V kanonickej vizitácii (dokument z oficiálnej návštevy cirkevného hodnostára za
účelom kontroly náboženského a sociálneho života) farnosti Rača z roku 1756
sa spomína kantor a učiteľ Juraj Kaczinger. To nepriamo hovorí aj o existencii
katolíckej školy v Rači v tomto roku. Funkcia kantora zahŕňala spievanie a hranie
na organ v kostole počas bohoslužieb. Táto funkcia sa spájala aj s učením
v škole, preto bol kantor zároveň aj učiteľom.
V
ďalšej kanonickej vizitácii z roku 1784 sa už spomínajú dvaja učitelia v
Rači – slovenský učiteľ Ján Felix a nemecký kantor Jozef Sartos. Škola,
v ktorej títo učitelia pôsobili, bola postavená z kameňa a pokrytá
slamenou strechou. Stála neďaleko farskej brány. V roku 1810 zachvátil
budovu školy ničivý požiar. Padajúci kamenný múr zavalil obyvateľa fary (nie je
zaznamenané, či to bol farár). Zhodou okolností zomrel v tomto roku
(29.I.1810) vo veku 49 rokov na mŕtvicu aj račiansky katolícky farár Ján
Kováčik (*1761 – †29.I.1810). Do Rače prišiel v júni 1797,
predtým bol kaplánom v Starej Turej (1789), Piešťanoch (od 1790) a v Budmericiach
(od 1794) a následne jeden rok (1796-97) farárom v Almáši (Jablonové – obec na
Záhorí). Po tomto požiari bola pod vinohradmi neďaleko fary postavená narýchlo
nová budova školy, ale keďže sa ukázala ako nevyhovujúca (mimoriadne vlhká),
bola čoskoro zbúraná.
V
roku 1826
bola postavená nová budova školy pri kríži pred kostolom v rade domov, v susedstve
fary. V tejto budove bola jedna trieda a byt pre kantora.
Prvým
známym učiteľom na novej škole pri kostole bol Juraj Filip Graczer
(*30.IV.1799 Siladice), syn mäsiara a krčmára Juraja Graczera a Kataríny rod.
Švecovej. Presný rok príchodu do Rače nie je zatiaľ známy, ale v roku 1835 tu
bol už kantorom (ludirector). Dňa 7. januára 1836 sa 36-ročný Juraj Graczer
oženil v Rači s 19-ročnou Teréziou Hofmannovou z Laiczersdorfu
(=Leitzersdorf neďaleko Viedne), dcérou mýtnika Jozefa Hofmanna. V Rači pôsobil
ako kantor a správca školy až do roku 1851. Narodilo sa mu tu 6 detí: Vilma
(*23.VI.1838), Anna (*4.XI.1841), Jozef (*30.XI.1842), Alžbeta
(*15.XI.1843), Karolína (*20.IV.1845) a Ferdinand (*20.VII.1848).
V roku 1851 odišiel z Rače a stal sa správcom školy v neďalekej Záhorskej
Bystrici. Tam sa mu narodili ďalšie dve deti: Ľudovít (*25.XI.1854) a Ludovika-Terézia
(*25.VI.1856).
V roku 1851 došlo k zámene učiteľov. Do Rače prišiel nový organista a správca
školy Ján Mirovský (*12.X.1823 Pezinok – †27.II.1885 Rača). Narodil sa v Pezinku
Antonovi Mirovskému a Rozálii rod. Lammellovej. Študoval na Katolíckom gymnáziu
sv. Benedikta v Bratislave (1840-1843). V Stupave sa 8. februára 1848 oženil
s Antóniou Angleovou (*13.VI.1829 Stupava), dcérou stupavského organistu a učiteľa
Michala Angleho a Anny rod. Weckerovej. V roku 1848 pôsobil ako správca
školy v Záhorskej Bystrici, kde sa mu aj narodila dcéra Karolína (*21.VIII.1849).
V roku 1851 sa stal organistom a učiteľom v Rači na Katolíckej ľudovej škole. Bol
všeobecne známy ako dobrý hudobník, v Rači založil aj hudobný krúžok. Ubytovaný
bol v kantorskom byte v budove školy (č. d. 28) pri kostole. Tu sa manželom
Mirovským narodili ďalšie 4 deti: Jozefína (*22.I.1851), Mária (*30.I.1852 – †20.V.1852),
Anton (*29.V.1853) a Anna (*25.VII.1854). Po zriadení novej
školskej budovy v roku 1855 sa preťahoval do tamojšieho kantorského bytu (č. d.
46). Tu sa jeho rodina rozrástla o ďalších 6 detí: Karol (*15.I.1857), Agnesa
(*7.I.1859), Henrich (*12.VII.1861), Ernestína (*10.XII.1865), Michal
(*30.IX.1867) a Ernest (*17.IV.1871). V roku 1877 sa najstaršia dcéra
Jána Mirovského, Karolína, vydala v Rači za vdovca Františka Šafránka (*6.I.1823
Nové Mesto n. V.). Kantor Ján Mirovský pôsobil v Rači takmer 35 rokov až do
svojej smrti. Zomrel 27. februára 1885 vo veku 62 rokov. Na miestnom
cintoríne ho 29.II.1885 pochoval Ján Rozbory, farár z Báhoňa.
Keď
bola v roku 1850 zákonom zavedená povinná školská dochádzka pre deti od 6. do
12. rokov, bola škola pri fare preplnená. Zvažovalo sa predĺženie budovy, čo by
ale znamenalo, že sa zúži priestor pri vchode do kostola. Druhou možnosťou bolo
zabezpečiť pre školu novú budovu.
Rozšírenie
školskej budovy na starom mieste pripravil stavebný majster Feigler,
ktorý odhadol rozpočet na 4000 zlatých. Návrh a rozpočet boli predložené
duchovenstvu s požiadavkou, aby aj materiál a mzdy remeselníkov boli na ťarchu
duchovenstva, no duchovenstvo tejto žiadosti nevyhovelo a prevzalo na seba iba
svoje bremeno. Za tým účelom bol vyzvaný školský dozorca, aby určil ťarchu obce
a panstva. Situácia sa tak skomplikovala, že stavebný majster Feigler návrh
stiahol. Následne predložil župný stavebný majster návrh a rozpočet v sume 8
000 zlatých, čo bolo okamžite zamietnuté.
Nakoniec
bolo rozhodnuté, že za účelom zriadenia novej školskej budovy bude odkúpený dom
číslo 46 (v súčasnosti známy ako kúria grófa Zichyho). Majiteľom a obyvateľom
tohto domu bol Teodor Konštantín Köhler, evanjelik, povolaním zememerač,
ktorý v kúrii býval spolu so svojou manželkou Teréziou rod. Bayerovou (katolíčka)
a s deťmi. Cena domu bola stanovená na 6200 zlatých, ku čomu kráľovský a
krajinský štátny inžinier pridal 180 zlatých, takže kúpa vyšla na 6380 zlatých.
Podľa zmluvy medzi Köhlerom a obcou bola obec povinná zaplatiť 3000 zlatých pri
kúpe domu a zvyšných 3200 zlatých v trojročných splátkach. Dňa 22. mája 1855 bola
Köhlerovi do vlastných rúk zaplatená suma 3000 zlatých a bola mu uznaná pohľadávka
3 200 zlatých. Na zaplatenie sumy (3000 zlatých) dala obec 700 zlatých a
zvyšných 2300 zlatých požičal obci farár Adam Hájek (*23.XII.1789-†6.V.1867
Bratislava; v Rači pôsobil od 10.V.1814 do 26.III.1857). Požičané
peniaze splácala farnosť farárovi tak, že každý gazdovský roľník bol povinný na
tento účel darovať 2 okovy vína ročne, polovičný gazda 1 okov a želiari po ¼
okove vína. Takýmto spôsobom sa zhromaždilo 250-260 okovov vína, ktoré sa
predali po 4 zlaté za okov, čo v prvom roku prinieslo 1000 zlatých. Teodor
Köhler sa po predaji domu odsťahoval do Bratislavy.
V
novej škole boli dve triedy a byt kantora. Ako prvý tu býval kantor a učiteľ Ján
Mirovský. Postupom času sa počet školopovinných detí natoľko zvýšil, že
obec bola nútená zabezpečiť tretiu triedu a ďalšieho učiteľa. Tretia trieda
bola nakoniec zriadená v priestoroch dovtedajšieho bytu kantora, preto bolo
potrebné pre neho zabezpečiť nový byt.
Keď
bola kúpená nová budova školy (č. d. 46) tak stará budova školy pri fare bola
predaná v dražbe. Úvodná dražobná cena bola 862 zlatých 20 grajciarov. Dňa 17.
septembra 1855 ju kúpil pekársky majster František Šafránek (*6.I.1823
Nové Mesto n. V. – †) za 1001 zlatých, ktoré zaplatil do 21. februára 1856. Po
30 rokoch (1885) obec opäť odkúpila od Františka Šafránka dom (bývalú školu, č.
d. 28), ktorý bol udržiavaný v dobrom stave a zriadila v ňom byt kantora. Pozostával
z troch izieb, kuchyne, špajze a pivnice; mal kamenné základy a strechu pokrytú
škridlou.
Po
smrti kantora Jána Mirovského zastával krátko funkciu kantora Karol
Rummer (učiteľom v Rači bol v rokoch 1886–1895).
Ďalší učiteľ, František Kubu (*1.IV.1863 Budmerice č. 131 – †25.I.1932 Rača č.
382), syn budmerického kováča Martina Kubua a zosnulej Genovévy rod. Guznovej,
prišiel do Rače 17. marca 1885 ako 22-ročný slobodný, čerstvo vyštudovaný
mládenec (školu v Trnave ukončil v roku 1882). Nastúpil na uvoľnené miesto
organistu a učiteľa na Rímsko-katolícku ľudovú školu. Spolu s ním sa
prisťahovala do Rače aj Mária Malatinská (*27.X.1862 Dechtice - †?), dcéra
budmerického mlynára Imricha Malatinského a Terézie rod. Mrázovej. Civilný
sobáš mali 4. mája 1885 v Trnave. Následne 9. mája 1885 ich v Budmericiach
zosobášil d. p. Ján Rozbory, farár z Báhoňa.
Traduje sa, že keď František Kubu pôsobil v Rači, bol založený v roku 1882 Dobrovoľný
hasičský zbor, ktorého bol čestným predsedom. Je nepravdepodobné, že to tak
bolo, lebo v roku 1882 mal František Kubu iba 19 rokov a v Rači ešte nepôsobil,
takže nemohol byť pri zakladaní tohto spolku.
František Kubu bol aktívny na poli kultúry, bol členom Uhorského osvetového kultúrneho
spolku v Bratislave. V školskom roku 1908/09 tento spolok ocenil 15 zo 64
nominovaných pedagógov – bol medzi nimi aj račiansky učiteľ František Kubu,
ktorý dostal odmenu 50 korún.
Neskôr sa stal aj členom Zväzu učiteľov Slovenska a v rokoch 1929-30 bol členom výboru
Spolku sv. Vojtecha.
Na začiatku 20. storočia pôsobili v Rím.-kat. ľudovej škole v Rači aj ďalší
učitelia: v roku 1904 – Jozef Kopečný a Jozef Koláček; v roku 1915 – Terézia
Podhradská, Žofia Podhradská, Štefan Romančík.
František Kubu pôsobil ako učiteľ v Rači až do roku 1925, kedy odišiel do dôchodku. Vtedy
sa zrejme aj vysťahoval z kantorského bytu a kúpil si vlastný dom v Rači (č. d.
382). Tu potom býval so svojou ženou. V januári 1927 do domu pribudla pomocnica
v domácnosti Barbara Gőrő (*5.I.1891) z Vištuku. František Kubu zomrel 25.
januára 1932 vo veku 68 rokov. Jeho dom bol následne predaný vo verejnej dražbe
19. júla 1932.
Arpád Alexander Fikár (*13.II.1885 Pezinok), syn obchodníka so slaným tovarom
Františka Fikára z Pezinka a Magdalény rod. Kukuli z Dénešdu (dnes Jánošíková,
súčasť obce Dunajská Lužná) nastúpil v januári 1919 do Rímsko-katolíckej
ľudovej školy v Rači ako učiteľ a výpomocný organista. V roku 1925 prevzal
funkciu správcu školy. Do roku 1930 bol ubytovaný v kantorskom byte (č. d. 28)
pri fare. Tu býval spoločne s učiteľkou na rovnakej škole Alžbetou Bielickou
(*25.IX.1899 Podolie, okr. Nové Mesto n. Váhom), ktorá do Rače prišla v decembri
1920 z Bánovskej Kesy (okr. Nové Zámky).
Priska Dubíková
(*8.VII.1900 Beckov) – učiteľka na Rímsko-katolíckej ľudovej škole prišla do
Rače v septembri 1919. Ubytovaná bola v novej školskej budove (č. d. 46 –
kúria)
Dňa 21. marca 1926 sa pod predsedníctvom račianskeho duchovného správcu Vojtecha
Rudroffa (*10.IV.1875 Lomnica-†23.I.1942 Rača) konala na zasadnutí
Rímsko-katolíckej školskej stolice v Rači voľba organistu učiteľa. Dovtedajší
organista učiteľ František Kubu bol 1. januára 1926 penzionovaný. Súbeh na
uvoľnené miesto bol uverejnený v „Slovákovi“ a v „Našej škole“. O miesto
zažiadalo 5 uchádzačov – Štefan Sloboda (Beckov); Jozef Moravčík (Budmerice);
Joachim Dubík (Mohoš); A. Poppy a A. Verner. Predseda školskej stolice
oboznámil zo žiadosťami uchádzačov údov školskej stolice (Martin Lednár, Cyril
Krištofič, Michal Krištofič, František Čík, Ján Matuš, František Luknár,
František Žitný, Jozef Krížik, Vincent Pulc, Ondrej Hrdlička, Ján Stoviček,
Štefan Polakovič, Ľudovít Čík). Hlasovalo sa písomne a hlasovacie lístky
sčítavali Cyril Krištofič a Jozef Krížik. Za definitívneho organistu učiteľa na
račiansku učiteľskú stanicu bol zvolený učiteľ Jozef Moravčík (*23.VI.1905
Budmerice-†2.VII.1965 Rača) s 9 hlasmi proti 4 hlasom. K jeho povinnostiam
patrilo „pri všetkých službách božích organovať a viesť spev; v jednej
triede vyučovať; pri všetkých cirkevných pôvodoch spev a hudbu riadiť; pri
pohreboch starať sa o zvonenie. Dľa možnosti byť činným v katolíckych spolkoch
a verejnom živote.“
Biskup a apoštolský administrátor Dr. Pavol Jantausch (*27.VI.1870 Vrbové-†29.VI.1947
Trnava) schválil dňa 28. apríla 1926 v Trnave vyvolenie Jozefa Moravčíka za
dočasného org. učiteľa R.-k. ľudovej školy v Rači s tým, že voľba sa stane
definitívne právoplatnou až po zložení predpísanej skúšky učiteľskej uspôsobilosti.
V
apríli 1929 sa Jozef Moravčík podrobil skúške uspôsobilosti pred Štátnou
skúšobnou komisiou v Bratislave. Dňa 23. apríla 1929 dostal „Vysvedčenie
uspôsobilosti vyučovať na školách ľudových“ a bol vyhlásený za uspôsobilého k samostatnému
úradu učiteľskému na školách ľudových s vyučovacím jazykom slovenským a za
uspôsobilého výpomocne vyučovať náboženstvo svojho vyznania na školách
ľudových.
Dňa
5. júla 1932 sa Jozef Moravčík zosobášil s Anežkou Feketovou z Rače, učiteľkou
štátnej ľudovej školy v Biskupiciach pri Dunaji. Po sobáši bola Anežka
preložená za učiteľku do Rače. Spolu bývali v kantorskom byte v dome č. 28 v tesnom
susedstve katolíckeho kostola. Tu sa im narodili a vyrástli tri deti.
Po II. svetovej vojne sa zdravotný stav Jozefa Moravčíka natoľko zhoršil, že v
januári 1949 si podal žiadosť o preloženie do dočasného odpočinku. Povereníctvo
školstva, vied a umení v Bratislave vyhovelo jeho žiadosti a vo februári 1949 ho
preložili na dočasný odpočinok. Jozef Moravčík zomrel 2. júla 1965 v Rači ako
60-ročný. Pochovaný bol na miestnom cintoríne v Rači.
Po smrti Jozefa Moravčíka (†1965) sa jeho manželka s deťmi odsťahovala z kantorského
bytu a dom začal postupne chátrať. V roku 1969 bol dom zbúraný a teraz je na
jeho mieste malý parčík.
Použité zdroje
A pozsonyi magyar közművelődési egyesület közgyűlése. In. Hiradó, 31.XII.1909, r. XXII, č. 298,
s. 3.
Havlovič, Ľ. 2017: Rača Z dejín a pamiatok.
Mária Havlovičová vlastným nákladom, Bratislava, 204 pp.
Komlóssy, F. 1896: Az Esztergom Föegyházmegyei Római
Katholikus Iskolák Története. Esztergom, 784 pp.
Licitačný oznam. In: Slovenský deník, 17. júl 1932, r. XV, č. 162, s. 9.
Matriky obcí Rača, Budmerice, Pezinok a Záhorská Bystrica
Schematismus sämmtlicher Volksbildungs- und Bewahr-Anstalten und der in denselben verwendeten
Professoren, Lehrer, Lehrerinnen, sowie Bewahrerinnen, im Komitate und in der
kön. Freistadt Pozsony, pp. 86-90. In: Presburger Wegweiser
auf das Schaltjahr 1904. Carl Angermayer's Buchdruckerei, Pozsony.
Schematismus sämtlicher Volksbildungs- und Bewahranstalten und der in denselben verwendeten
Professoren. Lehrer, Lehrerinnen, sowie Bewahrerinnen im Komitate und in der
kön. Freistadt Pozsony, pp. 91-100. In: Presburger Wegweiser für das
Jahr 1915. Buchdruckerei Carl Angermaye, Pozsony.
Ľubomír Vidlička
obyvateľ Rače
Za pomoc pri príprave článku ďakujem račianskemu rodákovi Jurajovi Moravčíkovi.
Veľmi pekný článok o katolíckej škole a jej učiteľoch. Veľká vďaka za zaujímavé a dosiaľ neznáme informácie, ako aj doplnenie, či oprava už známych skutočností. Vďaka aj za to, že p. Vidlička zdieľa dohľadané informácie a zdroje. Teším sa na ďalšie články !!!
OdpovedaťOdstrániť