Aňa Polakovičová. Z DOLNÉHO KONCA. Najslávnejšia slovenská kvetinárka bola Dolnokončanka.

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh tridsiaty..

Sú ľudia, ktorí pre nás znamenajú viac ako ostatní. O to ťažšie je naučiť sa žiť bez nich. Pani Marta Prokešová, ktorá opustila tento svet koncom mája tohto roku, patrí medzi nich.

Najslávnejšia slovenská kvetinárka a aranžérka kvetov. Nie hocijaká. Vo svojej branži doma i medzinárodne uznávaná. Od päťdesiatych rokov minulého storočia desiatky rokov reprezentujúca svoju krajinu na súťažiach svetového významu. Držiteľka nespočetných cien, medailí, diplomov za víťazstvá a tiež vyznamenaní za vynikajúcu prácu a celoživotné dielo.

Kvetinárka – umelkyňa s vrodeným citom, talentom a invenciou pre prácu s kvetmi. Vytvárajúca z kvetov nádherné diela. Bolo úžasné vidieť ju pri práci. Jej ruky čarovali, viazali a vypichovali kytice, aranžmány, kvetinové koše, zdobili miestností a priestory. Všetky výtvory vyžarovali hĺbku zadaného účelu. Vždy správne skombinované kvety boli upravené tak, aby každý jeden vynikol. A to všetko ešte s patričným farebným ladením.

Bola jedinečná. Na jednej medzinárodnej súťaži získala prvé miesto v kategórii „Ikebana“. Dievča z Račišdorfu odsunulo do úzadia aj špičkových japonských aranžérov, pre ktorých je táto disciplína doménou.

Do tajov práce kvetinárky sa začala zaúčať ako šestnásťročná v Bratislave na Kamennom námestí. To sa písal rok 1945. Bola pracovitá, vytrvalá a zručná. Netrvalo dlho a talent pre túto prácu sa prejavil naplno. Jej zamestnávateľ to oceňoval. Poveroval ju realizovaním objednávok kvetinových darov a výzdoby pri významných udalostiach a štátnych návštevách. Nasledovali reprezentácie našej krajiny na súťažiach po celej Európe. Viedla kolektív kvetinárok, ktoré v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch realizovali výzdobu divadiel, koncertných sál a ich priľahlých priestorov. Ešte dnes mám pred očami nádhernú kvetinovú výzdobu a kytice pre umelcov, ktoré zabezpečovali počas konania Bratislavských hudobných slávností a festivalov Bratislavskej lýry. Realizovali celé expozície reprezentujúce Bratislavu na pravidelných výstavách FLORA, ktoré sa konali v bývalom Parku kultúry a oddychu, neskôr na Zimnom štadióne.

Na jeseň roku 1972 v bratislavskej Redute dirigoval viac ako dvojhodinový koncert skladateľ Aram Chačaturjan. Po mnohých prídavkoch Šabľového tanca a za ovácií publika zaplavili pódium kvetinové koše, ktoré vytvorili kvetinárky pod vedením pani Marty. V ten večer sa zasnúbili úžasná hudba, dirigovanie orchestra a reč kvetov.

Hlavná denná pracovná činnosť pani Marty však bola práca v kvetinárskom obchode. Vždy sa snažila splniť predstavu a požiadavku zákazníkov. Ich spokojnosť bola pre ňu prvoradá.

Prierez pracovným životom pani Marty je zaznamenaný v početných publikovaných rozhovoroch s ňou. Od začiatku svojej kariéry až do vysokého veku sa venovala aj výzdobe sakrálnych priestorov. Predovšetkým v bratislavskom Blumentáli a v račianskych kostoloch.

Pani Marta Prokešová, rodená Fialová, sa netajila svojím pôvodom. Narodila sa v roku 1929 v Rači na samom konci Dolného konca, vo dvore s ďalšími dvomi rodinami. Prežila tu celých osemnásť rokov a po vydaji v roku 1947 tiež v Rači, najprv v dome na Víťaznej, potom na Albánskej, nakoniec na Výhonskej ulici. Na Dolný koniec pravidelne chodila. Bývali tam jej rodičia, sestra Vilma s rodinou a kamarátky z detstva. S Mariškou, rodenou Ščibrányovou, po narodení detí v roku 1949 svoje priateľstvo povýšili na kmotrovstvo. Druhá kamarátka zo susedstva Marinka, rodená Veselská, bola moja mama.

Pre nás deti to bola teta Marta. Krásna žena, vždy elegantne upravená, s milým slovom a láskavým pohľadom. Jej kariéra kvetinárky a aranžérky medzinárodného významu rástla spolu s nami. Všetci sme si ju vážili, mali v úcte. Bola a je naša.

 

Z rozhovoru dvoch žien na Dolnom konci

 

Opýta sa prvá:

„Kdo bude vázat svadební kyticu tvojej dcéry?“

 

Odpoveď druhej:

„Šak predsa naša Marta“ alebo „Kvjecinárka Marta“ najčastejšie
„No šak Marta Prokeška“.

 

Prvá súhlasne prikývne.

Vie, že svadobná kytica bude reprezentatívna.

 

 

Marta Prokeška nebolo urážlivé oslovenie.

Bola to uznávaná značka.

 

 

Spomienka na záver:

 

Teta Marta v apríli 1948 mojej mame viazala svadobnú kyticu a v decembri 2006 ešte pracovala v obchode na Steinerovej ulici (dnes Krížna). U nej som objednávala všetky kvety na mamin pohreb.

 

Po obrade v krematóriu ma oslovila priateľka pochádzajúca
spod Muráňa so zvláštnym výrazom v tvári:

 

„Prosím Ťa, kto robil tie kvetinové aranžmány?“

„Pani Prokešová. Prečo?“

„Keď zomriem, mojím želaním je takáto nádherná výzdoba.
Teraz som bola v nebi.“

 

 

Teta Marta tam už skutočne je.

 

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
jún 2023

Rača, železničná stanica 1957. Návrat Ane a Marušky z letného tábora.
Mária Polakovičová, rod. Veselská, Marta Prokešová, rod. Fialová, Domin Prokeš
Aňa Polakovičová, Maruška Prokešová, Miroslav Mifkovič.

SÚVISIACI ČLÁNOK:

ZA MARTOU PROKEŠOVOU