Ľubomír Vidlička: Račiansky farár MÓRIC ALSTER (*1827-†1894)

Portrét Mórica Alstera uverejnený v roku 1898 v Pútniku Svätovojtešskom

(za poskytnutie reprodukcie ďakujem pani Márii Zacharovej z knižnice SSV)

Móric Alster sa narodil 16. augusta 1827 v Modre v rodine lesmajstra (silvarum Magister) Jozefa Alstera (*1796-†9.V.1849 Zay-Uhrovec) a Emílie rod. Szaibely (*26.XII.1802 Modra-†7.III.1875) ako prvorodený syn. Móric (krstený ako Mauritius Henricus) dostal druhé meno po svojom ujovi Henrichovi Szaibelym (mladšom bratovi Móricovej matky), ostrihomskom arcidiakonovi, ktorý bol jeho krstným rodičom spolu s Teréziou, dcérou trnavského mestského lekára Jozefa Kadeckého. Mórica pokrstil miestny farár Štefan Suchánek (*1791-†1862; farárom v Modre bol od roku 1821 až do smrti).

Rodičia a rodina Mórica Alstera

Lesmajster Jozef Alster bol zrejme pomerne zámožným mládencom. Po prvý krát sa oženil ako 28-ročný. Vo Svätom Jure sa 19.XI.1823 zosobášil s 24-ročnou Annou Stettele, dcérou pivovarníka Michala Stettele, ktorý bol v rokoch 1817-1824 svätojurským richtárom, a jeho manželky Terézie. Sobášil ich miestny farár Jozef Springer.

Svedkami na sobáši boli Matej Fándly, učiteľ a richtár v Pezinku a Michal Balkó, učiteľ v Modre, senátor a mestský kapitán.

Jozefovi a Anne Alstrovím sa narodila jediná dcéra Albertína Karolína (*27.XII.1825 Modra). Krstní boli Albert Szaibely s manželkou Karolínou.

Jozefova manželka Anna rod. Stettele (*28.VII.1799 Svätý Jur-†20.III.1826 Modra) však o 3 mesiace po pôrode zomrela.

Vdovec Jozef Alster sa po druhý krát oženil 27.XI.1826 v Modre s 24-ročnou Emíliou Szaibely (*26.XII.1802 Modra-†7.III.1875), dcérou Alberta Szaibelyho a Karolíny rod. Vogel. Sobášil ich miestny kňaz Štefan Suchánek.

Svedkami na sobáši boli Peter Tic, nadporučík vo výslužbe (superior locumtenens emeritus) a Ignác Janoška (*1778 Veľký Grob-†29.IV.1841 Vištuk), správca u Františka Pálfyho.

Jozefovi a Emílii Alstrovím sa narodilo celkovo 7 detí, 3 však zomreli v mladom veku

1) Móric Henrich (*26.VIII.1827 Modra-†7.X.1894 Rača)

2) Jozef (*29.III.1830 Modra-†9.VII.1895 Bratislava)

3) Amália (*14.VI.1832 Modra-†1.VII.1832 Modra)

4) Henrich (*10.XII.1833 Modra-†27.II.1839 Modra)

5) Pavol (*5.IX.1838 Modra-†)

6) Henrich (*4.VI.1839 Modra-†12.VI.1839 Modra)

7) Eleonóra Mária (*30.IX.1843 Modra-†)

Stručný životopis Mórica Alstera

Ako pokračoval život Mórica Alstera sa dozvedáme z jeho vlastného životopisu, ktorý zapísal v kronike račianskej farnosti a tiež z niekoľkých zmienok v súdobej tlači.

Národnú školu dokončil v roku 1838 v Modre, ďalšie štyri triedy absolvoval v latinskej škole v Komárne. V rokoch 1842-1844 chodil do piatej a šiestej triedy v Trnave. Jozef Ignác Rudňanský (*1788-1859), pronárodne zmýšľajúci zástupca uhorského prímasa Jozefa Kopáčiho (*1775- †1847) ho v roku 1844 prijal v Trnave za klerika do seminára Stefaneum. Po dvoch rokoch štúdia bolo vyučovanie prerušené kvôli revolúcii (1848-1849) a potom pokračoval v štúdiu v Ostrihome. V roku 1851 bol uhorským prímasom Jánom Scitovským (*1785-†1866) dňa 27.VI.1851 vysvätený za kňaza. Dňa 4.IX.1851 ho trnavský generálny vikár Jozef Viber (*1796-†1866) poslal za kaplána do Dolnej Krupej ku farárovi Františkovi Jaloveckému (*1806-†1882). Dňa 11.I.1852 bol preložený za kaplána do Častej ku farárovi Jozefovi Hartlovi (*1803-†1863). V auguste 1856 bol trnavským generálnym vikárom Ondrejom Schirglom (*1811-†1872) preložený do Budmeríc ku farárovi Františkovi Švokovi (*1790-†1866). Dňa 27.IX.1857 bol preložený do Kuchyne k farárovi Antonovi Markovičovi (*1787-†1860). farárom v Devínskej Novej Vsi sa stal dňa 22.II.1858. Po necelých 4 rokoch bol 6.IX.1861 patrónom Antonom Pálffym menovaný za račišdorfského farára a 12.XI. v Trnave jeho ujom a krstným otcom, trnavským vikárom Henrichom Szaibelym (*1804-†1886) verejne investovaný. Na faru do Rače nastúpil 25.XI.1861 a 25.I.1862 bol dekanom Štefanom Suchánkom (ktorý ho kedysi aj krstil) uvedený do račianskeho kostola a predstavený veriacim.

Móric Alster a Matica Slovenská

Móric Alster bol už v časoch svojho kaplánovania v Častej (1852-1856) veľmi angažovaný a už v roku 1852 sa stal členom náboženského spolku „Dědictví sv. Jana Nepomuckého v Praze“ (Dějiny Svatojanského Dědictví, Praha, 1885, s. 148). V roku 1855 si predplatil český náboženský časopis Blahověst (Blahověst, 1855, zv. IV. a V., s. 10 prílohy).

Naplno sa rozvinula Móricova angažovanosť vo veci národnej až počas jeho účinkovania na fare v Rači. Už v roku 1863 sa stal nádejným spoluzakladateľom Matice Slovenskej (Sokol, 30.I.1863, r. 2, č. 2, s. 47), ktorá vznikla v rámci miléniovej slávnosti príchodu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. V rokoch 1863-1872 zaplatil v siedmych splátkach 120 zlatých ako príspevok na Maticu Slovenskú a tým sa stal jej riadnym zakladateľom. Rôznymi darmi prispieval aj do múzea a knižnice Matice Slovenskej. V nasledujúcom texte sú uvedené zmienky o rôznych aktivitách Mórica Alstera týkajúcimi sa Matice Slovenskej, ktoré boli publikované v dobovej tlači (v zátvorkách sú uvedené presné citácie):

Zvony jubilejní

Račišdorf (maďarsky: Récse), městečko na Slovensku v arcidiecesi ostrihomské, v Uhrách, má dle soukromné zprávy, kterou dp. farář Mor. Alster úslužně mi poslal, také jubilejní zvon. Neboť na novo přelitý zvon 13centový posvěcen byl 19. listop. 1863. nejd. biskupem světícím Jos. Viberem ke cti ss. Cyrilla a Methoda. Nápis na něm tento: „Sv. Cyrill a Method k 1000ročnej pamiatky 1863.“

(Sborník Velehradský, 1885, r. 4, s. 243)

Príspevok na „Maticu Slovenskú“

Móric Alster, farár v Račišdorfe, jako zakl. ................................... 12 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 6.I.1863, r. 3, č. 2, s. 3)

Móric Alster, farár v Račišdorfe, ku slož. pred. 12 zl., jako zakl. ...... 12 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 15.XI.1864, r. 4, č. 92, s. 4)

Móric Alster, farár v Račišdorfe, ku slož. pred 24 zl., jako zakl. ....... 12 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 20.VI.1865, r. 5, č. 49, s. 3)

Móric Alster, farár v Račišdorfe, ku zlož. dosiaľ 36 zl., jako zakl. ...... 12 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 19. III.1867, r. 7, č. 23, s. 3)

Móric Alster, farár v Račišdorfe, ku zlož. dosiaľ 60 zl., jako zakl. ...... 12 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 7.VIII.1868, r. 8, č. 63, s. 3)

Alster Móric, farár račisdorfský, ku slož. 84 zl., j. zakladateľ ........... 12 zl.

(Národné Noviny, 4.II.1871, r. 2, č. 16, s. 3)

Alster Móric, farár v Račisdorfe, ku sl. 96 zl., j. zakladateľ ostatok .... 24 zl.

(Národné Noviny, 6.II.1872, r. 3, č. 16, s. 3)

Dar starožitností

Požoň dňa 15. julia 1863. Sdelujem Vám starožitnosti pánom Jánom Hergotičom, statkárom vo Sv. Jure „Slovenskej Matici" daruvané.

9. Náradia všelijake z bronzu a medi, malé kúsky kostí a popol, ktoré veci p. Hergotičovi veleb. p. farár Alster bol doručil ...

(Pešťbudínske vedomosti, 3.VII.1863, r. 3, č. 61, s. 4)

Dar do matičnej zbierky

M. Alster: Apologie des ungr. Slavismus, potom Život sv. Vojtecha v obrázkoch a programm J. Borcsányho z r. 1865 k voličom okresu pezinského

(Pešťbudínske vedomosti, 25.VI.1867, r. 7, č. 51, s. 1)

Zápisnica III. Výborového zasadnutia Matice Slovenskej
v Turč. Sv. Martine dňa 14. mája 1873 odbývaného.

Tajomník oznamuje že pre museum Matice Slovenskej poslali svoje dary:

M. Alster: 15 rozličných spisov.

(Národnie Noviny, 22.V.1873, r. 4, č. 60, s. 1)

Milodary pre Turč. Sv. Martin.

Alster Móric 5 zl.

(Národnie Noviny, 14.V.1881, r. 12, č. 56, s. 4)

Od Požuňu. Neďaleko Požunu leží Račišdorf, sídlo našeho Alstera, jehož národnia činnosť tak ďaleko vystúpila, že Račišdorf možno počítať medzi prvé národnie obce. Ľud je tu prebudený, pilný, rozumný. V Račišdorfe je jedna z najkrajších škôl v Uhorsku s dvoma hodnými učiteľmi.

(Národnie Noviny, 28.VI.1873, r. 4, č. 76, s. 3)

Príspevky pre “Museum a Bibliotéku“

Moric Alster – 5 zl.
(Národnie Noviny, 6.X.1891, r. 22, č. 117, s. 4)

Moric Alster – 25 kníh a rukopisov
(Národnie Noviny, 13.X.1891, r. 22, č. 120, s. 4)

Moric Alster – 4 knihy a 12 čísiel časopisu „Rebach“
(Národnie Noviny, 1.IX.1892, r. 23, č. 102, s. 4)

Moric Alster – Conversations-lexikon v 197. sošitoch; 8 rozličných kníh
(Národnie Noviny, 10.VIII.1893, r. 24, č. 93, s. 4)

Moric Alster – 117 kníh
(Národnie Noviny, 16.IX.1893, r. 23, č. 109, s. 4)

Móric Alster a slovenské gymnázium v Kláštore pod Znievom

Zbierka peňazí potrebných na založenie samostatného slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom sa začala v apríli 1868. Prispievali hlavne slovenský kňazi, kapláni a učitelia. Jedným z nich bol aj Móric Alster, ktorý sa zaviazal prispieť sumou 100 zlatých a túto sumu hneď aj začal splácať v čiastkach po 12 zlatých. Dňa 14. októbra 1868 sa uskutočnilo 1. (prípravné) zasadnutie výboru, do ktorého bol zvolený aj Móric Alster. Po druhom zasadnutí výboru bol 3. októbra 1869 zahájený prvý školský rok. Keďže na gymnáziu študovali aj študenti z chudobných rodín, riaditeľ Martin Čulen (*1823-†1894) zriadil pri gymnáziu aj Alumneum, kde títo študenti dostávali zadarmo stravu. Móric Alster začal prispievať aj na chod Alumnea. V roku 1874 bola postavená nová modernejšia budova gymnázia, avšak v tomto roku uhorský minister školstva a cirkevných záležitostí Augustín Trefort (*1817-†1888) gymnázium v Kláštore pod Znievom zrušil a neskôr zrušil aj zvyšné slovenské gymnáziá a tiež Maticu Slovenskú. Z toho dôvodu nakoniec Móric Alster celú sľubovanú sumu peňazí nestihol odoslať. V nasledujúci správach z novín sú sumarizované aktivity Mórica Alstera:

Zápisnica

I. zasadnutia stáleho výboru „prvého samostatného kresťansko-katolického gymnásia v Kláštore pod Zniovom,“

vydržiavaného tamže dňa 14. okt. 1868. roku pod predsedníctvom predsedy: L. Sartorisa, ... v prítomnosti četných podporovateľov, zakladateľov a patrónov tohože nádejného gymnázia.

5. tenže p. predseda vo smysle uzavretia valného shromaždenia pod číslom zápisnice 8. navrhol rozmnoženie výboru; do ktorého tedy ku predošle už zvoleným vätšinou hlasov zvolení boli nasledujúci pl. tit. pp.: Móric Alster, farár v Racišdorfe; ...

(Pešťbudínske vedomosti, 8.XII.1868, r. 8, č. 57, s. 1)

Príspevok na „samostatné slovenské kat. Gymnasium“

Móric Alster, farár Račisdofský, podpísal 100 zl., zložil 12 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 14.VIII.1868, r. 8, č. 65, s. 4)

Príspevok na „samostatné kat. Gymnasium Kláštorské“

Móric Alster, farár Račisdofský, na podp. v Soz. X. 100 zl. a slož. 12 zl. ..... 12 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 10.VII.1869, r. 9, č. 55, s. 4)

(Cyrill a Method, 11.VII.1869, r. 16, č. 24, s. 192)

Príspevok na „Alumneum pri katolíckom gymnasium Kláštorskom“

Alster Moric, farár Račisdorfský .......... 4 zl.

(Národné Noviny, 27.XI.1870, r. 1, č. 110, s. 3)

Príspevok na „samostatné katolické gymnasium Kláštorské“

Moric Alster, farár račisdofský, na podpís. 100 zl. a slož. 24 zl. ..... 12 zl.

(Národné Noviny, 9.II.1871, r. 2, č. 18, s. 3)

Príspevok na „Alumneum pri katolíckom gymnasiume Kláštorskom“

Alster Moric, dekan a farár v Račisdorfe ............ 3 zl.

(Národné Noviny, 5.III.1872, r. 3, č. 28, s. 4)

Príspevok na „gymnasium v Kláštore pod Zniovom“

I.) Na gymnasium: Alster Moric ....................... 12 zl.

II.) Na Alumneum: Alster Móric ......................... 3 zl.

III.) Na gymnasialnú budovu: Alster Moric ........ 5 zl.

(Národné Noviny, 17.X.1872, r. 3, č. 124, s. 4)

Príspevok na „samost. kat. gymnasium v Kláštore pod Zniovom“

B) Na alumneum: Moric Alster ..................../.... 3 zl.

C) Na gymnasialnú budovu: Moric Alster ..../.... 2 zl.

(Národnie Noviny, 1.VII.1873, r. 4, č. 77, s. 4)

Príspevok na „samost. kat. gymnasium v Kláštore pod Zniovom“

A) Na gymnasium: Moric Alster č. 7. ................. 12 zl.

(Národnie Noviny, 12.II.1874, r. 5, č. 18, s. 4)

Móric Alster a Spolok sv. Vojtecha

Spolok sv. Vojtecha (Adalberta) založil katolícky kňaz Andrej Radlinský (*1817-†1879) v roku 1870. Mal za úlohu nielen prehlbovať náboženský život, ale aj šíriť vzdelanosť a posilňovať národné povedomie Slovákov. V spolku aktívne pôsobil aj Móric Alster, ktorý sa v roku 1884 stal jeho II. podpredsedom. Pôsobenie Mórica Alstera v SSV zaznamenali aj viaceré noviny:

Stálá výstava Svato-Václavská.

Stálá výstava umělecká zahájila se dne 15. listopadu m. r. [1874] v domě Svato-Václavské záložny (řetězová ulice č. 223-I.). Již při vstoupení byl každý z navštěvovatelů mile překvapen pěkným pořádkem, jakož i bohatstvím a rozmanitostí vystavených předmětů. V různých skupeninách bylo viděti obrazy, polovypuklé práce, sochy, krucifixy ze slonové kosti, monstrance, kalichy, svícny, lampy, reliquiáře, pacifikály, staré a nové, veškerých slohů, zlaté a stříbrné, vzácné knihy s vyobrazeními, paramenty, koberce a jiné předměty k účelům bohoslužebným zhotovené. V pěkném uspořádání jevila se zkušená ruka našeho Hellicha. Výstavu zahájil dr. Mik. Karlach vzletnou řečí, vyloživ význam a důležitost výstavy, načež Edmund Langer vyvinoval zásady, jimiž má se říditi dílo církevně-umělecké.

Jak včasný jest podnik tento, nejlépe lze posouditi z účastenství, s jakým se setkává výstava

u velebného duchovenstva. Jest otevřena teprv několik neděl a již s radostí sluší zaznamenati, že povšechná pozornost k ní jest obrácena, jak souditi lze z četných objednávek, které již vyřízeny a na příslušná místa zaslány jsou. Jeho Eminenci nejdůst. kardinál arcibiskup Pražský zakoupil při své návštěvě výstavy svícen pro vigilanci při pontifikální mši sv. (práce Zimmerova); vys. důst. p. probošt Vyšehradský, V. Štulc, kasuli s příslušenstvím; d. p. Řezáč, farář v Litni, monstranci, ciborium, kaditelnici a konvičky pro farní chrám; d. p. Fr. Maruška, farář ve Vacove pěkný kalich; d. p. Střízek, farář z Dolních Hbit, množství náčiní, jako: kostelní korouhve, věcnou lampu, svícny a j.; v. p. F. Pihale, kaplan v Malschingu, pěknou kasuli červené barvy; v. p. Matěj Smolenski, kněz církevní v Zasavě (stanice Czarna) v Haliči, kostelní lustr, který si žádá též d. p. Moric Alster, farář v Račisdorfě; d. p. Preclík značnou částku paramentů; patronátní úřad Jeho Veličenství krále Ferdinanda Dobrotivého kostelní roucha; vys. důst. Jan Rotter, opat od sv. Markéty, trojzvučné zvonečky mešní; v. p. P. J Solář, konventuál ze Želiva, svěřuje k opravě starý krucifix a j.

(Method, 5.II.1875, r. 1, č. 1, s. 4)

Z Trnavy, 15. apríla [1885]. Dnes vydržiavalo sa tu valné shromaždenie spolku sv. Adalberta (Vojtecha) pri dosť hojnej účasti členov z duchovného i svetského stavu. Výsledok porád je v plnej miere uspokojujúci, potešiteľný.

Za hodnostárov spolku vyvolení boli: veľkom. P. kanonik dr. Ján Mallý za I. a dôstojný p. M. Alster, farár z Račišdorfu, za II. podpredsedu.

(Národnie Noviny, 16.IV.1885, r. 16, č. 44, s. 3)

Z Trnavy, 2. sept. [1886] Spolok sv. Vojtech vydržiaval tu včera svoje výročné valné shromaždenie v priestrannej dvorane na mestskej strelnici. S radosťou môžem pripomenúť, že tak valnej účasti nebolo tu už od rokov, čo je znakom dobrého, pre spolok priaznivého prúdu.

Shromaždenie zahájil podpredseda spolku d. p. Moric Alster, farár račišdorfský, vrelým pozdravom. ...

(Národnie Noviny, 4.IX.1886, r. 17, č. 131, s. 3)

Slovenský kalendár

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa začal výrazne aktivizovať národný život. K jeho aktivácii slúžilo aj vydávanie obľúbených kalendárov. Daniel Lichard (*1812-†1882) obnovil vydávanie svojej „Domovej pokladnice“, ale vyšli len dva ročníky 1863 a 1864. Od roku 1865 začal vydávať „Slovenský kalendár“, ktorý mal síce výrazne menší rozsah ako Domová pokladnica, ale tiež zachovával rôznorodý obsah a bola tam aj časť venujúca sa pozdvihovaniu národného povedomia. Slovenský kalendár vychádzal v tlačiarni Škarniclovcov v Skalici a to nepretržite až do smrti Daniela Licharda, teda do roku 1883. Móric Alster kupoval pravidelne väčšie množstvo kusov týchto kalendárov a potom ich rozdával svojim farníkom v Rači na prečítanie. O počte objednaných kalendárov nás opäť informuje dobová tlač:

Objednávka na „Slovenský kalendár 1866“

Móric Alster, farár v Račislave – 20 kusov
(Obzor, 5.VII.1865, r. 3, č. 19, s. 152)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1870“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 30 kusov
(Obzor, 5.VI.1869, r. 7, č. 16, s. 128)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1871“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 13.VII.1870, r. 8, č. 20, s. 159)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1875“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 15.VII.1874, r. 12, č. 20, s. 160)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1876“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 5.VII.1875, r. 13, č. 19, s. 152)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1877“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 5.VI.1876, r. 14, č. 16, s. 128)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1878“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 15.VI.1877, r. 15, č. 17, s. 136)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1879“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 25.VII.1878, r. 16, č. 21, s. 168)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1880“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 5.VII.1879, r. 17, č. 19, s. 152)

Objednávka na „Slovenský kalendár 1881“

Móric Alster, farár v Račdorfe – 20 kusov
(Obzor, 15.VI.1880, r. 18, č. 17, s. 136)

Finančné príspevky, dary a rôzne zaujímavosti

Celý text v tejto časti je zostavený na základe rôznych správ v dobovej tlači, v ktorých sa spomína račiansky farár Móric Alster.

Na slovenské divadlo v L. Sv. Mikuláši

P. Móric Alster, farár v Račišdorfe ...... 1 zl.

(Pešťbudínske vedomosti, 18.VII.1862, r. 2, č. 57, s. 4)

Sbierka na kath. Almanach, čili sv. Petrove haliere.

Móric Alster, farár racišdofský, 1 zl. 75 kr. r. č.

(Cyrill a Method, 3.VII.1869, r. 16, č. 23, s. 184)

Pravdepodobne ide o almanach Tatran, ktorý vyšiel v Skalici v roku 1872.

V prospech slovenskej študujúcej mládeže obetovali:

Móric Alster ...... 2 zl. (Národnie Noviny, 1.VII.1876, r. 7, č. 76, s. 4)

Móric Alster....... 3 zl. (Národnie Noviny, 13.IV.1878, r. 9, č. 44, s. 4)

Móric Alster, farár – 4 zl. (Národnie Noviny, 25.IX.1879, r. 10, č. 112, s. 4)

Móric Alster ...... 5 zl. (Národnie Noviny, 23.XI.1880, r. 11, č. 138, s. 4)

Móric Alster ...... 4 zl. (Národnie Noviny, 19.VII.1884, r. 15, č. 84, s. 4)

Móric Alster ...... 4 zl. (Národnie Noviny, 22.VIII.1885, r. 16, č. 95, s. 4)

Moric Alster ...... 2 zl. (Národnie Noviny, 3.VII.1886, r. 17, č. 97, s. 4)

Moric Alster ...... 2 zl. (Národnie Noviny, 12.V.1891, r. 22, č. 55, s. 4)

Moric Alster ...... 2 zl. (Národnie Noviny, 8.X.1892, r. 23, č. 118, s. 4)

Drobničky.

Wiedenské „wýstawné nowiny“ spomínajú w jednom z ostatných čísel, že medzi wýstawníkmi wína bude i ctený rodák náš, prewlb. pán Móric Alster, farár w Račdorfe.

(Obzor, 15.XII.1872, r. 10, č. 35, s. 279)

Jména pl. tit. Předplatitelů [časopisu Nitra]

Alster Mor. K. farář v Račisdorfě

(Nitra, 1876, r. 6, s. 404; cena 2 zl.)

Na p. V. Paulíny-ho spisy

prihlásili sa pt.:

Na Bájeslovie: Móric Alster, Račišdorf.
Na Básne: Móric Alster, Račišdorf

(Národnie Noviny, 24.II.1877, r. 8, č. 23, s. 4)

Viliam Paulíny-Tóth (*1826-†1877) bol slovenský básnik a publicista. Vedecká práca „Slovenské bájeslovie“ bola vydaná v roku 1876 a zbierka „Básne Viliama Paulíinyho-Tótha“ vyšla v roku 1877 po jeho smrti.

Na Vajanského básne „Tatry a more“

prihlásili sa pl. t. ...

J. Gottschár, opát Račiždorf, M. Alster Raciždorf, ...

(Národnie Noviny, 30.IX.1879, r. 10, č. 114, s. 4)

Svätozár Hurban-Vajanský (*1847-†1916) bol slovenský spisovateľ, publicista a politik. Úmysel vydať obsiahlu básnickú zbierku „Tatry a more“ oznámil v Národných novinách (kde pôsobil ako redaktor, neskôr aj šéfredaktor) na začiatku septembra 1879 a už o dva mesiace bolo prihlásených vyše 1000 abonentov, dvaja aj z Rače. Zbierka vyšla v roku 1880 a napriek tomu, že to bola jeho prvá zbierka básní, zožala veľký úspech.

Príspevky na vydávanie „Spevov Slovenských“

Moric Alster z Račisdorfu ........ 5 zl.

(Národnie Noviny, 20.XII.1879, r. 10, č. 149, s. 4)

Zošity „Slovenské spevy“ vydávali Priatelia slovenských spevov v Turčianskom Sv. Martine. Každý zošit mal 5 hárkov a cena jedného zošita bola 1 zl. Prvý zošit so 112 piesňami a druhý so 107 piesňami vyšli v roku 1880.

Na „Nového priateľa ľudu“

prihlásili sa ďalej pt. pp:
Móric Alster v Račišdorfe ...... 10 zl.

(Národnie Noviny, 30.IX.1880, r. 11, č. 115, s. 4)

„Nový priateľ ľudu“ bol zábavno-poučný časopis, ktorý redigoval Adolf Peter Záturecký (*1837-†1904). Bol to štvrťročník vychádzajúci v Turčianskom Sv. Martine a vyšiel iba v roku 1881.

Na drámu „Jánošík“

prihlásili sa za ďalších odberateľov pl. t. pp.:

Alster Móric, farár v Račišdorfe – 1 výtisk

(Národnie Noviny, 20.XI.1880, r. 11, č. 137, s. 4)

Drámu Jánošík (Smutnohra v piatich jednaniach) napísal Michal Vrba Skačanský (*1845-†1882). Dielo vyšlo v roku 1880 v Prahe nákladom Franka Kabinu.

Na Slovenskú obrázkovú čítanku hospodársku p. D. G. Licharda

prihlásili sa pp.:

Móric Alster v Račišdorfe – 1 výtisk

(Národnie Noviny, 23.IV.1881, r. 12, č. 47, s. 4)

Slovenská obrázková čítanka hospodárska I. a II. diel vyšla v Turčianskom Sv. Martine v roku 1882 tlačou kníhtlačiarskeho-účastinárskeho spolku.

Na pomník M. Št. Ferienčíka

obetovali pt. pp.:

Móric Alster .......... 3 zl.

(Národnie Noviny, 24.V.1881, r. 12, č. 60, s. 4)

Mikuláš Štefan Ferienčík (*1825-†1881) bol slovenský novinár a spisovateľ. Písal básne, prózu aj divadelné hry. Redigoval noviny „Pešťbudínske vedomosti“, „Národnie noviny“ aj „Orol“.

Milodary na národnie divadlo v Prahe

Móric Alster ............ 5 zl.

(Národnie Noviny, 25.VIII.1881, r. 12, č. 99, s. 4)

Na pomník D. G. Licharda

poslali nám pl. t. páni:

Móric Alster .......... 1 zl.

(Obzor, 10.II.1883, r. 21, č. 2, s. 16)

Daniel Gabriel Lichard (*1812-†1882) bol významný slovenský spisovateľ, novinár, publicista a národovec. Bol tvorcom slovenskej odbornej terminológie. Vydával „Domovú pokladnicu“ (1847-1851, 1865-1883), „Slovenský kalendár“ (1867-1868), 13 rokov bol redaktorom „Slovenských novín“, a vydával tiež noviny „Obzor“ (1863-1882).

Na M. Kukučínove a A. Bielekove „Slovenské Besiedky“

predplatili sa nasledujúci:

Móric Alster, Račišdorf ........ 1 zl.

(Národnie Noviny, 1.XII.1885, r. 16, č. 141, s. 4)

Martin Kukučín (*1860-†1928) bol slovenský prozaik, dramatik a publicista. V rokoch 1884-1885 študoval na gymnáziu v Šoproni. Žil v Chorvátsku na ostrove Brač. Anton Bielek (*1857-†1911) bol slovenský spisovateľ a priateľ Martina Kukučína. Pracoval ako redaktor slovenského časopisu „Basedy“.

Kniha „Slovenské Besiedky“ od Kukučína a Bieleka vyšla v roku 1886 v Uhorskej Skalici tlačou J. Škarnicla.

Spolkové zprávy.

Slovenský akad. spolok "Taran" vo Viedni ....

Na almanach došly ďalej príhlasy: z Račišdorfu: M. Alster 1;

(Národnie Noviny, 17.III.1885, r. 16, č. 32, s. 4)

Pravdepodobne ide o „Almanach mládeže slovenskej“ ktorý vydal Slovenský akademický spolok „Tatran“ vo Viedni v roku 1885. Vytlačili ho v Turčianskom Sv. Martine nákladom spolku.

Na „Novelly Gustáva Maršalla“

ktoré vydá akad. spolok „Tatran“ vo Viedni prihlásili sa:

M. Alster v Račišdorfe – 1 výtl.

(Národnie Noviny, 7.VIII.1886, r. 17, č. 116, s. 3)

Gustáv Maršal Petrovský (*1862-†1916) bol slovenský spisovateľ a prozaik. V rokoch 1885-1889 bol trikrát predsedom spolku „Tatran“. Dlhšiu dobu žil USA kde aj zomrel. Kniha „Novelly“ od Gustáva Maršalla vyšla v Turčianskom Sv. Martine v roku 1887. Vydal ju Slovenský akademický spolok Tatran vo Viedni. Kniha sa predávala za 1 zl. 20 kr.

„Nové obete.“

Móric Alster ......... 2 zl.
(Národnie Noviny, 7.IX.1886, r. 17, č. 132, s. 4)

V prospech žilinských pohorelcov

poslali nám ďalej pt.pp:

Moric Alster ............ 3 zl.
(Národnie Noviny, 10.IX.1886, r. 17, č. 133, s. 4)

Dňa 11. augusta 1886 vypukol v Žiline jeden z najväčších požiarov. Keďže bolo suché leto oheň sa rýchle rozšíril po celom meste. Po výbuchu skladu liehovín požiar zachvátil aj farský kostol a okolité domy. Požiar sa podarilo uhasiť až na druhý deň a stihlo zhorieť 40 domov a veže na dvoch kostoloch.

Spolkové zprávy.

Na podiely „Domu“ platili ďalej pt. pp.: Moric Alster 20 zl.,

(Národné Noviny, 26.XI.1887, r. 18, č. 1438, s.4)

Na Jar. Vlčkove „Dejiny literatúry slovenskej“

prihlásili sa pt. pp.:

Móric Alster – 1 výtisk

(Národnie Noviny, 7.II.1888, r. 19, č. 16, s. 4)

Jaroslav Vlček (*1860-†1930) bol literárny historik. Narodil sa v Banskej Bystrici, ale bol českého pôvodu. Zomrel v Prahe. Spomínané „Dejiny literatúry slovenskej“ vyšli tlačou v roku 1890.

Spolkové zprávy.

Na cieľ č. 54 „N. N.“ označený poslali ďalej pt. pp.:

Moric Alster – 2 zl.

Predsedníctvo Slovenského spevokolu

(Národnie Noviny, 23.V.1889, r. 20, č. 60, s. 4)

Spolkové zprávy.

Ku jubileumu slovenského akad. spolku „Tatran“ vo Viedni zaslali ďalej pt. pp.

Moric Alster v Račišdorfe 3 zl.

(Národnie Noviny, 5.IV.1890, r. 21, č. 40, s. 4)

Slovenský akademický spolok Tatran bol založený 25. februára 1869 vo Viedni. Chcel napomáhať šíreniu národného uvedomovania a prispievať ku vzdelanosti slovenských študentov. V roku 1890 oslavoval 20. výročie založenia. Predsedom spolku bol vtedy Ján Izák. V roku 1892 bol spolok Tatran rakúskou vládou zrušený.

Ďalšie predplatky na časopis »Dom a Školu«

poslali nasledujúci pp. odberatelia:

Moric Alster Račišdorf

(Dom a Škola, 1892, r. 8, č. 1, s. obálka)

„Dom a škola“ bol slovenský vychovávateľský časopis pre rodičov a učiteľov. V rokoch 1885-1897 vyšlo 13 ročníkov časopisu, ktorý vychádzal ako mesačník. Najprv sa tlačil v Turčianskom Sv. Martine a neskôr v Těšíne a v Ružomberku. Predplatné na rok bolo 2 zl. 50 kr.

Pre hladujúcich

obetovali a doposlali nám:

Moric Alster ........ 2 zl.
(Národnie Noviny, 22.III.1892, r. 23, č. 34, s. 4)

Na základinu „Kollárovského štipendia“ poslali pt. pp.:

Moric Alster ........ 3 zl.
(Národnie Noviny, 4.VII.1893, r. 24, č. 77, s. 4)

„Kollárovské štipendium“ bola založené na podporu „chudobných, hodných slovenských mladíkov, študujúcich na školách hospodárskych, priemyselných, stredných a vysokých“. Založené bolo v Turčianskom Sv. Martine v roku 1893 pri príležitosti stého výročia narodenia Jána Kollára (*1793-†1852).

Smrť a závet

Račiansky farár Móric Alster zomrel v Rači 8. októbra 1894. O jeho smrti informovali viaceré vtedajšie noviny a časopisy. Aj neskôr, pri výročiach jeho smrti si zvykli pripomenúť si aspoň stručne túto významnú osobnosť slovenského národného obrodenia.

Oznam o smrti Mórica Alstera uverejnený 11. októbra 1894 v Národných Novinách (r. 25, č. 120, s. 3)

Závetné poručenstvo Mórica Alstera

Dobrotivý Boh i v minulom roku vzbudil dobrodincu pre spolok [Spolok sv. Vojtecha] v Bohu odpočívajúceho dôstojného Mórica Alstera, p. farára bývalého račišdorfského, ktorý spolku nie len 50 zl. v hotovosti, ale aj celú svoju súkromnú knihovnu poručil. Nech mu je zato dobrotivý Boh hojnou odmenou.

Pri tejto príležitosti nadobno mi sa zmieniť o mužoch zaslúžilých pre spolok, ktorí už z kruhu nášho do večnosti stúpili.

Tito sú: Vel. pán Móric Alster, bývalý podpredseda spolku, ktorý do posledného vzdychu osvedčil sa byt pravým údom a milovníkom ľudu slovenského, čoho svedectvom je jeho závetné poručenstvo.

Na návrh vdp. predsedu Šimona Klempu na miesto †Mórica Alstera za podpredsedu jednohlasne zvolený bol dp. Martin Kollár, farár nádašský, s povinnosťou, aby i diplomy spolkové podpisoval, ponevač osv. p. prvý predseda býva vzdialený od Trnavy a aj inač úradnými prácami veľmi je zamestnaný.

(Literárne listy, 1895, r. 5, č. 5, s. 57-58)

†MÓRIC ALSTER.

Chcejúc nássmu wytknutému cieľu za dosť učiniť, totiž pamiatku o náš Spolok zaslúžilých mužow si uctiť: nesmieme zabudnúť na wýssmenowaného, jakožto nássho býwalého podpredsedu, zakladateľa a horliteľa za Spolok. Nebožtík dussewne, okrem pár dopisow do „Katol. Nowín“, ktoré Spolok predtým vydáwal, nenapomohol, lebo nebol spisowateľ, ale za to usilowne sbieral údow a rozssirowal Spolkom wydané knihy. Keď sa Spolok zakladal, chodil vssade ku shromáždeniam, nelutujúc času, zdrawia, ani peňazí. Po utworení stal sa jeho zakladateľom a horliwým jednateľom, w krátkom čase získal Spolku wo svojej fárnosti, w ktorej sú len dwe tretiny Slowákow katolíkow: 42 údow. Po smrti Štefana Záwodníka wywolil si ho Spolok za swojho podpredsedu, ktorý úrad horliwe zastáwal; chodil nie len na každé shromáždenie, ale i mimo toho prissiel wiackrát do roka do Spolku, aby wedel o stawe Spolku. Činil toto i wtedy, keď už mal vysse 60 rokow a bol už nedužiwý. Že bol i horliwý kňaz, wyswíta z toho, že 1890. roku dal račissdorfský chrám Boží zwäčssiť, na čo mnoho zo swojho wlastného obetowal. Roku 1892. wydržiawal sw. missie atď. Bol i horliwý Slowák. Obetowal vždy a wssade na ťažký národný cieľ. Odobieral wssetky slowenské časopisy, – ľudowé i wo wiac wýtiskoch, – ktoré dáwal swojím farníkom zdarma. Kúpil každú nowo wysslú slowenskú knihu, knihy lacné, pre ľud písané w 50 i 100 wýtiskoch, ktoré wždy rozdal, majúc ten cieľ pred sebou, aby tým wydawateľa podporil a ľud sebe swerený poučil a wzdelal. Móric Alster narodil sa w Modre 26. aug. r. 1827. Jeho otec Jozef Alster bol nadlesný slob. kráľ. mesta Modry, matka Emilia rodená Szajbély. Ľudové školy odbawil w Modre, gymnázium w Komárne a theologiu w Trnawe a w Ostrihome. Wysvetený bol w Ostrihome 27. júla 1851. Jako kaplán účinkowal w D. Krupej, w Častej, w Pudmericiach a w Kuchyni. Farárom bol za 3 roky w Dewínskej Novej Vsi a za 32 rokow w Račissdorfe. Po dlhej, trápnej nemoci zomrel 7. oktob. r. 1894. Wečná a wďačná mu pamäť w Cirkwi a národe.   K. a P.

(Pútnik Svätovojtešský, 1898, r. 27, s. 92)

7. septembra r. 1894 zomrel v Račištorfe Móric Alster.

Pred 40 rokmi v Račištorfe zomrel vynikajúci slovensky vlastenec a buditeľ matičnej generácie, račištorfský farár Móric Alster. 32 rokov slúžil cirkvi a národu v tejto dedine.

Dnes je toto meno neznáme. Cela jeho činnosť sa sústreďovala v drobnej ľudovýchovnej práci, a okolo Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol dlhoročným podpredsedom.

Alster, rodák modranský, bol usilovným rozširovateľom slovenského tlačeného slova. Na jeho písacom stole bolo vždy niekoľko svazkov dobrých ľudových kníh a časopisov, ktoré odoberal vo veľkom a ktoré rozdával svojim farníkom pri vhodnej príležitosti. Kde jednu prečítali, dal druhú, poúčal a národne prebúdzal. V časoch, kde sa nedalo iným spôsobom agitovať, kde každý verejný prejav slovenských ľudí mal za následok kruté prenasledovanie a väznenie, jediný spôsob, akým sa dalo v širokých masách slovenského ľudu udržať národne povedomie, bol pomocou tlače, ale tu bolo treba najskôr medzi ľudom rozšíriť agitáciou a presvedčovaním od domu do doma, alebo od človeka k človeku.

Alsterovo meno vidíme medzi zakladateľmi Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha, patronátneho katolíckeho gymnázia kláštorského. Dnes sa nezdá, že by takéto veci maly byť deklarované za akési zásluhy. Dnes azda nie, ale boly časy, že každé verejne priznanie sa k svojmu rodu bolo národnou zásluhou.

(Slovenský deník, 7.IX.1934, r. 17, č. 203, s. 4)

(Príspevok bol napísaný pri príležitosti 130. výročia
smrti račianskeho farára Mórica Alstera.)

Ľubomír Vidlička