Vlaňajšie evidentné
spomaľovanie slovenskej ekonomiky dokumentuje aj pokles HDP z minuloročných
4,5 percenta na terajších 2,4 percenta, čo má aj negatívny dopad na tohtoročný
štátny rozpočet, ktorý parlament schválil vlani ako vyrovnaný. Návrh predkladal
vtedajší minister financií a dnešný guvernér Národnej banky Slovenska
Peter Kažimír. Nebudeme špekulovať, či sa chcel svojím návrhom zapáčiť
koaličným poslancom, aby ho odobrili na spomínaný lukratívny post, alebo
nevedel o nastávajúcich globálnych hospodárskych problémoch, ktoré sa
najviac dotknú od exportu závislej slovenskej ekonomiky, keďže dnes vieme, že
štátny rozpočet v tomto roku, ale ani v ďalších rokoch vyrovnaný
nebude. Čo však určite vedel boli pripravované vládne sociálne opatrenia týkajúce
sa nadštandardného zvyšovania miezd zamestnancov v štátnom a verejnom
sektore, ktoré výrazným spôsobom zasiahnu do výdavkovej časti štátneho
rozpočtu. O tom, že mzdy v spomínaných odvetviach treba zvyšovať sa
nepochybuje, ale bez personálneho auditu efektívneho počtu potrebných
zamestnancov, ktorý napokon aj presadzoval, je to len drancovanie verejných
financií.
Stanoviská
sociálnych partnerov
Medzi vládne sociálne
balíčky patrí aj opakované zvyšovanie minimálnej mzdy, ako zákonnej nárokovanej
minimálnej hodinovej a mesačnej mzdy zamestnancov v národnom
hospodárstve. Na jej výške sa nikdy nedohodli sociálni partneri predovšetkým
z dôvodu protichodnosti argumentov vlády odborárov a zamestnávateľov,
a tak konečné rozhodnutie ostalo na pleciach vlády, ktoré parlament vždy
schválil. Odborári presadzovali jej uzákonenie na úroveň 60 percent
priemernej mzdy, zamestnávatelia navrhovali zaviesť systém jej zvyšovania podľa
vopred známeho mechanizmu tak, aby jej rast vedeli vopred dohodnúť
s obchodnými partnermi, pričom sa odvolávali na potrebu rešpektovania výšky
cien konkurencie a súladu medzi jej rastom a úrovňou produktivity
práce. Vláda k jej výške pristupovala ako k objektu získavania voličských
hlasov a všeobecnému konštatovaniu jej výšky tak, aby sa zamestnancovi
vraj oplatilo pracovať. Problémom minimálnej mzdy je však nielen konkrétny
minimálny hodinový a mesačný hrubý zárobok, ale jej prepojenie na 42
nadväzujúcich právnych predpisov, akými sú príplatky za prácu v noci
a cez víkendy. Tieto sa vypočítajú zo stále vyšších percent
z minimálnej mzdy, ktoré spolu s vyššou minimálnou mzdou výrazným
spôsobom zvyšujú mzdové náklady zamestnávateľom. Ak sa dostanú do ceny predmetu
podnikania, zaplatia vyššie mzdové náklady kupujúci, ak nie, uhradí ich
zamestnávateľ z vlastných tržieb s dopadom na pokles zisku a tým
aj nižších odvodov do štátneho rozpočtu. V najhoršom prípade firma sa
dostane do straty, bude okrem iného znižovať počty zamestnancov, alebo pôjde do
konkurzu. Pokiaľ ide o stanovisko vlády, tak podľa všetkého nevie, akého
počtu sa zvýšenie minimálnej mzdy dotkne ostatných zamestnancov zaradených do 6
stupňoch minimálnych miezd podľa náročnosti práce. Na tento argument tiež
zamestnávatelia poukazovali, avšak bezvýsledne. Minimálne mzdové nároky sa netýkajú
zamestnancov štátneho a verejného sektora, ale len súkromného. Čo sa týka
stanoviska odborárov, tak zvyšovať minimálnu mzdu a napokon aj mzdy
všetkým zamestnancom patrí do ich „funkčnej náplne“. Vo všeobecnosti nie sú
ochotní rešpektovať vzťah medzi zvyšovaním mzdy a produktivitou práce,
pritom stále poukazujú na mzdy v ostatných členských štátoch únie bez
dôkladnejšej analýzy. Ako to teda je? Kategóriu minimálnej mzdy pozná z 28
členských krajín EÚ 22 štátov. Najnižšiu majú v Bulharsku 286 eur
a najvyššiu v Luxemburgu 2071 eur. Vo východných štátoch únie je to
v priemere pod 600 eur, v západných v priemer nad 1400 eur,
takže vzhľadom na charakter našej ekonomiky, nie sme na tom zle. Niekedy
správanie odborárov pripadá, akoby si uvedomili, že z dôvodu zvyšovania
mzdových nákladov sa asi očakáva aj vyššia miera nezamestnanosti, a preto
nech zamestnanci dostanú aspoň vyššie odstupné.
Diera
v rozpočte sa bude nabaľovať
Spomalenie ekonomiky
v minulom roku zatiaľ nemá vplyv na daňové príjmy od zamestnávateľov do
štátneho rozpočtu, keďže daňové preddavky platia na základe vlaňajších
nadštandardných ekonomických výsledkov. Horšie to ale bude po skončení tohto
roka, keďže z dôvodu nižších príjmov a vyšších nákladov budú určite
mať v budúcom roku nielen nižšie daňové doplatky, u niektorých firiem
sa dokonca môže stať, že budú mať daňové preplatky, a teda už zaplatená
daň z príjmov do štátneho rozpočtu sa im bude vracať. Navyše
v budúcom roku budú platiť nižšie daňové preddavky, čo ovplyvní
budúcoročný štátny rozpočet. V tomto roku začala klesať najdôležitejšia
daňová príjmová položka v štátnom rozpočte, a síce daň
z pridanej hodnoty, s čím sa v rozpočte tiež nepočítalo, keď
došlo k výraznému zvyšovaniu miezd. Domácnosti si začali uvedomovať
spomaľovanie ekonomiky, aj s možným poklesom ich príjmov, a preto
začali viac šetriť a menej míňať. S poklesom ostatných príjmových
položiek sa viac-menej počítalo. Na zvyšovanie diery v štátnom rozpočte budú
mať vplyv nižšie dividendy štátnych podnikov, ako aj príjmy za emisné povolenky
a tiež deficitné hospodárenie v ostatných verejných rozpočtoch.
Róbert
Hölcz
MČ
Bratislava-Rača
0 komentárov:
Zverejnenie komentára