcie odporu proti zahusťovaniu a rozvoju.

Podobne funguje aj pražský Inštitút plánovania a rozvoja hlavného mesta Praha. Ten v oblasti rozvoja vyhlásil STOP územnému rozvoju napriek tomu, že očakáva nárast počtu svojho obyvateľstva v objeme, aký predstavuje druhé najväčšie mesto ČR – Brno.


IPR tvrdí, že oproti pôvodným plánom urbanistov dosiahlo hlavné mesto svoje maximum a už nebude rásť. Dôvod? Neuživilo by sa. Rovnako ako ďalšie veľké české mestá budú sa nové domy stavať na miestach starých tovární a opustených staníc alebo v mestských prielukách. Jedenásť storočí Praha nezadržateľne rástla. Hlavné mesto sa tak rozšírilo na dnešných takmer 500 štvorcových kilometrov a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tento trend mal zastaviť. Ďalšie rozširovanie mesta sa však už nevyplatí. Uspokojiť Pražanov a natiahnuť k ich domu napríklad metro, električku alebo vodu, stojí veľké peniaze. A tie už Praha na svoju prevádzku nemá. Budúcnosť jediného českého veľkomesta je teda iná. Bude sa zahusťovať. Priestor na to je. Okolité sídla nadobudnú nový význam.

Praha bude nasledovať víziu uplatňovanú potrebami v okolí Rakúskej metropoly, kde vďaka územno-plánovacej a majetkovej politike Viedne tvorí kompaktné mesto s dostupnosťou základných služieb na dosah a dostupnosť centra pomocou koľajovej MHD. Viedeň sa vydala touto cestou už pred rokmi. Dnes dokončuje rekonštrukciu nových štvrtí na neuveriteľných 120 hektároch pri hlavnom nádraží. Vzniká tu park, byty a pracovné príležitosti, a to vo výbornej lokalite.

Zatiaľ čo sme v Bratislave svedkami pomalého rozvoja hnutia „nie na mojom dvore“ „not in my backyard“ - NYMBY, vo svete pomaly, ale jednoznačne nastupuje protireakcia Yimby – „yes in my back yard“ – ktorá – pre nás možno prekvapujúco – reprezentuje súhlasný postoj s tvorbou nových zahusťujúcich rozvojových plánov a budúcej bytovej výstavby.

Čo je teda Yimby?

Už v roku 2015 vyšiel článok „Národ Nimby: Čo stojí Ameriku, keď na všetko hovoríme NIE,“ v ktorom spisovateľ Christopher Helman popísal Nimbyizmus ako politický fenomén, ktorý navyšuje náklady prakticky každému novému verejnému či súkromnému infraštrukturálnemu projektu, od vysokorýchlostných železníc počnúc až po rozširovanie ropovodu.

Dnes sme svedkami protipohybu, ktorý sa objavil v rôznych mestách predovšetkým väčšinovo liberálne orientovaných, kde ceny nehnuteľností sú najvyššie a sentiment „k nerozvíjaniu sa“ je najsilnejší. Tieto skupiny priniesli ekonomické argumenty a tvrdia, že zdravý rozum hovorí, že keď mestská populácia rastie rýchlo, musí rásť aj bytový fond. Len tak dosiahneme stabilizáciu cien pre všetky kategórie trhu. Yimbys podporujú rast novej bytovej výstavby – a volajú po zmenách v územnom plánovaní.

Hnutie Yimby dosiahlo v Spojených štátoch ďalšej úrovne, keď sa spojilo – spolu s niektorými rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami a minulý rok usporiadalo tzv. „nekonferenciu“ v Boulder. Zišlo sa asi 150 aktivistov, architektov, projektantov, novinárov, ktorí prezentovali všeličo možné od politických posolstiev až k rozvojovým stratégiám. Najzaujímavejšie na celej konferencii bolo, že prevažovali ľudia, ktorí sa považujú za progresivistov. Mýlil sa ten, kto čakal, že pôjde o stretnutie realitných odborníkov, ktorí chcú diskutovať o deregulačných stratégiách. Išlo skôr o ľudí z veľkej časti vo veku od 20 a 30 rokov, ktorí prichádzali z progresívnych miest a ktorí stelesňujú vyznávačov moderného liberalizmu, či už vzhľadom alebo cítením. Ich výzvy na zahusťovanie boli vedené túžbou po dobrom urbanizme, ekológii a sociálnej spravodlivosti, keďže striktné vymedzenia využitia pôdy vytláča chudobných ľudí z miest.


Je ťažké dnes hovoriť o sile hnutia Yimby a jeho cieľoch. Ak by malo rásť tak významne ako hnutie Nimby, muselo by ich byť počuť na verejných zhromaždeniach po celej Amerike. Ale aj keby Yimbys ostali lokálnou silou v najväčších liberálnych mestách USA, predstavujú zaujímavú možnosť vzájomného porovnávania. Ľudia, ktorí sú v Nimbys, sú často starší, majú svoje domovy, rodiny a stabilné pracovné miesta. Pre nich väčšia hustota nie je pozitívnou kultúrnou funkciou, ale niečo, čo prinesie so sebou horšiu dopravu, zločin, chaos a zníži hodnotu ich nehnuteľností. Konferencia Yimby naznačila, že na druhej strane stoja ľudia, prevažne mladší – vysokoškoláci, mladí profesionáli, umelci, noví prisťahovalci – ktorí si nechcú kupovať nehnuteľnosť do vlastníctva, ale prenajímať za prijateľnú cenu a možno ani nepotrebujú mať stabilnú kariéru. Ale čo je dôležitejšie, uspokojená by bola ich finančná sebestačnosť, a to nižším nájomným a vytváranie nových pracovných miest. Samozrejme, akokoľvek čudne to vyzerá, diskusia Nimby verzus Yimby nás posúva do generačného sporu, kedy na jednej strane stoja pôvodní vlastníci a prenajímatelia, ktorí získavajú na vysokom nájomnom, pričom druhá skupina boja proti protekcionizmu ich poškodzuje.

Scott Beyer z týždenníka Forbes upozorňuje na inú perspektívu súvisiacu s možnosťami oživenia regiónov práve prostredníctvom urbánnych Nimbys. Vychádzajúc z príkladov z celého sveta poukazuje na to, že protesty Nimby, aj keď vždy vychádzajú z miestneho záujmu konkrétnej komunity, často vedú k širším politickým, sociálnym a technologickým zmenám. Uvádza príklady z Európy, Severnej Ameriky a Ázie, kde bez ohľadu na politické prostredie môžu hnutia Nimby zohrávať pozitívnu a proaktívnu úlohu pri prinášaní inovatívnych riešení miestnych aj nadnárodných environmentálnych problémov. Okrem toho tieto riešenia slúžia ako modely pre komunity a krajiny po celom svete. Opiera sa o knihu z roku 2015 Nimby Is BeautifulCases of Local Activism and environmental Innovation around the World

Na záver sa podelím o milú skúsenosť pri aktívnej službe v komunálnej politike. Angažovaní občania Ružinova ma požiadali o vstup do ich nekonečných rokovaní s lokálnym developerom. Po mojom konsenzuálnom úvode o nutnosti zastaviť územný rozvoj Bratislavy, ma po stretnutí požiadal developer o negociáciu sporu s občanmi.

Celá záležitosť ilustruje, ako ďaleko sme od koncepčných diskusií o dlhodobom rozvoji mesta a absolútne zlyhávajúcom magistráte či reprezentantov mestských častí, ktorí by takúto diskusiu so všetkými zainteresovanými mali iniciovať a moderovať.
Je zrejmé, že nič nie je čierne alebo biele. Avšak zasadenie bratislavských petícií proti neregulovanej developerskej činnosti do svetového kontextu by nám umožnilo na začiatok aspoň začať uvažovať v komplexnosti o našom hlase angažovaného občana. A možno aj o nových perspektívach a možnostiach v oblasti plánovania rozvoja mesta a celého bratislavského regiónu.

Lucia Štasselová
poslankyňa zastupiteľstva hlavného mesta



0 komentárov:

Zverejnenie komentára