Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

31.10.19
0
Tiché kroky po chodníkoch v cintoríne. Všade záplava kvetov... obrovské kríčky chryzantén, venčeky, ikebany... čudesná smutná krása. Zdobíš hrobček – tak po svojom – a viem, radšej by si pristal mať čarovnú moc a vrátiť čas o odpočítaný dlhý počet dní aj rokov do chvíľ, keď tu boli ešte s nami, keď ešte nemal čas čiernu pásku rozlúčenia.

Možno by  bolo ináč, možno by bola príležitosť všeličo dopovedať, vysvetliť, viac sa tešiť, viac byť jednoducho spolu... Práve sa rozhorela sviečka, kahanček – posol našich vnútorných odkazov – im, jej, jemu - ale aj životu – živým – sebe... tam, týmto smerom ešte máme príležitosť aj možnosti ...

Vo večernom tichu
plamienky ožívajú,
svetlušky spomienok
sŕdc sa dotýkajú -
                        Otvárajú dvierka,
                        všednosťou zapreté
                        Zobúdzajú smútok
                        v sivastom habite
                                               Vyplavia slzu,
                                               pozdnú sestru lásky,
                                               pohladia teplou vlnou
                                               zadumanú tvár...
Sviečočky – svetlušky,
pomôžte mi, prosím,
prekonať trpkosť,
zmierniť žiaľ
                        Človek roky privyká
                        na hru osudu –
                        Nepýtať sa,
                        prečo je to tak?
                                               Však straty bolia,
                                               nehoja sa rany –
                                               Nezaplníš miesta
                                               po blízkych, drahých,
                                               keď si ich mal rád,
                                               naozaj rád - - -

0 komentárov:

Zverejnenie komentára