Vo štvrtok 23.03.1939 v skorých
ranných hodinách (5.30 h) prekročili jednotky pravidelnej Maďarskej kráľovskej
armády bez predchádzajúceho vypovedania nepriateľstva štátne hranice na východe
Slovenska. Začal sa maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt, ktorý neskôr
pomenovali „malá vojna“. Pre nedávno vzniknutý štát predstavovala maďarská
agresia priam smrteľné nebezpečenstvo. Jej obeťou sa stal aj mladý slovenský vojak
Viliam Svitnič, ktorý len tri týždne predtým nastúpil na výkon vojenskej prezenčnej
služby. Pri príležitosti 85. výročia nevyhlásenej vojny prinášame čitateľom
jeho krátky životný príbeh.
Viliam Svitnič sa narodil 06.07.1916 v hlavnom
meste rakúsko-uhorskej monarchie,Viedni, v rodine železničiara Ignáca Svitniča (*1886)
a jeho manželky Oršuly (*1891), rodenej Čuperkovej. Jeho dve sestry
zomreli v útlej mladosti. Po vychodení ľudovej školy a štyroch tried
meštianky navštevoval dvojročnú obchodnú školu v Modre, ktorú však
dokončil v Bratislave. Zamestnal sa ako obchodný pomocník v obchode
s potravinami Františka Teznera (*1898) v Račištorfe
(1863-1913 Récse, 1920 Račistorf, Rastislavice,
1927 Račištorf, 1946 Rača). Bol všestranný športovec
a skaut. Aktívne hral futbal za Športový klub Račištorf. Obľuboval hru na
mandolínu a spev. Pri hlavnom odvode do
čs. brannej moci na dva roky činnej služby ho odviedli 02.04.1938. Vybrali ho
pre Hraničiarsky prápor 50 v Petržalke (Jelínkove kasárne), avšak 01.10.1938
mu zaradenie zmenili pre Letecký pluk 3 „Generála letca M. R. Štefánika“ so
sídlom veliteľstva v Piešťanoch (Štefánikove kasárne). Ešte pred nástupom
na vojenčinu sa dvadsaťdvaročný mladý muž oženil. Svoju vážnu známosť,
Aničku, si 19.02.1939 vzal za manželku
v račianskom farskom Kostole sv. Filipa a Jakuba. K útvaru
odchádzal s myšlienkou, že si po návrate do civilu otvorí v Račištorfe
svoj vlastný obchodík. V spišskonovoveskej (stíhacej)
letke 45, organizačne patriacej III. leteckej peruti pluku v Piešťanoch,
ho prezentovali 01.03.1939. Začal v nej vykonávať základný peší výcvik (vo
vojenských kmeňových dokladoch bol vedený ako Vilém Michal).
Medzitým však došlo k zásadným
medzinárodnopolitickým a vnútropolitickým zmenám a postavení
v Mníchove (30.09.1938) a vo Viedni (02.11.1938) územne okliešteného
Česko-Slovenska. 14.03.1939 vznikol Slovenský štát, o deň neskôr
nacistické Nemecko okupovalo zvyšok českých krajín, 16.03.1939 Adolf Hitler
vydal výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava a 18.03.1939
horthyovské Maďarsko dokončilo anexiu Karpatskej Ukrajiny. Česko-slovenský štát
prestal existovať. Maďarsko sa však s vyše 20%-ným ziskom slovenského
územia (tzv. etnická revízia) neuspokojilo. Jeho cieľom bola tzv. historická
revízia, čiže pripojenie zvyšku Slovenska.
Vierolomná expanzia horthyovských honvédov vyvolala na
celom Slovensku vlnu odporu a odhodlania proti agresorovi. Zároveň
potvrdila, že Slováci odmietajú návrat maďarskej nadvlády. Už popoludní 23.03.1939
sa podarilo zastaviť nepriateľský postup a skonsolidovať vlastnú obranu,
najmä zásluhou bojovej činnosti letcov. Po celkom rýchlom preskupení síl
a po príchode posíl sa na druhý deň (24.03.) o 4.30 h začal slovenský
protiútok. Žiaľ, napriek hrdinstvu a obetavosti vojakov sa ich útočná
činnosť do večera zastavila bez dosiahnutia určeného cieľa. Neúspešnú bilanciu
dňa zavŕšilo o 16.50 h barbarské bombardovanie letiska a mesta Spišská Nová Ves,
ktoré si vyžiadalo 13 obetí na ľudských životoch. Po španielskych mestách bombardovaných
nemeckými a talianskymi lietadlami počas občianskej vojny 1936-1939, z ktorých
najznámejšia je Guernica, to bol vlastne prvý
hromadný nálet letectva jedného štátu na územie druhého štátu v Európe,
pol roka pred nemeckým prepadnutím beckovského Poľska, ktorým sa začala 2.
svetová vojna. Práve v ten štvrtkový deň mal voj. Svitnič na
spišskonovoveskom letisku dozornú službu. Po začatí náletu maďarských lietadiel
sa rozbehol ku koľajnici, na ktorú sa bilo v prípade poplachu. Dostať sa k nej
už nestihol, počas behu bol smrteľne zasiahnutý výbuchom leteckej bomby. Jeho
mladý život vyhasol. Patrí sa s pohnutím poznamenať, že Viliamovej
manželke sa po jeho smrti narodila dcéra.
Po pohrebných obradoch 27.03.1939 (na námestí
vystavali mohutný katafalk, účasť vysokých štátnych, cirkevných
a vojenských predstaviteľov, širokej civilnej verejnosti, ako aj
najbližších príbuzných) a sprievode ulicami mesta pochovali obete
maďarskej agresie na spišskonovoveskom katolíckom cintoríne. Po dlhších
vybavovaniach však Svitničove telesné pozostatky na žiadosť rodiny exhumovali
a previezli do Račištorfu, kde boli uložené na tamojšom cintoríne.
Pochovával ich miestny farár Vojtech Rudroff (v Račištorfe pôsobil od 03.12.1908
do †23.01.1942). Rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky vo veciach
personálnych č. 66 zo 16.03.1995 bol Viliam Svitnič povýšený do
hodnosti čatára in memoriam.
Pôvodný náhrobok nedávno nahradili novým (rodina Svitničova a Cintulova).
Nachádza sa vpravo od hrobu rtk. rtm. let. poľného pilota letca Gabriela Lednára
(*12.05.1912 Récse), inštruktora Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý sa smrteľne zranil 27.11.1941 počas
cvičného letu s Aviou Bš.122.11. Pochovali ho 29.11.1941 (pôvodný náhrobok po
smrti manželky Heleny v roku 2007 nahradili novým).
Aj dnes je našou morálnou povinnosťou uctievať si
pamiatku nevinných obetí neospravedlniteľnej vojenskej agresie.
Dr.
Petr Švanda, CSc
 |
| Viliam Svitnič ako futbalista ŠK Račištorf (1935). Foto: www.racan.sk |
 |
| Viliam Svitniča (pred rokom 1939). Foto: VHA Bratislava |
 |
| Viliam Svitnič a Augustín Ďuračka, obete bombardovania. Foto: archív B. Súdneho |
 |
| Viliam Svitnič na table ŠK Račištorf (1935). Foto: www.racan.sk |
0 komentárov:
Zverejnenie komentára