Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

1
Kto bol pán Lednár, rodák z Račišdorfu, ktorý prežil na svoju dobu nie úplne obyčajný a hlavne, profesionálny príbeh? Príbeh veľmi zaujímavý, ktorý, bohužiaľ, ukončil predčasný a tragický odchod z tohto sveta vo veku necelých tridsať rokov. Preto sa pokúsim pootvoriť niekoľko zaprášených stránok tejto histórie.
 
Pán Gabriel Lednár sa narodil 12. mája 1912 do rodiny Štefana a Kataríny Lednárovej – za slobodna Beladičovej. Bol slovenskej národnosti a rímsko-katolíckeho vyznania. Absolvoval štyri triedy obecnej (ľudovej) školy. Vyučil sa v technickej profesii za zámočníka. Toto povolanie akoby predznamenalo jeho ďalšie životné smerovanie, ktorým sa mu stalo letectvo. Tiež je potrebné spomenúť jeho kladný vzťah k športu, špeciálne k ťažkej atletike – vzpieraniu a je veľmi pravdepodobné, že sa mu aj aktívne venoval.
 
Dňa 15. júla 1932 narukoval dobrovoľne na vojenskú prezenčnú službu – dobovo povedané „Zařazen do branné moci“. Od 1. augusta 1932 bol služobne pridelený k 3. leteckému pluku generála letca Milana Rastislava Štefánika, a to k jeho 9. pozorovacej letke. Výnosom MNO č. j. 14086-III./l. odděl. 32 – vo funkcii pilot-letec. Velenie 3. leteckého pluku bolo na letisku Piešťany a dislokácia 9. pozorovacej letky (identifikačné písmeno A) bola na letisku Vajnory spolu so „zvednou“ letkou č. 64 (identifikačné písmeno K). Postupne je povyšovaný na slobodníka (1. novembra 1932), desiatnika (1. apríla 1933) a čatára (1. mája 1934) a zároveň dňom 1. augusta 1933 sa stáva držiteľom čs. vojenského letca, číslo 692.
 
Po nástupe na základnú vojenskú službu je dňom 1. augusta 1934 zaradený ako osoba vykonávajúca ďalšiu dobrovoľnú činnú službu (priznaná prémia 400 Kč). Toto ohodnotene a ocenenie je mimoriadne a zaslúžené. Aby si súčasník vedel predstaviť silu vtedajšej meny, uvediem pár príkladov. Napríklad, letné dámske sandálky stáli okolo 2 Kč, fotoaparát značky Agfa ste mohli zakúpiť za 250 Kč. Pri výstavbe československého opevnenia bola hodinová mzda robotníka-kopáča 2,50 Kč, betonára 3-4 Kč a murára 5 Kč.
 
Od 15. septembra 1934 je preložený k stíhacej letke č.  38 (identifikačné písmeno H) a zároveň od 1. septembra 1934 s určením ako stíhací pilot. Gabriel Lednár sa stáva 18. septembra 1935 otcom narodením (nemanželského) syna lvana Hauskrechta a 1. decembra 1935 pokračuje v ďalšej dobrovoľnej činnej službe s ocenením prémiou 500 Kč. Ďalej vojenské letectvo 15. februára 1936 priznáva spätne k dátumu 18. septembra 1935 pravidelný mesačný príplatok 100 Kč na synčeka.
 
Dňom 1. júla 1937 je poľný pilot G. Lednár určený na výcvik lietania v noci! Dôležitým okamihom v živote Gabriela Lednára sa stáva sobáš so slečnou Helenou Hauskrechtovou 25. augusta 1939 v Spišskej Novej Vsi. V tomto hektickom období po vzniku I. Slovenskej republiky je pilot Lednár 31. augusta 1939 prevelený k stíhacej letke č. 39 (identifikačné písmeno J) a od 1. septembra 1939 je menovaný do hodnosti „rotník“ z povolania. O týždeň neskôr je mu vyplatený tzv. príspevok na výstroj a výzbroj v sume 1500 Sk.
 
Výnosom MNO-VVZ č. 135288/taj. VI. 1940 je dňom 31. januára 1940 materská letka č. 39 G. Lednára prečíslovaná na letku č. 11. Toto súviselo s prebiehajúcou reorganizáciou slovenskej armády z pôvodných československých vojenských útvarov. 21. júla 1940 sa stáva náš pán poľný pilot Výnosom MNO-VVZ č. 160519/dôv. VI. 1940 nositeľom pamätnej medaily „bez štítku“. 9. októbra 1940 bol Gabrielovi Lednárovi vydaný preukaz slov. vojenského letca SVZ č. 336. Predtým (15. marca 1940) bol prevelený k Technickej letke (31. januára 1940 premenovanej na Národnú letku) a taktiež dňom 1. októbra 1940 dostal povolenie nosiť odznak poľného „nočného pilota – letca č. 376“!
 
Iste je tiež pozoruhodné, aspoň z pohľadu súčasníka, povolenie – respektíve odsúhlasenie hore uvedeného sobáša G. Lednára a H. Hauskrechtovej velením leteckého pluku, ktoré dokonca vyšlo ako súčasť denného rozkazu č. 165, čl. 8/1939 zo dňa 25. júla 1939. Ďalej sa dozvedáme podľa ex offo rodného listu račianskeho matričného obvodu (278-I-1941) o narodení druhého syna Štefana dňa 30. septembra 1940.
 
V roku 1941– 31. marca – je G. Lednár nariadením VÚ a VVZ č. 30353 Dôv. l. odd.-let 1941 „premiestnený“ k letištnej rote v Trenčianskych Biskupiciach, ktorá bola súčasťou Leteckej Školy. Nesmieme zabudnúť na udelenie pamätnej medaily bez štítku, dekrétom č. 161233/II-1940/P/3171 zo dňa 22. júla 1940.
 
Presun Leteckej Školy z Piešťan do Trenčianskych Biskupíc vyplýval z preťaženosti piešťanského letiska. Tu sa potom sústredilo niekoľko špičkových pilotov VVZ, ktorí tu vykonávali funkciu leteckých inštruktorov. Išlo predovšetkým o „rotníkov rotmajstrov“ letectva: Jána Chupeka, Jána Luptáka, Gabriela Lednára a tiež „čatníkov“: Jozefa Ondrisa, Emila Trebalu a Jozef Jakaba.
 
Nečudo, že z takéhoto zoskupenia vysokokvalifikovaných pilotov sa sformovala trojčlenná akrobatická skupina vedená „stotníkom“ Júliusom Trnkom spolu s J. Ondrisom a E. Trebalom. Sólová akrobacia zostala doménou mjr. Vladimíra Kačku, mjr. J. Trnku a rtk. rtm. J. Chupeka.
 
Koncom roku 1941 sa však stala tragická nehoda. Letecká Škola stratila jedného zo svojich najschopnejších inštruktorov lietania, ktorý vychoval a vycvičil desiatky vojnových a športových pilotov, medzi inými aj najväčšie „eso“ slovenského letectva – Jána Režňáka (32 zostrelov) alebo tiež ďalšiu výraznú osonosť slovenského letectva, Ruda Božika.
 
Lietadlo AVIA Bš.122.11 určené na výcvik vysokej pilotáže
 
Dňa 27. novembra 1941 o 14:17 ešte pred začiatkom denného výcviku, rtk. rtm. Gabriel Lednár odštartoval na zalietavací let s lietadlom Avia Bš.122 výr. č. 11. Po niekoľkých prudkých obratoch prešiel do vývrtky, ktorú sa mu už nepodarilo vybrať. O 14:21 sa zrútil v blízkosti hangára na odstavený aeroplán Letov Š. 328 výr. č. 407, ktorý bol pripravený na výcvik. Napriek okamžitému odvozu do nemocnice „následkom úrazu a zlomeniny kosti lebečnej“ zraneniam podľahol. Najneuveriteľnejšie je, že ešte deň predtým sa zúčastnil aj so svojou manželkou mikulášskeho večierka, ktorý organizovali jeho pilotní žiaci!
 
Lietadlo Gabriela Lednára pred haváriou
Lietadlo Gabriela Lednára po havárii 27. 11. 1941
 
SVZ stratili v Gabrielovi Lednárovi jedného z najskúsenejších pilotov.
 
Záverom by som ešte dodal časť hodnotenia osobnosti Gabriela Lednára jeho najbližšími nadriadenými. Citujem z tzv. konduitnej vložky k osobnému záznamu ďalej slúžiaceho: „Povahy je kamarádské a veselé, upřímný, šetrného a spořádaného žití i mimo vojenskou službu. Z hlediska odborného výcviku, znalostí a vojenské způsobilosti je jako stíhací pilot velmi dobrý, klidný, ukázněný, velmi dobrý střelec. Vojenské vystupování ve službě i mimo tuto jest velmi dobré. Velmi dobrý učitel praktického létání“ . Hodnotenie Gabriela Lednára vypracoval a schválil svojim podpisom veliteľ letky č. 38, poručík letectva, Špička František, v. r.
 
 
Podľa spomienok mojej babky Ľudmily Dózovej (za slobodna Kramplovej) bol Gabriel Lednár pochovaný na cintoríne v Rači so všetkými vojenskými poctami a prevozom rakvy s nebohým na trupe lietadla (ako katafalku) tak, ako bolo v tých časoch u vojenského letectva zvykom.
 
Náhrobok pilota Gabriela Lednára na cintoríne v Rači
 


 
Vladimír Bučka
 
 
VYSVETLIVKY:
MNO-VVZ – Ministerstvo Národnej Obrany – Veliteľstvo Vzdušných Zbraní
SVZ – slovenské vzdušné zbrane
VÚ – Vojenský Útvar
ex offo – z moci úradnej
konduita (franc. zastarané) – vysvedčenie o správaní niekoho (napr. podriadeného)
 
PRAMENE:
Československá křídla – Ing. J. Krumbach
Letectví a Kosmonautika, r. 1975-1977
Československé letectví v roce 1938 – Miroslav John
Slovenské letectvo 1939-1941. 1. diel – Juraj Rajninec
VojenskýArchív – centrálny register Trnava
Kapitoly z dejín československých opevnení na Slovensku – Peter Chorvát
Spišská tragédia – Ján Petrík, 2007
Stíhač Rudo Božik – letecké eso slovenského stíhacieho letectva – Stano Bursa
 
 
Letisko Tri Duby. Sprava:3. Gabo Lednár, 4. zbrojár "otec" Rudo Žiliak, 5. Ján Chupek
Ján Chupek zahynul 10. apríla 1942 pre Veľkých Kostoľanoch spolu s mjr. del. Kočmerževským
na lietadle Klemm Kl-35




1 komentárov: