Priznám sa, obrázok som si požičala z internetovej ponuky. Možno aj niekto v našich Krasňanoch fotografuje tieto nádherné stromy? Lemujú časť Peknej cesty, sú roztrúsené aj vo viacerých zelených parčíkoch, ktorými Krasňany ešte stále oplývajú. Pravda, starnú, chudinky. Ale čo vie Jar o starnutí? Nevie, len urýchlene ponúka všetko zmeškané chladným počasím. Jeden deň nič a druhý – ani človek nevie, kam skôr pozrieť, ktorými kvetmi sa potešiť – púpavy, blyskáče, tulipány, burinky všetkého druhu, mandle, trnky, čerešne...
Každý rok sa teším na dni, keď Krasňany zakvitnú a mrzí ma, že je to iba krátke obdobie. Lebo je to rozprávková krása – až neskutočná – bohato-rokoková.
Prejde pár dní a z ružovej nádhery zostane iba torzo. Poprepletá sa pomedzi čoraz väčšie zelené listy a mizne, mizne, zmizne... Chodníky a tráva pod čerešňami budú ešte dlho opatrovať pozostatky ružového bohatstva, kým sa celkom nerozpadne, alebo kým ho nezhltne papuľa veľkokapacitného záhradníckeho vysávača...
Pozerám každoročne po tých postupných premenách a v mysli sa mi zobúdzajú asociácie. Zvláštne, ako je mnoho javov vo svete, v našich životoch vnútorne poprepájaných ... alebo nie? Mne to vyšlo takto:
Japonské čerešne –
výpredaj ružových snov
Kučierky na vetvách –
Čo s toľkou nádherou ?
Plané padnú do trávy –
žiadna škoda – iba pád...
Sny mladosti do ružova?
Zabudnutý prstoklad ...
Veľa, veľa jarnej krásy
nesie túžba do leta –
Hľa, dužnejú čerešničky
poéziou života –
Málo, málo jarnej krásy
aj dobehne do leta –
Tvrdnú kôstky v zrelých plodoch –
- - - realita života!
Roky, celé desaťročia
strom sa k jari vracia
Škoda, človek svoju jar
vo vrásočkách - stráca...
Čerešne – asociácia nadšenia aj tichej nostalgie – čoho je a kedy viac?
0 komentárov:
Zverejnenie komentára