V širokom
okolí a v celej Rači je toto posledný VEREJNÝ športový areál s
pestrejšou škálou športovísk (bežecký ovál, veľké aj malé futbalové ihrisko,
hokejbalové ihrisko etc.), dostatočne veľký, aby sa tu mohli hrať deti aj
dospelí rôzne športy v tom istom čase. Zároveň je to posledný areál
takejto veľkosti pokrytý prevažne prírodným trávnikom v kombinácii
s umelými povrchmi.
Cez
deň ho využívajú školáci a deti z družiny, večer a cez víkendy
zase obyvatelia okolitých ulíc na športovanie aj rôzne aktivity s deťmi.
Napriek tomu, že trávnik nie je ideálny a antuka už je dosť zanedbaná,
areál býva celkom vyťažený. Preto veľmi oceňujeme, že dlho očakávaná
rekonštrukcia je naplánovaná už na budúci rok 2018 (RV 11/2017, str.
3) a po jej dokončení ho budú určite navštevovať aj tí, ktorých doterajší
stav areálu odrádzal od aktívnejšieho využívania.
Jediné,
v čom sa s vedením MÚ a poslancami MČ Rača nezhodneme, je umelý
povrch veľkého futbalového ihriska. Dôvody na výstavbu umelého trávnika sa nám
zdajú tendenčné, nezohľadňujú nové prístupy ku starostlivosti o mestské verejné
priestranstvá, životné prostredie nás všetkých a uprednostňujú záujmy
vybranej skupiny športovcov.
Ako
rodič aktívnych detí a aktívny športovec si neviem predstaviť dostatočne rozumný
dôvod na to, aby som naďalej chodila športovať do areálu, kde budem behať po
umelej a nie po prírodnej tráve. Kde ako bežec budem krúžiť na ovále
a dýchať vzduch, ktorý bude v horšej kvalite aj vďaka ďalšiemu neprírodnému
povrchu. Má vôbec zmysel športovať pre zdravie v takomto prostredí? A rady
typu: „Choďte za prírodou a zdravým vzduchom do lesa, veď ho máte blízko“, sú fakt
smutno-zábavné. Obzvlášť v prípade detí a mládeže, ktorí bývajú
v okolitých panelákoch a už teraz nemajú skoro žiadne priestranstvá, kde
by mohli aspoň časť svojho voľného času tráviť v čiastočne prirodzenom
prostredí.
Navyše
už teraz sa ukazuje, že podmienky detí zo školy (cca 500 detí), sú menej
dôležité ako podmienky detí vo futbalových kluboch. Pre deti
z nižších ročníkov a ich rozmanité herné aktivity je z viacerých
dôvodov vhodnejší prírodný povrch. Bohužiaľ, z pohľadu MÚ
a poslancov, škola má na tieto aktivity v areáli nájsť iné miesto. To
v skutočnosti znamená využívanie zelených plôch okolo oválu, ktoré sú malé. Sú
vzdialenejšie od školy a v nerovnom teréne. Alebo sa uspokojiť
s umelým trávnikom.
Zamestnanci
MÚ a poslanci sa nás tiež snažia presvedčiť, že je problém nájsť každý rok
financie na pravidelnú údržbu prírodného trávnika, ale nevidia problém
v tom, že rovnako bude treba každý rok nájsť financie na splácanie úveru
čerpaného aj na nový umelý trávnik a výdavky na jeho údržbu. Umelý trávnik
je nutné pravidelne čistiť, dopĺňať výplň, polievať počas horúcich dní
a vymieňať namáhané časti. Nakoniec ho bude treba vymeniť celý a
zlikvidovať veľký objem odpadu. Čo ak sa potom prostriedky na likvidáciu
a obnovu nenájdu? Zostane nám na krku absolútne nepoužiteľná plocha
s veľkou ekologickou záťažou a prípadný návrat k prírodnému trávniku
bude bez veľkého objemu financií nemožný. Na druhej strane prírodný trávnik
prežije skoro všetko... Možno bude po čase vyzerať ako ten dnešný, ale stále sa
po ňom bude dať behať, aj keby ho mali len kozy alebo ovce kosiť.
V nasledujúcich
bodoch sú zhrnuté naše hlavné argumenty za obnovu prírodného povrchu na ploche
veľkého futbalového ihriska.
1. Súvislý prírodný trávnatý povrch kladne ovplyvňuje kvalitu
prostredia školy a blízkeho okolia:
a)
prirodzene
pohlcuje z ovzdušia nečistoty a prach - znižuje teda prašnosť
a znečistenie ovzdušia
b)
produkuje
kyslík – zlepšuje čistotu ovzdušia
c)
pohlcuje
hluk z okolitého prostredia
d)
zadržaná
voda a jej postupné uvoľňovanie do ovzdušia znižuje teplotu povrchu až o 15 - 25
stupňov pri extrémnych letných teplotách (štúdie štátnych výskumných
inštitúcií)
e)
zadržaná
voda zvyšuje vlhkosť a kvalitu ovzdušia
f)
filtruje
nečistoty z vody a chráni tak pôdu a podzemnú vodu pred
znečistením
g)
zrážková
voda cez trávnik a pôdu presiakne do podzemných podloží – zvyšuje
hladinu podzemnej vody na území, znižuje riziko záplav a záťaže potrubí
odpadových vôd
2. Zachovanie prírodného trávnika vychováva naše deti
k zodpovednosti a starostlivosti o životné prostredie. Deti by mali pochopiť,
že výhody plynúce s používania umelých trávnikov (pohodlnosť
a krátkozraké výhody pre privilegovanú skupinu) nie sú dôležitejšie ako
naše zdravie a dlhodobo udržateľné dobré podmienky všetkých, čo žijú
v blízkom aj širokom okolí. Naša škola sa zúčastňuje rôznych programov na
zlepšovanie životného prostredia (Zelená škola, Modrá škola). Ak majú mať teoretické
poznatky z týchto programov aj nejaký účinok, treba deťom ukázať, že aj my
dospelí sme schopní nie iba teoretizovať, ale aj skutočne ochraňovať životné
prostredie.
3. Šmykľavosť povrchu a vzniknuté zranenia po pádoch na
umelom trávniku sú nepríjemnejšie ako na prírodnom. Deti z družiny v letnom
oblečení a sandáloch tu majú značnú nevýhodu oproti hráčovi
v podkolienkach, chráničoch a kopačkách.
4. Jedinečná príležitosť ako školský areál zatraktívniť
verejnosti a zároveň spraviť prvý z krokov ku zlepšeniu prostredia na
bývanie v Rači.
Momentálne žije v okolí školy cca 4 500 obyvateľov (Tbiliská,
Rustaveliho, Závadska, Cígeľská, Gelnická, Karpatské námestie, časť ul. Pri
vinohradoch – skoro 20% občanov Rače prihlásených na trvalý pobyt), čo je
celkom veľká hustota obyvateľstva na malej ploche. Vo viacerých slovenských
mestách sa rozbiehajú projekty na zatraktívnenie bývania na sídliskách
v spolupráci so školskými komunitami priamo v školských areáloch. Náš
areál pri ZŠ Tbiliská má veľký potenciál, len sa z neho nesmie stať umelý
a možno uzavretý futbalový areál, ale skôr verejný multifunkčný športový
areál so všestranným využitím (komunitné záhony, komunitné ihrisko/cvičisko
pre staršie deti s posedením pre rodiny alebo divákov na nevyužitých zelených
plochách a pod.).
5. Ekonomická výhodnosť obidvoch riešení nebola objektívne dokázaná. Doteraz boli
prezentované iba čiastkové informácie k obidvom. Žiadne komplexné
vyhodnotenie všetkých faktorov neexistuje. Vrátane dlhodobého splácania
investície, vplyvu na životné prostredie alebo existujúcu infraštruktúru
a náklady na likvidáciu odpadu na konci životnosti umelého trávnika.
Nesúhlasíme
s tým, že naše argumenty sú prezentované ako:
a)
menšinové, vraj kvôli tomu, že
nie sme rodení Račania a nechceme podporiť len požiadavku futbalistov, ale
aj ostatných zainteresovaných, napríklad rodičov a športovcov
z okolia
b)
egoistické, lebo sa snažíme
zachovať prírodné prostredie pre naše deti. Rovnaký meter by som mohla použiť
aj na zástupcov futbalových klubov, ktorí tiež chcú presadiť perfektné hracie
podmienky pre deti z ich klubov
Takto
sa môžeme naťahovať donekonečna pri každom argumente. V konečnom dôsledku
každý bojuje za to, čo považuje za správne podľa seba.
Moju
snahu už niektorí okomentovali ako „problematický občiansky aktivizmus“
a vraj takto zruším už dobre rozbehnutý a prospešný projekt.
Pripísali mi tak neúmyselne celkom veľký vplyv, ktorý zo svojej pozície určite
nemám. Ale ak sa mi v rámci svojich aktivít podarí, aby sa niektorí
poslanci a zodpovední zamestnanci MÚ pozreli na tento projekt trochu inou
optikou, a ak sa rozhodnú pre prírodné riešenie, nikto nemôže tvrdiť, že
som zrušila račiansku investíciu desaťročia.
V dotazníku,
ktorý som uverejnila spolu s prvým príspevkom, mi v krátkom čase
odpovedalo 64 účastníkov a v školskej ankete sa vyjadrilo
ďalších 14 rodičov, celkovo to bolo 78 odpovedí. Z toho 41 podporilo
prírodný trávnik a 37 umelý trávnik. Určite som čakala väčšiu odozvu,
minimálne od rodičov detí na škole... Ale vzhľadom na spoločenské nálady
a nedôveru voči štátnym a komunálnym autoritám, ktorá v mojom okolí
vládne, som s výsledkom spokojná. Tento dotazník bol pre moju vlastnú
potrebu, aby som zistila, či má vôbec zmysel túto tému rozoberať. Počas
posledných týždňov ma ale oslovilo dostatočné množstvo rodičov a známych,
ktorí majú rovnaký alebo podobný názor na vec, ale bohužiaľ neveria, že majú
šancu niečo ovplyvniť a že ich vôbec niekto bude počúvať. A to je presne
to, v čo ja verím a dúfam. Zmeniť sa to môže, len ak sa o to
pričiníme sami.
P.
S. Pripájam aj zhrnutie argumentov druhej strany.
Hlavné
argumenty v prospech umelého trávnika:
a)
má
pravidelnejší povrch a ten je veľmi žiaduci pre kvalitnú futbalovú hru
b)
dá
sa používať i v daždivom počasí a počas zimy, kedy je prírodný trávnik
rozmočený alebo zamrznutý a netreba čakať na jeho presušenie alebo
roztopenie snehu
c)
odstránenie
škôd na trávnatom povrchu, spôsobených počas hry za daždivého alebo zimného
počasia, sú finančne aj časovo náročné
d)
ekonomická
výhodnosť – nepreukázaná
Keďže
trávnik má byť využívaný na tréningové účely pre deti (najčastejšie vyslovený
zámer) aj kvôli neštandardnému rozmeru ihriska, napadajú ma nasledovné otázky:
a)
Ako
často budú prebiehať tréningy vo veľmi daždivom počasí a počas zimy? Okrem
toho aj na kvalitných umelých trávnikoch sa po výdatných dažďoch vytvárajú
kaluže, ktoré musia vyschnúť predtým, než sa na nich začne znovu hrať.
b)
Je
trávnik naozaj až tak veľmi zničený aj po deťoch (menšia váha, sila
a plocha dopadu)?
Osobne
si myslím, že udržiavaný prírodný trávnik by bol rovnako dobre využiteľný pre
malých futbalistov a tiež si viem predstaviť, že by až tak veľmi nevadilo
pár odložených tréningov kvôli zlému počasiu.
Lucia Kalmárová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára