Miro Ščibrany: ČO MÁ MAŤ PREDNOSŤ. Život dieťaťa v maternici? Súkromie tehotnej ženy?

Odpovede na položené otázky delia západnú spoločnosť na dva tábory.
PRO-LIFE: Život dieťaťa má byť v maternici chránený od počatia po pôrod.
PRO-CHOICE: Tehotná žena má mať právo zabiť dieťa v maternici potratom.

PRO-LIFE MATERNICA ... pre dieťa príbytok kde má zaopatrenie a úctu ako vítaný hosť	PRO-CHOICE MATERNICA ... pre dieťa squat odkiaľ matka môže živáčika vyhnať a dať zabiť ako votrelca

ÚVOD

Úmyselné zabitie dieťaťa v maternici bolo v Európe po stáročia vnímané optikou kresťanskej paradigmy ako morálne neprípustné konanie – v jazyku cirkvi hriech, podľa zákona trestný čin.

V Sovietskom Zväze nahradil kresťanskú paradigmu V. I. Lenin liberálnou paradigmou. Urobil tak 18. novembra 1920 podpisom dekrétu, ktorý „bezpodmienečne ruší všetky zákony trestajúce umelý potrat“ a garantuje každej žene bezplatný potrat na požiadanie.

LEGÁLIZÁCIA POTRATU. A POTRAT NA POŽIADANIE.

Leninovým dekrétom boľševici vyslali do západného sveta plazivú potratovú revolúciu. Jej výsledok? 50-60 rokov po sovietskom vzore potrat legalizoval celý Západ. Podmienky pre vykonanie umelého potratu parlamenty postupne liberalizovali. Proces zavŕšili tzv. potratom na požiadanie. Jeho masovým uplatňovaním si Západ vyslúžil prívlastok civilizácia kultúry smrti. Chýba už len jeden krok – vyhlásiť potrat na požiadanie za ústavné právo každej ženy. Francúzi tento krok už urobili. Svoje ovečky k nemu vedie aj EU.

Potrat na požiadanie zákonodarca postavil na práve matky slobodne, bezpodmienečne a bez opravných prostriedkov ukončiť tehotenstvo a s ním aj život dieťaťa. Z akéhokoľvek dôvodu. Stačí presvedčenie ženy, že potratom vyrieši nejaký svoj problém. Zákon predpokladá, že za rozhodnutím matky nikdy nebude zlý úmysel, nerozvážnosť, vrtoch, pomsta, vypočítavosť... Že to bude vždy zodpovedné rozhodnutie.

Uvedené nastavenie potratu na požiadanie umožňuje ženám s oslabeným zmyslom pre zodpovednosť (prostitútky, alkoholičky, na drogách závislé ženy) používať potrat ako „záložnú antikoncepciu“. Akoby možností ako brániť otehotneniu nebolo dosť...

Takej bezhraničnej dôvere zákonodarcu ako tehotná žena rozhodujúca o smrti dieťaťa vo svojom tele sa neteší žiadna skupina pôvodcov širokej palety kontroverzného konania. Keby šlo len o dôveru v uvážlivosť matky, to by sa dalo pochopiť. To, čo sa pochopiť dá ťažko – ak vôbec – je, že zákonodarca neberie do úvahy dieťa v maternici, ktorého sa potrat bytostne týka. Vždy pri potrate príde o život a nedostane šancu sa narodiť. Práve ono platí svojím životom účet za rozhodnutie, ktorým si matka rieši nejaký pre ňu dôležitý problém – len výnimočne ohrozujúci jej vlastný život.

Tehotná žena teda dostala od zákonodarcu právo požiadať o zabitie vlastného dieťaťa. Dieťa v maternici rolu vopred určenej obete. Bez možnosti ochrany biologickým otcom či kýmkoľvek iným. Bez hľadania lepšieho riešenia. Bez možnosti zachrániť život nevinnej obete... Cez rozhodnutie matky jednoducho nejde vlak. Potratom na požiadanie môže svoje potreby a záujmy riešiť výhradne matka. Záujmy dieťaťa v maternici, biologického otca, širšej rodiny, komunity, spoločnosti zákonodarca postavil mimo hry.

Liberálni tvorcovia potratového zákona obmedzili právo matky rozhodnúť o zabití svojho dieťaťa len lehotou, v ktorej matka môže svoje právo uplatniť. V krajinách s liberálnym potratovým zákonom je táto lehota rôzna. Keďže všade je dostatočne dlhá na vykonanie potratu, potrat na požiadanie ohrozuje v prvej tretine tehotenstva každé jedno počaté dieťa. V krajinách, kde je lehota dlhšia alebo ju liberáli predlžujú, toto ohrozenie trvá aj po prvom trimestri – v štáte New York až do pôrodu.

Zákonodarca z dieťaťa v maternici urobil
prenasledovaný a ohrozený druh.

AKÝ JE IDEÁLNY ZÁKON O POTRATE PRE DIEŤA V MATERNICI?

Najlepším záujmom prenatálneho dieťaťa je mať v maternici bezpečie a zaopatrenie, čas bez úhony sa vyvíjať, prežiť tehotenstvo ako matkou vítaný a milovaný hosť a narodiť sa.

Každý človek – počínajúc novorodencom – sa narodil vďaka rozhodnutiu matky vyjsť v ústrety najlepšiemu záujmu svojho dieťaťa a nepripraviť ho o život potratom. Keď dieťa na takúto matku nemá šťastie, čaká ho smrť a príležitosť narodiť sa je mu upretá.

Právo tehotnej ženy na potrat a právo dieťaťa narodiť sa sú zjavne nezlučiteľné. Prečo je dieťaťu toto právo upierané? Pretože matke v tehotenstve obmedzuje súkromie? Ale veď to obmedzenie súkromia matky je len dočasné. Kým smrť dieťaťa pri potrate nezvratná.

Aký zákon o potrate je teda pre dieťa v maternici ideálny?
Taký, ktorý matke nedáva právo žiadať o potrat,
keď nie je vážne ohrozené jej zdravie.

NEODBYTNÉ OTÁZKY

Ľudia empatickí k životu dieťaťa žasnú, ako je možné,

• že v civilizácii s kresťanskými koreňmi každoročne bez hnutia brvy a svedomia
zabíjame v maternici milióny detí na požiadanie matky?

• že liberáli, marxisti, sociálni demokrati, feministky, progresívci považujú potraty na požiadanie
za správne riešenie a znevažujú každého, kto ich presvedčenie nezdieľa?

• že intelektuál Eduard Chmelár návrhy chrániť život dieťaťa v maternici označuje ako kraviny,
ktorými sa nehodno zaoberať, lebo treba riešiť závažnejšie problémy?

• že progresívni veriaci v rozpore s kresťanskou vieroukou
potraty na požiadanie tolerujú a praktizujú?

ZÁVER

Nastavenie liberálneho potratu na požiadanie ukazuje, že bezbrehá sloboda jednotlivca bez korektívu zodpovednosti a svedomia je reálne nebezpečný a potenciálne zločinný koncept.

Západná spoločnosť nahliadla, že je morálne pochybné
popravovať dokonca aj usvedčených vrahov.

Tak prečo nevinné deti v maternici
zabíjame na počkanie?

Miro Ščibrany, OZ račan.sk

 

Pápež Ján Pavol II. Encyklika Evanjelium Života

Dariusz Żuk-Olszewski: LICENCIA NA ZABÍJANIE. „Ženské práva“ Made in USSR.