ALEXANDER MARČAN - profil autora

Alexander Marčan bol popri svojej profesii chemika 20 rokov aktívnym členom divadelného súboru Divadlo pre Vás pri Istrocheme.

S pokorou k 50-tim rokom života Divadla pre Vás pri bývalej Dimitrovke som sa rozhodol troška pribrzdiť plynúci dej a priznať jednu etapu života. Teda aspoň tých 20 rokov pri divadle. Prišiel som na svet 20.08.1951, ako vrchár. Ním som aj zostal. Aj keď v Bratislave nás volajú horniaci. Základnú školu som skončil v Zákopčí, napodiv som neprepadol. Nikoho. Potom bola SVŠ v Čadci. Potom boli 2 roky chémie v Banskej Štiavnici. Potom bola vojna. Vojnu som nevyhral, lebo sa vyhrať nedá. Iba spočítaš kríže, utrieš slzy a obviažeš krvácajúce srdcia. Aj keď som bol kapitán. Myslím, že skôr zbojnícky. Po škole bol presun do Bratislavy. Rok 1974. Po roku som nastúpil do divadla Jonáša Záborského v Prešove. Lenže prišla rodina a musel som sa vrátiť do Bratislavy. A vrátil som sa k chémii. CHZJD. Tam som spolu s chémiou zostal pri divadle 20 rokov. Bol aj dabing a niekoľko filmov. Z tohto obdobia zostalo už iba niekoľko súputníkov. Aj režiséri sa minuli. Odišli Eugen Cako, Dušan Kaprálik, Ľubo Paulovič, Peter Bzdúch aj Juraj Binzár.

Zostal som sám, ktorý absolvoval všetky divadelné inscenácie za 20 rokov. Približne 1000 vystúpení. Či naozaj len som tak išiel okolo? Asi nie. Až do revolúcie. Vtedy všetko skončilo. Síce postupne, ale nezvratne. Píšem o tom v knihe o divadle. Ľudia, ktorí mali pod palcom sféru kultúry, zabezpečili rozkradnutie všetkého, čo kultúru robilo. Rozkradli dokonca aj ideály. Zostala iba pachuť vyschnutého života.

Takže teraz sa vo Vajnorskej doline, spolu so susedmi Petrom H., Vojtom R., Braňom V., Ľubom G., Vladom V., psami, sýkorkami a divými motýľmi, venujem aktivitám, ktoré sú asi o čomkoľvek, čo ani nepotrebuješ...

Alexander Marčan je autorom knihy spomienok, zbierky básní a zatiaľ nevydanej divadelnej hry Čo s nami.

Začiatky bigbítu na Kysuciach

Kniha Začiatky bigbítu na Kysuciach zachytáva vývoj hudobnej avantgardy v 60. rokoch a spomienky autora, ktorých bol necelé tri roky aktívnym účastníkom. Z jeho mierne sarkastického pohľadu je cítiť, že si už nemyslí, že v mladosti sme boli všetci dôležité hviezdy. Napriek tomuto postoju je sympatické, že mapuje dianie na kysuckej hudobnej bigbítovej scéne v podstate ako prvý, a navyše s humorom. Možno aj preto, že sa spamätal vo chvíli, keď niektorí jeho rovesníci či spoluhráči už hrajú pre astrálne publikum na iných nástrojoch. Podstatná časť knihy sa opiera o realitu, preto je možné odporučiť ju nielen pamätníkom, ale aj ich potomkom. Možno aj ako určitý druh oddychu či zábavy, možno ako jemný odkaz generácii, ktorá dnes žije iným, konzumným spôsobom života.

Zrkadlo

Zbierka Zrkadlo je akýsi básnický denník, v ktorom sú zachytené rôzne životné situácie. Verše sú zväčša rýmované a pravidelné, čomu básnik podriaďuje aj slovnú zásobu. Vo voľnom verši je slovník uvoľnenejší a výrazne vyniká silná stránka – obraznosť. Miestami básne reagujú na spoločenskú situáciu, autor sa nevyhýba politike a kritickému pohľadu na ňu. Verše venované intímnym motívom, ako je láska, vzťah k deťom a podobne, sú poznačené vedomím o plynutí času, o nemožnosti zastaviť okamih, o zmene, ktorá nezadržateľne smeruje k zániku. Preto celá zbierka vyznieva nostalgicky, hoci ňou miestami prebleskne hravá struna.

Autor sa narodil na Kysuciach 20. augusta 1951, v obci Zákopčie.
Od 70. rokov je obyvateľom Rače.