Daimonion vonCave: Pastiersky list ateistickým ovciam Sama Harrisa

Mimoriadne zaujímavým javom, ktorý vývoj našej civilizácie umožnil, je, že vďaka tlaku prírodného výberu uprednostňujúceho mémy demokratickej rovnosti všetkých vo všetkom, sa logicky vyvinula aj predstava, že každý je schopný sa vyjadriť ku všetkému. Priamym dôsledkom toho je utopenie hlbšieho poznania v šume povrchných jednoduchých „právd“. Presadzujú sa mémy, ktoré sa šíria populačnou r-stratégiou na úkor mémov, ktoré sa musia šíriť populačnou K-stratégiou. V takomto prostredí prírodný výber uprednostňuje menej vzdelaných pred vzdelanejšími. Aby niečo v tej záplave blogov a magazínov všetkých druhov uspelo, musí to splniť základné kritérium pre r-stratégiu: jednoduchosť, triviálnosť, povrchnosť a krikľavosť. V rámci tohoto trendu sa niekedy nestačím čudovať, aká výbava stačí, aby bol niekto označovaný za filozofa či mysliteľa.

Podobné veci mi napadli, keď som bol niekoľkokrát nadšene upozornený na prejav neurovedca a filozofa Sama Harrisa. Ten v mene rozumu kritizuje morálne hodnoty kresťanstva, poukazujúc na ich paradoxy. Nakoniec tvrdí, že spľasol bublinu viery kresťanov v morálne hodnoty kresťanstva. Stručný obsah jeho výpovedi je asi tento:

Čo to je za dobrého a láskavého Boha, ktorý

• nechá trpieť a umrieť obrovské počty nevinných detí, ktoré žiaden hriech nemohli spáchať,

• dopustí, aby sa v jeho mene páchali genocídy, ktorých je plná Biblia a

• spôsobí, že sa narodia miliardy dobrých ľudí, veriacich v nesprávnych bohov, a za to budú na veky potrestaní utrpením v Pekle, pričom hociktorému masovému vrahovi stačí prejaviť pokánie a bude spasený.

Takýto Boh je podľa Harrisa krutý a je stelesnením Zla.

Stačilo pogoogliť a ozrejmiť si celkový kontext. Sam Harris je plodný kritik náboženstva, ateista, ktorý sa snaží vedecky dokázať neexistenciu Boha. Je významným predstaviteľom hnutia Nového ateizmu a snaží sa o vedecké definovanie morálneho systému hodnôt, ktorý by mal dať morálke pevný, nenáboženský základ.

Najnápadnejšie na Novom ateizme je, že je to starý prekonaný ateizmus 19. storočia a nič, doslova nič nové v ňom nie je. Je založený na viere, že náboženstvo a vieru je možné podrobiť vedeckej metóde a jej pravdivosť skúmať ako ktorúkoľvek vedeckú hypotézu vedeckou metódou. Ak si jeho protagonisti myslia, že objavili niečo nové, nech si prečítajú práce Karla Marxa a Friedricha Engelsa.

Morálne paradoxy, ktoré Sam Harris prezentuje, sú ďaleko staršie. Teológia ich rieši od samého počiatku kresťanstva a keďže vieme, že kresťanstvo je vlastne judaistická sekta, tak riešenie týchto otázok nájde v spisoch predkresťanských židovských rabínov a mudrcov. Tvrdiť, že lacnými kuchynsko-filozofickými rečami spľasne večitá téma sa dá iba vtedy, ak niekto nevie, o čom hovorí. Ak označí ako nové staré prekonané argumenty, tak to svedčí o jeho nevzdelanosti, a ak taký nevzdelanec má stádo ovečiek, ktoré mu prikyvuje, tak aj o kvalite vzdelania stáda.

Komu tento tzv. „Nový ateizmus“ viac uškodí: náboženstvu, alebo samému ateizmu? Som presvedčený, že platí druhé. Preto tento text adresujem hlavne ateistom, aby používali hlavu a nie hormóny. Vskutku, ateizmus treba zachrániť, treba nejaký nový ateizmus, lenže ten (ak má byť životaschopný) treba postaviť na úplne iných základoch ako je vývojom poznania prekonaná kritika náboženstva 19. storočia.

Daimonion vonCave

16.01.2014

text mierne skrátil

Miro Ščibrany

Zdroje:

Pastiersky list ateistickým ovciam Sama Harrisa

Sam Harris – Křesťanství je zlo

UPOZORNENIE:

Autor článku vyvracia apriori Sama Harrisa v podkapitách:

Existencia Boha

Boh absolútny

Boh intencionálny (zámerný)