Rok 1300 (715 rokov) - zo 6. 11. 1300
pochádza jeden z prvých známych zápisov o Rači. Je to zápis o urovnaní majetkových sporov medzi potomkami dvoch vetiev rodu Čano (prvého známeho veľmoža na území Rače) Beňadika a Raču o vlastnícke práva na majetky v Rači (časť Rača a Okol).
pochádza jeden z prvých známych zápisov o Rači. Je to zápis o urovnaní majetkových sporov medzi potomkami dvoch vetiev rodu Čano (prvého známeho veľmoža na území Rače) Beňadika a Raču o vlastnícke práva na majetky v Rači (časť Rača a Okol).
Rok 1390 (625 rokov) - prvá písomná zmienka o kostole a farárovi
v Rači (dnes farský kostol sv. Filipa a Jakuba). Zápis sa
nachádza v
popise bratislavského archidiakonátu. Keďže v tomto období bola už Rača
(Villa de Récse, Rechendorf, Recersdorf, Ratschdorf) pomerne veľkou osadou,
ktorá mala vlastného richtára, predpokladá sa, že kostol na vtedajšom cintoríne
bol postavený omnoho skôr (na prelome 12. – 13. storočia).
Rok 1505 (510 rokov) – zápis vo vlastníckej listine, kde sa spomína ako
majiteľ Rače svätojurský gróf a krajinský sudca Tomáš. Pôvodná osada patriaca sčasti potomkom šľachtickej rodiny
pôvodného vlastníka Raču, potom zemanom Marcholfovcom., bola neskôr v 14.
storočí osídlená nemeckými kolonistami. Určité majetky tu mal aj bratislavský
richtár a kráľovská rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako
majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr. rodiny grófov zo sv. Jura
a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci
a Néveryovci.
V roku 1580 (435 rokov) – na
pozvanie grófa Sigfrieda Koloniča prišiel do Rače prvý evanjelický kazateľ
Ondrej Reis. Na evanjelické služby Božie prichádzali v tom čase do Rače aj
evanjelici z Bratislavy, kde sa nesmeli zhromažďovať na bohoslužbách.
Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na
námestí. Od r.1937 na jej mieste stojí Obecný dom.
Z roku 1605 (410 rokov) - na pečatidle z r. 1605 sa našla prvá známa podoba súčasného erbu
Rače. Predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu
s krížom.
V roku 1635 (380 rokov) - Rača pripadla do vlastníctva rodiny palatína Pálffyho z Erdödu. Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto
vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.
V roku 1780 (235 rokov) – bola postavená baroková kaplnka sv. Anny. Nachádza sa na konci
dnešnej ulice Pri vinohradoch. V minulosti stál v jej blízkosti
cintorín. Na sviatok sv. Anny (26. júla) sa pri nej konáva modlitbová
pobožnosť. V minulosti slúžila aj ako jedno zo štyroch zastavení procesie
na sviatok Božieho tela. Posledná procesia ku kaplnke sa konala v roku
1969. Dnes sa procesiový sprievod pri slávení tohto sviatku otáča na Námestí A.
Hlinku.
V roku 1800 (215 rokov) – Ján
a Klára Andrašovičovci dali postaviť kamenný kríž pri farskom kostole sv.
Filipa a Jakuba, ktorý pôvodne stál pri ceste. Neskôr bol premiestnený na súčasné
miesto pri veži kostola.
V roku 1815 (200 rokov) – boli
postavené dva drevené kríže na ceste do pútnického miesta Marianka -
(Mariatál). “Horný kríž“ a „Dolný – Červený kríž“ nad Kopanicami.
V roku 1835 (180 rokov) – 17. 5. 1835 bol slávnostne vysvätený
evanjelický kostol na Alstrovej ulici. Stavba kostola v klasicistickom
slohu začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej
evanjelickej obce. Základný kameň položili 6. 8. 1834 a celý kostol bol
postavený za 9. mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy.
Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a
výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich, ktorý v
Rači žil až do svojej smrti v roku 1846. Kostol vysvätil Kristián
Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola tvorili
14 447 florenov.
V roku 1840 (175 rokov)
- 27. 9.
1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na trase Bratislava
– Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, kde jedna zo zastávok bola v Rači. Konská
železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou na Slovensku a v Uhorsku. Pre zabezpečenie prevádzky riaditeľstvo zakúpilo 118 koní,
ktoré ťahali dva osobné vozne. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica
pre kone.
- v tomto
roku bol do farského kostola zakúpený organ. Organ stál 1500 zlatých a na
financovaní sa podieľala rovnakou mierou fara ale aj obec.
V roku 1850 (165 rokov)
- boli
postavené dva kamenné kríže, ktoré vyznačovali začiatok a koniec obce.
Na začiatku obce od Bratislavy (areál autoopravovne) a „Pri pastierni“ na konci
obce od Svätého Jura (v záhradke rodinného domu Ferdinanda Ďurďoviča - zastávka
električiek Pri vinohradoch).
- bolo
zavedené číslovanie domov v Rači. Predtým domy neboli označené číslami.
V roku 1855 (160 rokov)
- boli
zadovážené vežové hodiny na vežu farského kostola sv. Filipa a Jakuba
- bol
zakúpený dom býv. Zichyho kúrie pre katolícku školu (dom Alstrova č.171). Budova ako škola slúžila plných 80 rokov. Do roku 1931 ako
ľudová cirkevná škola, potom do roku 1935 ako meštianka. Po roku 1935 dostali
budovu rádové sestry Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú
opatrovňu – Úvodu“.
V roku 1870 (145 rokov) – bol založený miestny Spolok svätého
Vojtecha, ktorý slúžil na pozdvihnutie vzdelanostnej a náboženskej
úrovne členov. Spolok mal vtedy 52 členov a iniciátorom jeho založenia bol kňaz
Móric Alster.
V r. 1875 – (140 rokov) – bol založený cirkevný hudobný spolok pod
vedením organistu Mirowszkého, pre ktorý boli s prispením farského úradu zakúpené
hudobné nástroje.
Z roku 1890 (125 rokov) pochádza prvá zmienka o divadelných
ochotníkoch. V Rači pôsobilo viacero ochotníckych skupín – Jednota Orla,
evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke divadlo v
Račištorfe. Divadelné predstavenia sa konali v sálach alebo nádvoriach
vtedajších hostincov (Peklo, Raj, u Raguša, u Končeka). Hrávali sa hry s
náboženskou tematikou a hry F. Urbánka. Najviac hier, akadémií a iných
spoločensko-kultúrnych podujatí sa realizovalo v tzv. Katolíckej budove, ktorá
stála na mieste terajšieho kultúrneho objektu v Knižkovej doline. Od r. 1942 sa
predstavenia konali v budove Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku na dnešnom
nám. A. Hlinku, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším
zariadením. Tu nacvičili račianski ochotníci aj náročnejšie divadelné
predstavenia a operety rôznych populárnych autorov.
V roku 1905 (110 rokov) - sa konala posviacka veže
a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. Pôvodný
kostol z roku 1835 bol postavený bez veže. Po uvoľnení predpisov
o vzhľade evanjelických chrámov sa evanjelickí veriaci v Rači
rozhodli pre dostavbu veže s hodinami a úpravu celkového vzhľadu kostola,
čím dostal dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju
J. Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 -
1959 a v r. 1985.
V roku 1925 (90 rokov) - 10. 9. 1925 bol slávnostne založený
futbalový klub ŠK Račištorf. Na
jeho čele stál notár Václav Jošt. Prvú
koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu mäsiar Aladár
Wessel. V roku 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti železničnej stanici
Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.
V roku 1930 (85 rokov) – na budove rímskokatolíckej farskej
budovy bola odhalená pamätná tabuľa
kňazovi, národnému buditeľovi, osvetovému pracovníkovi, zakladateľovi Matice
slovenskej Móricovi Alstrovi. Pamätnú tabuľu venoval Spolok sv. Vojtecha.
V roku 1935 (80 rokov) – na vežu evanjelického
kostola boli osadené 2 nové zvony, ako náhrada za tie, ktoré boli zrekvirované počas
1. svetovej vojny. Slávnosť sa konala pri príležitosti 100. výročia posvätenia
evanjelického kostola za pôsobenia evanjelického farára Dezidera Alexyho.
V roku 1940 (75 rokov) - 12. 12. 1940 - delegácia tvorená
prezidentom republiky Dr. J. Tisom a ministrami G. Medrickým, J. Stanom
a predsedom parlamentu Dr. M. Sokolom navštívila rímskokatolícku faru.
V roku 1945 (70 rokov)
- 26. 3.
1945 medzi 13. a 14. hodinou bola
pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť „Pozotória“ medzi hlavnou
cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V prvej náletovej vlne boli
zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického, Strelku a mnohé boli poškodené.
V druhej náletovej vlne bolo bombardované zriaďovacie nádražie, najmä objekt
remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov, 16 nemeckých vojakov a veľa ľudí
bolo zranených.
- 3. 4. 1945
prišla do Rače Červená armáda a Rača
bola oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom chotári
5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských vojakov.
- 5. 4.
1945 bol zriadený Národný výbor v Rači v zložení:
za DS – vdp. Ľudovít
Horváth, račiansky farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič
za KS – Karol Polakovič, Gustáv Polakovič, Jakub Sučanský
za nestraníkov – Ondrej Ivanič.
V roku 1960 (55 rokov) – po rozsiahlej územnosprávnej reforme si Rača zriadila vlastný Obvodný
národný výbor s pôsobnosťou Okresného národného výboru.
V roku 1970 (45 rokov) - bola urobená prestavba pôvodného mramorového oltára
v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov (dolný kostol) podľa nových liturgických predpisov II.
vatikánskeho koncilu, pričom oltárna menza bola obrátená „tvárou k ľudu“. V
rámci úpravy bolo svojpomocne upravené schodisko k oltáru, ako aj dlažba v
kostole. V tom istom roku sa začala
tiež generálna oprava farského kostola (nová strešná krytina a nové vonkajšie
omietky).
V roku 1975 (40 rokov) – 13.
4. 1975 bola slávnostne otvorená prvá expozícia „Račianskej izby“ v staršom
račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Expozícia
pozostávala z pamätnej izby s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov
a bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice
slovenskej v Rači ako dar MO MS k 30. výročiu oslobodenia Rače.
Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby
a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho
archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od roku 1998 v budove
Obecného domu na Alstrovej ulici 249.
V roku 1985 (30 rokov) - 9. 12. 1985 vznikol BMX
klub Rača, ktorý je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju činnosť začínal
ako Mládežnícky klub bikross. Od
roku 1987 má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX
trať).
V roku 1990 (25 rokov) – došlo k obnoveniu funkcie starostu. Po
reforme verejnej správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských
zmien z r. 1989 sa zmenil názov výkonného orgánu obce Miestny národný
výbor Bratislava-Rača na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom
v následných voľbách bol za prvého
novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.
V roku 2000 (15 rokov)
- bol po
rozsiahlej rekonštrukcii sfunkčnený organ v Dolnom kostole, ktorý sa po viacero
rokov nepoužíval.
- po
rozsiahlej rekonštrukcii bola 7. 7. slávnostne otvorená električková trať do
Rače.
V roku 2005 (10 rokov)
- po
rozsiahlej reštaurácii boli posvätené dva bočné oltáre (oltár Panny Márie a
oltár sv. Jána Nepomuckého) vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba na
Alstrovej ulici. Reštaurátorské práce viedol Mgr. František Šmigrovský.
Oltáre boli posvätené pri sv. omši pomocným biskupom Dominikom Tóthom na
prvú adventnú nedeľu.
- 4. 6. 2005 bol otvorený
zberný dvor v Rači.
V roku 2010 (5 rokov) - 10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova
Nemeckého kultúrneho domu. Stánok račianskej kultúry bol otvorený po rozsiahlej
rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie
vlastníckych vzťahov.
Osobnosti
· František
Víťazoslav Sasinek – katolícky kňaz - kapucín, vynikajúci kazateľ, historik,
publicista, národovec, tajomník Matice slovenskej. 185 rokov od jeho narodenia.
Narodil sa v Skalici 11. 12. 1830 a zomrel 17.
11. 1914. Najplodnejší slovenský
historik 2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny
Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska,
ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na
cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry,
trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické
a národnobuditeľské štúdie a články. Na račianskej fare vypomáhal
a účinkoval za pôsobenia farárov A. Hájeka a M. Alstra.
O jeho pôsobení ako správcu farnosti v Rači sa zachoval vlastnoručne
napísaný zápis vo farskej kronike s textom: „Roku 1857 dňa 26. marca
po odchode veľadôstojného pána Adama Hájka do Bratislavy za kanonika úrad
správcu farnosti bol zverený mne, Viktorovi Sasinkovi, kňazovi z rehole
kapucínov v kláštore v Bratislave.“
· Vilma
Névery, barónka, dcéra barónskeho páru, majiteľov tzv. Pálffyho kúrie –
160 rokov od úmrtia
Zomrela 21. 9. 1855 ako šesťročná na následky uštipnutia
hadom. Je pochovaná v tzv. barónskych hroboch na miestnom cintoríne.
(Príbeh úmrtia literárne spracovala D. Luknárová v povesti „Potešenie
i utrpenie zároveň“.) Názvom barónka sa dodnes označuje dom ,
v ktorom žila, ulica i sídlisko.
· Vojtech
Rudroff, katolícky kňaz, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť,
priekopník modernej pastorácie a okresný
školský dekan – 140 rokov od narodenia (*10. 4. 1875).
Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou významnou osobnosťou na
račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Narodil sa v Lomnici. Za
farára do Račišdorfu ho menovali 3. decembra 1908 a pôsobil tu až do svojej
smrti. Zomrel 23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom
cintoríne. V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr.
Mariánsku kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien,
Jednotu Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku,
letnú kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre
farský kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I.
svetovej vojne. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho
pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Pre račišdorfských farníkov začal
v r. 1928 vydávať „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti
a vo svete, organizoval viaceré farské púte – najmä do Mariazellu. Počas
jeho pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená
rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny
Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj
Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).
· Karl Otto
Schulze, evanjelický farár – 115 rokov od príchodu do Rače.
Do miestneho zboru prišiel v roku 1900. Za jeho
pôsobenia pristavili v r. 1905 ku chrámu vežu a osadili na nej 3
zvony, ktoré darovali veriaci. Jeho pričinením v r. 1931 postavili novú
školu na Alstrovej ulici, pretože stará už kapacitne nevyhovovala.
· Peter Ševčovič, prozaik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti
a mládež – 80 rokov od narodenia (*16. 3. 1935 - +14. 4. 2006)
Veľkú časť života
prežil v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači. Patril
k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej
poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier,
desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel.
Väčšia časť jeho tvorby sa spája s Bratislavou.
· František Luknár, amatérsky maliar – 105
rokov od narodenia a 20 rokov od úmrtia.
Narodil sa, tvoril
a pracoval v Rači, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal
z vinohradníckej rodiny, ktorá bývala na Alstrovej ulici. Vyučil sa za
maliara písma u p. Borovského a Šibrinu a po absolvovaní
strednej meštianskej školy chcel pokračovať v štúdiu maliarstva na VŠVU,
ktorú však musel opustiť pre zlé sociálne pomery v rodine. Nastúpil
pracovať na železnici, kde pôsobil v rôznych funkciách až do dôchodku.
Maľovanie však bolo jeho srdcovou a celoživotnou záľubou. Namaľoval asi
2000 obrazov, ktoré sú v rôznych súkromných zbierkach. Pri maľovaní
využíval rôzne techniky a maľoval krajinky, zátišia, portréty, prírodné
scenérie, karikatúry, plagáty. Bol aj realizátorom takmer všetkých ochotníckych
divadelných scén, ktoré sa odohrali v bývalej katolíckej budove až do roku
1942. V roku 2010 sa na jeho pamiatku realizovala výstava jeho prác
v Nemeckom kultúrnom dome.
· Vlastimil Ružička, významný cyklista
a člen víťazného družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru. – 90 rokov od narodenia a 30 rokov od
úmrtia
Narodil sa 27. 2.
1925 v českej obci Louny a zomrel 29. 3. 1985. Do Rače sa
prisťahoval s mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca,
motoristického pretekára. Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račišdorf
aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach,
nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu. S útlou
postavou býval na pretekoch ako orol a najväčšiu slávu si vybojoval na
Pretekoch mieru. Roku 1950 bol celkovo tretí, 1951 desiaty, 1954 druhý a s
družstvom vždy víťazný. Lúčil sa roku 1957 v desiatom ročníku pretekov P-B-W,
rovnako ako v tom istom roku na cestách Okolo Slovenska. Pamätná tabuľa V. Ružičkovi
sa nachádza na budove na Detvianskej ul.
Mária Hatalová, január 2015
Zdroje:
2.
Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969
3.
RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP
know-how s.r.o, 2014
4.
Farský vestník, ročník 1930
6.
mesačník MČ Rača: Račiansky výber 2005, 2010
7.
mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník
8.
mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1994
9.
Wikipédia
10. dokumenty
z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok
0 comments:
Zverejnenie komentára