Račianska pamätná izba
„Pani, potvrďte mi, že tu bola pôrodnica,“ prihovára sa službukonajúcej lektorke mladý muž a ukazuje na ženu a dve dievčence, ktoré stoja za ním, „tieto moje mi to nechcú veriť.“
„Váš tatino má pravdu,“ potvrdzuje lektorka. „skutočne tu bola v šesťdesiatych rokoch pôrodnica. Aj moja sestra sa tu narodila. Ale poďte ďalej, máme tu o Rači všeličo zaujímavé.“
Muž ešte podotkne, že už v Rači nebýva, ale jeho rodičia áno a že sem chodieva spolu s manželkou a dcérkami niekoľkokrát do roka. Pravda, aj na vinobranie. Potom sa už venuje svojim a vysvetľuje im, načo slúži jednotlivé vinohradnícke náradie. Na panoramatickej fotografii hľadajú miesto, kde je babkin a dedkov dom, jedným slovom - venujú pozornosť exponátom, ktoré sú vystavené v Račianskej izbe.
Takáto epizóda sa odohráva v pamätnej Račianskej izbe neraz aj počas hodov, aj v dňoch tradičného vinobrania. Veď mnohých návštevníkov spomínaných slávností zaujíma aj ich kultúrna náplň, a preto neopomenú žiadnu z ponúkaných výstav.
Račianska izba je v tejto súvislosti umiestnená naozaj veľmi dobre. Veď Obecný dom, ktorého je súčasťou, stojí na najstaršej račianskej ulici neďaleko námestia.
Už v 15. storočí na jeho mieste stála kaplnka, ktorá bola súčasťou grófskej kúrie. V poslednej tretine 16. storočia jej patril názov Koloničova kúria a bola veľmi dobre známa nielen v neďalekom Prešporku, ale aj v okolitých mestečkách. Vtedy totiž gróf Siefgried Kolonich pozval do kaplnky evanjelického dvorného kazateľa Ondreja Reisa, ktorého kázne chodili počúvať evanjelici zo širokého okolia.
Neskôr vlastnil kúriu gróf František Keglevič de Buzin a v 18. storočí už patrila rodu Erdődyovcov. V roku 1756 grófka Terézia Erdődyová, manželka sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku aj s dvomi vinicami katolíckej cirkvi, a teda aj račianskym farníkom. Opustená kúria postupne chátrala, ale kaplnka slúžila farníkom až do konca 19. storočia.
V roku 1935 bola chátrajúca kaplnka odpredaná obci a na jej mieste za krátky čas vyrástla nová moderná budova Obecného domu. Tento objekt slúžil svojmu účelu až do roku 1956, kedy bola doň nasťahovaná obvodná pôrodnica. Neskôr sa pôrodnica zmenila na obvodné zdravotné stredisko, potom na sídlo Verejnej bezpečnosti a polície.
V roku 1998 bola zrekonštruovaná ľavá časť tejto zaujímavej budovy a Miestny úrad v Rači do nej umiestnil Račiansky vinohradnícky spolok, Miestny odbor Matice slovenskej a hlavne poskytol vhodný priestor pre znovuzriadenie Račianskej pamätnej izby.
Račianska pamätná izba má totiž svoju vlastnú históriu.
Miestny odbor Matice slovenskej v Rači z iniciatívy niektorých členov vtedajšieho výboru uskutočnil zriadenie prvej „Račianskej izby“ k 30. výročiu oslobodenia Rače (2. apríla 1975). Pre svoju činnosť si totiž prenajal starý typický račiansky dom (Alstrova, č. 86) a tento vlastnými prostriedkami a dobrovoľnou prácou svojich členov zrekonštruoval a zariadil. Zriadil v ňom pamätnú izbu s dobovým nábytkom a zbierkou artefaktov tak, aby pripomínala miestnu históriu a štýl života predošlých generácií. Zámer bol ešte veľkolepejší, a to dobudovať celý objekt na svojský „Račiansky skanzen“ s vinárskou pivnicou, vinárskym vybavením, s hospodárskymi objektmi, dvorom, studňou, letnou kuchynkou, atď.
Prvá „Račianska izba“ bola slávnostne otvorená 13. apríla 1975 vtedajším predsedom MNV Vendelínom Veselským za účasti veľkého počtu obyvateľstva, račianskej hudby, spevokolu MO MS Rača a krojovaných žien. O účasti pri jej otvorení svedčia zápisy v pamätnej knihe MO MS a fotografie. Pravidelnými návštevníkmi Izby boli žiaci z miestnych základných škôl, na čom mala zásluhu najmä pani učiteľka Emília Krušpánová - členka vtedajšieho výboru MO MS.
V rokoch normalizácie došlo k opätovnému zrušeniu miestnych odborov Matice slovenskej. Aj v Rači bol zrušený, ako posledný z MO MS v Bratislave, rozhodnutím NV hl. mesta Bratislavy č.55-1183/78 zo dňa 18. apríla 1979. Po štyroch rokoch úspešnej existencie bola zlikvidovaná aj „Račianska izba“. Časť inventáru prevzalo Mestské múzeum Bratislava do svojho depozitu a inventár MO MS Rača prevzal MNV Rača.
(Na mieste pôvodného domu č. 86 s typickými prvkami vinohradníckeho domu z konca 18. storočia, kde Pamätná izba sídlila, stojí dnes už nový rodinný dom.)
Po nežnej revolúcii v novembri 1989 bola aj v Rači v roku 1990 obnovená činnosť MO MS. Medzi svoje hlavné úlohy zaradil vtedajší výbor MO aj snahu o znovuotvorenie Račianskej izby. Po rokoch úporných snáh o pochopenie myšlienky zachovať tradície predkov až v roku 1998, na konci funkčného obdobia starostu MUDr. I. Strnisku, bola Račianskej izbe pridelená časť zrekonštruovaného ľavého krídla bývalého objektu Obecného domu.
V zrekonštruovanom trakte bola vyčlenená miestnosť aj pre MO MS a ďalšie priestory boli prenajaté na dobu 10 rokov račianskemu Vinohradníckemu spolku.
Račianska izba bola postupne dopĺňaná získanými exponátmi a usporiadaná tak, aby jedna jej časť dokumentovala vinohradnícku tradíciu Rače a druhá etnografickú. Premenlivú časť expozície tvorili tematické výstavky zamerané na výtvarné súťaže, ktoré vypisoval každoročne MO MS pre žiakov ZŠ, v roku 2007 bola táto časť expozície venovaná fotografiám zo srbskej Kovačice, najnovšie boli na nej vystavené dokumenty o spisovateľke Z. Dônčovej.
Račianska izba býva hojne navštevovaná počas račianskych „Hodov“ a „Vinobrania“, o čom svedčia zápisy v pamätnej knihe. Celoročne však najviac slúži žiakom miestnych škôl, k názornej výuke o miestnom regióne, jeho pamiatkach a tradíciách. Svedčí o tom aj videozáznam Prechádzka po Rači, ktorý vznikol v spolupráci ZŠ Tbiliská s členmi výboru MO MS v roku 2005.
K 30. septembru 2008 boli všetky exponáty Račianskej izby, ako aj inventár MO MS a Vinohradníckeho spolku, premiestnené do objektu MÚ Rača Plickova 18, nakoľko celý objekt Obecného domu podlieha rozsiahlej rekonštrukcii.
© Ľudovít Havlovič a Dobroslava Luknárová (text), Ľudovít Havlovič (foto)
(zverejnené so súhlasom autorov)
0 comments:
Zverejnenie komentára