Stručný komentár k článku Vladimír Dulla: Polemika s prokurátorom o
ne/zákonnosti ÚP zóny Krasňany
Vladimír Dulla sa podujal analyzovať problém legálnosti územného
plánu zóny Krasňany.
Prvá poznámka pána Dullu o tom, že starosta iba navrhol
zrušiť protestom napadnuté uznesenia mestskej časti Bratislava-Rača skrývajú
v sebe hlbokú múdrosť. Sú prejavom schopnosti autora rozlišovať medzi
rozhodnutím prokurátora a jeho návrhom. Keďže hlavným autorom článku
Prokurátor dal STOP Územnému plánu zóny Krasňany je JUDr. Vladimír Ďurana,
CSc., majiteľ dvoch garáží v Krasňanoch a súčasne dlhoročný bývalý
prokurátor Generálnej prokuratúry SR, avšak špecialista na trestné právo, nie
na správne právo, je zrejmé, že jeho formulácia, že prokurátor „rozhodol“
o nezákonnosti procesu obstarávania podlieha chápaniu úlohu prokurátora
v trestnom konaní, kde prokurátor rozhoduje v prípravnom konaní,
napríklad o zastavení trestného konania. Ale vskutku, pre prokurátora to
bolo o jeho rozhodnutí.
Nuž ale k veci: Pán Dulla sa zaoberá literou a duchom
právnej úpravy a bol by radšej, keby zákaz svojvôle bol v § 12 ods. 1
stavebného zákona aj výslovne vyjadrený. Nemožno s ním len súhlasiť, avšak
zákony v oblasti verejného práva sú vždy výlučne kogentné t. j.
nemožno sa od nich odchýliť, okrem prípadov, že to výslovne umožňujú. Teda
znenie úpravy je postačujúce pre taký výklad, aký produkuje prokurátor
v proteste.
Pán Dulla správne pochopil, že vymedzenie územia ako zóny
v územnom pláne mesta Bratislavy prispieva k skvalitneniu
a spodrobneniu podkladov pre územné plány zóny, pretože k tomuto
vymedzeniu sa vskutku môžu napríklad vyjadriť dotknuté subjekty v procese
prijímania územného plánu mesta Bratislavy. Pán Dulla tvrdí, že ako príklad
môže slúžiť územie mestskej časti Karlova Ves, kde nie je ani jeden územný plán
zóny pôvodne ustanovenej potreby a obstarávajú sa 3 zo 6. Treba k tomu
doplniť, že sa obstarávajú aj dva územné plány zón mimo ustanovenej potreby
a jeden ďalší bol schválený 9.7.2015 a platí, ako pán Dulla uviedol na
záver svojej polemiky. Zaujímavé je to, že 27.2.2018 bola miestnemu
zastupiteľstvu Bratislava-Karlova Ves predložená správa prednostu miestneho
úradu mestskej časti Bratislava-Karlova Ves, ktorým bol súčasný starosta
mestskej časti Bratislava-Rača pán Michal Drotován, ktorý k uzneseniam
z roku 2013 a 2014, ktorým sa schválili zadania pre územný plán zóny
Janotova – Hany Meličkovej a zóny Dlhé Diely 6 – východ, ktoré nie sú
vymedzené v územnom pláne mesta Bratislavy, uviedol, že sa plnia, že
v prvom prípade prebieha spracovávanie upraveného návrhu územného plánu
zóny a v druhom prípade sa zabezpečuje nový spracovateľ územného
plánu zóny s termínmi do konca roka 2018. Teda náš starosta už skúsenosti
v oblasti obstarávania územných plánov zóny, ktoré nie sú vymedzené v
územnom pláne mesta Bratislavy, má. Keďže prokurátor môže napadnúť uznesenia
miestneho zastupiteľstva iba do troch rokov od ich prijatia, môže náš pán
starosta pokojne spávať, pretože prokurátor môže podať iba upozornenie na
nezákonný postup, ktorý však nemôže ukončiť žalobou na súd. Avšak už 9.7.2015
prijatý územný plán zóny Majerníková – Severná časť, na ktorý pán Dulla
upozornil na záver svojej polemiky, môže prokurátor napadnúť protestom
a následne žalobou na Krajskom súde v Bratislave bez časového
obmedzenia. Napadnúť môže jeho záväznú časť vyhlásenú všeobecne záväzným
nariadením. A to nie je všetko, môže tak urobiť aj generálny
prokurátor, prezident, vláda a 30 poslancov a ako aj všeobecný súd,
ak by konal o veci, kde územný plán zóny Majerníková – Severná časť by bol
podkladom, a to návrhom na Ústavný súd Slovenskej republiky
o vyslovenie nesúladu územného plánu zóny so zákonom, prípadne
s Ústavou SR. Je len otázkou času, kedy sa tak stane. Takisto, ak dôjde
k prijatiu územných plánov, ktoré už majú pred sebou len fázu návrhu
územného plánu zóny, sú opäť napadnuteľné všetkými vyššie uvedenými subjektmi.
Pán Dulla uviedol však veľmi významnú vec, že v rámci aktov
riadenia sa aplikuje zásada nulity podzákonnej normy v časti, kde nie je
v súlade so zákonom, na základe ktorej bola vydaná. Ešte predtým však
sformuloval vetu:
”Tzv. podzákonná norma nemôže mať prednosť pred zákonom
a súlad so zákonom, na základe ktorého sa vydáva, sa považuje
za nevyhnutný predpoklad aplikovateľnosti podzákonnej normy.”
Teda táto múdrosť sa vykladá tak, že ak podzákonná norma nie je
v súlade so zákonom, nie je aplikovateľná, Zapamätajme si toto, lebo to budeme
potrebovať o pár riadkov ďalej.
A tak pán Dulla dôvodí, že požiadavka predchádzajúcej
dohody mesta Bratislavy a mestskej časti Bratislava-Rača na obstarávaní
územného plánu zóny Krasňany podľa článku 42 písm. d) je nulitná, pretože je
nad rámec požiadaviek zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR
Bratislave, ktorý v § 7a ods. 2 písm. j) vyhradzuje mestskej časti obstarávanie
územných plánov zón bez potreby takejto dohody. Prokurátor sa však na toto
ustanovenie neodvoláva v tom zmysle, že by túto dohodu vyžadoval.
Závažný a kľúčový je však postoj pána Dullu k poslednej
vete v kapitole 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy v
znení: „Pre ostatné územie mesta je možné spracovať ÚPN-Z
podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“, pretože tu zjavne
neuplatňuje princíp nulity správnych aktov, ale princíp prezumpcie platnosti
správnych aktov, a neuplatňuje pri tejto vete ani princíp jej
neaplikovateľnosti pre prekročenie zákonného splnomocnenia.
Naopak, požaduje napadnúť všeobecne záväzné nariadenie mesta
Bratislavy, ktorým bol schválený územný plán mesta Bratislavy ako aj súhlasné
stanovisko Okresného úradu Bratislava z decembra 2016, v ktorom
uviedol súlad návrhu zadania územného plánu zóny Krasňany s príslušnými
právnymi predpismi. To prvé prokurátori odmietajú napadnúť, lebo tú vetu podľa
nich treba vykladať v súlade so zákonom - presne ako to pán Dulla vyžaduje
pri štatútu hlavného mesta Bratislavy a presne ako zodpovedá jeho slávnej
vete, ktorú zopakujem:
”Tzv. podzákonná norma nemôže mať prednosť pred zákonom
a súlad so zákonom, na základe ktorého sa vydáva, sa považuje
za nevyhnutný predpoklad aplikovateľnosti podzákonnej normy.”
Táto veta sa zjavne vzťahuje nielen na neaplikovateľnosť štatútu ako
riadiaceho správneho aktu požadujúceho predchádzajúcu dohodu mesta Bratislavy s
mestskou časťou pred obstarávaním územného plánu zóny ale aj na vetu: Pre
ostatné územie mesta je možné spracovať ÚPN-Z podľa potreby
mesta a jednotlivých mestských častí.“, pretože tiež ide o podzákonnú
normu, ktorá je v rozpore so zákonom.
To druhé - stanovisko Okresného úradu Bratislava tiež prokurátor
odmieta napadnúť, lebo nejde o rozhodnutie, ktoré by sa dotýkalo práv,
právo chránených záujmov a povinností osôb a je vylúčené
z prokurátorského a súdneho prieskumu.
Pán Dulla však chce vykladať vetu tak, že použije na ňu znenie
článku 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré je možné použiť iba na osoby a nie na
orgány verejnej moci, ktorým je mestské zastupiteľstvo Bratislavy, t. j.
princíp čo nie je zákonom zakázané, je dovolené. Tu už pán Dulla prešiel na
druhú stranu boja za právny štát smerom k anarchii a chce dostať vetu
v územnom pláne mesta Bratislavy do polohy praeter legem, lebo si veľmi dobre
uvedomuje, že došlo k prekročeniu splnomocnenia zákona. Mesto môže konať
podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR iba v prípade, ak je subjektom súkromnoprávnych
vzťahov avšak aj to len ak v nich nie sú verejnoprávne prvky.
Mesto pri prijímaní územného plánu mesta Bratislavy je orgánom
verejnej moci, na ktorý sa vzťahuje článok 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého
môže orgán verejnej moci konať iba v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.
Teda žiaden praeter legem.
Pán Dulla uhol pred zákonom aj pred Ústavou SR.
Od tohto momentu je jeho argumentácia tendenčná. Stanoviská
Ministerstva dopravy a výstavby SR k prípadu obstarávania nelegálnych zón v
Novom Meste a v Petržalke sú len odborným názorom. V poriadku. Odvolávanie sa
prokurátora na stanoviská MDV SR a súdne rozhodnutia je však plne
legitímne, aj keď je pravdou, že nie sú v tejto veci záväzné. Stanoviská Ministerstva
dopravy a výstavby SR nakoniec výustili do prijatia pre mesto Bratislava,
mestskú časť Bratislava-Rača a Okresný úrad Bratislava záväzného metodického
usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR z 9.11.2018, ktoré pán Dulla ako
odborník na stavebný zákon nestihol spoznať. Čiže z odborného názoru to bol len
krôčik k záväznému riadiacemu správnemu aktu na úrovni ústrednej štátnej
správy. Teda tvrdenie pána Dullu, že metodické usmernenia neslúžia na
vyjadrenie právnych názorov, bolo predčasné a plné neznalosti §-u 17 ods. 3
druhá veta stavebného zákona, aj keď mi je zrejmé, že on nimi myslel iba
odpovede Ministerstva dopravy a výstavby SR z rokov 2014 a 2017 na otázky
mestských častí Nové Mesto a Petržalka, pretože ich tak nazval prokurátor.
Komentár pána Dullu k súdnemu uzneseniu rušiacemu petržalské
uznesenie pozostáva len z toho, že to petržalské uznesenie vlastne ani nebolo
treba, lebo miestne zastupiteľstvo nie je oprávnené dávať súhlas na začatie
obstarávania. Problém je ten, že miestne zastupiteľstvo v Petržalke výslovne
žiadalo prednostu, aby začal obstarávanie územného plánu dvoch nelegálnych zón.
To pán Dulla úplne vynechal, že preto bolo zrušené, žiadosť nahradil pojmom
súhlas.
Argument, že “treba” je iné ako “pripúšťa sa”, je o tom, že mesto
Bratislava v štatúte nesmie podľa pána Dullu podmieniť obstarávanie územného
plánu zóny dohodou mesta s mestskou časťou, ale pri vymedzení častí územia, pre
ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, mesto sa podľa pána
Dullu môže v územnom pláne mesta odchýliť od tohto zákonného splnomocnenia a
umožniť sebe a mestu vymedziť si zóny, kde sa im zachce, pretože tu už sa
podzákonná norma pri rozpore so zákonom akosi aplikuje, pretože tu odrazu
neplatí článok 2 ods. 2 Ústavy SR ale článok 2 ods. 3 Ústavy SR. Teda vo vzťahu
územného plánu mesta Bratislava k zákonu neplatí zákaz contra legem ako pri
vzťahu štatútu so zákonom, ale dovolenie praeter legem.
Podľa pána Dullu sa mýlia prokurátori, sudcovia aj ministerskí
úradníci, len mesto Bratislava akosi správne v duchu, čo nie je zakázané, je
dovolené (článok 2 ods. 3 Ústavy SR), využilo priestor popri zákone a
pripustilo sebe a mestským častiam popri zákone konať zákonom nepredvídaným
spôsobom.
Prokurátor síce argumentuje aj listom Hlavného mesta SR
Bratislava č. MAGS OOUPD 55909/2016-369100 zo dňa 7.11.2016 doručenom mestskej
časti Bratislava-Petržalka dňa 16.1.2017, avšak pri podrobnom čítaní, zistíme, že
tu nedošlo k inému názoru magistrátu oproti územnému plánu mesta a obavy pána
Dullu z toho, že by magistrát zradil mestské zastupiteľstvo a porušil deľbu
pôsobnosti, určite nenastali.
Dôkaz:
Vzorka listu
Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OOUPD 55909/2016-369100 zo dňa 7.11.2016
doručenom mestskej časti Bratislava-Petržalka dňa 16.1.2017 znie: „V
záväznej časti Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007,
v znení zmien a doplnkov v kapitole 2.2.5 Určenie častí území, pre ktoré
je potrebné obstarať a schváliť ÚPN Z v MČ Petržalka v rámci určených častí
územia na spracovanie ÚPN Z predmetné lokality nie sú uvedené. V predmetnej
kapitole sa ďalej uvádza, že pre ostatné územie mesta je možné spracovať územné
plány zón podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí. Upozorňujeme na §
17 stavebného zákona, kde sa uvádza, že orgány územného plánovania sú povinné
obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a
starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava má za to, že je na rozhodnutí
Mestskej časti Bratislava-Petržalka, či pristúpi k obstarávaniu predmetných
územných plánov zón.“,
Nakoniec pán Dulla predsa
len navrhuje konať v súlade so zákonom a prijať zmeny a doplnky k územnému
plánu mesta Bratislavy a doplniť lokality, pre ktoré obstarať územný plán zóny.
Tvrdenie pána Dullu, že ukončené fázy obstarávania sa neanulujú
vyhovením protestom alebo verdiktom súdu, nie je celkom pravdivé, pretože nimi
by došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým sa schválilo zadanie a tým sa
obstarávanie vráti do bodu pred jeho schválením, pričom si treba uvedomiť, že
prokurátor má právomoc napadnúť žalobou iba uznesenia miestneho zastupiteľstva
a jeho všeobecne záväzné nariadenia, súd nemá právomoc vynútiť od mestskej
časti ukončenie obstarávania.
Pre vlastníkov garáží je existencia územného plánu zóny Krasňany
životunebezpečná, pretože popri deklarovanej existencii parkovacích nárokov už
v Prieskumoch a rozboroch z roku 2015 sú ich radové garáže označené za
zastaralý spôsob parkovania a tak trvalo ohrozené. Pán Dulla aj uvádza, že
“možno niekoľko vlastníkov pozemkov, garáží či iných stavbičiek pár rokov
zachová vlastníctvo”, z čoho je zrejmé, že vie, že sa chystá zaplavovanie mesta
Bratislavy hromadnými garážami a likvidácia radových garáží a že to bude mesto
Bratislava, ktoré príde s týmto nápadom.
Pán Dulla uvádza, že regulatívy územného plánu mesta Bratislavy
sú hrozbou pre Raču. Nepochybne, a preto by mohol iniciatívne napadnúť zmeny a
doplnky č. 2, ktoré okrem subdelegácie zákonom delegovanej právomoci na mesto
vymedziť zóny v územnom pláne mesta mimo územného plánu mesta a navyše aj na
mestskú časť priniesli aj odstránenie neprípustnosti novostavieb v
stabilizovanom území, čo sú celé Krasňany. Keďže nezákonnosť jednej vety
spôsobuje neplatnosť celého všeobecne záväzného nariadenia, ktorým boli tieto
zmeny a doplnky č. 2 zavedené, je to najjednoduchšia cesta k obnoveniu
zákazu novostavieb v stabilizovanom území. Keďže Krajská prokuratúra v
Bratislave túto subdelegáciu v územnom pláne mesta Bratislavy síce vidí, ale
tvrdí, že výklad predmetnej vety musí byť v súlade so zákonom, zostáva na jej
napadnutie podať podnet generálnej prokuratúre SR alebo prezidentovi SR, prípadne
počkať na súdy v petržalskom prípade, kde konanie pokračuje na Najvyššom súde
SR.
Jeho návrh na vypustenie kontroverzných ustanovení je zaujímavý,
ale toto vypustenie nemôže nastať, pretože sú tu pokyny zadania na riešenie
parkovacích nárokov a zastaralého spôsobu parkovania v radových garážach, čo
zase vyplýva z Prieskumov a rozborov. A to ešte navrhuje preskúmať súlad návrhu
územného plánu práve so zadaním, čo je vskutku zákonná požiadavka. Pán Dulla
zrejme nevie, čo zadanie územného plánu zóny Krasňany obsahuje.
Ak Rača vyhovie protestom prokurátora, urobí podľa môjho názoru
veľmi dobre, pretože sa vyhne súdnym konaniam, ktorých dôsledkom môže byť
zrušenie územného plánu mesta Bratislavy pre rozpor s §-om 12 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona. Nádej pána Dullu na zmenu záväznej časti územného plánu
mesta Bratislava je legitímna, na zmenu názorov niektorých štátnych orgánov
naivná a na zmenu zákonov celkom reálna. Vďaka Bohu nový stavebný zákon, ktorý
už neobsahoval súčasné podmienky pre obstaranie územného plánu zóny, Národná
rada Slovenskej republiky vrátila vláde Slovenskej republiky v roku 2015.
Je treba si uvedomiť, že územné plány zón sú nástrojom na skrytý
rozvoj developerstva, čo dokázal aj návrh územného plánu zóny Krasňany s
návrhom verejnoprospešných stavieb hromadných garáží, ktoré nestabilizovali
územie, ale ho zásadne mali meniť nehovoriac o asanácii radových garáží na ich
mieste. V skutočnosti išlo o rafinované vyvlastnenie veľmi cenných kompaktných
území pre účely budúcej výstavby a ciest.
S úctou
JUDr. Marek
Mihálik, PhD
právny poradca
majiteľov garáží v Krasňanoch
Vážení páni poslanci, starosta a primátor,
pre vyváženosť názorov,
ktorými ste "kŕmení" v posledných dňoch, som si dovolil Vám predložiť
podrobnejšie reakcie na stanovisko pána starostu a pána primátora.
Krátka analýza
dôvodovej správy starostu Drotována a odpovede primátora Valla
1. Obstarávanie územného
plánu zóny mestskou časťou je možné až po dohode medzi mestom a mestskou
časťou
Starosta Drotován tvrdí,
že stanovisko magistrátu hl. mesta SR č. j. MAGS OKUS 54162/15-348393
z 3.11.2015 k návrhu zadania pre územný plán zóny Krasňany je súhlasom, ktorý vyžaduje Štatút
hlavného mesta SR Bratislavy v článku 42 písm. d) na to, aby mestská časť
obstarala a schválila po dohode s Bratislavou
územnoplánovaciu dokumentáciu zón. Toto stanovisko bolo získané ako súčasť
prerokovávania návrhu zadania územného plánu zóny Krasňany 1 rok a vyše 7
mesiacov po začatí obstarávania územného plánu zóny Krasňany. Pritom Hlavné
mesto Bratislava vydalo už v rámci prípravných prác stanovisko č. j.
MAGS OKUS45876/14-106863 z 28.4.2014, kde uplatnilo požiadavky na
spracovanie územného plánu zóny Krasňany. Ani v jednom stanovisku nebol
vyslovený výslovný súhlas s obstarávaním územného plánu zóny Krasňany. Na
dohodu môžeme usudzovať iba z toho dôvodu, že mesto nenamietlo, že si
neželá pokračovať v obstarávaní územného plánu zóny a súčasne
vznášalo vecné pripomienky k prípravným prácam a návrhu zadania
územného plánu zóny Krasňany. Ide teda o konkludentne uzavretú dohodu
medzi mestom a mestskou časťou Bratislava- Rača. Pritom treba povedať, že
obe stanoviská boli predložené mestskej časti až po začatí obstarávania.
Primátor Vallo
opakuje to isté, čo starosta Drotován, ale uvádza to tak, že dohoda medzi mestom
a mestskou časťou Bratislava-Rača bola potvrdená vyššie uvedeným stanoviskom
mesta z 3.11.2015 a stanoviskom mesta MAGS OOUPD 46330/2018-37603
z 2.8.2018, ktoré bolo uplatnené pri prerokovávaní návrhu územného plánu
zóny Krasňany. Ale ani v tom v poradí treťom stanovisku nebol žiaden
výslovný súhlas mesta s obstarávaním územného plánu zóny Krasňany. Preto
opäť doteraz mesto dalo iba konkludentný súhlas, aj to len dodatočne, teda
v rozpore s článkom 42 písm. d) štatútu hl. mesta SR Bratislavy.
Starosta
Drotován tvrdí, že v prípade obstarávania petržalských zón nedošlo
k spoločnému súhlasu mesta a mestskej časti Bratislava-Petržalka
a že stanovisko mesta bolo záporné, a teda že sú iné skutkové
okolnosti. Vzorka listu Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OOUPD
55909/2016-369100 zo dňa 7.11.2016 doručenom mestskej časti Bratislava-Petržalka
dňa 16.1.2017 znie: „V záväznej časti Územného plánu hlavného mesta SR
Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov v kapitole 2.2.5 Určenie
častí území, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť ÚPN Z v MČ Petržalka v
rámci určených častí územia na spracovanie ÚPN Z predmetné lokality nie sú
uvedené. V predmetnej kapitole sa ďalej uvádza, že pre ostatné územie mesta je
možné spracovať územné plány zón podľa potreby mesta a jednotlivých mestských
častí. Upozorňujeme na § 17 stavebného zákona, kde sa uvádza, že orgány
územného plánovania sú povinné obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade
s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom
a hospodárnom rozsahu. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava má za
to, že je na rozhodnutí Mestskej časti Bratislava-Petržalka, či pristúpi k
obstarávaniu predmetných územných plánov zón.“.
Toto stanovisko
dostala mestská časť Bratislava-Petržalka ešte pred začatím obstarávania
územného plánu zóny Sad Janka Kráľa, ktoré bolo oznámené 5.9.2017. Na základe
tohto stanoviska v materiáli predloženom miestnej rade
Bratislava-Petržalka z 11.4.2017 konštatoval starosta, že „Vzhľadom k
uvedenému konštatovaniu hlavného mesta pristupuje mestská časť
Bratislava-Petržalka k vyhláseniu obstarania územného plánu zóny vymedzeného
ulicami Einsteinova, Krasovského, Tyršovo nábrežie, Jantárová cesta (Starý
most) - príloha č. 1.“
Došlo teda
nepochybne k uzavretiu konkludentnej dohody medzi mestom a mestskou
časťou Bratislava-Petržalka o obstarávaní územného plánu zóny Sad Janka
Kráľa, a to ešte pred jeho obstarávaním. Mesto totiž výslovne prejavilo
vôľu, ktorou ponechalo mestskej časti konečné rozhodnutie, či obstarávanie
začne alebo nezačne. Čiže nebolo tu žiadne záporné stanovisko, ako tvrdí starosta
Drotován.
A na
rozdiel od obstarávania územného plánu zóny Krasňany, v Petržalke došlo
k uzavretiu dohody, aj keď konkludentne, ešte pred začatím obstarávania.
Teda skutkové
okolnosti nie sú významne odlišné, navyše dohoda mesta a mestskej časti je
podmienka obstarávania vyplývajúca z interného riadiaceho aktu, ktorým je
štatút hl. mesta SR, a nenahrádza nedostatok dodržania § 12 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona.
Primátor Vallo
tvrdí, že prokurátor v predmetnej veci a Krajský súd v Bratislave
v petržalskej veci nedostatočne zistili skutkový stav a právne
predpisy. Má na mysli zákon č. 377/1990 Zb. a štatút hl. mesta SR
a konkrétne právomoc mestskej časti obstarávať a schvaľovať územné
plány zón podľa § 7a ods. 2 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb., ako aj právomoc
miestneho zastupiteľstva podľa § 15 ods. 2 písm. m) zákona č. 377/1990 Zb.
uznášať sa v rozsahu vymedzenom štatútom na veciach podľa § 7a ods. 2 a §
7b ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb., čím myslí schvaľovanie územného plánu
zóny, ako aj uznášanie sa na veciach upravených štatútom, ako je podrobné
rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy medzi Bratislavu a jej mestské
časti. Štatút vzniesol okrem požiadavky §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného
zákona aj požiadavku, aby sa obstarávanie územného plánu zóny uskutočnilo po
dohode mesta a mestskej časti. Znamená to teda, že v prípade
územného plánu zóny Krasňany táto požiadavka splnená nebola, pretože mesto do
19.3.2014 nijako ani konkludentne neprejavilo súhlas s obstarávaním
územného plánu zóny Krasňany. V petržalskom prípade takýto konkludentný
súhlas udelený bol ešte pred začatím obstarávania územných plánov zóny Sad
Janka Kráľa a zóny Einsteinova (u tejto zóny nevieme, či bolo oznámenie
o začatí jej obstarávania).
2. Otázka
účinkov petržalského súdneho rozhodnutia
Súdne
rozhodnutie v petržalskom prípade je už právoplatné a vykonateľné.
Zvrátiť ho môže len Najvyšší súd SR a potom Ústavný súd SR. Argument
starostu Drotována, že prípad nie je definitívne uzavretý, je síce pravdivý, ale
všetky orgány verejnej moci musia rešpektovať zrušovací výrok Krajského súdu
v Bratislave, ktorý je pre nich záväzný.
3. Otázka
účinkov metodického usmernenia MDV SR sp. zn. 02001/2018/SV/83879 z
09.11.2018 iba do budúcnosti
Keďže
v prípade petržalského súdneho rozhodnutia ide o precedentné súdne
rozhodnutie, stalo sa podkladom pre vydanie metodického usmernenia MDV SR sp. zn.
02001/2018/SV/83879 z 09.11.2018, ktoré jasne záväzným spôsobom zakazuje
všetkým obciam, mestám a mestským častiam obstarávať územné plány zón inak, ako podľa §-u 12 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona t. j. iba pre
časti územia konkretizované ako lokality v územnom pláne obce, pre ktoré
je potrebné obstarať a schváliť územný plán obce. To, že metodické
usmernenie účinkuje iba do budúcnosti, neznamená, že uznesenia miestneho
zastupiteľstva Bratislava- Rača sa s ním od 9.11.2018 nedostali do
rozporu. Účinok do budúcnosti neznamená, že metodické usmernenie nie je
použiteľné na skôr prijaté interné riadiace akty miestnej časti týkajúce sa
obstarávania územného plánu zóny Krasňany od okamihu jeho účinnosti t. j.
od 9.11.2018. Od tohto momentu do budúcnosti sa stávajú nezákonné a je
povinnosťou poslancov ich zrušiť, pretože ich nezrušenia budú vyvolávať internú
zodpovednosť starostu a jemu podriadených zamestnancov MÚ BA Rača
plniť tieto uznesenia, hoci sú v rozpore so záväzným metodickým
usmernením. Metodické usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby SR
z 9.11.2018 zaväzuje všetkých zamestnancov a poslancov všetkých obcí,
miest, ako aj zamestnancov všetkých okresných úradov v sídle kraja. Ide
o formu riadenia externých subjektov prostredníctvom vonkajšej riadiacej
činnosti organizačne nepodriadených subjektov. Argument starostu Drotována
o tom, že v čase vydania uznesení miestneho zastupiteľstva sa
metodickým usmernením nemohlo miestne zastupiteľstvo riadiť, neznamená, že sa
ním od 9.11.2018 nemusí riadiť v rámci obstarávania územných plánov zón.
Riadiaci správny akt ústredného orgánu štátnej správy záväzný pre mestskú časť
Bratislava-Rača od 9.11.2018 vyvoláva také účinky, že uznesenie miestneho
zastupiteľstva vydané pred ním, je potrebné zosúladiť s týmto metodickým
usmernením. Keďže jedinou možnosťou zosúladenia je zrušenie metodickému
usmerneniu odporujúceho uznesenia miestneho zastupiteľstva, ponechanie uznesení
v platnosti znamená pokračovanie v nezákonnom právnom stave od
9.11.2018.
Starosta
Drotován napáda aj to, že metodické usmernenie MDV SR z 9.11.2018 nerieši
dvojstupňovú sústavu územnej samosprávy a dvojitú sústavu
územnoplánovacích orgánov. Nie je zrejmé, prečo by to malo nejako spochybňovať
použiteľnosť metodického usmernenia MDV SR z 9.11.2018 na obstarávanie
územného plánu zóny mestskou časťou výlučne na základe vymedzených častí územia
mesta Bratislavy, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán
zóny, v územnom pláne mesta Bratislavy. Mesto Bratislava a mestská
časť majú rozdelenú kompetenciu obce a v oboch prípadoch hľadíme na
ne ako na obec.
4.
Legitímnosť obstarávania územných plánov zóny na základe poslednej vety
kapitoly 2.2.5 územného plánu mesta Bratislavy
Starosta Drotován tvrdí,
že posledná veta kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy
legitimizuje obstarávanie na jej základe. Prokurátorka Eva Vallová z OP BA
V v proteste v petržalskom prípade jasne uvádzala, že výklad tejto
vety musí byť v súlade so zákonom t. j. nemôže poskytovať odchýlku od
zákonného znenia, rovnako uvádzajú prokurátori Kamenár z KP BA, ktorý
v uvedenej veci odložil podnet na preskúmanie zákonnosti onej vety,
a prokurátor Pagáč z OP BA III., ktorý podal protesty proti
račianskym uzneseniam, ktorí tvrdia, že túto vetu nemožno vykladať
v rozpore so zákonom. Súd v petržalskom prípade sa ňou ani
nezaoberal.
Legitímnosť tu
tiež nie je daná, pretože ide o porušenie princípu zákazu subdelegácie
zákonom delegovanej právomoci, tým, že veta ďalej prenáša z obce (mesta
Bratislavy) zákonom delegovanú právomoc vymedziť územným plánom obce konkrétne
časti územia, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny,
na faktické rozhodnutie obce (mestskej časti v Bratislave)
obstarávať územný plán zóny pre časť územia, ktoré nie je vymedzené
v územnom pláne obce (mesta). Obec samotná (mesto Bratislava) subdeleguje
na obec samotnú (mestské časti) právomoc delegovanú zákonom tak, že vybočí
z medzí zákonného splnomocnenia a umožní vymedziť obci (mestu aj
mestskej časti) časti územia, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť
územný plán zóny, mimo územného plánu obce (mesta Bratislavy). Zákon presne
delegoval kompetenciu na obec a v prípade mesta Bratislavy na mesto
samotné, aby schvaľovalo územný plán obce (mesta), a preto iba mesto
Bratislava môže tieto časti územia vymedziť a iba v územnom pláne
mesta Bratislavy.
Posledná veta
bodu 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislava je teda tiež
v rozpore s metodickým usmernením MDV SR z 9.11.2018, ktoré je
pre mestskú časť Bratislava-Rača záväzné.
Keďže
Ministerstvo dopravy a výstavby SR je zákonom splnomocnené na vydanie
riadiaceho správneho aktu záväzného pre mestskú časť Bratislava-Rača, ktorý
neumožňuje mestskej časti Bratislava-Rača využiť poslednú vetu bodu 2.2.5
záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy, je mestská časť Bratislava-Rača
povinná rešpektovať záväzný výklad Ministerstva dopravy a výstavby SR
a nevyužiť možnosť danú poslednou vetou bodu 2.2.5 záväznej časti územného
plánu mesta Bratislavy.
Primátor Vallo
tvrdí, že posledná veta bodu 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta
Bratislavy stanovuje regulatív, ktorý vymedzuje časť obce z vecného
hľadiska potrebami mesta a jeho mestských častí v súlade so
stavebným zákonom v spojení s ustanoveniami zákona č. 377/1990 Zb.
o hlavnom meste SR Bratislave a jeho štatútom. Úplne ignoruje
skutočnosť, že toto ustanovenie vybočuje z medzí splnomocnenia §- 12 ods.
1 písm. a) stavebného zákona na vymedzenie častí územia, pre ktoré je
potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, v územnom pláne
obce (mesta Bratislavy) a odporuje metodickému usmerneniu MDV SR z 9.11.2018.
Odpoveď
primátora Valla je poznačená neznalosťou existencie metodického usmernenia MDV
SR z 9.11.2018. Preto mu argumentačne postačuje existencia poslednej vety
kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy, ako aj údajná
existencia dohody medzi mestom Bratislava a mestskej časti
Bratislava-Rača, ku ktorej však zjavne došlo až po oznámení o začatí
obstarávania územného plánu zóny Krasňany, t. j. v rozpore
s článkom 42 písm. d) štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý
vyžaduje, aby obstarávanie nastalo „po dohode“. Teda nielenže je porušený
zákon, metodické usmernenie ale ešte aj štatút. Skrátka hotové Waterloo pre
nového primátora. Drží sa vlastne len poslednej vety kapitoly 2.2.5 záväznej
časti územného plánu mesta Bratislavy, ktorú však prokurátori prikazujú
vykladať tak, aby neodporovala §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona
a Krajský súd v Bratislave na ňu zvysoka kašle. Áno Najvyšší súd SR
bude riešiť v petržalskom prípade túto vetu, ale ako to môže dopadnúť ? Ak
zistí, že vetu treba brať vážne a súčasne, že odporuje zákonu, musí
prerušiť konanie a podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na
vyslovenie nesúladu celého všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola
vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Bratislava, so zákonom (samozrejme
aj s Ústavou SR, pretože došlo k nezákonnej subdelegácii právomoci
obce vymedziť zóny v územnom pláne obce na rozhodnutie obce podľa jej
potreby, t. j. spôsobom, ktorý zákon nepredvída – porušenie článku 2 ods.
2 Ústavy SR – princíp viazanosti orgánov verejnej moci právom). Nielen samotnej
vety, pretože nezákonnosť jednej vety spôsobuje neplatnosť celého územného
plánu mesta – to hovorí článok 25 ods. 6 stavebného zákona.
Už chápete, prečo prokurátori trvajú na výklade poslednej vety kapitoly 2.2.5 záväznej
časti územného plánu mesta Bratislavy so zákonom a súd sa o ňom
nezmieňuje ? Pretože ak by tvrdili to, čo starosta Drotován (legitimita)
a primátor Vallo (regulatív daný potrebami mesta a mestskej časti),
museli by ho prokurátori napadnúť protestom a následne žalobou na Krajskom
súde v Bratislave a v petržalskom prípade súd by ho musel
napadnúť na Ústavnom súde SR s istým výsledkom straty účinnosti celého
územného plánu mesta Bratislavy. Čomu by sa to rovnalo ? Bratislava by sa
zmenila na právnu Hirošimu.
Čim viac sa
budú orgány územnej samosprávy dovolávať protiústavnej subdelegácie založenej
poslednou vetou kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy,
tým viac hrozí toto riziko.
Majitelia
garáži však rešpektujú kroky prokurátorov a súdu, ktorí vetu buď vykladajú
v súlade so zákonom alebo ju ignorujú, pretože je vo verejnom záujme
zabrániť zmene Bratislavy na právnu Hirošimu.
Existuje ešte
aj taká možnosť, že by došlo iba k napadnutiu zmien a doplnkov č. 2
k územnému plánu mesta Bratislavy v celom rozsahu, ktoré zaviedli
spomínanú vetu do kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta
Bratislavy. Tým by sa sledovalo obnovenie neprípustnosti novostavieb
v stabilizovanom území Krasňan, ktorá bola odstránená práve zmenami
a doplnkami č. 2. Tým by sa dosiahlo to, o čo sa snaží miestne
zastupiteľstvo Bratislava-Rača prostredníctvom územného plánu zóny Krasňany
nielen v Krasňanoch ale na celom území Bratislavy, avšak bez rizika
verejnoprospešných stavieb hromadných garáží, ako to bolo realizované
v návrhu územného plánu zóny Krasňany.
Majitelia
garáží takýto návrh podali na Krajskú prokuratúru v Bratislave, avšak
príslušný prokurátor zaujal názor, že posledná veta v kapitole 2.2.5
záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy nie je vyložiteľná tak, že by
odporovala §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Majitelia garáži
rešpektujú uvedený výklad Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý
rešpektuje aj prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorý podal
protesty proti uzneseniam miestneho zastupiteľstva Bratislava-Rača. Aj
prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V v protestoch proti
petržalským uzneseniam má podobný názor o potrebe vykladať poslednú
vetu v kapitole 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy
v súlade so zákonom. Ministerstvo dopravy a výstavby SR
v metodickom usmernení z 9.11.2018 tiež uvádza, že akýkoľvek iný
prístup k aplikácii §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ako je
vymedzenie zón konkretizáciou lokalít, pre ktoré je potrebné obstarať
a schváliť územný plán zóny, v územnom pláne obce, nie je
v súlade so zákonom. Je teda zrejmé, že posledná veta bodu 2.2.5 záväznej
časti územného plánu mesta Bratislavy odporuje zákonu, ale jej nezákonnosť
spôsobuje neplatnosť celého územného plánu mesta Bratislavy alebo aspoň
neplatnosť Zmien a doplnkov č. 2 k územnému plánu mesta Bratislavy.
Keďže je lepšie, aby túto otázku potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky
podľa článku 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR na základe návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v petržalskom prípade, ako Krajský súd v Bratislave na
základe žaloby Krajskej prokuratúry v Bratislave, pretože
v prípade návrhu Najvyššieho súdu SR Ústavný súd SR rozhodne konečným
a nemeniteľným spôsobom, majitelia garáží vyčkajú na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v petržalskom prípade, či nepreruší konanie
o kasačnej sťažnosti a nepodá návrh na Ústavný súd SR na vyslovenie
nesúladu územného plánu mesta (jeho záväznej časti vyhlásenej všeobecne
záväzným nariadením). Ak tak Najvyšší súd SR neurobí a potvrdí petržalské
súdne zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave, môže mestská časť
ešte podať sťažnosť orgánu územnej samosprávy proti neústavnému alebo
nezákonnému rozhodnutiu vo veci územnej samosprávy. Je však otázkou, či obstarávanie
územného plánu zóny je vecou územnej samosprávy, pretože Ústavný súd SR za vec
územnej samosprávy považuje len otázku hospodárenia s vlastným majetkom
a so svojimi finančnými prostriedkami a veci zverené samospráve
zákonom považuje za oddelené od vecí územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy SR). Tu
však bude otázka, v čom zrušenie uznesení vo veci územného plánu zóny
Krasňany by bolo v rozpore so zákonom alebo nebodaj s Ústavou SR.
Keďže v konaní o sťažnosti Ústavný súd SR nemôže predložiť inému
senátu návrh na vyslovenie nesúladu územného plánu mesta Bratislavy so zákonom,
môže sa stať, že bude vychádzať z prezumpcie správnosti územného plánu
mesta Bratislavy a zruší rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorému prikáže,
aby prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie
nesúladu územného plánu mesta Bratislavy so zákonom. Takže tak či tak to nejako
dopadne v prospech zákona, pretože podzákonné predpisy nesmú prekračovať
zákonné splnomocnenia.
Totiž ak dôjde
správnym aktom k prekročeniu zákonného splnomocnenia, také správne akty sa
v teórii správneho práva považujú za nulitné t. j. také, ktoré
netreba výslovne zrušiť, aby sa mohlo prihliadať na ich neplatnosť. Podľa
názoru majiteľov garáží je celé obstarávanie územného plánu zóny Krasňany od počiatku
nulitné, pretože mestská časť Bratislava-Rača týmto obstarávaním prekročila
zákonné splnomocnenie §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.
S úctou
JUDr. Marek
Mihálik, PhD
právny poradca
majiteľov garáží v Krasňanoch
0 komentárov:
Zverejnenie komentára