Ľubomír Vidlička: Rímsko-katolícka ľudová škola. Učitelia a byt kantora.

V kanonickej vizitácii (dokument z oficiálnej návštevy cirkevného hodnostára za účelom kontroly náboženského a sociálneho života) farnosti Rača z roku 1756 sa spomína kantor a učiteľ Juraj Kaczinger. To nepriamo hovorí aj o existencii katolíckej školy v Rači v tomto roku. Funkcia kantora zahŕňala spievanie a hranie na organ v kostole počas bohoslužieb. Táto funkcia sa spájala aj s učením v škole, preto bol kantor zároveň aj učiteľom.

V ďalšej kanonickej vizitácii z roku 1784 sa už spomínajú dvaja učitelia v Rači – slovenský učiteľ Ján Felix a nemecký kantor Jozef Sartos. Škola, v ktorej títo učitelia pôsobili, bola postavená z kameňa a pokrytá slamenou strechou. Stála neďaleko farskej brány. V roku 1810 zachvátil budovu školy ničivý požiar. Padajúci kamenný múr zavalil obyvateľa fary (nie je zaznamenané, či to bol farár). Zhodou okolností zomrel v tomto roku (29.I.1810) vo veku 49 rokov na mŕtvicu aj račiansky katolícky farár Ján Kováčik (*1761 – †29.I.1810). Do Rače prišiel v júni 1797, predtým bol kaplánom v Starej Turej (1789), Piešťanoch (od 1790) a v Budmericiach (od 1794) a následne jeden rok (1796-97) farárom v Almáši (Jablonové – obec na Záhorí). Po tomto požiari bola pod vinohradmi neďaleko fary postavená narýchlo nová budova školy, ale keďže sa ukázala ako nevyhovujúca (mimoriadne vlhká), bola čoskoro zbúraná.

V roku 1826 bola postavená nová budova školy pri kríži pred kostolom v rade domov, v susedstve fary. V tejto budove bola jedna trieda a byt pre kantora.

Prvým známym učiteľom na novej škole pri kostole bol Juraj Filip Graczer (*30.IV.1799 Siladice), syn mäsiara a krčmára Juraja Graczera a Kataríny rod. Švecovej. Presný rok príchodu do Rače nie je zatiaľ známy, ale v roku 1835 tu bol už kantorom (ludirector). Dňa 7. januára 1836 sa 36-ročný Juraj Graczer oženil v Rači s 19-ročnou Teréziou Hofmannovou z Laiczersdorfu (=Leitzersdorf neďaleko Viedne), dcérou mýtnika Jozefa Hofmanna. V Rači pôsobil ako kantor a správca školy až do roku 1851. Narodilo sa mu tu 6 detí: Vilma (*23.VI.1838), Anna (*4.XI.1841), Jozef (*30.XI.1842), Alžbeta (*15.XI.1843), Karolína (*20.IV.1845) a Ferdinand (*20.VII.1848). V roku 1851 odišiel z Rače a stal sa správcom školy v neďalekej Záhorskej Bystrici. Tam sa mu narodili ďalšie dve deti: Ľudovít (*25.XI.1854) a Ludovika-Terézia (*25.VI.1856).

Račiansky kantor Ján Mirovský.

V roku 1851 došlo k zámene učiteľov. Do Rače prišiel nový organista a správca školy Ján Mirovský (*12.X.1823 Pezinok – †27.II.1885 Rača). Narodil sa v Pezinku Antonovi Mirovskému a Rozálii rod. Lammellovej. Študoval na Katolíckom gymnáziu sv. Benedikta v Bratislave (1840-1843). V Stupave sa 8. februára 1848 oženil s Antóniou Angleovou (*13.VI.1829 Stupava), dcérou stupavského organistu a učiteľa Michala Angleho a Anny rod. Weckerovej. V roku 1848 pôsobil ako správca školy v Záhorskej Bystrici, kde sa mu aj narodila dcéra Karolína (*21.VIII.1849). V roku 1851 sa stal organistom a učiteľom v Rači na Katolíckej ľudovej škole. Bol všeobecne známy ako dobrý hudobník, v Rači založil aj hudobný krúžok. Ubytovaný bol v kantorskom byte v budove školy (č. d. 28) pri kostole. Tu sa manželom Mirovským narodili ďalšie 4 deti: Jozefína (*22.I.1851), Mária (*30.I.1852 – †20.V.1852), Anton (*29.V.1853) a Anna (*25.VII.1854). Po zriadení novej školskej budovy v roku 1855 sa preťahoval do tamojšieho kantorského bytu (č. d. 46). Tu sa jeho rodina rozrástla o ďalších 6 detí: Karol (*15.I.1857), Agnesa (*7.I.1859), Henrich (*12.VII.1861), Ernestína (*10.XII.1865), Michal (*30.IX.1867) a Ernest (*17.IV.1871). V roku 1877 sa najstaršia dcéra Jána Mirovského, Karolína, vydala v Rači za vdovca Františka Šafránka (*6.I.1823 Nové Mesto n. V.). Kantor Ján Mirovský pôsobil v Rači takmer 35 rokov až do svojej smrti. Zomrel 27. februára 1885 vo veku 62 rokov. Na miestnom cintoríne ho 29.II.1885 pochoval Ján Rozbory, farár z Báhoňa.

Keď bola v roku 1850 zákonom zavedená povinná školská dochádzka pre deti od 6. do 12. rokov, bola škola pri fare preplnená. Zvažovalo sa predĺženie budovy, čo by ale znamenalo, že sa zúži priestor pri vchode do kostola. Druhou možnosťou bolo zabezpečiť pre školu novú budovu.

Rozšírenie školskej budovy na starom mieste pripravil stavebný majster Feigler, ktorý odhadol rozpočet na 4000 zlatých. Návrh a rozpočet boli predložené duchovenstvu s požiadavkou, aby aj materiál a mzdy remeselníkov boli na ťarchu duchovenstva, no duchovenstvo tejto žiadosti nevyhovelo a prevzalo na seba iba svoje bremeno. Za tým účelom bol vyzvaný školský dozorca, aby určil ťarchu obce a panstva. Situácia sa tak skomplikovala, že stavebný majster Feigler návrh stiahol. Následne predložil župný stavebný majster návrh a rozpočet v sume 8 000 zlatých, čo bolo okamžite zamietnuté.

Nakoniec bolo rozhodnuté, že za účelom zriadenia novej školskej budovy bude odkúpený dom číslo 46 (v súčasnosti známy ako kúria grófa Zichyho). Majiteľom a obyvateľom tohto domu bol Teodor Konštantín Köhler, evanjelik, povolaním zememerač, ktorý v kúrii býval spolu so svojou manželkou Teréziou rod. Bayerovou (katolíčka) a s deťmi. Cena domu bola stanovená na 6200 zlatých, ku čomu kráľovský a krajinský štátny inžinier pridal 180 zlatých, takže kúpa vyšla na 6380 zlatých. Podľa zmluvy medzi Köhlerom a obcou bola obec povinná zaplatiť 3000 zlatých pri kúpe domu a zvyšných 3200 zlatých v trojročných splátkach. Dňa 22. mája 1855 bola Köhlerovi do vlastných rúk zaplatená suma 3000 zlatých a bola mu uznaná pohľadávka 3 200 zlatých. Na zaplatenie sumy (3000 zlatých) dala obec 700 zlatých a zvyšných 2300 zlatých požičal obci farár Adam Hájek (*23.XII.1789-†6.V.1867 Bratislava; v Rači pôsobil od 10.V.1814 do 26.III.1857). Požičané peniaze splácala farnosť farárovi tak, že každý gazdovský roľník bol povinný na tento účel darovať 2 okovy vína ročne, polovičný gazda 1 okov a želiari po ¼ okove vína. Takýmto spôsobom sa zhromaždilo 250-260 okovov vína, ktoré sa predali po 4 zlaté za okov, čo v prvom roku prinieslo 1000 zlatých. Teodor Köhler sa po predaji domu odsťahoval do Bratislavy.

V novej škole boli dve triedy a byt kantora. Ako prvý tu býval kantor a učiteľ Ján Mirovský. Postupom času sa počet školopovinných detí natoľko zvýšil, že obec bola nútená zabezpečiť tretiu triedu a ďalšieho učiteľa. Tretia trieda bola nakoniec zriadená v priestoroch dovtedajšieho bytu kantora, preto bolo potrebné pre neho zabezpečiť nový byt.

Keď bola kúpená nová budova školy (č. d. 46) tak stará budova školy pri fare bola predaná v dražbe. Úvodná dražobná cena bola 862 zlatých 20 grajciarov. Dňa 17. septembra 1855 ju kúpil pekársky majster František Šafránek (*6.I.1823 Nové Mesto n. V. – †) za 1001 zlatých, ktoré zaplatil do 21. februára 1856. Po 30 rokoch (1885) obec opäť odkúpila od Františka Šafránka dom (bývalú školu, č. d. 28), ktorý bol udržiavaný v dobrom stave a zriadila v ňom byt kantora. Pozostával z troch izieb, kuchyne, špajze a pivnice; mal kamenné základy a strechu pokrytú škridlou.

 

Po smrti kantora Jána Mirovského zastával krátko funkciu kantora Karol Rummer (učiteľom v Rači bol v rokoch 1886–1895).

Kantor František Kubu
v staršom veku. Vľavo dole
je jeho vlastnoručný podpis.

Ďalší učiteľ, František Kubu (*1.IV.1863 Budmerice č. 131 – †25.I.1932 Rača č. 382), syn budmerického kováča Martina Kubua a zosnulej Genovévy rod. Guznovej, prišiel do Rače 17. marca 1885 ako 22-ročný slobodný, čerstvo vyštudovaný mládenec (školu v Trnave ukončil v roku 1882). Nastúpil na uvoľnené miesto organistu a učiteľa na Rímsko-katolícku ľudovú školu. Spolu s ním sa prisťahovala do Rače aj Mária Malatinská (*27.X.1862 Dechtice - †?), dcéra budmerického mlynára Imricha Malatinského a Terézie rod. Mrázovej. Civilný sobáš mali 4. mája 1885 v Trnave. Následne 9. mája 1885 ich v Budmericiach zosobášil d. p. Ján Rozbory, farár z Báhoňa.

Traduje sa, že keď František Kubu pôsobil v Rači, bol založený v roku 1882 Dobrovoľný hasičský zbor, ktorého bol čestným predsedom. Je nepravdepodobné, že to tak bolo, lebo v roku 1882 mal František Kubu iba 19 rokov a v Rači ešte nepôsobil, takže nemohol byť pri zakladaní tohto spolku.

Licitačný oznam o pozostalosti
Frant. Kubu. Slovenský deník,
17. júl 1932, r. XV, č. 162, s. 9

František Kubu bol aktívny na poli kultúry, bol členom Uhorského osvetového kultúrneho spolku v Bratislave. V školskom roku 1908/09 tento spolok ocenil 15 zo 64 nominovaných pedagógov – bol medzi nimi aj račiansky učiteľ František Kubu, ktorý dostal odmenu 50 korún.

Neskôr sa stal aj členom Zväzu učiteľov Slovenska a v rokoch 1929-30 bol členom výboru Spolku sv. Vojtecha.

Na začiatku 20. storočia pôsobili v Rím.-kat. ľudovej škole v Rači aj ďalší učitelia: v roku 1904 – Jozef Kopečný a Jozef Koláček; v roku 1915 – Terézia Podhradská, Žofia Podhradská, Štefan Romančík.

František Kubu pôsobil ako učiteľ v Rači až do roku 1925, kedy odišiel do dôchodku. Vtedy sa zrejme aj vysťahoval z kantorského bytu a kúpil si vlastný dom v Rači (č. d. 382). Tu potom býval so svojou ženou. V januári 1927 do domu pribudla pomocnica v domácnosti Barbara Gőrő (*5.I.1891) z Vištuku. František Kubu zomrel 25. januára 1932 vo veku 68 rokov. Jeho dom bol následne predaný vo verejnej dražbe 19. júla 1932.

Budova rím.-kat. školy v Rači (č. 46; tzv. Zichyho kúria) v dobe keď bol kantorom František Kubu. Na fotografii je vidieť, že štít nad bránou bol výrazne iný ako je v súčasnosti. Koncom 19. storočia boli v budove tri učebne, jedna miestnosť, ktorá slúžila ako byt učiteľa; ďalej tam bol obchod (na obrázku je vidieť vpravo od brány), sklad, dve miestnosti, lisovňa a pivnica (neškolské priestory sa prenajímali). Základ budovy je postavený z kameňa a strecha je pokrytá škridlou.

Žiaci V. a VI. triedy rím.-kat. ľudovej školy v Rači v roku 1904. V strede sedí triedny učiteľ František Kubu.

Arpád Alexander Fikár (*13.II.1885 Pezinok), syn obchodníka so slaným tovarom Františka Fikára z Pezinka a Magdalény rod. Kukuli z Dénešdu (dnes Jánošíková, súčasť obce Dunajská Lužná) nastúpil v januári 1919 do Rímsko-katolíckej ľudovej školy v Rači ako učiteľ a výpomocný organista. V roku 1925 prevzal funkciu správcu školy. Do roku 1930 bol ubytovaný v kantorskom byte (č. d. 28) pri fare. Tu býval spoločne s učiteľkou na rovnakej škole Alžbetou Bielickou (*25.IX.1899 Podolie, okr. Nové Mesto n. Váhom), ktorá do Rače prišla v decembri 1920 z Bánovskej Kesy (okr. Nové Zámky).

Učiteľ Arpád Fikár so žiakmi V. triedy v roku 1925.

Priska Dubíková (*8.VII.1900 Beckov) – učiteľka na Rímsko-katolíckej ľudovej škole prišla do Rače v septembri 1919. Ubytovaná bola v novej školskej budove (č. d. 46 – kúria)

Dňa 21. marca 1926 sa pod predsedníctvom račianskeho duchovného správcu Vojtecha Rudroffa (*10.IV.1875 Lomnica-†23.I.1942 Rača) konala na zasadnutí Rímsko-katolíckej školskej stolice v Rači voľba organistu učiteľa. Dovtedajší organista učiteľ František Kubu bol 1. januára 1926 penzionovaný. Súbeh na uvoľnené miesto bol uverejnený v „Slovákovi“ a v „Našej škole“. O miesto zažiadalo 5 uchádzačov – Štefan Sloboda (Beckov); Jozef Moravčík (Budmerice); Joachim Dubík (Mohoš); A. Poppy a A. Verner. Predseda školskej stolice oboznámil zo žiadosťami uchádzačov údov školskej stolice (Martin Lednár, Cyril Krištofič, Michal Krištofič, František Čík, Ján Matuš, František Luknár, František Žitný, Jozef Krížik, Vincent Pulc, Ondrej Hrdlička, Ján Stoviček, Štefan Polakovič, Ľudovít Čík). Hlasovalo sa písomne a hlasovacie lístky sčítavali Cyril Krištofič a Jozef Krížik. Za definitívneho organistu učiteľa na račiansku učiteľskú stanicu bol zvolený učiteľ Jozef Moravčík (*23.VI.1905 Budmerice-†2.VII.1965 Rača) s 9 hlasmi proti 4 hlasom. K jeho povinnostiam patrilo „pri všetkých službách božích organovať a viesť spev; v jednej triede vyučovať; pri všetkých cirkevných pôvodoch spev a hudbu riadiť; pri pohreboch starať sa o zvonenie. Dľa možnosti byť činným v katolíckych spolkoch a verejnom živote.“

Organista učiteľ J. Moravčík
v roku 1924 na fotografii
s vlastnoručným podpisom.

Biskup a apoštolský administrátor Dr. Pavol Jantausch (*27.VI.1870 Vrbové-†29.VI.1947 Trnava) schválil dňa 28. apríla 1926 v Trnave vyvolenie Jozefa Moravčíka za dočasného org. učiteľa R.-k. ľudovej školy v Rači s tým, že voľba sa stane definitívne právoplatnou až po zložení predpísanej skúšky učiteľskej uspôsobilosti.

V apríli 1929 sa Jozef Moravčík podrobil skúške uspôsobilosti pred Štátnou skúšobnou komisiou v Bratislave. Dňa 23. apríla 1929 dostal „Vysvedčenie uspôsobilosti vyučovať na školách ľudových“ a bol vyhlásený za uspôsobilého k samostatnému úradu učiteľskému na školách ľudových s vyučovacím jazykom slovenským a za uspôsobilého výpomocne vyučovať náboženstvo svojho vyznania na školách ľudových.

Dňa 5. júla 1932 sa Jozef Moravčík zosobášil s Anežkou Feketovou z Rače, učiteľkou štátnej ľudovej školy v Biskupiciach pri Dunaji. Po sobáši bola Anežka preložená za učiteľku do Rače. Spolu bývali v kantorskom byte v dome č. 28 v tesnom susedstve katolíckeho kostola. Tu sa im narodili a vyrástli tri deti.

Organista učiteľ Jozef Moravčík so žiakmi pred budovou novej školy v Rači okolo 1931.

Organista učiteľ Jozef Moravčík v triede r.-k. školy v deň jeho menín – 19. marca 1934.

Po II. svetovej vojne sa zdravotný stav Jozefa Moravčíka natoľko zhoršil, že v januári 1949 si podal žiadosť o preloženie do dočasného odpočinku. Povereníctvo školstva, vied a umení v Bratislave vyhovelo jeho žiadosti a vo februári 1949 ho preložili na dočasný odpočinok. Jozef Moravčík zomrel 2. júla 1965 v Rači ako 60-ročný. Pochovaný bol na miestnom cintoríne v Rači.

Po smrti Jozefa Moravčíka (†1965) sa jeho manželka s deťmi odsťahovala z kantorského bytu a dom začal postupne chátrať. V roku 1969 bol dom zbúraný a teraz je na jeho mieste malý parčík.

Kantorský byt (č. d. 28) zboku – pohľad od kostola. V strede je vchod do špajze. (XII. 1935)

Plán domu, v ktorom býval kantor po roku 1885. Bol to dom č. 28 v uličnej zástavbe vedľa fary. Dnes je na jeho mieste parčík pred kostolom. Plán bol vypracovaný na základe spomienok jedného z posledných obyvateľov tohto domu – Ing. Juraja Moravčíka, syna posledného tu bývajúceho organistu učiteľa Jozefa Moravčíka.

Horný koniec (terajšia Alstrova ulica) v roku 1954. Na fotografii je vidieť Rím.-kat. fara a vedľa nej budova bývalej školy (č. d. 28) a neskôr byt kantora (štvrtý dom sprava).

Oznamovacia knižočka žiačky ľudovej školy v Rači Agneši Feketeovej vydaná v roku 1911.

Pečiatka Rím-kat. školskej stolice v Rači na vysvedčení z roku 1913. Vľavo je podpis farára a správcu školy Vojtecha Rudroffa, vpravo podpis učiteľky Terézie Podhradskej

Použité zdroje

A pozsonyi magyar közművelődési egyesület közgyűlése. In. Hiradó, 31.XII.1909, r. XXII, č. 298, s. 3.

Havlovič, Ľ. 2017: Rača Z dejín a pamiatok. Mária Havlovičová vlastným nákladom, Bratislava, 204 pp.

Komlóssy, F. 1896: Az Esztergom Föegyházmegyei Római Katholikus Iskolák Története. Esztergom, 784 pp.

Licitačný oznam. In: Slovenský deník, 17. júl 1932, r. XV, č. 162, s. 9.

Matriky obcí Rača, Budmerice, Pezinok a Záhorská Bystrica

Schematismus sämmtlicher Volksbildungs- und Bewahr-Anstalten und der in denselben verwendeten Professoren, Lehrer, Lehrerinnen, sowie Bewahrerinnen, im Komitate und in der kön. Freistadt Pozsony, pp. 86-90. In: Presburger Wegweiser auf das Schaltjahr 1904. Carl Angermayer's Buchdruckerei, Pozsony.

Schematismus sämtlicher Volksbildungs- und Bewahranstalten und der in denselben verwendeten Professoren. Lehrer, Lehrerinnen, sowie Bewahrerinnen im Komitate und in der kön. Freistadt Pozsony, pp. 91-100. In: Presburger Wegweiser für das Jahr 1915. Buchdruckerei Carl Angermaye, Pozsony.

 

Ľubomír Vidlička

obyvateľ Rače

Za pomoc pri príprave článku ďakujem račianskemu rodákovi Jurajovi Moravčíkovi.