Stíchlo navždy ľudské srdce
FERKA KOMIŇÁKA v Tatranskej Lomnici
Dedko
môj, mal si pravdu, keď si mi raz na moju otázku, aké je starnutie, odpovedal „Chlapče
starnutie je ťažké, ale najťažšie na ňom je, keď ti začne umierať rodina,
najbližší, vtedy ti prestane chutiť aj život“.
6.10.2019 zomrel jeden z priateľov FERKO KOMIŇÁK, ľudsky najbližších, s ktorým
som prežil nádherných viac ako 30 rokov, keď som so svojou rodinou a partiou
chlapcov z Realu Rendez chodil za ním a jeho chlapcami do Tatranskej
Lomnice. Bol jeden z prvých, ktorý po roku 1989 začal hneď podnikať formou
bufetu blízko hotela Lomnica a železničnej stanice. Padli sme si typovo
hneď do oka, rovnakej krvnej skupiny aj s partiou Realu Rendez a odvtedy
sa hneď ctil aj rituál, že raňajky, obed, večera sa odohrávali v útulných priestoroch
jeho bufetu, neskôr noblesnej kamennej reštaurácii a zároveň aj hlavného
debatného stanu partie Real Rendez a parťákov z Tatranskej Lomnice.
Bože, boli to také krásne obyčajné dni, keď sme si v jednom kuse skákali
do reči, uťahovali si zo seba navzájom, ale vyvážene aj zo seba, doberali sa
ako východniari a bratislaváci, zapíjajúc to posvätným horcom, vínkom či pivkom.
Keď sme rok čo rok takmer tridsať rokov chodili ako partia Realu Rendez za ním
do srdca Tatranskej Lomnice na celý poctivý týždeň ubytovaní postupne v Uráne, Morave, Zore, Renomale. Boli
sme spolu do slova a do písmena 24 hodín denne, kde to naše manželky
rešpektovali, lebo vedeli, že to je naša radosť číslo jedna, na ktorú sa celý
rok tešíme ako na Vianoce. Spájal nás milovaný šport futbal, kde sme ho
prestížne súperiac o výhru ukončievali práve v reštaurácii u Ferka
Komiňáka alebo Romanka Chodníčka – druhým výrazným ťahúňom, ktorý hral v našich
vzájomných priateľských vzťahoch medzi
oboma partiami viac ako dôležitú súdržnú úlohu. Koľko osláv narodenín, menín,
jubileí sa odohralo aj na „Jazierku“ u Jožka Zapateckého, Bombušíka, kde neodolateľne
rozvoniaval variaci sa gulášik, zapíjajúc ho pivkom, okoreniac ho osviežujúcim
smiechom a záplavou vzájomných debát. Brigádovali sme tam, zveľaďovali životné
prostredie výsadbou stromčekov, športových plôch, futbalových ihrísk, cítiac,
že Tatranská Lomnica nám navždy prenikla do sŕdc ako druhý domov, kde nás viažu
korene spomienok a zážitkov. Ferko Komiňák s manželkou Ľudkou sa stali aj pre moju rodinu manželku Ivetu a dcéry
Janku a Zuzku od ich útleho detstva príbuzenským vzťahom, keď sme tam raz
- dvakrát do roka – leto, zima pravidelne dlhé roky, chodili na dovolenku
a odchádzali sme vždy nabalení s plným batohom zážitkov a chutného kebabu.
So Šugym – Mirom Schubertom, sme tam niekedy prišli aj bez partie Realu Rendez
a rodiny niekedy aj 4x do roka, ochotní prespať v tých najlacnejších
ubytovniach, samozrejme s celodenným labužníckym vychutnávaním si
jednoduchých jedál v „Reštike u Ferka“, s jeho láskavým a nenapodobiteľným
citom “jasné, zrobím vám to podľa vašej chuti“.
Stíchla
pre mňa, pre nás chlapcov z Realu Rendez, mojej rodiny Tatranská Lomnica.
Odišiel pre nás kus nášho života, vzácne ľudsky obetavý kamarát, na ktorého
bol vždy spoľah, kde v jeho očiach to vždy zaiskrilo úprimnou radosťou, keď
sme zavítali do zeme Tatranskej Lomnice. Zostalo našťastie okrem množstva spomienok
aj množstvo fotografií s Ferkom Komiňákom, kde na každej z nich je
ten jeho zdravý nákazlivý úsmev, radosť zo života, že ho môže prežívať v kruhu
svojej partie.
V sobotu
12.10.2019 sa prídeme rozlúčiť spolu so Šugym a Marošom Polakovičom do
Tatranskej Lomnice s Ferkom Komiňákom
aj v mene partie Realu Rendez a mojej rodiny Sekerkovej, navždy mu vzdať na
pohrebe vďaku a úctu, že tu žil, bol človek, na ktorého nikdy nezabudnem,
pokiaľ budem chodiť po matičke zemi.
Tvoj priateľ Cyril, chlapci Realu Rendez,
rodina
Sekerková Iveta, Janka, Zuzka
0 comments:
Zverejnenie komentára