Po otcovej smrti bolo u nás v dome veľmi smutno. Žilo sa nám ťažko.
Mama dostávala len malý dôchodok. Za prvej ČSR sa výchovné dostávalo len na dve deti, hoci nás bolo osem. Na prvé dieťa sa výchovné nedostávalo. Museli sme jednu izbu prenajímať. Niekedy manželom od letectva, tiež slobodným dôstojníkom, železničiarom, obchodným zástupcom. Niektorí spávali spolu s nami v jednej izbe. Starší bratia chodili ľuďom poslúžiť, kto akú pomoc potreboval. Bolo treba splácať pôžičku na novo postavený dom. Zišla sa každá koruna.
Veľa jednotlivcov, ktorým mama poskytla ubytovanie a stravovanie, túto našu dobrotu a chudobu zneužilo. Niektorí, keď mali zaplatiť za bývanie a stravu, sa stratili vo svete tak, že sme ich viac nevideli.
Aj pani kuchárka, ktorá varila na letisku v dôstojníckej jedálni, bývala u nás asi rok. Poctivo platila nájom. S mamou sa spriatelili a rozumeli si. Jedného dňa prišla z práce domov s plačom, že sa jej v jedálni stratili, alebo z práčovne nevrátili obrusy. Tiež, že vraj jej nedali tovar pre kuchyňu, za ktorý zaplatila. Teraz musí všetko uhradiť, lebo jej hrozí basa. Mama ju ľutovala. Zobrala moju vkladnú knižku a všetky moje usporené peniaze 800,- Kčs jej požičala. Viac sa k nám už nevrátila.
Obchodný zástupca istej firmy po štrnástich dňoch sa tiež viac nevrátil, ani nezaplatil za ubytovanie a stravu. Ďalší bývajúci sa ešte u nás navečeral a cez okno v izbe utiekol, tiež bez zaplatenia.
Aj takýto ľudia u nás bývali. Zneužili našu dôveru a bolo im jedno, ako my žijeme a z čoho zaplatíme pôžičku na dom. Mama vždy hovorila a verila, že dobrých ľudí je viac ako podvodníkov. Boli aj takí, ktorí aj po odchode udržiaval s nami písomný styk niekoľko rokov. Niektorí nás pozvali aj na svadobnú hostinu. Táto ich ľudskosť mamu viac potešila ako to, že ju niektorí podviedli a okradli. Veď nikto nemá na čele napísané, aký je.
Eduard Wenzl
0 komentárov:
Zverejnenie komentára