Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

20.1.20
0
Jednou zo zaujímavostí Malých Karpát sú granodioritné balvany vystupujúce najmä na vyvýšených miestach z oblého reliéfu pohoria. Zvykol som si na ich obraz v prírode a spravidla som im nevenoval väčšiu pozornosť. Najznámejším z nich je Kamenná sviňa v údolí nad Popolnou ulicou. Ja som sa ale rád zastavil najmä nad Krasňanmi pri skupinke balvanov na romantickom mieste, ktoré sme ako menší chlapci z Rače nazývali Žaba. Raz som však pri mojich hubárskych potulkách natrafil na blízkej stráni s mladými dubmi na skupinu balvanov vo výške 350 m (GPS 48° 12´ 50.2 ´´ a 17° 07´ 32.0´´) akoby obklopených okolo mohutného balvana týčiaceho sa do výšky takmer troch metrov. Jeho symbolické postavenie ma ešte viac upútalo, keď som si všimol na východnej strane balvanu tri vodorovné zjavne umelo vyhĺbené jamky dlhé 12 cm, široké 5 cm a hlboké 8 cm. Neskôr som zistil, že takéto jamky sú aj na iných balvanoch v okolí. Nevediac o tom uverejnil som v Krásach Slovenska 11-12/2003 článok s názvom Tajomný balvan v Karpatoch, v ktorom som popustil uzdu svojej fantázie. Nezdalo sa mi, že jamky mohli slúžiť ako opora pre nejakú drevenú konštrukciu. Vtedy ešte nevediac o tom, že podobné (i keď nie tak výrazné) jamky sú občas aj v iných balvanoch v okolí, nevylúčil som, aj vzhľadom na celú skupinu balvanov, ani kultový význam jamiek.

Mesiac po uverejnení článku opísal Ľuboš Vodička na internete, ako sa vybral na tajomné miesto, kde sa stretol s poľovníkom Ing. Artúrom Beladičom, ktorý mu vysvetlil, že takto označených kameňov bývalo na tomto mieste viac a vytvárali akúsi líniu. Možno to boli staré hranice urbariátu. Keď som objavil na blízkej Žabe (GPS 48° 12´ 39.2´´ a 17° 07´ 33.4 ´´, 283 m n. m.) ďalší balvan s tromi umelými jamkami, začala sa mi javiť domnienka o hraniciach pozemkov najvhodnejším vysvetlením záhady. Až na to, že takéto značenie, odkázané na náhodný a dosť riedky výskyt balvanov zatiaľ neukázalo nejaké zreteľné ohraničenie. Chcelo by to hľadať ďalšie podobné kamene, aby sa potvrdila logika značenia pozemkov. Ale príklad podobného označenia pozemkov z roku 1600 na balvanoch v lese pri Kačíne tu je.


Podobné umelé jamky v balvanoch nad Račou si začala tiež približne od roku 2003 všímať i Gabriela Slivová. Neskôr našla vysvetlenie zmyslu jamiek pomocou fotografie z oblasti Machu Picchu v Peru, ktorá naznačovala, že takýmto spôsobom, pomocou drevených klinov napučených vodou, domorodci štiepali kamene. Nevylučujem, že tento spôsob objavili aj naši dávni predkovia. Akurát sa mi vzhľadom na hrúbku balvanov a umiestnenie jamiek nezdá, že by to mohlo byť definitívne a jediné ozrejmenie záhady. Pomohlo by, keby sa našli časti kameňov, rozštiepených práve touto metódou.

Záhada balvanov nad Račou sa však umelými jamkami nekončí. Pred rokmi napísal istý Račan do miestneho časopisu, že mu dedo rozprával o podivnej mohyle v lesoch nad Krasňanmi, ktorá je ukončená kamennou postavou jazdca. Pisateľ sám mohylu nenašiel, vyzval však na jej hľadanie. Telefonicky som s ním rozprával, ale ďalšie podrobnosti nevedel uviesť. Odvtedy som vždy v blízkosti balvanov v račianskych lesoch spozornel, avšak bezvýsledne. V debate s Milanom Thurzom, ktorý podrobne dokumentuje hraničné kamene v lesoch nad Bratislavou, sme sa však zhodli, že ak aj nejaká socha jazdca v lesoch bola, už dávno ju niekto odviezol k sebe domov. Lenže čo keď je legenda o kamennej soche jazdca skreslená, čo keď ide o reliéfne dielo na mohutnom kameni, ktorý sa nedá ľahko odviezť? Práve Milan Thurzo ma upozornil na reliéf mužskej tváre na jednom z mohutných balvanov na Žabe. 


Bolo by potrebné bližšie skúmať, či sú jednotlivé črty prirodzenou štruktúrou kameňa, alebo vznikli umelo. Nedá sa zatiaľ vylúčiť ani ich obojaký vznik.

Tak či onak, iritujú našu fantáziu.

Text a snímky Laco Khandl



Odkazy:




0 komentárov:

Zverejnenie komentára