Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

20.3.12
0
9. júl 2010
„Dúfam, že všetky ženy sa narodili ako Guerrilla Girls," vraví v rozhovore jedna z tých, čo sa vysmievajú sexizmu dnes. A čo ženy z časov minulých? Napríklad Bertha Pappenheim alebo Olympe de Gouges.
Guerrilla Girls (1985)
Táto americká feministická skupina už celé štvrťstoročie verejne protestuje proti rôznym formám sexizmu a rasizmu - predovšetkým v oblasti kultúry a umenia. Prednedávnom navštívili jej členky, ktoré zásadne vystupujú v gorilích maskách, jedno z hlavných miest umenia Paríž. Navštívili aj slávne dielo z obdobia francúzskeho klasicizmu Ingresovu "Veľkú odalisku", ktoré inšpirovalo jeden z ich najznámejších protestných plagátov. V roku 1989 sa tento plagát pýtal: "Musia byť ženy nahé, aby sa dostali do Metropolitného múzea? Menej ako 5% umelcov vystavujúcich v oddelení moderného umenia sú ženy, ale 85% aktov sú akty žien." Táto otázka ostáva v rôznych obmenách aktuálna dodnes.

Zdroj a autorstvo fotografií: guerrillagirls.com
S Parížom sa spája aj vznik politického feminizmu, ktorý koncom 18. storočia požadoval občianske práva pre ženy.
Olympe de Gouges (1758 - 1793)
Francúzska spisovateľka a publicistka rýchlo pochopila, že v Deklarácii práv človeka a občana, ktorá počas Francúzskej revolúcie hlásala slobodu, rovnosť a bratstvo, nejde o ženy. Za človeka sa aj tu považoval len muž. Preto napísala osobitnú Deklaráciu práv ženy a občianky (1791), konštatuje v nej, že „žena sa rodí slobodná a ostáva rovnocenná mužovi vo všetkých právach". Požaduje volebné právo pre občianky a občanov, nástojí na tom, aby spoločnosť brala ženy vážne v ich právach i povinnostiach: „Žena má právo vystúpiť na popravisko, rovnakou mierou jej treba priznať právo vystúpiť na rečnícku tribúnu." Za svoju opovážlivosť bola potrestaná smrťou pod gilotínou. Po jej poprave a zákaze ženských klubov ju uvádzali ako varovný príklad: „Pamätajte na túto mužatku (...) nehanebnú mužatku Olympe de Gouges, ktorá zakladala ženské spoločnosti, zanedbávala svoju domácnosť, chcela politizovať a páchala zločiny. Takéto nemorálne bytosti boli zničené gilotínou, ktorá mstí zákony. (...) Chcete ju napodobňovať? Nie, pretože by ste cítili, že by ste neboli príťažlivé a opravdivo hodné úcty, keby ste nezodpovedali tomu, čomu vás predurčila príroda. Chceme, aby ženy požívali úctu; preto ich nútime, aby mali úctu samy k sebe."
Dnes sa už „neprispôsobivé" ženy, ktoré sa dopúšťajú zločinu vlastného názoru či dokonca zanedbávania domácnosti, nemusia báť gilotíny. Nanajvýš ak výsmechu. No je celkom možné, že sa aj v súčasnosti nájdu prípady psychiatrickej liečby „čudných" žien. Ako to na začiatku minulého storočia zažila Anna O.
Bertha Pappenheim alias Anna O. (1859 - 1936)
Životný príbeh Viedenčanky, ktorú poznáme z psychoanalytických spisov ako Annu O., prezrádza, aké je nebezpečné vymykať sa predstave o „správnej" žene. Ako pacientka sa stala spolutvorkyňou liečby rozprávaním v psychoanalýze. Normálna reakcia na realitu, v ktorej ženy žili, na realitu potláčania ženskej osobnosti, sa stávala v rukách lekárov chorobnou „hystériou". Našťastie ju nevyliečili. „Pacientka" Bertha Pappenheim našla svoje duševné zdravie v ženskom oslobodzovacom hnutí. Angažovala sa v boji proti „obchodovaniu s dievčatami", čo vtedy znamenalo prostitúciu vôbec. Popri aktívnej sociálnej práci a písaniu o nej je aj autorkou prvého nemeckého prekladu klasického diela anglickej feministky Mary Wollstonecraft „Obrana práv ženy" z roku 1792. Pappenheim odsudzovala dvojitú morálku vo vzťahu k prostitúcii: „Je čudné, že muži, ktorí sú sami obchodnícky vzdelaní, nedokážu v tejto veci použiť zákon ponuky a dopytu." Alebo: „Nehovorte mi, prosím, že prostitúcia existovala vždy, a preto proti nej nechcete bojovať. Prečo nepoviete to isté, keď vám ukradnú hodinky? Veď zlodeji tu tiež boli vždy, tak prečo ich odsudzovať?"
Použité zdroje:
Feministický kultúrny časopis Aspekt 2/2000 - 1/2001 a http://guerrillagirls.com. Cviková, J. - Juráňová, J.: Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. ASPEKT 2002. Cviková, J. - Juráňová, J. - Kobová, Ľ.: Žena nie je tovar. ASPEKT 2005.
Pôvodne vyšlo v NOTA BENE 105/2010.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára