2014 [10]
19. októbra. Slávnostné otvorenie Malokarpatsko-šúrskej cyklotrasy JuRaVa..
19. októbra. Slávnostné otvorenie Malokarpatsko-šúrskej cyklotrasy JuRaVa..
2010 [14]
Slávnostné otvorenie obnoveného Nemeckého kultúrneho domu. 10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova Nemeckého kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie vlastníckych vzťahov.
Slávnostné otvorenie obnoveného Nemeckého kultúrneho domu. 10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova Nemeckého kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie vlastníckych vzťahov.
2009 [15]
Posviacka katedrály sv. Šebastiána – 13. júna 2009. Chrám bol stavaný v rokoch 2007-2009 ako filiálny kostol farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv. Jozefovi. Pri slávnostnej posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský za účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov bratislavského dekanátu a širokej verejnosti odovzdal do užívania ako katedrálny chrám ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a ako sídlo biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je sv. Šebastián, pri slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.
Posviacka katedrály sv. Šebastiána – 13. júna 2009. Chrám bol stavaný v rokoch 2007-2009 ako filiálny kostol farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv. Jozefovi. Pri slávnostnej posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský za účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov bratislavského dekanátu a širokej verejnosti odovzdal do užívania ako katedrálny chrám ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a ako sídlo biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je sv. Šebastián, pri slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.
2009 [15]
Odovzdanie obytného komplexu Račany Bianco do užívania. Autorom pôvodnej štúdie z r. 2004 a prvofázových projektov bol tandem architektov Alexy-Klimková.
Odovzdanie obytného komplexu Račany Bianco do užívania. Autorom pôvodnej štúdie z r. 2004 a prvofázových projektov bol tandem architektov Alexy-Klimková.
2009 [15]
Odhalenie pamätníka Andreja Hlinku – 22. septembra. Pamätník bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch. Jaroslav Procházka.
Odhalenie pamätníka Andreja Hlinku – 22. septembra. Pamätník bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch. Jaroslav Procházka.
2008 [16]
Pomenovanie parku menom Park J. M. Hurbana. Park prešiel rekonštrukciou a pri slávnosti výročia udalostí revolučných rokov 1848-1849 dostal meno Park J. M. Hurbana. Na mieste, kde stál pôvodný pomník „Vychádzajúce slnko“ pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945, mala podľa vtedajšieho návrhu stáť busta J. M. Hurbana.
Pomenovanie parku menom Park J. M. Hurbana. Park prešiel rekonštrukciou a pri slávnosti výročia udalostí revolučných rokov 1848-1849 dostal meno Park J. M. Hurbana. Na mieste, kde stál pôvodný pomník „Vychádzajúce slnko“ pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945, mala podľa vtedajšieho návrhu stáť busta J. M. Hurbana.
2006 [18]
Začiatok rekonštrukcie železničnej stanice Bratislava-Rača. Projekt v rámci výstavby tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu staničnej budovy, koľajiska i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi najstaršie stanice na Slovensku.
Začiatok rekonštrukcie železničnej stanice Bratislava-Rača. Projekt v rámci výstavby tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu staničnej budovy, koľajiska i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi najstaršie stanice na Slovensku.
2003 [21]
Ukončenia prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola. Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky v presbytériu kostola. Slávnostné požehnanie rekonštruovaného kostola 30. novembra 2003 vykonal biskup Štefan Vrablec.
Ukončenia prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola. Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky v presbytériu kostola. Slávnostné požehnanie rekonštruovaného kostola 30. novembra 2003 vykonal biskup Štefan Vrablec.
2003 [21]
Historická návšteva Sv. otca Jána Pavla II. 11. septembra 2003 sa Sv. otec v rámci návštevy Slovenskej republiky nakrátko zastavil v parčíku v Rači, kde ho privítali farár Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik a odovzdali mu dary Račanov. Svätý otec, napriek svojej pokročilej chorobe a veku, požehnal Raču a jej obyvateľov a pokračoval v papamobile do Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.
Historická návšteva Sv. otca Jána Pavla II. 11. septembra 2003 sa Sv. otec v rámci návštevy Slovenskej republiky nakrátko zastavil v parčíku v Rači, kde ho privítali farár Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik a odovzdali mu dary Račanov. Svätý otec, napriek svojej pokročilej chorobe a veku, požehnal Raču a jej obyvateľov a pokračoval v papamobile do Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.
2003 [21]
Nadviazanie spolupráce s talianskym mestom Priverno. Stredotalianske staroveké mesto Priverno leží asi 90 km na juh od Ríma. V jeho blízkosti vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto Priverno každoročne v auguste organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj hostí z partnerských miest. Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.
Nadviazanie spolupráce s talianskym mestom Priverno. Stredotalianske staroveké mesto Priverno leží asi 90 km na juh od Ríma. V jeho blízkosti vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto Priverno každoročne v auguste organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj hostí z partnerských miest. Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.
2002 [22]
Na cintoríne bola 10. novembra požehnaná urnová stena. Jej postavenie si vyžiadal nedostatok hrobov.
Na cintoríne bola 10. novembra požehnaná urnová stena. Jej postavenie si vyžiadal nedostatok hrobov.
2002 [22]
Otvorenie Národného štadióna pozemného hokeja Pavla Rosu 26. októbra. Štadión pomenovali po dlhoročnom pracovníkovi, vedúcom a trénerovi strieborného reprezentačného družstva ČSFR žien na moskovskej olympiáde v r. 1980.
Otvorenie Národného štadióna pozemného hokeja Pavla Rosu 26. októbra. Štadión pomenovali po dlhoročnom pracovníkovi, vedúcom a trénerovi strieborného reprezentačného družstva ČSFR žien na moskovskej olympiáde v r. 1980.
2001 [23]
V suteréne obecného domu bola zrekonštruovaná pivnica. Slávnostne bola otvorená 17. 11. 2001, kedy sa Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc malokarpatskej vinnej cesty“.
V suteréne obecného domu bola zrekonštruovaná pivnica. Slávnostne bola otvorená 17. 11. 2001, kedy sa Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc malokarpatskej vinnej cesty“.
2001 [23]
Rača nadviazala partnerskú spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols. V uvedenom roku sa uskutočnilo podpísanie spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie obdobie.
Rača nadviazala partnerskú spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols. V uvedenom roku sa uskutočnilo podpísanie spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie obdobie.
2000 [24]
Obnovenie premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii. 7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená električková trať do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené koľajisko a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov.
Obnovenie premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii. 7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená električková trať do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené koľajisko a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov.
1998 [26]
Obnovenie spolkovej vinohradníckej tradície. V r. 1998 bola založením nového Račianskeho vinohradníckeho spolku obnovená spolková vinohradnícka tradícia; spolok je súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej cesty. Zároveň bola obnovená tradícia – slávnostné požehnanie mladého vína spoločne kňazmi katolíckej a evanjelickej cirkvi.
Obnovenie spolkovej vinohradníckej tradície. V r. 1998 bola založením nového Račianskeho vinohradníckeho spolku obnovená spolková vinohradnícka tradícia; spolok je súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej cesty. Zároveň bola obnovená tradícia – slávnostné požehnanie mladého vína spoločne kňazmi katolíckej a evanjelickej cirkvi.
1997 [27]
Prestavba a rozšírenie budovy novej pošty.
Prestavba a rozšírenie budovy novej pošty.
1994 [30]
Obnova Kaplnky sv. Anny. Kaplnka stojí na konci ulice Pri vinohradoch. V jej blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky sa realizovala s finančnou podporou miestneho úradu.
Obnova Kaplnky sv. Anny. Kaplnka stojí na konci ulice Pri vinohradoch. V jej blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky sa realizovala s finančnou podporou miestneho úradu.
1993 [31]
Založenie Gymnázia školských bratov. Gymnázium školských bratov, dnes Spojená škola Jána de La Salle, na Čachtickej ulici bolo otvorené 1. septembra 1993. Školu zriadil Inštitút školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských učiteľov sv. Ján de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní vštepovať mladým ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené v budove bývalej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy z r. 1934 (neskôr základnej školy na Čachtickej ulici).
Založenie Gymnázia školských bratov. Gymnázium školských bratov, dnes Spojená škola Jána de La Salle, na Čachtickej ulici bolo otvorené 1. septembra 1993. Školu zriadil Inštitút školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských učiteľov sv. Ján de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní vštepovať mladým ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené v budove bývalej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy z r. 1934 (neskôr základnej školy na Čachtickej ulici).
1993 [31]
Rekonštrukcia božej muky so sochou sv. Urbana. Tehlová, murovaná božia muka stávala vo vinohradoch nad Račou. Po odcudzení sochy v päťdesiatych rokoch jej hrozilo úplné zničenie. Rekonštrukciou v r. 1993 bola zachránená. Sochu svätca dal vyhotoviť vtedajší starosta Libor Pajdlhauser. V r. 2016 dostala po ďalšej rekonštrukcii dnešnú podobu s novou sochou sv. Urbana – patróna vinohradníkov.
Rekonštrukcia božej muky so sochou sv. Urbana. Tehlová, murovaná božia muka stávala vo vinohradoch nad Račou. Po odcudzení sochy v päťdesiatych rokoch jej hrozilo úplné zničenie. Rekonštrukciou v r. 1993 bola zachránená. Sochu svätca dal vyhotoviť vtedajší starosta Libor Pajdlhauser. V r. 2016 dostala po ďalšej rekonštrukcii dnešnú podobu s novou sochou sv. Urbana – patróna vinohradníkov.
1993 [31]
Čiastočná úprava kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Pri rekonštrukcii bolo realizované zastrešenie plochých striech tohto kostola, vymenili a prerobili sa okná za zdvojené plastové a realizovala sa prístavba sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený a uskutočnila sa prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do r. 1996 aj s vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním kostola.
Čiastočná úprava kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Pri rekonštrukcii bolo realizované zastrešenie plochých striech tohto kostola, vymenili a prerobili sa okná za zdvojené plastové a realizovala sa prístavba sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený a uskutočnila sa prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do r. 1996 aj s vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním kostola.
1992 [32]
Osadenie sochy sv. Floriána po reštaurovaní na mieste, kde bol ukončený ničivý požiar v r. 1732. Sochu z 18. stor. odstránili v 50. rokoch 20. storočia.
Osadenie sochy sv. Floriána po reštaurovaní na mieste, kde bol ukončený ničivý požiar v r. 1732. Sochu z 18. stor. odstránili v 50. rokoch 20. storočia.
1991 [33]
Začiatok rekonštrukcie Kostola Panny Márie pomocnice kresťanov. Rekonštrukcia podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu a B. Polomovej sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol 23. mája 1996 slávnostne posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.
Začiatok rekonštrukcie Kostola Panny Márie pomocnice kresťanov. Rekonštrukcia podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu a B. Polomovej sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol 23. mája 1996 slávnostne posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.
1991 [33]
Otvorenie Cirkevnej základnej školy. Škola bola zriadená v pôsobnosti Inštitútu školských bratov Jána de La Salle v budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej ulici.
Otvorenie Cirkevnej základnej školy. Škola bola zriadená v pôsobnosti Inštitútu školských bratov Jána de La Salle v budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej ulici.
1990 [34]
Obnovenie funkcie starostu. Po reforme verejnej správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989 sa zmenil názov výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa zmenil na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných voľbách bol za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.
Obnovenie funkcie starostu. Po reforme verejnej správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989 sa zmenil názov výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa zmenil na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných voľbách bol za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.
1985 [39]
Vznik BMX klubu Rača 9. 12. 1985. BMX klub Rača je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross. Od r. 1987 má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).
Vznik BMX klubu Rača 9. 12. 1985. BMX klub Rača je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross. Od r. 1987 má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).
1978 [46]
Postavenie Družstevného domu Račan. Družstevný dom podľa návrhu architekta V. Dedečka postavili ako združenú investíciu obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho družstva Rača.
Postavenie Družstevného domu Račan. Družstevný dom podľa návrhu architekta V. Dedečka postavili ako združenú investíciu obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho družstva Rača.
1975 [49]
Otvorenie prvej expozície Račianskej izby. 13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená expozícia s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov zo starej Rače. Bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači a nachádzala sa v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Po zrušení MO MS v r. 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od r. 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.
Otvorenie prvej expozície Račianskej izby. 13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená expozícia s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov zo starej Rače. Bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači a nachádzala sa v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Po zrušení MO MS v r. 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od r. 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.
1972 [52]
Na Černockého ulici bol 2. septembra slávnostne otvorený nový futbalový štadión. Štadión s hracou i tréningovou plochou je domovským stánkom futbalového oddielu FK Rača.
Na Černockého ulici bol 2. septembra slávnostne otvorený nový futbalový štadión. Štadión s hracou i tréningovou plochou je domovským stánkom futbalového oddielu FK Rača.
1971 [53]
Začiatok výstavby sídliska Komisárky. Na sídlisku bolo v rokoch 1971-1976 postavených 1392 bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.
Začiatok výstavby sídliska Komisárky. Na sídlisku bolo v rokoch 1971-1976 postavených 1392 bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.
1971 [53]
Otvorenie Základnej deväťročnej školy na Hubeného ul. 25. Do novopostavenej školy po prvýkrát vstúpili žiaci a učitelia 22. februára 1971.
Otvorenie Základnej deväťročnej školy na Hubeného ul. 25. Do novopostavenej školy po prvýkrát vstúpili žiaci a učitelia 22. februára 1971.
1970 [54]
Významná úprava liturgického priestoru v katolíckych kostoloch. V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa a Jakuba i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil liturgický priestor podľa nových liturgických predpisov II. vatikánskeho koncilu. Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená „tvárou k ľudu“.
Významná úprava liturgického priestoru v katolíckych kostoloch. V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa a Jakuba i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil liturgický priestor podľa nových liturgických predpisov II. vatikánskeho koncilu. Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená „tvárou k ľudu“.
1967 [57]
V Rači sa konalo prvé celomestské vinobranie. Na slávnosti sa zúčastnila stranícka delegácia na čele s Alexandrom Dubčekom.
V Rači sa konalo prvé celomestské vinobranie. Na slávnosti sa zúčastnila stranícka delegácia na čele s Alexandrom Dubčekom.
1966 [58]
Tragická nehoda bulharského lietadla IL-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou. Pri nehode 24. novembra zahynulo všetkých 82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010 odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická cesta.
Tragická nehoda bulharského lietadla IL-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou. Pri nehode 24. novembra zahynulo všetkých 82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010 odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická cesta.
1966 [58]
Vznik šachového oddielu TJ Krasňany. Šachisti sa stretávali v priestoroch reštaurácie Družba. Predsedom bol Ladislav Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.
Vznik šachového oddielu TJ Krasňany. Šachisti sa stretávali v priestoroch reštaurácie Družba. Predsedom bol Ladislav Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.
1966 [58]
Začiatok pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára 1966. Električky končili na Čachtickej ulici a obracali sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou s Detvianskou ulicou.
Začiatok pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára 1966. Električky končili na Čachtickej ulici a obracali sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou s Detvianskou ulicou.
1961 [63]
Začala sa výstavba sídliska Experimentálka. V rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov Svetka, Krukovskej, Viciana, Paluša postavených 247 bytov.
Začala sa výstavba sídliska Experimentálka. V rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov Svetka, Krukovskej, Viciana, Paluša postavených 247 bytov.
1958 [66]
Založenie obecnej organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači. Po ňom sa začala intenzívnejšie využívať neobrábaná pôda na ovocinárstvo a záhradkárstvo. Najväčšiu zásluhu na rozvoji ovocinárstva v Rači mal Jozef Strelka, po ktorom je pomenovaná jedna z račianskych ulíc.
Založenie obecnej organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači. Po ňom sa začala intenzívnejšie využívať neobrábaná pôda na ovocinárstvo a záhradkárstvo. Najväčšiu zásluhu na rozvoji ovocinárstva v Rači mal Jozef Strelka, po ktorom je pomenovaná jedna z račianskych ulíc.
1958 [66]
Založenie celoobecného družstva. Jeho noví členovia doň odovzdali aj vinohrady. Družstvo malo 1 120 členov a vyše 300 hektárov viníc zložených z vyše 2 100 malých parciel s kolovým vedením.
Založenie celoobecného družstva. Jeho noví členovia doň odovzdali aj vinohrady. Družstvo malo 1 120 členov a vyše 300 hektárov viníc zložených z vyše 2 100 malých parciel s kolovým vedením.
1956 [68]
Otvorenie budovy Pošty na Čachtickej ulici. Do novopostavenej budovy sa presťahovala prevádzka poštového úradu, ktorý dovtedy vykonával svoje služby v budove rodinného domu na Detvianskej ul. č. 7.
Otvorenie budovy Pošty na Čachtickej ulici. Do novopostavenej budovy sa presťahovala prevádzka poštového úradu, ktorý dovtedy vykonával svoje služby v budove rodinného domu na Detvianskej ul. č. 7.
1954 [70]
Založenie súboru Račan. Spevácky a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol z iniciatívy mladých nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri slávnostných príležitostiach v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách. Dirigentom bol Ervín Bednarič a organizačným vedúcim bol Stanislav Stovíček.
Založenie súboru Račan. Spevácky a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol z iniciatívy mladých nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri slávnostných príležitostiach v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách. Dirigentom bol Ervín Bednarič a organizačným vedúcim bol Stanislav Stovíček.
1951 [73]
Otvorenie sídliska Krasňany. Do novopostaveného sídliska sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. Obytný súbor Krasňany v prvej etape tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.
Otvorenie sídliska Krasňany. Do novopostaveného sídliska sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. Obytný súbor Krasňany v prvej etape tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.
1949 [75]
Založenie Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949. z podnetu predstaviteľov komunistickej strany a členov prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako družstvo prvého typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role, urbariálne pasienky a časť konfiškátov.
Založenie Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949. z podnetu predstaviteľov komunistickej strany a členov prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako družstvo prvého typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role, urbariálne pasienky a časť konfiškátov.
1949 [75]
Rozsiahla úprava cintorína. Realizovala sa najväčšia známa úprava cintorína. Plocha cintorína bola rozčlenená prístupovými komunikáciami a do areálu boli vysadené stromy. Členenie a zeleň sa zachovali dodnes.
Rozsiahla úprava cintorína. Realizovala sa najväčšia známa úprava cintorína. Plocha cintorína bola rozčlenená prístupovými komunikáciami a do areálu boli vysadené stromy. Členenie a zeleň sa zachovali dodnes.
1948 [76]
Zavedenie vodovodu do Rače. V polovici 20. storočia nemala obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo ani čím hasiť. Studne, ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu (povrchovú vodu z potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na pramenitú vodu. Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v r. 1948 z bývalej Dynamitky (dnes Gaštanový hájik), po veľkom suchu v r. 1947, kedy všetky studne v Rači vyschli a voda sa musela dovážať cisternami z Bratislavy.
Zavedenie vodovodu do Rače. V polovici 20. storočia nemala obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo ani čím hasiť. Studne, ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu (povrchovú vodu z potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na pramenitú vodu. Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v r. 1948 z bývalej Dynamitky (dnes Gaštanový hájik), po veľkom suchu v r. 1947, kedy všetky studne v Rači vyschli a voda sa musela dovážať cisternami z Bratislavy.
1948 [76]
Postavenie Horvátovho kríža. Kríž stojí v blízkosti cesty vedúcej na Biely a je venovaný pamiatke tragickej smrti 21-ročného študenta medicíny Ivana Horváta z Rače, ktorý tam zahynul v mrazivej zime 25. februára 1948.
Postavenie Horvátovho kríža. Kríž stojí v blízkosti cesty vedúcej na Biely a je venovaný pamiatke tragickej smrti 21-ročného študenta medicíny Ivana Horváta z Rače, ktorý tam zahynul v mrazivej zime 25. februára 1948.
1946 [78]
Rača sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12. 1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi aj Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce z Račištorf na Rača.
Rača sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12. 1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi aj Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce z Račištorf na Rača.
1945 [79]
Zriadenie Národného výboru v Rači. 5. apríla 1945 bol na základe reformy verejnej správy zriadený Národný výbor v Rači v zložení: za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič, za KS – Karol Polakovič, Gustáv Polakovič, Jakub Sučanský, za nestraníkov – Ondrej Ivanič. Funkcia starostu bola nahradená predsedom národného výboru.
Zriadenie Národného výboru v Rači. 5. apríla 1945 bol na základe reformy verejnej správy zriadený Národný výbor v Rači v zložení: za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič, za KS – Karol Polakovič, Gustáv Polakovič, Jakub Sučanský, za nestraníkov – Ondrej Ivanič. Funkcia starostu bola nahradená predsedom národného výboru.
1945 [79]
Príchod vojsk Červenej armády do Rače – oslobodenie Rače od Nemcov. 3. apríla 1945 prišla do Rače Červená armáda a Rača bola oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských vojakov.
Príchod vojsk Červenej armády do Rače – oslobodenie Rače od Nemcov. 3. apríla 1945 prišla do Rače Červená armáda a Rača bola oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských vojakov.
1945 [79]
Bombardovanie Rače. 26. marca 1945 medzi 13. a 14. hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť „Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického, Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov, 16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.
Bombardovanie Rače. 26. marca 1945 medzi 13. a 14. hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť „Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického, Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov, 16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.
1942 [82]
Z Rače museli odísť židovskí obyvatelia. 9. júna boli do tábora na Patrónke transportovaní židia, ktorí nedostali výnimku ako „hospodársky dôležití“.
Z Rače museli odísť židovskí obyvatelia. 9. júna boli do tábora na Patrónke transportovaní židia, ktorí nedostali výnimku ako „hospodársky dôležití“.
1942 [82]
Postavený Nemecký kultúrny dom s vínnymi pivnicami a kolónia rodinných domov v oblasti ul. Barónka-Hybešova. Stavby iniciovala a finančne zabezpečovala račianska nemecká národnostná menšina a Nemecký vinohradnícky spolok.
Postavený Nemecký kultúrny dom s vínnymi pivnicami a kolónia rodinných domov v oblasti ul. Barónka-Hybešova. Stavby iniciovala a finančne zabezpečovala račianska nemecká národnostná menšina a Nemecký vinohradnícky spolok.
1941 [83]
Otvorenie budovy Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku. Budovu 14. septembra 1941 slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes ju využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.
Otvorenie budovy Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku. Budovu 14. septembra 1941 slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes ju využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.
1941 [83]
Tragická smrť poľovníka Viktora Haluzického. Poľovníka, ktorý poľoval na sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) 5. apríla 1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“.
Tragická smrť poľovníka Viktora Haluzického. Poľovníka, ktorý poľoval na sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) 5. apríla 1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“.
1939 [85]
Založenie Nemeckého vinohradníckeho družstva. Vzniklo z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre občanov nemeckej národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná správna rada. Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre vinohradníkov umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a spracovania hrozna.
Založenie Nemeckého vinohradníckeho družstva. Vzniklo z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre občanov nemeckej národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná správna rada. Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre vinohradníkov umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a spracovania hrozna.
1939 [85]
Vysvätenie 3 Račanov za kňazov – 3 primičné sv. omše. V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa slúžili v týždenných intervaloch svoje primičné (prvé) sväté omše traja račianski rodáci, členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman – Hieronym M. Tarzícius Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav Čík (18. júla).
Vysvätenie 3 Račanov za kňazov – 3 primičné sv. omše. V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa slúžili v týždenných intervaloch svoje primičné (prvé) sväté omše traja račianski rodáci, členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman – Hieronym M. Tarzícius Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav Čík (18. júla).
1939 [85]
Vysťahovanie obyvateľov českej národnosti. Po vzniku I. Slovenskej republiky v r. 1939 odišlo z Račištorfu do Protektorátu Čechy a Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa prisťahovalo asi 250 obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska zabraného Maďarmi.
Vysťahovanie obyvateľov českej národnosti. Po vzniku I. Slovenskej republiky v r. 1939 odišlo z Račištorfu do Protektorátu Čechy a Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa prisťahovalo asi 250 obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska zabraného Maďarmi.
1939 [85]
Postavenie Hasičského domu. Dom postavili za 179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Budove s účelovou architektúrou dominuje široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou okennou osou je v nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu dekoruje smaltovaný slovenský znak. Pôvodne sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000 Ks. Momentálne je v budove sídlo Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika s vlastnou expozíciou i sídlo obnoveného dobrovoľného hasičského zboru.
Postavenie Hasičského domu. Dom postavili za 179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Budove s účelovou architektúrou dominuje široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou okennou osou je v nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu dekoruje smaltovaný slovenský znak. Pôvodne sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000 Ks. Momentálne je v budove sídlo Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika s vlastnou expozíciou i sídlo obnoveného dobrovoľného hasičského zboru.
1939 [85]
Založenie Družstva pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu – 19. marca 1939. Družstvo viedla Správa „Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.
Založenie Družstva pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu – 19. marca 1939. Družstvo viedla Správa „Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.
1939 [85]
Založenie Miestneho odboru Matice slovenskej. Slávnosť sa konala 5. februára 1939. Do čela miestneho odboru bol zvolený farár Vojtech Rudroff.
Založenie Miestneho odboru Matice slovenskej. Slávnosť sa konala 5. februára 1939. Do čela miestneho odboru bol zvolený farár Vojtech Rudroff.
1939 [85]
Návšteva Dr. Jozefa Tisa na račianskej fare. Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom navštívila 26. januára 1939 faru a stretla sa s obyvateľmi Rače.
Návšteva Dr. Jozefa Tisa na račianskej fare. Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom navštívila 26. januára 1939 faru a stretla sa s obyvateľmi Rače.
1938 [86]
Vzniklo námestie Andreja Hlinku. Po smrti Andreja Hlinku bolo 30. októbra 1938 centrálne námestie vo vtedajšom Račištorfe pomenované jeho menom. Na slávnostnom akte prehovorili poslanci slovenského parlamentu J. Drobný a J. Mora.
Vzniklo námestie Andreja Hlinku. Po smrti Andreja Hlinku bolo 30. októbra 1938 centrálne námestie vo vtedajšom Račištorfe pomenované jeho menom. Na slávnostnom akte prehovorili poslanci slovenského parlamentu J. Drobný a J. Mora.
1938 [86]
Návšteva delegácie autonómnej vlády na račianskej fare. 3. decembra 1938 navštívil račiansku faru Karol Sidor s členmi autonómnej vlády a funkcionármi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Návšteva delegácie autonómnej vlády na račianskej fare. 3. decembra 1938 navštívil račiansku faru Karol Sidor s členmi autonómnej vlády a funkcionármi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
1937 [87]
Návšteva Andreja Hlinku v Rači. Andrej Hlinka navštívil faru a prihovoril sa občanom na námestí, ktoré dnes nesie jeho meno.
Návšteva Andreja Hlinku v Rači. Andrej Hlinka navštívil faru a prihovoril sa občanom na námestí, ktoré dnes nesie jeho meno.
1937 [87]
Na mieste bývalej Erdödyovskej kaplnky bol postavený a slávnostne otvorený Obecný dom. V r. 1956 bola v budove zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom „Račianska izba“.
Na mieste bývalej Erdödyovskej kaplnky bol postavený a slávnostne otvorený Obecný dom. V r. 1956 bola v budove zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom „Račianska izba“.
1937 [87]
Posviacka kostola Panny Márii Pomocnice kresťanov 27. júna. Posviacku nového kostola vykonal Michal Bubnič, rožňavský biskup, rodák z Pajštúna, dnes Borinka.
Posviacka kostola Panny Márii Pomocnice kresťanov 27. júna. Posviacku nového kostola vykonal Michal Bubnič, rožňavský biskup, rodák z Pajštúna, dnes Borinka.
1936 [88]
Slávnostná posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov. Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika v Rači.
Slávnostná posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov. Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika v Rači.
1935 [89]
Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu. Začiatok histórie stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci Raj, neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu.
Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu. Začiatok histórie stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci Raj, neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu.
1935 [89]
Obec odkúpila od katolíckej cirkvi Erdödyovskú kaplnku pre výstavbu nového obecného domu. Kaplnka bola dlhé roky súčasťou bývalej Koloničovej kúrie. Grófka Erdödyová ju v r. 1756 darovala katolíckej cirkvi. Financie získané predajom obci katolícka cirkev použila na výstavu kostola na cintoríne.
Obec odkúpila od katolíckej cirkvi Erdödyovskú kaplnku pre výstavbu nového obecného domu. Kaplnka bola dlhé roky súčasťou bývalej Koloničovej kúrie. Grófka Erdödyová ju v r. 1756 darovala katolíckej cirkvi. Financie získané predajom obci katolícka cirkev použila na výstavu kostola na cintoríne.
1933 [91]
Postavenie budovy evanjelickej fary na Alstrovej ulici. Evanjelická fara bola pôvodne v budove na Alstrovej ulici 158. Budova slúžila zároveň ako evanjelická škola. Po postavení novej evanjelickej školy v r. 1931 si evanjelickí veriaci postavili aj novú budovu fary v tesnej blízkosti kostola.
Postavenie budovy evanjelickej fary na Alstrovej ulici. Evanjelická fara bola pôvodne v budove na Alstrovej ulici 158. Budova slúžila zároveň ako evanjelická škola. Po postavení novej evanjelickej školy v r. 1931 si evanjelickí veriaci postavili aj novú budovu fary v tesnej blízkosti kostola.
1932 [92]
Založenie Cyklistického klubu (CK) Štefánik. Pri zrode stáli: Ján Hauskrecht, Pavel Borovský, Ján Zacharda, Otto Wenczel, Robert Pažitný, Silvester Juričkovič, Ľudovít Hrdlička, Pavel Hauskrecht, Gabriel Hrdlička, Štefan Halinkovič. Najúspešnejší cyklisti klubu boli Rafael Krampl a Vlastimil Ružička.
Založenie Cyklistického klubu (CK) Štefánik. Pri zrode stáli: Ján Hauskrecht, Pavel Borovský, Ján Zacharda, Otto Wenczel, Robert Pažitný, Silvester Juričkovič, Ľudovít Hrdlička, Pavel Hauskrecht, Gabriel Hrdlička, Štefan Halinkovič. Najúspešnejší cyklisti klubu boli Rafael Krampl a Vlastimil Ružička.
1931 [93]
Postavenie novej evanjelickej školy. Školu postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore objektu staršej školy na dnešnej Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel a reštaurácia BIVIO).
Postavenie novej evanjelickej školy. Školu postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore objektu staršej školy na dnešnej Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel a reštaurácia BIVIO).
1931 [93]
Otvorenie novopostavenej rímsko-katolíckej školy. Budovu školy postavenej podľa projektu Milana M. Harminca na rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická 30. augusta 1931 posvätil trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.
Otvorenie novopostavenej rímsko-katolíckej školy. Budovu školy postavenej podľa projektu Milana M. Harminca na rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická 30. augusta 1931 posvätil trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.
1930 [94]
Ustanovenie Školskej stolice v obci. Školskú stolicu zvolilo obecné zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna 1930 doň zvolili Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa Krížika, Augustína Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela Vulgana, Františka Číka, Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.
Ustanovenie Školskej stolice v obci. Školskú stolicu zvolilo obecné zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna 1930 doň zvolili Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa Krížika, Augustína Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela Vulgana, Františka Číka, Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.
1930 [94]
Odhalenie pamätnej tabule Móricovi Alstrovi. Pamätnú tabuľu na budove rímsko-katolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha z vďaky za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom spolku a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku a podieľal sa na jeho mnohých aktivitách.
Odhalenie pamätnej tabule Móricovi Alstrovi. Pamätnú tabuľu na budove rímsko-katolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha z vďaky za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom spolku a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku a podieľal sa na jeho mnohých aktivitách.
1928 [96]
Vznik Potravného družstva v Rači. Potravné družstvo vzniklo 5. novembra 1928 s cieľom zásobovať obyvateľstvo spotrebným tovarom za prijateľné ceny. Za predsedu bol zvolený katolícky kňaz Vojtech Rudroff. Predajňa Potravného družstva sa nachádzala na dnešnej ul. Pri vinohradoch č. 23. Na pamiatku zakladateľa slovenského a európskeho družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je v Rači pomenovaná ulica a pred budovu súčasného sídla spoločnosti Villa Vino Rača, a. s. (bývalého kina Nádej) je umiestnená bronzová busta.
Vznik Potravného družstva v Rači. Potravné družstvo vzniklo 5. novembra 1928 s cieľom zásobovať obyvateľstvo spotrebným tovarom za prijateľné ceny. Za predsedu bol zvolený katolícky kňaz Vojtech Rudroff. Predajňa Potravného družstva sa nachádzala na dnešnej ul. Pri vinohradoch č. 23. Na pamiatku zakladateľa slovenského a európskeho družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je v Rači pomenovaná ulica a pred budovu súčasného sídla spoločnosti Villa Vino Rača, a. s. (bývalého kina Nádej) je umiestnená bronzová busta.
1928 [96]
Odhalenie Pomníka padlých v Parku J. M. Hurbana. Kamenný mohylový pomník račianskych vojakov padlých v I. svetovej vojne postavili pri 10. výročí vzniku Československej republiky. Pomník bol odhalený 28. októbra po slávnostnej sv. omši. Projektoval ho Jozef Mesároš a postavil staviteľ Ľudovít Ivanič, obaja račianski rodáci. Na jeho realizácii sa finančne podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, viacerí darcovia, projektant aj staviteľ. Po II. svetovej vojne na pomník doplnili tabuľu s menami padlých občanov z Rače počas vojnových rokov 1939 až 1945 i za Slovenského národného povstania 1944.
Odhalenie Pomníka padlých v Parku J. M. Hurbana. Kamenný mohylový pomník račianskych vojakov padlých v I. svetovej vojne postavili pri 10. výročí vzniku Československej republiky. Pomník bol odhalený 28. októbra po slávnostnej sv. omši. Projektoval ho Jozef Mesároš a postavil staviteľ Ľudovít Ivanič, obaja račianski rodáci. Na jeho realizácii sa finančne podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, viacerí darcovia, projektant aj staviteľ. Po II. svetovej vojne na pomník doplnili tabuľu s menami padlých občanov z Rače počas vojnových rokov 1939 až 1945 i za Slovenského národného povstania 1944.
1928 [96]
Začiatok tlače Farského vestníka. Farár Vojtech Rudroff začal v októbri 1928 vydávať pre račianskych farníkov Farský vestník. Vestník informoval o živote farnosti, jej spolkoch a aktivitách, ako aj o hospodárení farnosti, prinášal články o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal do r. 1934.
Začiatok tlače Farského vestníka. Farár Vojtech Rudroff začal v októbri 1928 vydávať pre račianskych farníkov Farský vestník. Vestník informoval o živote farnosti, jej spolkoch a aktivitách, ako aj o hospodárení farnosti, prinášal články o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal do r. 1934.
1926 [98]
Začiatok výstavby rodinných domov v časti Pozotória. Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov, postavených na bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.
Začiatok výstavby rodinných domov v časti Pozotória. Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov, postavených na bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.
1926 [98]
31. októbra sa začala písať pamätná obecná kniha. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa žiaľ „stratila“.
31. októbra sa začala písať pamätná obecná kniha. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa žiaľ „stratila“.
1925 [99]
Založenie futbalového klubu ŠK Račištorf. Klub bol slávnostne založený 10. 9. 1925. Na jeho čele stál notár Václav Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu mäsiar Aladár Wessel. V r. 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.
Založenie futbalového klubu ŠK Račištorf. Klub bol slávnostne založený 10. 9. 1925. Na jeho čele stál notár Václav Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu mäsiar Aladár Wessel. V r. 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.
1923 [101]
Založenie spolkov Katolícka jednota Orla a Katolícka jednota žien. Katolícka jednota orla bola v Rači založená 17. februára 1923. Jej cieľom bola výchova mládeže od najmenších, cez dorast až po dospelých v kultúrno-spoločenskej i telovýchovnej oblasti. Prvým predsedom bol František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol Anton Lednár. Katolícka jednota žien vznikla podľa príkladu podobných organizácií z Belgicka, Holandska, Nemecka, Talianska a mala povzbudzovať k viere a mravnosti.
Založenie spolkov Katolícka jednota Orla a Katolícka jednota žien. Katolícka jednota orla bola v Rači založená 17. februára 1923. Jej cieľom bola výchova mládeže od najmenších, cez dorast až po dospelých v kultúrno-spoločenskej i telovýchovnej oblasti. Prvým predsedom bol František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol Anton Lednár. Katolícka jednota žien vznikla podľa príkladu podobných organizácií z Belgicka, Holandska, Nemecka, Talianska a mala povzbudzovať k viere a mravnosti.
1920 [104]
Zmena názvu obce. Názov obce Račišdorf po prvej svetovej vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z r. 1920.
Zmena názvu obce. Názov obce Račišdorf po prvej svetovej vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z r. 1920.
1919 [105]
Zriadenie Masarykovej štátnej ľudovej školy. Bola to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky v Rači. Sídlila v bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák.
Zriadenie Masarykovej štátnej ľudovej školy. Bola to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky v Rači. Sídlila v bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák.
1918 [106]
Zrekvirovanie zvonov evanjelického kostola na vojenské účely. Zvony a tiež veľké píšťaly z organu evanjelického kostola boli zrekvirované 16. septembra 1918. Pôvodne boli na veži tri zvony, ktoré pre evanjelický kostol zhotovila šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera. Na vežu boli umiestnené ako dar obetavých veriacich 22. augusta 1905. Po zrekvirovaní dvoch zvonov zostal na veži už len veľký zvon s váhou 710 kg. Pri 100. výročí postavenia kostola v r. 1935 zadovážili obetaví veriaci pre vežu kostola nové zvony.
Zrekvirovanie zvonov evanjelického kostola na vojenské účely. Zvony a tiež veľké píšťaly z organu evanjelického kostola boli zrekvirované 16. septembra 1918. Pôvodne boli na veži tri zvony, ktoré pre evanjelický kostol zhotovila šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera. Na vežu boli umiestnené ako dar obetavých veriacich 22. augusta 1905. Po zrekvirovaní dvoch zvonov zostal na veži už len veľký zvon s váhou 710 kg. Pri 100. výročí postavenia kostola v r. 1935 zadovážili obetaví veriaci pre vežu kostola nové zvony.
1916 [108]
Dva zvony z farského kostola boli zrekvirované na vojnové účely (jeden o váhe 702 kg a druhý o váhe 437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes, boli zakúpené v r. 1923.
Dva zvony z farského kostola boli zrekvirované na vojnové účely (jeden o váhe 702 kg a druhý o váhe 437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes, boli zakúpené v r. 1923.
1909 [115]
Založenie Mariánskej kongregácie. Hnutie mariánskych kongregácií malo veľký význam pri obnove a prehlbovaní náboženského života. V Rači vznikla Mariánska kongregácia 8. decembra 1909.
Založenie Mariánskej kongregácie. Hnutie mariánskych kongregácií malo veľký význam pri obnove a prehlbovaní náboženského života. V Rači vznikla Mariánska kongregácia 8. decembra 1909.
1905 [119]
Posviacka veže a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. Keďže pôvodný kostol z r. 1835 bol postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu vežu aj s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955-1959 a v r. 1985.
Posviacka veže a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. Keďže pôvodný kostol z r. 1835 bol postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu vežu aj s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955-1959 a v r. 1985.
1896 [128]
Do presbytéria farského kostola osadili 5 farebných vitrážových okien. Jednotlivé okná boli financované príspevkami rodín, miestneho farára a farnosti.
Do presbytéria farského kostola osadili 5 farebných vitrážových okien. Jednotlivé okná boli financované príspevkami rodín, miestneho farára a farnosti.
1890 [134]
Rozsiahla nákaza vinohradov révokazom. Sľubný rozvoj vinohradníctva, ktoré patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov, prerušila v r. 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky vinice. Obnova vinohradov v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila.
Rozsiahla nákaza vinohradov révokazom. Sľubný rozvoj vinohradníctva, ktoré patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov, prerušila v r. 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky vinice. Obnova vinohradov v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila.
1889 [135]
Prvá známa zmienka o divadelných ochotníkoch v Rači. V Rači pôsobilo viacero ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konávali najprv v sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov, a to: hostinec Peklo, Raj, u Raguša a u Končeka. Najviac podujatí až do r. 1943 sa udialo v bývalej „Katolíckej budove“, ktorá stála vo dvore za Zichyho kúriou. Pôvodný objekt stajní bol prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho kultúrneho domu sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším zariadením. Mnohé predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.
Prvá známa zmienka o divadelných ochotníkoch v Rači. V Rači pôsobilo viacero ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konávali najprv v sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov, a to: hostinec Peklo, Raj, u Raguša a u Končeka. Najviac podujatí až do r. 1943 sa udialo v bývalej „Katolíckej budove“, ktorá stála vo dvore za Zichyho kúriou. Pôvodný objekt stajní bol prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho kultúrneho domu sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším zariadením. Mnohé predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.
1888 [136]
Realizovala sa rozsiahla prestavba farského kostola. Na podnet farára Mórica Alstra sa uskutočnila rozsiahla prestavba farského kostola, ktorú Alster pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná loď bola zväčšená (predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m) a bol postavený aj nový chór. Kostol tak dosiahol dnešnú dĺžku i podobu. Celá rozsiahla prestavba trvala iba jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil 3. novembra 1889 trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.
Realizovala sa rozsiahla prestavba farského kostola. Na podnet farára Mórica Alstra sa uskutočnila rozsiahla prestavba farského kostola, ktorú Alster pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná loď bola zväčšená (predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m) a bol postavený aj nový chór. Kostol tak dosiahol dnešnú dĺžku i podobu. Celá rozsiahla prestavba trvala iba jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil 3. novembra 1889 trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.
1885 [139]
Prvá kniha o Rači. Evanjelický farár Gustáv Polevkovics spísal históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj históriu Rače. Kniha má názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A. B. Récse (Ratzersdorf )“. Je to prvá známa kniha o Rači.
Prvá kniha o Rači. Evanjelický farár Gustáv Polevkovics spísal históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj históriu Rače. Kniha má názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A. B. Récse (Ratzersdorf )“. Je to prvá známa kniha o Rači.
1882 [142]
Založenie dobrovoľného hasičského spolku. Hlavným organizátorom bol ev. učiteľ Karol Tim. Za aktívnych členov spolku sa prihlásilo 85 obyvateľov. Drevené hasičské depo si členovia spolku postavili na Dolnom konci (dnešná ulica Pri vinohradoch).
Založenie dobrovoľného hasičského spolku. Hlavným organizátorom bol ev. učiteľ Karol Tim. Za aktívnych členov spolku sa prihlásilo 85 obyvateľov. Drevené hasičské depo si členovia spolku postavili na Dolnom konci (dnešná ulica Pri vinohradoch).
1882 [142]
Nepokoje namierené proti židom. Raču zasiahla vlna nepokojov, ktoré sa šírili celou Európu. Na upokojenie situácie bolo povolané vojsko z Modry.
Nepokoje namierené proti židom. Raču zasiahla vlna nepokojov, ktoré sa šírili celou Európu. Na upokojenie situácie bolo povolané vojsko z Modry.
1874 [150]
Sprevádzkovanie železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. Železničnú spojku vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej a Uhorskej centrálnej železnice. (Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na Považie). Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 1. februára 1874.
Sprevádzkovanie železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. Železničnú spojku vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej a Uhorskej centrálnej železnice. (Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na Považie). Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 1. februára 1874.
1873 [151]
Založenie školskej knižnice. V decembri sa z iniciatívy farára Mórica Alstera zriadila školská knižnica, ktorá bola určená nielen pre školu, ale aj pre všetkých občanov. Pán farár poskytol knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom bol rechtor, organista, kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký. V záznamoch z r. 1873 sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej škole.
Založenie školskej knižnice. V decembri sa z iniciatívy farára Mórica Alstera zriadila školská knižnica, ktorá bola určená nielen pre školu, ale aj pre všetkých občanov. Pán farár poskytol knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom bol rechtor, organista, kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký. V záznamoch z r. 1873 sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej škole.
1872 [152]
V Rači sa objavila epidémia cholery. Hoci trvala krátko, zomrelo pri nej 130 ľudí. Epidémia pokračovala aj v nasledujúcom roku a v júni 1873 zomreli v Rači na choleru kostolník Alex Luknár a Štefan Veselský.
V Rači sa objavila epidémia cholery. Hoci trvala krátko, zomrelo pri nej 130 ľudí. Epidémia pokračovala aj v nasledujúcom roku a v júni 1873 zomreli v Rači na choleru kostolník Alex Luknár a Štefan Veselský.
1871 [153]
Tragická smrť Floriána Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž). Pri zvážaní dreva z hôr 31. mája 1871 voz s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený murovaný pomník s krížom a nápisom.
Tragická smrť Floriána Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž). Pri zvážaní dreva z hôr 31. mája 1871 voz s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený murovaný pomník s krížom a nápisom.
1869 [155]
Zriadenie katolíckej školskej stolice. V zmysle vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská stolica. Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster, podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12 obyvateľov Rače.
Zriadenie katolíckej školskej stolice. V zmysle vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská stolica. Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster, podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12 obyvateľov Rače.
1863 [161]
Oprava zvona na veži farského kostola a miléniové oslavy príchodu sv. Cyrila a Metoda. Na veži farského kostola pukol v r. 1863 veľký zvon. Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a dal naň vyhotoviť reliéf s nápisom. Osadenie zvona 19. novembra 1863 bolo súčasťou veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na oslavu milénia príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
Oprava zvona na veži farského kostola a miléniové oslavy príchodu sv. Cyrila a Metoda. Na veži farského kostola pukol v r. 1863 veľký zvon. Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a dal naň vyhotoviť reliéf s nápisom. Osadenie zvona 19. novembra 1863 bolo súčasťou veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na oslavu milénia príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
1862 [162]
Obec postihli dva požiare (7. januára a 30. apríla). Pri požiaroch zhorelo viacero domov a bola poškodená aj katolícka škola. Na jej opravu poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 1000 zlatých barón Névery, majiteľ barónskeho domu na Alstrovej ul. (dnešná „Pálffyovská kúria“).
Obec postihli dva požiare (7. januára a 30. apríla). Pri požiaroch zhorelo viacero domov a bola poškodená aj katolícka škola. Na jej opravu poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 1000 zlatých barón Névery, majiteľ barónskeho domu na Alstrovej ul. (dnešná „Pálffyovská kúria“).
1861 [163]
Na Dolnom konci vypukol požiar, pri ktorom zhorelo 152 domov. Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.
Na Dolnom konci vypukol požiar, pri ktorom zhorelo 152 domov. Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.
1858 [166]
Zakúpenie bývalej kúrie mariatálskych paulínov pre účely evanjelickej fary a školy. Objekt bol pôvodne zakúpený pre potreby fary, neskôr ho viackrát prestavovali a do dvorného krídla pristavili miestnosti pre evanjelickú školu. V r. 1931 vo dvore postavili novú budovu ľudovej evanjelickej nemeckej školy. Do r. 1945 sa v škole vyučovalo po nemecky. Po II. svetovej vojne objekt slúžil ako školská budova do čias, kým boli na sídliskách Záhumenice a Barónka postavené nové školy. Neskôr v ňom bola zriadená základná umelecká škola. V reštitúcii bol objekt vrátený evanjelickej cirkvi. Terajším majiteľom je BIVIO – Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím.
Zakúpenie bývalej kúrie mariatálskych paulínov pre účely evanjelickej fary a školy. Objekt bol pôvodne zakúpený pre potreby fary, neskôr ho viackrát prestavovali a do dvorného krídla pristavili miestnosti pre evanjelickú školu. V r. 1931 vo dvore postavili novú budovu ľudovej evanjelickej nemeckej školy. Do r. 1945 sa v škole vyučovalo po nemecky. Po II. svetovej vojne objekt slúžil ako školská budova do čias, kým boli na sídliskách Záhumenice a Barónka postavené nové školy. Neskôr v ňom bola zriadená základná umelecká škola. V reštitúcii bol objekt vrátený evanjelickej cirkvi. Terajším majiteľom je BIVIO – Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím.
1856 [168]
Na fare vypukol veľký požiar. Pri požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na ulicu i hospodárske budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“ (byt kaplána) a tretia izba na ulicu, čím budova dostala dnešnú podobu.
Na fare vypukol veľký požiar. Pri požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na ulicu i hospodárske budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“ (byt kaplána) a tretia izba na ulicu, čím budova dostala dnešnú podobu.
1855 [169]
Zichyho kúria sa stala sídlom katolíckej školy. Obec zakúpila budovu Zichyho kúrie (Alstrova č. 171) pre potreby katolíckej školy. Budova slúžila do r. 1931 ako ľudová cirkevná škola, potom do r. 1935 ako meštianka. Po r. 1935 dostali budovu rádové sestry Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V 50. rokoch tam bola materská škola a po r. 1990 dve triedy novozriadenej cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.
Zichyho kúria sa stala sídlom katolíckej školy. Obec zakúpila budovu Zichyho kúrie (Alstrova č. 171) pre potreby katolíckej školy. Budova slúžila do r. 1931 ako ľudová cirkevná škola, potom do r. 1935 ako meštianka. Po r. 1935 dostali budovu rádové sestry Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V 50. rokoch tam bola materská škola a po r. 1990 dve triedy novozriadenej cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.
1855 [169]
Na vežu farského kostola boli zadovážené vežové hodiny.
Na vežu farského kostola boli zadovážené vežové hodiny.
1850 [174]
Zavedenie číslovania domov. Pôvodne neboli v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené až v r. 1850.
Zavedenie číslovania domov. Pôvodne neboli v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené až v r. 1850.
1850 [174]
Postavenie dvoch kamenných krížov označujúcich pôvodné hranice Rače. Dva kamenné kríže vyznačovali začiatok a koniec obce. Na začiatku obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami „Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na rohu ulíc Hybešova-Žitná). Kríž dala postaviť Katarína Dostálová a na jeho údržbu venovala finančný dar. Na druhom konci smerom do Jura stál kríž pri obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri pastierni“. Tento kríž bol po renovácii v r. 2018 osadený v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.
Postavenie dvoch kamenných krížov označujúcich pôvodné hranice Rače. Dva kamenné kríže vyznačovali začiatok a koniec obce. Na začiatku obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami „Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na rohu ulíc Hybešova-Žitná). Kríž dala postaviť Katarína Dostálová a na jeho údržbu venovala finančný dar. Na druhom konci smerom do Jura stál kríž pri obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri pastierni“. Tento kríž bol po renovácii v r. 2018 osadený v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.
1849 [175]
Prísaha dobrovoľníckeho zboru. Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849 presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni 1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.
Prísaha dobrovoľníckeho zboru. Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849 presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni 1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.
1849 [175]
Epidémia cholery v Rači. Zápis vo farskej kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.
Epidémia cholery v Rači. Zápis vo farskej kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.
1848 [176]
Udalosti meruôsmych rokov (1848-1849). V Rači vtedy táborilo 1500 dobrovoľníkov. V revolučných rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila zo svojich obyvateľov celú stotinu dobrovoľníkov. Štáb zboru dobrovoľníkov sídlil v dome stojacom na mieste Katolíckeho kultúrneho domu (dnešného sídla spoločnosti Villa Vino Rača a. s.), na ktorom v r. 1998 Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili pamätnú tabuľu.
Udalosti meruôsmych rokov (1848-1849). V Rači vtedy táborilo 1500 dobrovoľníkov. V revolučných rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila zo svojich obyvateľov celú stotinu dobrovoľníkov. Štáb zboru dobrovoľníkov sídlil v dome stojacom na mieste Katolíckeho kultúrneho domu (dnešného sídla spoločnosti Villa Vino Rača a. s.), na ktorom v r. 1998 Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili pamätnú tabuľu.
1844 [180]
Zasvätenie farského kostola sv. Filipovi a Jakubovi. Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi sa konala 1. mája, kedy sa podľa starého cirkevného kalendára slávil jeho sviatok. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený aj nový hlavný oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa a Jakuba 3. mája. Posviacka kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.
Zasvätenie farského kostola sv. Filipovi a Jakubovi. Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi sa konala 1. mája, kedy sa podľa starého cirkevného kalendára slávil jeho sviatok. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený aj nový hlavný oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa a Jakuba 3. mája. Posviacka kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.
1841 [183]
Do farského kostola bol zakúpený nový organ. Organ postavila firma Johana Fazekaša z Prešporka za 1500 zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.
Do farského kostola bol zakúpený nový organ. Organ postavila firma Johana Fazekaša z Prešporka za 1500 zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.
1840 [184]
Otvorenie prvého úseku konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura. 24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, Jedna zo zastávok bola v Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.
Otvorenie prvého úseku konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura. 24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, Jedna zo zastávok bola v Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.
1835 [189]
Slávnosť vysvätenia evanjelického kostola na Alstrovej ulici. 17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického kostola. Kostol v klasicistickom slohu bez veže bol postavený za 9 mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.
Slávnosť vysvätenia evanjelického kostola na Alstrovej ulici. 17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického kostola. Kostol v klasicistickom slohu bez veže bol postavený za 9 mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.
1834 [190]
Položenie základného kameňa evanjelického kostola. Majiteľ panstva Gróf Anton Pálffy vydal povolenie a odsúhlasil pozemok na stavbu kostola. Slávnostným položením základného kameňa 6. 8. 1834 sa začalo s jeho stavbou. .
Položenie základného kameňa evanjelického kostola. Majiteľ panstva Gróf Anton Pálffy vydal povolenie a odsúhlasil pozemok na stavbu kostola. Slávnostným položením základného kameňa 6. 8. 1834 sa začalo s jeho stavbou. .
1834 [190]
Osamostatnenie sa evanjelickej obce v Rači. Evanjelická cirkevná obec v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení sa od bratislavskej evanjelickej obce 1. 5. 1834 získala povolenie na stavbu vlastného kostola.
Osamostatnenie sa evanjelickej obce v Rači. Evanjelická cirkevná obec v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení sa od bratislavskej evanjelickej obce 1. 5. 1834 získala povolenie na stavbu vlastného kostola.
1831 [193]
V Rači vypukla epidémia tzv. Ázijskej cholery. Od 23. augusta do 27. septembra zomrelo 170 obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov. Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu sa nepodarilo.
V Rači vypukla epidémia tzv. Ázijskej cholery. Od 23. augusta do 27. septembra zomrelo 170 obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov. Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu sa nepodarilo.
1826 [198]
Pri farskom kostole bola postavená škola. Samostatná murovaná škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol zároveň organistom, zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore dnešného parčíka pri farskom kostole do r 1969.
Pri farskom kostole bola postavená škola. Samostatná murovaná škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol zároveň organistom, zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore dnešného parčíka pri farskom kostole do r 1969.
1816 [208]
Kríž „Pri Leitbrúne“. Kríž bol postavený v časti Štrajcle (dnešná Stupavská). Stál pri starej pútnickej ceste do Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.
Kríž „Pri Leitbrúne“. Kríž bol postavený v časti Štrajcle (dnešná Stupavská). Stál pri starej pútnickej ceste do Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.
1815 [209]
Postavenie Dolného a Horného červeného kríža. Oba kríže boli postavené na pôvodnej pútnickej ceste do pútnického miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r. 2002 rekonštruovaný. Dolný červený kríž v súčasnej podobe stojí na mieste pôvodného kríža na okraji čistinky, ktorá je dnes obľúbeným výletným miestom.
Postavenie Dolného a Horného červeného kríža. Oba kríže boli postavené na pôvodnej pútnickej ceste do pútnického miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r. 2002 rekonštruovaný. Dolný červený kríž v súčasnej podobe stojí na mieste pôvodného kríža na okraji čistinky, ktorá je dnes obľúbeným výletným miestom.
1812 [212]
Evanjelická cirkevná obec si postavila dvojtriednu školu. Škola stála na mieste dnešnej budovy evanjelickej fary na Alstrovej ul.
Evanjelická cirkevná obec si postavila dvojtriednu školu. Škola stála na mieste dnešnej budovy evanjelickej fary na Alstrovej ul.
1768 [256]
Uvedenie tereziánskeho urbára v Rači. Nový urbár, ktorý v Rači uviedli do platnosti 21. apríla 1768, zavádzal prísnejšie povinnosti, preto ho Račania neprivítali s nadšením. Podľa pôvodnej zmluvy s Pálffyovcami z r. 1666 mali Račania voľnejšie povinnosti a nemuseli vykonávať niektoré roboty v panských vinohradoch. Po intenzívnych 6-ročných rokovaniach so stolicou (1773-1779) sa Račanom podarilo dosiahnuť dohodu a z časti povinností sa vykúpili.
Uvedenie tereziánskeho urbára v Rači. Nový urbár, ktorý v Rači uviedli do platnosti 21. apríla 1768, zavádzal prísnejšie povinnosti, preto ho Račania neprivítali s nadšením. Podľa pôvodnej zmluvy s Pálffyovcami z r. 1666 mali Račania voľnejšie povinnosti a nemuseli vykonávať niektoré roboty v panských vinohradoch. Po intenzívnych 6-ročných rokovaniach so stolicou (1773-1779) sa Račanom podarilo dosiahnuť dohodu a z časti povinností sa vykúpili.
1767 [257]
Návšteva Račanov u Márie Terézie. Delegáciu Račanov s gratuláciou jubilujúcej panovníčke k 50-inám viedol 27. júna 1767 farár Pavel Radočáni. Panovníčka darovala račianskemu farárovi bohoslužobné rúcho – ornát a Račanov odmenila listinou dokladajúcou, že frankovka je nápoj hoden cisárskeho dvora.
Návšteva Račanov u Márie Terézie. Delegáciu Račanov s gratuláciou jubilujúcej panovníčke k 50-inám viedol 27. júna 1767 farár Pavel Radočáni. Panovníčka darovala račianskemu farárovi bohoslužobné rúcho – ornát a Račanov odmenila listinou dokladajúcou, že frankovka je nápoj hoden cisárskeho dvora.
1753 [261]
Založenie fundácie grófky Erdődyovej na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého. Manželka majiteľa pozemkov v Rači grófka Mária Terézia Erdődyová venovala 500 zlatých na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého a na slúženie svätých omší k úcte tohto svätca. Socha stála pred kúriou na námestí, nad sútokom dvoch dnešných hlavných potokov v obci (Banského z Knižkovej doliny a Pieskového z Kopaníc). Sochu z námestia odstránili v r. 1953 a namiesto nej umiestnili do stredu námestia pomník v tvare červenej hviezdy.
Založenie fundácie grófky Erdődyovej na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého. Manželka majiteľa pozemkov v Rači grófka Mária Terézia Erdődyová venovala 500 zlatých na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého a na slúženie svätých omší k úcte tohto svätca. Socha stála pred kúriou na námestí, nad sútokom dvoch dnešných hlavných potokov v obci (Banského z Knižkovej doliny a Pieskového z Kopaníc). Sochu z námestia odstránili v r. 1953 a namiesto nej umiestnili do stredu námestia pomník v tvare červenej hviezdy.
1732 [282]
Raču postihol jeden z najväčších požiarov. Požiar vypukol 30. mája a zničil v Rači 93 domov. Zahynulo pri ňom 7 obyvateľov. Zhorela aj farská budova a dokumenty v nej. Od toho r. sa začala písať nová farská kronika.
Raču postihol jeden z najväčších požiarov. Požiar vypukol 30. mája a zničil v Rači 93 domov. Zahynulo pri ňom 7 obyvateľov. Zhorela aj farská budova a dokumenty v nej. Od toho r. sa začala písať nová farská kronika.
1730 [284]
Vznik kaplnky Najsvätejšej Trojice na cintoríne. Kaplnka stála na okraji cintorína pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty, ktorá sa dotkla aj časti cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974 postavená dnešná kaplnka Lurdskej Panny Márie. Je na nej osadená kovová mreža z pôvodnej kaplnky Najsvätejšej Trojice.
Vznik kaplnky Najsvätejšej Trojice na cintoríne. Kaplnka stála na okraji cintorína pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty, ktorá sa dotkla aj časti cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974 postavená dnešná kaplnka Lurdskej Panny Márie. Je na nej osadená kovová mreža z pôvodnej kaplnky Najsvätejšej Trojice.
1721 [293]
Postavenie sochy sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi a patróna hasičov. Socha stála na mieste, kde skončil jeden z ničivých požiarov. Dnes sa nachádza o niečo ďalej na ul. Pri vinohradoch pred domom č. 77.
Postavenie sochy sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi a patróna hasičov. Socha stála na mieste, kde skončil jeden z ničivých požiarov. Dnes sa nachádza o niečo ďalej na ul. Pri vinohradoch pred domom č. 77.
1712 [312]
Koniec morovej epidémie. Morová epidémia zúrila v Uhorsku aj v r. 1712, no v Rači ochoreli iba obyvatelia dvoch domov. Vo farskej kronike sa zachoval zápis o „večnom sľube“, ktorým sa obyvatelia Rače, Vajnôr a Svätého Jura zaviazali konať každoročne okolo sviatku Nanebovzatia Panny Márie ďakovnú púť do Pustého kostolíka.
Koniec morovej epidémie. Morová epidémia zúrila v Uhorsku aj v r. 1712, no v Rači ochoreli iba obyvatelia dvoch domov. Vo farskej kronike sa zachoval zápis o „večnom sľube“, ktorým sa obyvatelia Rače, Vajnôr a Svätého Jura zaviazali konať každoročne okolo sviatku Nanebovzatia Panny Márie ďakovnú púť do Pustého kostolíka.
1712 [312]
Inštalácia dvoch bočných barokových oltárov vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba. Jednalo sa o oltár sv. Jána Nepomuckého a oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
Inštalácia dvoch bočných barokových oltárov vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba. Jednalo sa o oltár sv. Jána Nepomuckého a oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
1711 [313]
Morová epidémia obišla Raču a susedné obce. Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí.
Morová epidémia obišla Raču a susedné obce. Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí.
1702 [322]
Prvý dátum na hlavnom kríži na cintoríne. Pravdepodobne svedčí o premiestnení cintorína, ktorý sa pôvodne nachádzal pri farskom kostole.
Prvý dátum na hlavnom kríži na cintoríne. Pravdepodobne svedčí o premiestnení cintorína, ktorý sa pôvodne nachádzal pri farskom kostole.
1666 [356]
Zmluva s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach. 1. januára Račania podpísali zmluvu s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach a platbách. Podľa zmluvy mohli račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené urbárom vyplácať aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských majetkoch.
Zmluva s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach. 1. januára Račania podpísali zmluvu s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach a platbách. Podľa zmluvy mohli račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené urbárom vyplácať aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských majetkoch.
1635 [389]
Rod Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači. Rodina palatína Pálffyho z Erdödu získala v r. 1635 do vlastníctva devínske panstvo, ktorého súčasťou boli aj pozemky v Rači. Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.
Rod Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači. Rodina palatína Pálffyho z Erdödu získala v r. 1635 do vlastníctva devínske panstvo, ktorého súčasťou boli aj pozemky v Rači. Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.
1629 [395]
Navrátenie farského kostola katolíkom. V období reformácie, pravdepodobne v r. 1580, keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po opätovnom navrátení katolíkom bol prvým katolíckym kňazom vo farnosti Tomáš Biela. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.
Navrátenie farského kostola katolíkom. V období reformácie, pravdepodobne v r. 1580, keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po opätovnom navrátení katolíkom bol prvým katolíckym kňazom vo farnosti Tomáš Biela. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.
1605 [416]
Prvá známa podoba súčasného erbu Rače. Otlačok pečatidla z r. 1605 predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.
Prvá známa podoba súčasného erbu Rače. Otlačok pečatidla z r. 1605 predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.
1580 [444]
Príchod prvého evanjelického kazateľa do Rače. Prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie grófa Sigfrieda Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590-1606 prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa na bohoslužbách nesmeli zhromažďovať. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r. 1937 na jej mieste stojí Obecný dom.
Príchod prvého evanjelického kazateľa do Rače. Prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie grófa Sigfrieda Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590-1606 prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa na bohoslužbách nesmeli zhromažďovať. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r. 1937 na jej mieste stojí Obecný dom.
1574 [450]
Rača sa označuje ako mestečko. V písomných dokumentoch sa nazýva mestečkom, kým predtým sa v listine kráľa Ferdinanda I. spomína ešte ako osada.
Rača sa označuje ako mestečko. V písomných dokumentoch sa nazýva mestečkom, kým predtým sa v listine kráľa Ferdinanda I. spomína ešte ako osada.
1558 [466]
Prvé známe zobrazenia obecnej pečate. V 16. storočí mala Rača vlastnú pečať. z tohto obdobia poznáme podobu malej pečate s iniciálami „WS“, pod ktorými je skrížený kopáč a motyka.
Prvé známe zobrazenia obecnej pečate. V 16. storočí mala Rača vlastnú pečať. z tohto obdobia poznáme podobu malej pečate s iniciálami „WS“, pod ktorými je skrížený kopáč a motyka.
1527 [497]
Časť Rače sa dostala do majetku rodiny Báthoryovcov. V polovici 16. stor. mala Rača dvoch zemepánov Andreja Báthoryho a Ignáca Farkaša a podľa portálneho súpisu aj dvoch richtárov.
Časť Rače sa dostala do majetku rodiny Báthoryovcov. V polovici 16. stor. mala Rača dvoch zemepánov Andreja Báthoryho a Ignáca Farkaša a podľa portálneho súpisu aj dvoch richtárov.
1508 [516]
Prvá známa zmena patrocínia farského kostola. (Patrocínium – zasvätenia kostola konkrétnemu svätcovi-patrónovi). Pôvodné zasvätenie kostola nepoznáme. Podľa záznamu v „Series parochiarum et parochorum“ L. Némethyho bol farský kostol v r. 1508 zasvätený úcte Všetkých svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol bol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným patrónom-apoštolom – svätým Filipovi a Jakubovi – sa uskutočnilo 1. mája 1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.
Prvá známa zmena patrocínia farského kostola. (Patrocínium – zasvätenia kostola konkrétnemu svätcovi-patrónovi). Pôvodné zasvätenie kostola nepoznáme. Podľa záznamu v „Series parochiarum et parochorum“ L. Némethyho bol farský kostol v r. 1508 zasvätený úcte Všetkých svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol bol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným patrónom-apoštolom – svätým Filipovi a Jakubovi – sa uskutočnilo 1. mája 1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.
1460 [564]
Rača sa stala súčasťou panstva grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Určité majetky v Rači vlastnili okrem potomkov šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču aj zemania Marcholfovci, bratislavský richtár a bratislavskí mešťania, kráľovská rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr. rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci a Néveryovci.
Rača sa stala súčasťou panstva grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Určité majetky v Rači vlastnili okrem potomkov šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču aj zemania Marcholfovci, bratislavský richtár a bratislavskí mešťania, kráľovská rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr. rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci a Néveryovci.
1428 [596]
Pobyt husitských vojsk v okolí Rače. Husitské výpravy pod vedením Prokopa Holého začali prenikať na Slovensko koncom 20. rokov 15. storočia. Začiatkom februára 1428 sa presúvali od Senice cez Modru a Pezinok smerom na Bratislavu. V Rači boli 18. februára 1428. Následne vypálili Podhradie a predmestie Bratislavy.
Pobyt husitských vojsk v okolí Rače. Husitské výpravy pod vedením Prokopa Holého začali prenikať na Slovensko koncom 20. rokov 15. storočia. Začiatkom februára 1428 sa presúvali od Senice cez Modru a Pezinok smerom na Bratislavu. V Rači boli 18. februára 1428. Následne vypálili Podhradie a predmestie Bratislavy.
1399 [625]
Povolenie na stavbu šibenice. Kráľ Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom pozemkov v Rači – Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi Beňadika z Uzoru (Kvetoslavova) – postaviť na svojich majetkoch šibenice.
Povolenie na stavbu šibenice. Kráľ Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom pozemkov v Rači – Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi Beňadika z Uzoru (Kvetoslavova) – postaviť na svojich majetkoch šibenice.
1390 [634]
Prvá písomná zmienka o kostole a farárovi v Rači. Zápis sa nachádza v popise bratislavského archidiakonátu. Archeologický a pamiatkový výskum potvrdil, že kostol bol postavený už skôr. Jeho vznik sa kladie na začiatok 14. storočia a pravdepodobne stojí na mieste ešte staršej stavby.
Prvá písomná zmienka o kostole a farárovi v Rači. Zápis sa nachádza v popise bratislavského archidiakonátu. Archeologický a pamiatkový výskum potvrdil, že kostol bol postavený už skôr. Jeho vznik sa kladie na začiatok 14. storočia a pravdepodobne stojí na mieste ešte staršej stavby.
1358 [666]
Najstaršia zachovaná zmienka o richtárovi v Rači. z písomných prameňov vieme meno prvého známeho richtára v Rači. Volal sa Martin. Bližšie informácie sa nezachovali.
Najstaršia zachovaná zmienka o richtárovi v Rači. z písomných prameňov vieme meno prvého známeho richtára v Rači. Volal sa Martin. Bližšie informácie sa nezachovali.
1342 [682]
Najstarší známy písomný záznam o existencii fary a farára. Je dokladom, že kostol bol postavený skôr, hoci v písomných prameňoch sa spomína až v r. 1390.
Najstarší známy písomný záznam o existencii fary a farára. Je dokladom, že kostol bol postavený skôr, hoci v písomných prameňoch sa spomína až v r. 1390.
1306 [718]
Postavenie veže farského kostola. Veža je postavená na východnej strane nad chórom svätyne, čo ju radí k výnimočným stavbám na území Slovenska.
Postavenie veže farského kostola. Veža je postavená na východnej strane nad chórom svätyne, čo ju radí k výnimočným stavbám na území Slovenska.
1296 [728]
Najstaršia známa písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači. Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení sporov medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy o platení dávok z vinohradov.
Najstaršia známa písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači. Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení sporov medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy o platení dávok z vinohradov.
1237 [787]
Najstarší známy zápis týkajúci sa územia Rače (vtedy osada Okol). Listina hovorí o spore majiteľov pozemkov, ktorý kráľ Belo IV. prikázal rozsúdiť palatínovi.
Najstarší známy zápis týkajúci sa územia Rače (vtedy osada Okol). Listina hovorí o spore majiteľov pozemkov, ktorý kráľ Belo IV. prikázal rozsúdiť palatínovi.
Pre račan.sk výber 10/2022 zostavila Mária Hatalová
OZ Račiansky muzeálny spolok
OZ račan.sk
OZ Račiansky muzeálny spolok
OZ račan.sk
ZDROJE:
RAČA z dejín a pamiatok,
Ľudovít Havlovič, Bratislava 2017
RAČA Vlastivedná monografia, Ján Podolák a kol.,
Obzor 1989
Farský vestník, ročník 1928
Račiansky výber, mesačník MČ Rača
Katolícky súčasník, mesačník rím. kat.
farnosti Rača
Dokumenty z miestnej tlače a súkromných
zbierok
Wikipédia
Listina zo 16. apríla 1296
Bratislavská kapitula dosvedčuje, že spor o platenie dávok z vinohradov medzi šľachticmi Jánom a Petrom, synmi Benedikta, Jánom a Andrejom, synmi Mikuláša z Rače, Jakubom,
synom Štefana a jeho bratancom Petrom, synom Raču, na jednej strane, a mešťanmi a hosťami z Bratislavy na druhej, sa skončil vzájomnou dohodou.
Zdroj: Archív mesta Bratislavy. Zoznam listín, inv. číslo 16.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára