Na Slovensku
chýbajú sestry v domácej ošetrovateľskej starostlivosti (Agentúry domácej
ošetrovateľskej starostlivosti – ADOS), chýbajú aj v zariadeniach
sociálnych služieb. Mnohé sú v zahraničí. Prečo? Lebo ich nedokážeme
zaplatiť. Idú tam, kde dostanú za svoju prácu toľko, aby uživili rodiny. Nás
a našich starkých nemá kto ošetrovať. Zdravotné poisťovne nepreplácajú
výkony za sestry ani ADOS-kám, ani zariadeniam sociálnych služieb.
V zariadeniach
sociálnych služieb na Slovensku pracuje približne 2.500 sestier a ich
práca je pre našich klientov nevyhnutnosťou. Preplácanie ošetrovateľských
výkonov sestier v zariadeniach sociálnych služieb je však problém. Zákon stanovuje
podmienky, ktoré treba splniť v materiálnom, technickom personálnom
vybavení. Stanovuje podmienky na indikáciu od všeobecného lekára
a podmienky vedenia zdravotnej dokumentácie. Nedotiahnutý systém
preplácania a reálneho poskytovania ošetrovateľských výkonov spôsobuje
stále viac problémov, lebo väčšina odkázaných ľudí umiestnených
v zariadeniach sociálnych služieb, v seniorskom veku, zomiera
v týchto zariadeniach. Zariadenia sociálnych služieb nemajú finančné
prostriedky na taký objem starostlivosti o pacientov v terminálnom
štádiu. Túto starostlivosť by mali prevziať hospice, ktoré sú zdravotníckymi
zariadeniami. Máme ich však málo. Nestačia pokryť potrebu, preto túto úlohu
preberajú zariadenia sociálnych služieb so všetkými negatívnymi dopadmi na
umierajúcich ľudí a prevádzkovateľov týchto zariadení. Zomierajúci ľudia
doplácajú na ustanovenie o minimálnej sieti pre sestry a pre hospice.
Ministerstvo
zdravotníctva SR prijalo vyhlášku o minimálnej sieti ADOS (Agentúra domácej
ošetrovateľskej starostlivosti) a minimálnej sieti hospicov (na každý
samosprávny kraj jeden!!!). Pre zdravotné poisťovne je minimálna sieť nástrojom
na odmietanie preplácania zdravotných výkonov, alebo odmietnutie uzavretia
zmluvy. Minimálna sieť nestačí reálne ani na pokrytie zdravotnej starostlivosti
v domácnostiach, nie to ešte zdravotnej starostlivosti poskytovanej
v zariadeniach sociálnych služieb.
V Nariadení vlády SR o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti (Predpis č.
640/2008 Z. z.) sa stanovujú normatívy:
Normatív agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti*
Počet sesterských
miest** agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti
|
||||||||
Bratislavský kraj
|
Trnavský kraj
|
Trenčiansky kraj
|
Nitriansky kraj
|
Žilinský kraj
|
Banskobystrický kraj
|
Prešovský kraj
|
Košický kraj
|
SR
|
90,7
|
83,2
|
90,0
|
106,2
|
104,2
|
98,5
|
119,9
|
115,9
|
808,6
|
* Normatív agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti prepočítaný
na počty sesterských miest a určený na počet obyvateľov Slovenskej republiky a
na počet obyvateľov územia krajov.
** Sesterským miestom sa rozumie výkon činnosti sestry s príslušnou
odbornou spôsobilosťou v rozsahu 40 hodín fondu pracovného času, ak ide o
rizikové činnosti, v rozsahu 38 hodín fondu pracovného času.
Znamená to, že ak zdravotná poisťovňa uzavrie zmluvu
s ADOS-kami, napríklad v bratislavskom kraji na 91 sestier, splnila
si povinnosť. Poisťovne ustanovenie o minimálnej sieti často využívajú pri
odmietaní žiadostí zariadeniam sociálnych služieb o uzavretie zmluvy
o preplácaní ošetrovateľských výkonov. Tento rok už platia viaceré nové
vyhlášky, podľa ktorých sa vytvára možnosť na uhrádzanie nákladov za
ošetrovanie aj v zariadeniach sociálnych služieb, žiaľ, zatiaľ nikto
nevidel ani 1 euro.
Do
zariadení sociálnych služieb sú často prijímaní klienti v terminálnom
štádiu. V posledných rokoch nie je zriedkavosťou, že v priebehu roka
zomrie v zariadení sociálnych služieb dvojnásobne viac klientov, než akú
majú kapacitu. Zomierajú v zariadeniach sociálnych služieb, lebo nemajú
kam ísť. Hospic nie je k dispozícii, v nemocniciach im už poskytli
starostlivosť „v rámci možností ich zdravotného poistenia“. O takýchto
pacientov sa môže postarať iba sociálne zariadenie. Rodina praktickú stránku
ošetrovania nezvládne. Systém zdravotnej
starostlivosti už takého pacienta neprijme a neposkytuje mu starostlivosť.
Občanovi sú poskytované
ošetrovateľské výkony, ale spravidla ich platí sám. Tento stav nie je v súlade s ústavným právom
občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Veľkú časť výkonov musí občan
platiť, namiesto toho, aby boli jeho potreby uhrádzané z jeho zdravotného
poistenia.
Občan nesmie doplácať
na to, že sa nedokážu medzi sebou dohodnúť dve ministerstvá (MPSVR SR a MZ
SR).
Chceme vedieť, ako sa štát postaví k poskytovaniu a uhrádzaniu
starostlivosti o pacientov v terminálnom štádiu, kedy má osobitné
nároky na medikáciu, ošetrovateľskú starostlivosť a opatrovateľskú
starostlivosť, ale aj podporu psychológa. Nestačí nám, aby v zariadeniach
sociálnych služieb Regionálny úrad verejného zdravotníctva kontroloval, ako
zachádzame s telom zosnulého. My musíme mať podporu v posledných
týždňoch alebo dňoch zomierajúceho človeka. Túto nemáme. Ani finančnú, ani
organizačnú, ani psychologickú.
V legislatíve nám
chýba zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý by definoval okrem iného, kedy
sa stane pacient prijímateľom sociálnych služieb, aký podiel na zdrojoch
financovania sociálnych služieb a zdravotného poistenia bude kryť náklady
na jeho starostlivosť.
Vieme,
že v zariadeniach sociálnych služieb pracujú vzdelané a schopné
sestry. Sme presvedčení, že zariadenia sociálnych služieb poskytujú
ošetrovateľské výkony v zmysle zákona. Prečo teda nie je možné zaplatiť prácu sestier, prečo sa toto
základné právo: dostať odmenu za vykonanú prácu stále nenapĺňa?
Ing. Milada Dobrotková, MPH
kandidátka na poslankyňu za Raču
0 comments:
Zverejnenie komentára