Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

30.3.23
0
Z kroniky trampskej osady SAMOTÁRI. Príbeh dvadsiaty ôsmy.
Pondelok 27. marca 2023 o 16:00 hod. sa pri Kultúrnom stredisku IMPULZ na Rendezi konala malá slávnosť. Zástupcovia MÚ Rača, Račianskeho muzeálneho spolku a Zväzu vyslúžilých vojakov odhalili
pamätnú tabuľu pri 78. výročí bombardovania Rendezu.
Dňa 26. marca 1945 medzi 13. a 14. hodinou pri spojeneckom bombovom nálete prišlo o život 10 civilistov a 16 nemeckých vojakov. Veľa ľudí bolo zranených a vznikli veľké materiálne škody.

Málokto vie, že jednou z obetí náletu bol aj Račištorfčan, mladý muž z Dolného konca Edo (Eduard) Veselský (1926-1945). V inkriminovanom čase robil spolu so skupinou chlapov obcou nariadené výkopové práce v poliach, neďaleko železničnej stanice Rendez. Počas náletu proti veľkému množstvu padajúcich bômb sa na otvorenom priestranstve nemali robotníci kde skryť. Tak zostali prikrčení tam, kde pracovali. Podľa očitých svedkov Eda tlaková vlna vymrštila z výkopu a vo vzduchu ho zasiahli dve črepiny explodovanej bomby.

26. marca 1945, večer toho dňa, kedy zahynul osemnásťročný Edo, si na zadnú stranu jeho obrázka trasúcou sa rukou matka Ernestína zapísala:
 
Eduard Veselský, Račištorf č 158.
o 2 hodiny 7 minút
nálet 26. marca 1945
Slovo „nálet“ pred dátumom je veľmi slabo rozoznateľné.
Račištorf č. 158 bol dom na Dolnom konci vo dvore susediacom s Pastírňou.
 
Život tohto mladého muža so zasnenými očami upretými do diaľav vyhasol na začiatku Veľkonočného týždňa v roku 1945. Pohreb sa konal na Veľký piatok. Oslobodzovacie boje v Račištorfe prebehli na Veľkonočnú nedeľu a pondelok.

Edo v tom období práve dokončil učňovské roky a začal pracovať v debnárskej firme suseda pána Mateja Fekete-Čierneho. Pomáhal matke vdove finančne zabezpečovať rodinu.

Račištorf, rok 1942. Pán Matej Fekete-Čierny a jeho učeň Edo.

Tramp Jim-Edo
V prvých rokoch existencie trampskej osady Samotári 1941-1945 Edo patril k najvernejším členom-kamarátom s trampským menom Jim. Jeho tragická smrť zasiahla všetkých členov osady silno a hlboko. Bol prvý z nich, kto veľmi mladý, k tomu v plnom zdraví, opustil tento svet nečakane a následkom vyšších politických rozhodnutí.
Rok 1943. Eduard (Edo) Veselský ako tramp JIM z osady SAMOTÁRI.

Pieta pri táboráku
V kronike osady Samotárov je z jedného z prvých trampov po skončení druhej svetovej vojny zaznamenaná pietna spomienka pri táboráku na tragicky zosnulého kamaráta trampa Jima. V zápise je uvedené trampské meno Džony, správne má byť Jim (Džim).

Doslovný zápis v kronike znie:
Tex šerif bol v tej chvíli strašne smutný. Prečo by nie, keď nám chyboval náš verný kamarát Džony. Aj on niekedy s nami sa tu veselil a radoval a teraz leží na cintoríne hlboko pod zemou, že sa nikdy nevráti.
Preto ako správni čundráci zavelil šerif Tex stáť v tichosti 2-3 minúty na počesť zosnulého Džonyho, lebo keď chodil na jeho obľúbený flek, vždy pracoval úprimne a čo najlepšie sa ku každému choval, miloval tramp, miloval prírodu a kamarátov.
Ako staré porekadlo hovorí, dobrí ľudia vždy sa skorej poberú na večnosť od sveta. A tak sa aj stalo. Chudák, padol nešťastnou náhodou za obeť bombardovania amerických letcov. No s krvácajúcim srdcom sme sa od neho odlúčili, išli sme spolu upokojovať jeho drahú mamičku a sestričku, ktoré sa nemohli od neho odobrať. Ešte raz sme sa pozreli naňho a išli so smútkom domov.
Keď uplynuli minútky státia, všetci sme sa smutne pozerali do čerstvej pahreby táboráka. Ja som sa na chvíľu od nich odlúčil a vytiahol som si svoju obľúbenú malú picolo, na ktorej som cynicky vyfukoval starú, ale veľmi milú pesničku, ktorú chlapci s natiahnutými ušami počúvali. Tá chvíľa, keď si spomeniem, mi bola tak krásna, že ju obdivujem ešte dnes. Bolo to tak nádherné, ako niekde na prérii, keď nejaké zvuky prináša vietor, ktoré odnesie k našim ušiam. O chvíľu bolo mnoho kamarátov okolo mňa, prikrádali sa ako indiáni „potichu“ a tak počúvali.

Kamarátstvo až za hrob
V apríli 1948 si tramp Kid-Evar zobral za manželku Jimovu-Edovu sestru Máriu. Títo švagrovia trampi-kamaráti sú pochovaní v spoločnom rodinnom hrobe na cintoríne v Rači.
Šerif Tex (1925-1987) odpočíva vľavo vo vedľajšom hrobe rodiny Würflovej.
 
Pamätná tabuľa
Rendez, 27.3.2023. Kultúrne stredisko IMPULZ.

Poďakovanie
Všetkým aktérom, od otcov myšlienky až po realizátorov umiestnenia Pamätnej tabule na Rendezi patrí veľké ĎAKUJEME.

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
marec 2023


SÚVISIACE ČLÁNKY:

0 komentárov:

Zverejnenie komentára