Nedávno Vám vyšla knižka Spodný bod svetla - upriamil moju pozornosť na ňu pán Beňo Škreko. „Kým má svet básnikov, netrasie sa od hnusu“ - zaznelo v jednej diskusii na fb pod informáciou o Vašej knižke. Čo vo vás takéto vyjadrenie evokuje?
Tie slová tam zazneli a pokiaľ ide o môj vnútorný svet platia v mnohých smeroch. Za hranicami tohto sveta je to, rozumie sa, už komplikovanejšie a na pomyselnom Olympe sveta sedia aj mocnejší bohovia než poetické slovo, alebo ak chcete – krása. Tí chcú rozhodovať aj o tom, či a prečo sa máme triasť alebo či hnus by nemal byť krásou. Mocní „bohovia“ Wall Stretu nezakryte hovoria, že byť dobrý, znamená byť dobrý v klamstve, to je kľúčom k všetkému... A tak sme dnes klamaní a namiesto krásy sa nám podsúva zdanie krásy. A možno sa pritom paradoxne odvraciame od toho, čo je nefalšovane krásne. A prijímame klamstvo krásou. Ale je to krása? Ak sa vrátim späť k pôvodnej otázke, skutočná báseň nemôže byť založená na klamstve, nesmie čitateľa klamať, zavádzať. Len tak vytvorí hrádzu proti hnusu, ktorý sa k nám plazí zo všetkých strán.
PhDr. Ján Tazberík, CSc. |
Knižné poukážky boli skvelá vec. Ja sa na ne dobre pamätám. Boli spôsobom šírenia knihy. Niekoľkokrát som prostredníctvom nich vyhral nákup ďalších kníh a veľmi ma to potešilo. Odvtedy sa nijaký podobný nápad na šírenie knihy nezrodil. Celkom vzdialene môžem spomenúť systém kultúrnych poukazov, ktoré –myslím v roku 2005 – zaviedol minister kultúry Toth. Bol to dobrý nápad, hoci nie až taký inšpiratívny ako knižné poukážky. Čo ďalej? V prvom rade chýba zákon o knihe, hoci príkladov vo svete, ktorými by sme sa mohli inšpirovať, je dosť. Ale chýba politická vôľa, napriek tomu, že politici o tom hovoria a usilovne kývajú hlavami (najmä pred voľbami). Neskôr sa ale nájdu dôvody, prečo to nie je možné. Ale prečo by nebolo možné spojiť do jedného systému záujmy autorov, vydavateľov, knižníc i čitateľov? Už som povedal, príklady, riešenia vo svete jestvujú, ale tí, ktorí o tom rozhodujú, asi nie sú vášnivými čitateľmi a knihy možno ani nepotrebujú...
Čítanie má priamu spojitosť so schopnosťou vyjadrovať sa. Je už - aj podľa Vás - v spoločnosti cítiť, že sme sa akosi zabudli vyjadrovať a chrlíme iba slová a slová a slová?
Inflácia slov je veľká. A úmerne tomu strácame schopnosť vyjadrovať sa slovom. Kedysi som čítal jednu esej o slove; hovorila o spoločenských systémoch, z ktorých niektoré slovo preceňovali, iné zas zas cielene podceňovali. V akej situácii však žijeme dnes? Nie je to nič z opozície, o ktorej som hovoril. Dnešná situácia mi skôr pripomína beztvarú hmotu améby, ktorú nás uzaviera do svojho tela a požiera. Žijeme vo svete nebezpečných slovných améb, ktoré zjednodušujú náš svet.
0 comments:
Zverejnenie komentára