Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

23.9.18
0
Časť programu Primátor a developeri o 4 roky

Téza programu
Rozvoj mesta a tvorbu infraštruktúry bude mať v rukách mesto a Bratislavčania, nie developeri. Mesto sa stane sebavedomým partnerom, ktorý bude určovať pravidlá novej výstavby a dohliadať na ich dodržiavanie.

Moje vnímanie
Nebude. Minimálne nebude dohliadať. Tiež asi nebude určovať pravidlá novej výstavby, lebo ich bude naďalej určovať stavebný úrad v zmysle stavebného zákona alebo zákona o výstavbe.

Ak sa schváli nový zákon o výstavbe v navrhovanej podobe, mesto už nebude mať ani súčasné možnosti ochrany zo strany mestských častí, ktoré teraz vykonávajú agendu stavebných úradov. Do rekodifikácie stavebného zákona to nie je reálne a potom už mestá / obce nemajú mať zverený výkon štátnej stavebnej správy.

Opatrenie programu:
„Zmeníme proces vydávania záväzného stanoviska mesta k developerským projektom, aby mal jasné a transparentné pravidlá a nevytváral priestor na korupciu a nedôveru. Celý proces bude spravodlivejší a pre developerov spoplatnený, čo pokryje zvýšené výdavky s ním spojené.“

Na prvý pohľad pochopiteľné odhodlanie. Problém nastane, ak sa uvedomí v akom záujme sa vydáva záväzné stanovisko.

Z opatrenia vyplýva, že stanovisko k projektu developera predstavuje podstatne vyššie náklady oproti nákladom na stanovisko k inému projektu.

Návrh na zriadenie komisie vrátane zmeneného procesu posudzovania zámerov a potvrdzuje opatrenie programu vnímam ako zbytočný a v kontexte popisu úloh, významu a prínosu MIB za kontraproduktívny až nezmyselný. Navrhnutý zmenený proces zaručuje vyššie nároky na čas a vyššie náklady.

Opatrenie programu:
„Zriadime Kanceláriu ombudsmana pre stavebnú činnosť, ktorý ľuďom odborne poradí v prípadoch, kedy sa budú cítiť negatívne ovplyvnení stavebnou činnosťou vo svojom okolí.“

Nápad predstavuje novinku s neistým prínosom. Problematické bude objektívne meranie prínosu, hoci metodika sa zaiste podarí pripraviť i schváliť.

Opatrenie programu:
„Posudzovanie vplyvu novej zástavby na dopravnú situáciu v okolí (Dopravno-kapacitné posúdenie) presunieme od developerov na mesto. Mesto tak bude mať pod kontrolou, či je zvýšenie frekvencie dopravy ešte znesiteľné pre obyvateľov a neohrozuje fungovanie mesta v danom území.“

Také posúdenie je súčasťou dokumentácie stavby. Má byť od autorizovaného inžiniera. Investor si môže slobodne vybrať, lebo on zodpovedá za úplnosť dokumentácie. Nie sú známe informácie, že pripravovanou legislatívou by pri odborných posúdeniach mesto malo získať viac práv ako doteraz.

Pripomínam, že máme štátnu, nie samosprávnu stavebnú správu. Pripravovaná legislatíva navrhuje ešte posilniť „zoštátnenie“.

Opatrenie programu:
„Zahájime prípravu nového územného plánu a územných plánov zón, aby sme zastavili výstavbu v bratislavských lesoch, vinohradoch aj v ďalších kritických lokalitách. Územný plán vypracujeme tak, aby nevznikala možnosť rôznych výkladov podmienok v ňom uvedených.“

Mesto obstaráva nový územný plán od roku 2011. Začatie prípravy nového znamená opäť začať asi úplne odznova.

Čo ma oberá o úsmev na perách, je časť textu, v ktorom skupina hodnotí súčasný stav slovami:

Situácia je natoľko neprehľadná, že nám znemožňuje nastaviť priority a určiť konkrétne kroky. ... Existujúce strategické materiály sa navzájom nerešpektujú, nie sú vzájomne synchronizované a často si odporujú. V konečnom dôsledku sa preto často vôbec nepoužívajú.“.

Hlavné opatrenia (priority) a z nich vyplývajúce kroky, ktoré sú prezentované v programe, sú vytvorené asi intuíciou. Podobne aj navrhované kroky prezentované v knihe ako potrebné pre zlepšenie výkonnosti orgánov mesta a jeho súčastí.

Nech toho nie je málo, čo u mňa vyvoláva zmiešané pocity, ak nie rovno výhrady, v opatrení sa sľubuje presná a prísna regulácia a v časti 2.1 sa kritizuje miestami rigidita a neflexibilita súčasnej regulácie.

Samostatnou neznámou zostáva skĺbenie presnej a prísnej regulácie v územnom pláne s predstavou skupiny, podľa ktorej „Ideálne by bolo, ak by boli územnými plánmi zón pokryté celé územia mestských častí“. Čo všetko by si vyžadovalo ešte podrobnejšie regulovať na celom území mesta, ak by už platila „presná a prísna regulácia“, navyše, dostatočne „flexibilná“ pre zvládnutie budúcich potrieb?

Ak k tomu pripočítam konštatovanie skupiny, že príčinou zlého stavu sú aj „nedostatky územného plánovania vyplývajúce zo stavebného zákona“, tak neviem, či a na základe čoho očakávajú od nového územného plánu zásadný obrat.

Opatrenie programu:
„Zriadime Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Pôjde o mestskú organizáciu, ktorá z titulu svojho postavenia bude tvorcom novej kvality mesta. Bude pracoviskom Hlavného mesta SR v oblasti urbanizmu, architektúry, rozvoja, tvorby a správy mesta ako nástroj organizačne schopný pretaviť výsledky debát o meste do koncepčných a strategických materiálov a dohliadať nad ich napĺňaním.“

Zriadiť by nemal byť problém. Z formálneho a procesného hľadiska je to rutinná záležitosť. Zriadiť funkčnú organizáciu, navyše v celom rozsahu potrebnom pre „tvorbu novej kvality mesta“, je už iná káva. Skupina Správa mesta je si toho vedomá, lebo uvádza: 

MIB je svojou komplexnosťou a rozsahom zásadnou zmenou vo fungovaní mesta/magistrátu. Na ambiciózne ciele, ktoré si kladieme v tejto kapitole, je potrebné nazerať v časovej perspektíve štyroch, resp. ôsmich rokov. Nie všetky funkcie navrhované pre MIB sú nové, mnohé dnes pokrýva magistrátny úrad a v takýchto prípadoch dôjde k presunutiu existujúcich štruktúr do novej organizácie. Každopádne však pracujeme s viacerými verziami vzniku MIBu, líšiacimi sa v kapacitnej, finančnej a časovej náročnosti jednotlivých alternatív.“

Verzie sú popísané len slovne s časovým odhadom, ale bez kapacitnej a finančnej náročnosti.

Veľmi zaujímavo vyznieva zdôvodnenie návrhu zriadiť MIB skupiny Rozvoj mesta - časť 6.2 Prečo MIB. Zjednodušene: lebo teraz je malá a nevýkonná administratívna kapacita v rámci magistrátu, tak navrhujeme zriadiť novú organizáciu a do nej navrhujeme z magistrátu presunúť to i ono, a MIB aj magistrát doplniť o nové útvary a pozície pre nových ľudí.

Podľa mňa, podstatné je koľko nákladov by znamenalo naplnenie maximalistickej predstavy so špičkovými odborníkmi pre všetky pozície, nech sa vie aký môže byť vklad do banku.

Podľa skupiny Financie:
MIB má za úlohu identifikovať prevádzkové úspory vo všetkých oblastiach rozpočtu podrobnou revíziou výdavkov mesta, pričom potenciál úspory je aspoň 10 % bežných výdavkov (25 mil. eur). Jeho prvou úlohou v oblasti financií bude hĺbková revízia výdavkov mesta, ktorej výsledkom bude zefektívnenie výdavkov, identifikácia možných úspor a oblastí, ktoré naopak potrebujú vyššie výdavky.“

Naozaj potrebuje mesto zriadiť MIB, aby spoznalo, v ktorých oblastiach treba vyššie výdavky? Skupiny o niekoľkých píšu. Ak sa tak stane a ešte raz to napíše upravená zostava ľudí, a dôjde k zmene účelového určenia rozpočtových prostriedkov, dosiahne sa úspora? Podľa mňa, nie.

Podľa skupiny Financie:
Náklady na založenie a prevádzku MIB odhadujeme na približne 1 mil. eur pri 30 zamestnancoch. Ak by každoročne mestu práca MIB-u ušetrila 10 mil. eur, išlo by o investíciu s 1 000 % návratnosťou.“

Každoročne po 10 mil., znamená za 10 rokov 100 mil. oproti súčasným cca 250 mil. či vyšším výdavkom v budúcnosti, aj po nastavení nových pravidiel v rámci princípu hodnota za peniaze. Spoznať stav podobný ekonomickému delíriu nevyžaduje Nobelovu cenu za ekonómiu. Maľovaný obraz možnej opakovanej „nekonečnej“ účinnosti MIB v podobe každoročných úspor nákladov je ako para nad hrncom - rozplynie sa aj bez vetrania.

Ak sa pridá odporúčanie skupiny: Aktívne hľadať oblastí, pri ktorých je optimálne súčasnú úroveň výdavkov zachovať, príp. zvýšiť.“, pravdepodobnosť, že k faktickým úsporám použitia rozpočtových zdrojov mesta vrátane jeho organizácii nedôjde, sa limitne blíži k istote.

Podľa skupiny Rozvoj mesta:
„Rovnako je úlohou magistrátu usmerňovať MIB po odbornej a metodickej stránke.“

Keď som to prečítal, padla mi sánka. Popiera sa tým všetko, čo je napísané o MIB, jeho význame, a hlavne nezávislosti.

Návrh skupiny Správa mesta, podľa ktorého MIB má byť súčasťou strategickej úrovne správy mesta a magistrát súčasťou výkonnej úrovne, dostal ranu do väzov, ak nie rovno dýku do chrbta.

Z opatrenia ani z textov skupín sa nedá rozoznať, čo sa bude diať počas prechodného obdobia. Zverejnené vytvára riziko prechodného stavu, počas ktorého bude vyšší stupeň neistoty plnenia zásadných úloh a počas ktorého by sa MIB mal podrobiť auditu výkonnosti skôr ako iné mestské organizácie.

Skupina Rozvoj mesta sníva o nezávislosti od politických cyklov. Podľa nej, najviac tomu vyhovuje zriadenie samostatnej organizácie.

Aby bola zmena reálna, nová inštitúcia... zároveň si udržovať istý stupeň nezávislosti, aby nebola závislá od politických cyklov... Preto považujeme vytvorenie úplne novej mestskej organizácie za najoptimálnejšie riešenie, ako reálne začať meniť Bratislavu...“

Pokiaľ bude platiť idea, že politika je umením dosahovať dohody, netreba idealizovať vzťahy práve pri organizácii zriadenej hlavným mestom SR.

Už samotný fakt, že aj teraz sa verejnosť oslovuje ponukou transparentných výberov po úspechu vo voľbách, potvrdzuje zachovanie chuti využiť vplyv politického cyklu, aj keď nie trvalo. Podľa mňa, princíp my áno - legálne, lebo my najlepšie vieme ako vyberať vo verejnom záujme tých, čo majú viesť „naše deti“, je pochybný. 


(v ďalšom pokračovaní časť Fungovanie mesta po voľbách 2018)


Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike

Článok je krátený.


0 comments:

Zverejnenie komentára