Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

30.5.24
0
Rozhovor s uchádzačom o mandát europoslanca (MEP) na kandidátke strany DEMOKRATI Michalom Drotovánom, súčasným starostom mestskej časti Bratislava-Rača, prebiehal cez e-mail od konca apríla. Vtedy Michal dostal základnú sadu otázok na dohodnuté témy:
• voľby do Europarlamentu a kampaň na získanie mandátu MEP
• volebný program, výkon mandátu MEP a súbeh s funkciou starostu
• faktografia a okolnosti súvisiace s kandidatúrou na MEP
• vojna na Ukrajine, okolnosti a príčiny jej vzniku
• vývoj a dôsledky vojny na UA pre MČ Rača
• Slovensko po voľbe prezidenta
Odpovede na položené otázky zaslal obratom, k nim dostal doplňujúce otázky.
Po krátkom váhaní, či má zmysel odpovedať, poslal odpovede aj na ne.
Výsledkom je tento rozhovor.
(01)  S politikou si začínal v SDKÚ-DS. V r. 2010 si sa stal poslancom MiZ Rača. Zo strany si vystúpil v r. 2014 po prehre v súťaži o úrad starostu Rače. Zaprisahal si sa, že už nikdy do žiadnej politickej strany nevstúpiš. Toto rozhodnutie stále platí?
Áno, samozrejme. Spätne ľutujem, že som z SDKÚ-DS nevystúpil už po voľbách do NR SR 2012, keď mnou podporovaná kandidátka na predsedníčku nebola zvolená. Vo voľbách 2014 by som mal určite viac hlasov, ak by som už nebol člen SDKÚ-DS. Ale po vojne je každý generál.
(02)  Takmer rok pred voľbami 2014 Ťa niektorí podporovatelia nabádali vystúpiť z SDKÚ-DS a ísť do volieb ako nezávislý kandidát. Nezaslúži si Tvoje vtedajšie rozhodnutie zotrvať v strane buď aspoň krátku poznámku alebo obsiahlejšiu sebareflexiu?
V roku 2014 som veľmi dlho rokoval o koalícií nielen na starostu, ale aj na poslancov. Keďže sa čas krátil a niektorí z kandidátov by už nestihli vyzbierať podpisy, tak sme išli v koalícií SDKÚ-DS-OKS. Ako sám vieš, keďže si na jednom stretnutí s Viskupičom za OĽaNO bol aj ty, tak rokovania prebiehali aj s inými stranami. Že sme sa nedohodli, tak nakoniec bola koalícia veľmi „krátka“. Spätne sa to dá hodnotiť ako chyba, vtedajšia situácia (napr. keď strana Sieť mi nevedela dlhé týždne dať jasnú odpoveď) sa dá hodnotiť ako chyba a ja som sa z nej poučil. Z toho dôvodu aj kandidátka na poslancov v roku 2022 dva mesiace pred odovzdávaním kandidátnych listín uzavrela „zoznam strán“ a som rád, že boli úspešní noví poslanci ako pán Groch alebo pani Štefanidesová za túto koalíciu.
(03)  SDKÚ-DS vznikla v r. 2000. V r. 2004 doviedla Slovensko do EÚ a NATO, potom stratila moc. Do vlády sa na chvíľu vrátila v r. 2010. Po r. 2012 sa strana a jej lídri rýchlo vytratili z SK politiky. Prečo sa SDKÚ-DS nepremenila z kométy na stálicu slovenskej politiky?
Dôvodov je viacero – jeden z hlavných je to, že nedokázala vymeniť Mikuláša Dzurindu za vhodnejšieho kandidáta na predsedu a keď sa to stalo, tak už bolo neskoro a ako sa ukázalo, nebola to tá najlepšia voľba. Ja osobne som ako člen SDKÚ-DS volil ináč ako rozhodla väčšina. Spätne je možné povedať, že najvhodnejšia doba na výmenu Dzurindu bola v roku 2006 – ako som už uviedol, po vojne je však každý generál.
(04)  Opätovný odkaz na generála po vojne znie vyhýbavo a bezobsažne. Nestojí za to dať radšej argumenty, prečo mal Mikuláš Dzurinda odísť už v roku 2006 a prečo sa tak nestalo?
Dzurinda ako dvojnásobný premiér voľby v roku 2006 prehral – áno, je pravda, že SDKÚ-DS mala vtedy najlepší výsledok v histórií, ale skončila v opozícií. Mikuláš Dzurinda vtedy – aj keď bol líder kandidátky – získal až tretí najvyšší počet krúžkov a predbehli ho aj Iveta Radičová aj Ivan Mikloš. Pán Dzurinda však žiaľ nikdy nebol schopný osobnej sebareflexie, čo bolo vidieť aj na jeho pokuse o návrat vo voľbách 2023. O tejto téme sa však môžeme baviť aj hodinu. Nepáčil sa mi tiež jeho prístup k novinárom, kde bol bližšie k Mečiarovi, Ficovi či Matovičovi ako k Ódorovi, Radičovej alebo Hegerovi.
(05)  Viacerí lídri SDKÚ-DS vrátane Ivety Radičovej pracovali na významných postoch v OSF – Nadácii otvorenej spoločnosti dlhodobo podporovanej zo zdrojov Georgea Sorosa. Je takýto vplyv zo zahraničia na slovenské politické prostredie v poriadku? Nemal by byť regulovaný zákonom typu FARA (Foreign Agent Registration Act), aký USA prijali už v roku 1938?
Napríklad aj Viktor Orbán získal priamo od pána Sorosa štipendium, takže v našom stredoeurópskom priestore je relatívne dosť politikov, ktorí priamo spolupracovali s rôznymi nadáciami a PR firmami z USA vrátane Róberta Fica. Je to aj pochopiteľné, že sa rôzne nadácie snažili pomôcť krajinám v 90-tych rokoch s prechodom od totalitného k demokratickému režimu. V USA daný zákon vznikol ako reakcia na nacistickú propagandu a samozrejme, lobistické združenia by mali byť regulované – nielen politické, ale všetky lobistické združenia. A jasne stanovený spôsob, ako môžu kontaktovať poslancov či ministrov. Aktuálne je to od vzniku SR „šedá zóna“ a lobisti môžu voľne lobovať za zmeny zákonov v akejkoľvek oblasti, čo sa bežne aj deje. A treba upozorniť, že tento zákon v USA nemá nič spoločné so zákonom, ktorý platí v Rusku, ktorého jediným cieľom je umlčať akéhokoľvek kritika Vladimíra Putina. Akákoľvek kritika Putina a jeho politiky v Rusku je automaticky trestný čin s vysokými sadzbami.
(06)  Zákon FARA – bez ohľadu na pôvodný dôvod vzniku – v USA platí bezmála 90 rokov. Podložíš prosím názor, že jediným cieľom zákona typu FARA v Rusku je umlčať kritikov Vladimíra Putina, odkazmi na ustanovenia onoho zákona, ktoré k takému cieľu smerujú?
Aký iný dôkaz ako to, že všetky združenia vrátane združenia, ktoré sa zaoberalo zločinmi Stalina, sú už v Rusku zakázané, presne potrebuješ? V súčasnom Rusku dokonca zatýkajú aj ľudí, čo sa postavia na námestie a držia biely papier. Začem bukvy, vsjo jasno.
(07)  Líder SDKÚ-DS a Tvoj vtedajší predseda Mikuláš Dzurinda rok po porážke v predčasných voľbách v r. 2012 sa o rok na to stal riaditeľom Centra Wilfrieda Martensa v Bruseli a je ním dodnes. Návrat do SK politiky v r. 2023 mu nevyšiel. Čím si vysvetľuješ jeho renomé v zahraničí a prepad na Slovensku?
Mikuláša Dzurindu som nikdy nekrúžkoval, v SDKÚ-DS som nepatril medzi jeho „krídlo“, to, že jeho návrat bude tragikomický, som predpovedal aj pred voľbami 2023. Pán Dzurinda premeškal najsprávnejší čas na svoj odchod, ktorý bol v roku 2006. Vstup do EÚ aj NATO je aj jeho zásluha – urobil však zásadnú chybu väčšiny politikov – nevedel odísť v správny čas. Pevne verím, že mne sa to podarí.
(08)  K renomé Mikuláša Dzurindu v zahraničí sa nevyjadríš ani krátkou poznámkou?
Mikuláš Dzurinda bol neporovnateľne lepší premiér ako jeho predchodca Vladimír Mečiar. Aj pre jeho diplomatické schopnosti bol vnímaný v zahraničí pozitívne a mal dobré renomé. Ako som uviedol, výrazne sa zaslúžil o vstup do EÚ a NATO, teda združení, ktoré zastupujú väčšinu najúspešnejších krajín na svete.
(09)  V súčasnosti kandiduješ na poslanca EP za stranu Demokrati. Prečo práve za stranu, ktorej lídrom je Jaroslav Naď, mnohými analytikmi, komentátormi a občanmi považovaný v konflikte na Ukrajine za vojnového jastraba a lobistu zbrojného priemyslu USA?
Pokiaľ viem, tak ešte výrazne viac lobuje za americké zbrane súčasný minister Kaliňák a aj vláda Fica/Pellegriniho v minulosti. S pánom Naďom sa v niektorých veciach zhodnem a v niektorých nie – ako nestraník sa však nechcem vyjadrovať k straníckej politike Demokratov. Strana Demokrati bola jediná, s ktorou som o možnej kandidatúre komunikoval a akceptovali to, že budem kandidovať ako nestraník a mojou hlavnou témou budú samosprávy a ich vzťah k EÚ.
(10)  Odpoveď si od povesti Jaroslava Naďa ako vojnového jastraba a lobistu zbrojného priemyslu USA presmeroval na Kaliňáka, Fica, Pellegriniho... Znamená to, že Ti jeho povesť neprekáža? Alebo že sa stotožňuješ s jeho konaním ako ministra obrany Matovičovej a Hegerovej vlády?
V zmysle tvojej úvahy by však každý minister obrany mal byť „lobista zbrojného priemyslu“ – je úplne logické, že každý minister obrany sa snaží zlepšiť bojaschopnosť armády a tiež jej akcieschopnosť v prípade napr. povodní a iných katastrof. Ako som uviedol vyššie, čo sa týka jeho práce pre armádu, tak tam nemám zásadnejšie námietky a súhlasím aj s jeho krokmi na podporu Ukrajiny. Nepáčil sa mi systém tzv. plošného testovania, čo som verejne komunikoval aj v tej dobe.
(11)  Stranu, ktorá sa v názve hlásila ku kresťanstvu, vo voľbách do EP meníš za stranu bez tohto prívlastku. Vypovedá to niečo o zmene Tvojho vzťahu ku kresťanstvu a kresťanským hodnotám?
Určite nie, demokrat môže úplne bez problémov byť aj kresťan a vice versa. Nemám úplne prehľad, ale pokiaľ viem, tak z relevantných strán v SR má v názve kresťanský iba KDH. KDH boli u mňa v užšom výbere strán do volieb NR SR 2023, nakoniec som podporil Demokratov. Myslím si, že EPP by mala mať zástupcov aj zo Slovenska. V tej frakcií je aj KDH aj Demokrati, takže kto ju chce podporiť, môže sa rozhodnúť medzi týmito dvoma stranami. Treba tiež povedať, že vo voľbách do EP ešte viac ľudia volia konkrétnych ľudí ako strany. Ako nezávislý do EP nie je možné kandidovať, iba na kandidátke nejakej strany – podobne ako do NR SR. A dôležité sú hlavne tie frakcie v EP – preto ktokoľvek volí napr. Smer, tak volí poslancov v EP, ktorí nemajú vôbec žiadnu váhu, keďže nie sú vo frakciách, ktoré majú rozhodujúce slovo. Poslanci za Smer dokonca v súčasnosti nie sú vôbec v žiadnej frakcií.
(12)  Francúzsko nedávno v ústave zakotvilo právo na potrat. EP prijal rezolúciu, kde právo na potrat navrhuje zakotviť do Charty EU a odstrániť „gestačné obmedzenia“ potratu. Aký je Tvoj postoj k ochrane života nenarodeného dieťaťa?
Treba robiť všetko pre to, aby počet umelých potratov bol čo najmenší. Je potrebné robiť všetky opatrenia vrátane výrazne väčšej podpory rodín s ŤZP deťmi ako doteraz. Legislatíva ohľadom potratov by mala byť kompetencia národných štátov tak ako doteraz a nie EÚ.
(13)  Čo konkrétne treba robiť, aby bol počet umelých potratov čo najmenší? Ako vnímaš kresťanský / humanistický postoj, že život je posvätný / nedotknuteľný a že si zaslúži ochranu od počatia?
To, že si zaslúži život ochranu od počatia je dané aj v našej legislatíve, ako isto vieš, táto téma je náročná a nedovolím si stavať sa do roly odborníka. Nevieme, koľko umelých potratoch bolo po znásilneniach (keďže iba zlomok sa nahlasuje), nevieme o konkrétnych prípadoch – v každom prípade je však potrebné, aby sa urobilo všetko pre to (napr. podporou hniezd záchrany, anonymného vynosenia dieťaťa a pôrodu, podpora detí ťažko zdravotne postihnutých), aby ženy mali alternatívu potratu, ak je to možné. Stavať sa však do role, že by som „od stola“ rozhodoval napr. v prípade ohrozenia života matky alebo veľmi ťažkého postihnutia dieťaťa za niekoho iného, mi však nenáleží.
(14)  Po podpore kandidatúry Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej si sa v r. 2023 viditeľne – bezmála aktivisticky – postavil na stranu Ivana Korčoka. Tentoraz sa Tvoj kandidát prezidentom nestal, jednako získal nemalý politický kapitál. Kde vidíš jeho miesto na politickej scéne ako človek, čo vyštudoval politológiu? Kde a prečo si ho želáš vidieť ako starosta a politicky angažovaný občan?
Pána Korčoka som nikdy osobne nestretol, podľa môjho názoru však bol lepší kandidát ako pán Pellegrini. Kde bude ďalej pôsobiť je jeho rozhodnutie, ideálne by bolo v medzinárodným diplomatických štruktúrach. V slovenskej straníckej politike by sa podľa mňa „utopil“ a v konečnom dôsledku by na ňu nemal žalúdok.
(15)  Aké osobnostné, morálne a charakterové danosti musí mať človek, aby mal žalúdok na stranícku politiku na Slovensku? Čo z týchto daností chýba Ivanovi Korčokovi?
Môžem ti to popísať, ako to vnímam ja. Keď je niekto člen strany, tak sa niekedy musí prispôsobiť aj veciam a témam (minimálne tým, že sa k nim negatívne nevyjadruje), s ktorými nie je vnútorne stotožnený (napr. stranícke nominácie na starostov či primátorov). Samozrejme, určitá stranícka disciplína musí byť – mne osobne, po mojich skúsenostiach, však takýto systém nevyhovuje. Jednoducho keď cítim potrebu, tak sa ozvem.
Ivan Korčok na mňa tiež pôsobí tak, že by radšej zastával svoj osobný autonómny názor.
Ďalšia vec je, že keď je niekto člen strany, tak často v diskusiách musí „vysvetľovať“ postoj vedenia, aj keď s ním napr. nesúhlasí. Rovnako tak všetky kauzy, o ktorých ani nič nevie. To jednoducho nie je pre mňa a ani po desiatich rokoch, čo som skončil ako člen strany SDKÚ-DS, sa môj názor nezmenil.
(16)  S akým programom a s akou predstavou o výkone mandátu poslanca EP ideš do kampane? Kto a z akých zdrojov Tvoju kampaň financuje? Ako si predstavuješ súbeh práce MEP v Bruseli a práce starostu v mestskej časti Rača?
Dôvodom mojej kandidatúry je to, že chcem viac upriamiť pozornosť na vzťah samospráv a EÚ. Pravda je taká, že bez EÚ by sme nemohli realizovať väčšinu z investičných projektov v mestách a obciach – či už ide o školy, škôlky, denné či pobytové centrá pre seniorov, detské jasle či nákup električiek, oprava parkov, ihrísk či chodníkov.
Môj príspevok na kampaň je dar strane Demokrati vo výške 400 € z mojich osobných úspor, veľká časť z neho bude minutá na prenájom NKD. V zmysle zákona Demokrati vedú kampaň cez svoj transparentný účet a to ide úplne mimo mňa ako nečlena strany. <
Nepredpokladám, že by ma do EP zvolili, takže súbeh nenastane. Ak by hypoteticky nastal, tak sa v prvom rade poradím s dvoma kľúčovými poslaneckými klubmi v Rači – vidím tam do budúcna 6-7 kandidátov na starostu alebo starostku, takže o budúcnosť Rače nemám obavy ani keď – skôr či neskôr – v budúcnosti ako starosta skončím. Ako som veľakrát uviedol, mám ambíciu neskončiť prehrou.
(17)  Aký je Tvoj názor na príčiny a okolnosti vzniku vojny na Ukrajine? Pripúšťaš podiel viny Západu na vzniku tohto konfliktu? Akú predstavu máš o jeho riešení?
Samozrejme, podiel viny na tom, že v Rusku vládne Putin, má aj Západ – v roku 1996 úplne chybne investovali veľa peňazí do toho, aby v Rusku vyhral voľby Jeľcin a ten následne vytvoril Putina. Tiež bola chyba Západu, že v 90-tych rokoch naivne uveril, že v Rusku je možný demokratický režim. Vojna na Ukrajine začala v roku 2014 ruskou okupáciou Krymu a pokračuje dodnes. Riešením tohto konfliktu sú dve alternatívy – prehra Ruska alebo porážka Ukrajiny. Je však možné, že aj v prípade prípadnej výhry Ruska to nakoniec bude ich porážka a koniec. Podľa všetkého ten režim stojí a padá na jednom „cárovi“. Západ si veľmi nepresne naštudoval jeho životný príbeh – hlavne jeho detstvo, ktoré malo kľúčový vplyv na jeho osobnosť a podcenilo ho. Pre ľudí ako Putin je podceňovanie najväčšou možnou urážkou. Osobne si myslím, že dejiny spätne zhodnotia, že rozpad Ruska zapríčinili dve osoby – Gorbačov a Putin. Rusko o pár desaťročí bude iba surovinová kolónia Číny.
(18)  Takže spoluvinu Západu na vzniku vojny na Ukrajine vidíš len v podpore Jeľcina, v naivnej viere, že v Rusku je možný demokratický režim, v nenaštudovaní si životného príbehu Putina? Geopolitické záujmy USA a Západu a rozširovanie NATO na východ nezohrali žiadnu úlohu?
NATO sa prvýkrát rozširovalo v roku 1999, teda ešte za Jeľcina a v dobe, keby Putin viedol ako premiér občiansku vojnu voči vlastným obyvateľom v Čečensku. Následne sa rozširovalo napr. v roku 2004. Až do roku 2008 s tým Putin nemal žiaden problém, ktorý by verejne komunikoval. Dokonca sa dá povedať, že mal s Bushom relatívne priateľské vzťahy. Až v roku 2008 uviedol, že „rozpad ZSSR bol najväčšou geopolitickou katastrofou pre Rusko“, vtedy aj viedol vojnu s Gruzínskom. Je úplne logické, že krajiny, ktoré sa cítia Ruskom ohrozené, majú záujem byť členom NATO – čoho dôkazom je aj to, že Švédsko a Fínsko po útoku Ruska na Ukrajinu zmenili svoj dlhoročný neutrálny stav a vstúpili do NATO.
V roku 2013 Janukovyč, protežant Putina v kresle prezidenta Ukrajiny, nepodpísal asociačné dohody s EÚ, vtedy drvivá väčšina Ukrajiny nechcela ísť do NATO. Putin mal problém aj s bližšími vzťahmi Ukrajiny s EÚ. Ukrajinci však protestovali a viedlo to až k pádu prezidenta a následnej okupácii Krymu a Donbasu Ruskom.
Ináč podobný naratív vidíme aj na Slovensku – keď proti vláde protestuje Fico či Pellegrini, tak je to v poriadku, ak sa role vymenia, tak zrazu za protestmi je „prevrat“, „zasahovanie zo zahraničia“ a pod.
Je to však téma nie na krátku odpoveď, ale na hodiny a dni diskusie.
Z akého presne dôvodu by sa postsovietske krajiny podľa teba nemohli sami rozhodnúť, kde majú patriť a akým smerom sa uberať? Ide o plne nezávislé štáty a sami sa majú možnosť rozhodnúť. Rozdiel medzi pobaltskými krajinami a napr. Moldavskom je vidieť na prvý pohľad. Ja som vo väčšine tých krajín (12 z 15) bol a všade ti vedia povedať, ako sa k ním správal dominantný národ Rusov počas ZSSR.
Jediná postsovietska krajina, ktorá mala v minulosti záujem integrovať sa s Ruskom bolo Bielorusko – to však má tiež historické dôvody – Lukašenko si totiž v 90-tych rokoch myslel, že po skončení Jeľcina – bude práve on prezidentom súštátia Bieloruska s Ruskom. Dnes už len bojuje o svoj post a robí pre zachovanie svojej pozície všetko.
Ale ako vravím, je to téma, o ktorej sa dá diskutovať dlhé hodiny.
(19)  Tvoje názory na Putina, Fica, Orbána, Trumpa sa mi javia ako extrémne pro-atlantické a hraničiace s nenávisťou. Myslíš si, že takáto agresívna optika je dobrý základ pre prácu v EP?
Putin je vojnový zločinec, Fico, Orbán aj Trump sú populisti, ktorí celý život výrazne viac hovoria ako robia. Kritika politikov a nesúhlas s ich politikou nie je nenávisť. Aj ľudia, čo mňa kritizujú, tak by som si nikdy nedovolil povedať, že ma „nenávidia“. Ani tvoj postoj ku Korčokovi nepovažujem za „nenávisť“. Ak nazývaš moje postoje za „extrémne proatlantické“, tak tomu pomenovaniu sa nebránim – podľa mňa jednoznačne budúcnosť Slovenska stojí a padá na euroatlantickom a nie ruskostepnom priestore.
(20)  Ani do označenia „ruskostepný priestor“ nevkladáš žiadnu negatívnu emóciu? Keď nie nenávisť, tak podceňovanie? pohŕdanie? povýšenosť?
To, že ruská kultúra je iná ako európska, podobne ako čínska je iná ako ruská, je realita. Aj to, že ekonomicky je Rusko na rovnakej úrovni ako Taliansko. Samotné pravoslávie od roku 1054 považuje katolíkov za heretikov.Takže jednoznačne ide o iný kultúrny aj ideologický priestor ako Európa, ktorá je založená na grécko-rímsko-kresťanských základoch. Mimo toho režim, ktorý chváli J. V. Stalina, je pre mňa úplne neakceptovateľný.
(21)  Na internete uvádzaš štyri trojmesačné pracovné pobyty: Golanské výšiny (Izrael 2000), New York City (USA 2003), Dublin (Írsko 2004), Londýn (Veľká Británia 2005). Prvý pobyt si absolvoval ako stredoškolák, zvyšné ako vysokoškolák. V akom zmysle boli pracovné? Aký účel mali? Z akých zdrojov boli financované? Čím Ťa obohatili?
V Izraeli som pracoval po skončení strednej školy a zbieral som tam mango a citróny, v tej dobe veľa Slovákov pracovalo na farmách v Izraeli, bolo málo pracovných možností na Slovensku a vysoká nezamestnanosť. Časť peňazí na letenku som si zarobil na brigádach v lete 2000 a časť mi požičal strýko, pôžičku som zo zarobených peňazí hneď po návrate splatil. Zo zarobených peňazí som si zaplatil autoškolu. V New Yorku som bol v rámci pobytu Work&Travel, ktorý opäť absolvovalo veľa ľudí z Slovenska, pracoval som v sieti reštaurácií so zdravou výživou Pret a Manger, v Dubline som pracoval cez leto 2004 v McDonald’s a v Londýne v lete 2005 v reštaurácií Temples Food. Bolo to krátko po vstupe SR do EÚ a tieto krajiny ako jedny z mála hneď umožnili nám u nich pracovať. Boli to čisto pracovné brigády, kde som si zarábal aj na štúdium na Slovensku a všetky náklady, keďže som od 19 rokov si financoval všetky náklady na život sám. Naučil som sa tam lepšie anglicky a získal nové skúsenosti – nie je úplne jednoduché pracovať mimo svojej krajiny. Určite som rád, že som mal možnosť pracovať aj v službách aj v poľnohospodárstve, o to viac si vážim každého, kto v tejto oblasti pracuje. Je to veľmi náročná práca. Podobne ako práca na stavbách, kde som práve hlavne v lete 2000 pracoval. Nerozumiem však ako tieto práce súvisia s mojou prácou v samospráve alebo ohľadom kandidatúry do EP, ale OK.
(22)  Ďakujem za vysvetlenie, že pracovné pobyty v celkovom trvaní jedného roka uvedené v Tvojom profile sú vlastne obyčajné študentské brigády. Bez tohto vysvetlenia pomenovanie „pracovné pobyty“ navodzuje mylný dojem, že vďaka nim si získal medzinárodné poznatky a skúsenosti významné pre výkon verejných mandátov, o ktoré sa uchádzaš.
OK, len pre upresnenie, išlo o pracovné pozície na plný úväzok, ale áno, zjednodušene sa to dá nazvať „študentská brigáda“.
(23)  Kontroverzný finančník George Soros je pre jednu časť verejnosti filantrop, pre inú bezškrupulózny manipulátor. Na negatívne zmienky o ňom zvykneš reagovať podráždene alebo výsmešne. Aký názor máš na jeho útoky na britskú libru, vďaka ktorým sa stal miliardárom? Na jeho investície do mimovládnych organizácií v mnohých krajinách sveta? A osobitne na Slovensku?
Tvoja otázka je nepresná až manipulatívna – ak reagujem na niečo podráždene, tak je to to, že ty osobne ma častuješ ako „sorošovca“ – u nikoho iného okrem teba som sa s tým zatiaľ nestretol. Je však tiež pravda, že diskusie na sociálnych sieťach čítam veľmi obmedzene. Neviem, či by tebe bolo príjemné, ak by ťa niekto volal napr. „ruský trol“ alebo „dezolát“. Nemám na Sorosa ucelený názor, čítal som cca 18 rokov dozadu od neho jednu knihu – Vek omylnosti – ale už si vôbec nepamätám, o čom bola. Čítam priemerne 30-35 kníh za rok a naozaj odo mňa nemôže niekto chcieť, aby som si po 18 rokoch pamätal každú z nich. Keďže si z nej už nič nepamätám, tak ma podľa všetkého veľmi neoslovila. Keď budem mať viac času, môžem si ju opäť prečítať a dám ti vedieť. Tvrdiť však to, že nejaký starec v USA ovláda politiku na Slovensku, je podobné ako tvrdiť, že Mesiac je zo syra. Ale ako fackovací panák pre ľudí, čo nie sú za dlhé roky schopní riešiť reálne problémy ľudí (školstvo, zdravotníctvo, doprava, sociálne veci, bývanie a pod.), je to pre nich dobrá vec na odpútanie pozornosti. Podobne o mne niektorí ľudia v Rači dlhé roky tvrdili, že „vedia, kto je za mnou“ – dodnes som sa to však nedozvedel. Paradoxne aj o tebe niektorí tvrdili, že z pozadia zásadne „pokútne“ ovplyvňuješ račiansku politiku.
(24)  Onen starec z USA napríklad podporuje prevraty mimo USA cez medzinárodnú sieť Open Society Foundation. Nezachytil si, že post predsedníčky správnej rady nadácie OSF/NOS zastávala aj Tvoja bývalá spolustraníčka Iveta Radičová?
Každý autoritatívny alebo totalitný režim je nastavený tak, že sa považuje za dokonalý a bezchybný a uvádza, že „vonkajší nepriatelia“ ho chcú zničiť. Na tejto dynamike (vnútorný a vonkajší nepriateľ) jednoducho musí každý takýto režim fungovať. O tom, aké slabé sú tie režimy najlepšie svedčí práve to, že tvrdia, že nejaké neziskové organizácie majú takú veľkú moc, že ich dokážu zničiť – dokonca aj niektorí jednotlivci. Každý autokrat je úprimne presvedčený, že ho drvivá väčšina národ miluje. Keď zistí opak, tak je šokovaný. Raz sa ten šok dokonca podarilo natočiť v Rumunsku v priamom prenose:
Aby som to zhrnul, to, že OSF zabezpečuje nejaké prevraty, je úplný nezmysel. V zmysle vyššie uvedeného tomu však autokratickí vládcovia úprimne veria.
Ak by to niekoho viac zaujímalo, odporúčam prečítať si napr. tieto knihy:
H. Arendt: Pôvod totalitarizmu
R. Kapuszinski: Šahínšah
R. Áron: Demokracia a totalitarizmus
J. O. Gasset: Vzbura davov
(25)  Ako poslanec MiZ Rača si od r. 2012 podporoval návrh skupiny občanov vedenej pánom Ľudovítom Havlovičom zriadiť v Koloničovej kúrii Račianske múzeum s galériou. K záväzku si sa prihlásil aj po zvolení za starostu. Podmienky pre vznik múzea už od roku 2018 svojimi aktivitami vytvára Račiansky muzeálny spolok. V akom stave je záväzok ku dnešnému dňu a kedy by mohol byť realizovaný? Čo sa so záväzkom stane, keď budeš zvolený za poslanca EP? Čo vtedy, keď zvolený nebudeš?
Projekt Koloničovej kúrie narazil na zásadný problém KPU, keď nesúhlasili s výťahom. Bez 100% bezbariérovosti však nemôžeme žiadať žiadne eurofondy – takže to riešime. Pre muzeálny spolok zatiaľ na výstavby poskytujeme Červenú lisovňu a majú v prenájme aj časť Koloničovej kúrie. Mrzí ma, že ten projekt sa zatiaľ neposunul viac, úprimne však poviem, že sme museli dosť teraz riešiť školy a škôlky a ich dostatočné kapacity. Pre mňa je na najbližšie obdobie prioritou posunúť práve projekty ako je Koloničova kúria, Dopravná 57, hasičská zbrojnica a KS Žarnovická. Nielen projektovo ale aj finančne a realizačne. Nie je to ľahká úloha. Ako som uviedol, to, že ma zvolia do EP nie je veľmi pravdepodobné, ak by nebodaj áno, tak sa budem snažiť nájsť zdroje aj na tieto projekty aj cez EP.
Ďakujem za rozhovor.

Otázky pre kandidáta na poslanca EP Michala Drotována
pripravil Miro Ščibrany,OZ račan.sk




0 komentárov:

Zverejnenie komentára