Práca Mareka Krajčího bola ocenená najvyšším samosprávnym vyznamenaním – Cenou primátora
hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2014 Za nezištnú a účinnú pomoc
ľuďom v núdzi prostredníctvom charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít v
Bratislave i za hranicami mesta. V roku 2016
Marek Krajčí na kandidátke OĽANO získal takmer 32 000 preferenčných hlasov
a bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. Stal sa podpredsedom Výboru NR
SR pre zdravotníctvo a tieňovým ministrom zdravotníctva OĽANO. Získal si
odborný rešpekt a bol hlavným opozičným oponentom ministrov zdravotníctva.
Občiansky portál račan.sk požiadal Mareka Krajčího o
rozhovor.
• Čo ťa motivovalo stať sa lekárom?
Pre štúdium medicíny som sa rozhodol, lebo som túžil
pomáhať ľuďom. Po skončení školy som našiel uplatnenie na oddelení detskej
kardiochirurgie pod vedením primára Viktora Hraška, ktorý predtým pracoval v
USA. Po návrate na Slovensko vybudoval v slovenských pomeroch jedno z
najprestížnejších detských kardiochirurgických oddelení na svete. Bola to pre
mňa nesmierna česť, profesijne rásť popri tomto odborníkovi, výbornom šéfovi a
schopnom manažérovi. Tu som si urobil atestáciu z pediatrie a nadstavbovú
atestáciu z detskej kardiológie. Práca lekára má veľmi baví, detská kardiológia
je neuveriteľne komplexná veda. Vrodené srdcové chyby majú obrovskú
variabilitu, preto ich diagnostika môže byť veľkou výzvou a rovnako aj rozhodovanie
o ďalšom terapeutickom postupe. Keď ma volali do politiky, mal som podmienku,
že aj naďalej chcem pomáhať ľuďom ako lekár. Preto popri politike mám stále
vyhradený deň, kedy chodím pracovať do kardiocentra. Tento čas sa mi stal
relaxom, mojim pacientom hovorím, že je to popri politike moje hobby.
• Čo ťa priviedlo do politiky?
Nemal som ambíciu vstúpiť do politiky, avšak aktívne som
podporoval každú snahu slušných ľudí angažovať sa v politike. Túžil som, aby
čestní politici boli predĺženou rukou odborníkov, zastupujúcich jednotlivé
sféry spoločnosti a pomáhali im rozvíjať našu krásnu krajinu. Asi aj vďaka
tomuto nastaveniu som dostal ponuku kandidovať na kandidátke OĽANO. Najskôr som dosť váhal, no
presvedčili ma povzbudenia od ľudí okolo mňa. Do
politiky som vstúpil s nádejou, že sa nám podarí prinavrátiť politike jej
skutočné poslanie. Slovensko patrí ľuďom, ktorí tu žijú. Túžim, aby rodiny,
starí, chorí a núdzni nemuseli stáť na vedľajšej koľaji. Lebo vyspelosť každej
spoločnosti sa meria práve podľa toho, ako sa dokáže postarať o týchto ľudí.
Samozrejme, od začiatku som mal ambíciu venovať sa
prioritne zdravotníctvu. Záležalo mi na tom, aby
sme mali kvalitné zdravotníctvo, aby peniaze, ktoré idú do zdravotníctva, boli
efektívne použité na zdravotnú starostlivosť a nestrácali sa vo vreckách tých,
ktorí sa chcú na zdravotníctve priživiť. Zdravie a vzťahy sú to
najcennejšie, čo ako ľudia máme. Zdravie nebudeme nikdy vedieť označiť
cenovkou. Je hodnotou, ktorú si musíme vážiť a chrániť, pretože je jedným zo
základných atribútov spokojnosti človeka. Ak chce štát mať spokojných občanov,
musí postaviť ich zdravie do prvej línie svojho záujmu a zdravotnú
starostlivosť ako prioritnú sociálnu službu.
• Viacerí poslanci NR SR boli/sú miestnymi/regionálnymi
poslancami a starostami. Tvrdia, že tak lepšie poznajú problémy bežných
ľudí. Prečo nešiel touto cestou aj Marek Krajčí?
Hnutie OĽANO pozýva do
parlamentu odborníkov, či úspešných aktivistov, najlepšie ak nemajú žiadnu
politickú skúsenosť. Týmto sa Igorovi Matovičovi podarilo priviesť na slovenskú
politickú scénu nových úspešných politikov, ktorí prispievajú k potrebnej zmene
politickej kultúry. Viacerí sa stali dôležitými osobnosťami na kandidátkach
iných politických subjektov. OĽANO výrazným spôsobom zmenilo politickú
paradigmu, že do parlamentu prichádzajú už iba straníckymi štruktúrami overení
a preskúšaní ľudia, ktorí vedia, čo sa od nich politicky očakáva. Prispelo k
posilneniu priamej demokracie, keďže poslancov hnutia si ľudia vyberajú najmä
krúžkovaním. Aj preto aktuálni poslanci opätovne kandidujú z posledných miest
na kandidátke.
Osobne ma práca poslanca
národného parlamentu úplne zamestnáva, národný politik má obrovské množstvo
práce a príležitostí, kde sa potrebuje angažovať. Nakoniec zo zákona má
otvorené dvere vystupovať aj v miestnom zastupiteľstve, pokiaľ to považuje za
potrebné.
• Lanárili ťa aj do iných politických strán? Prečo si sa
rozhodol pre OĽANO a Igora Matoviča?
Pri vstupe
do politiky som nemal iné ponuky. Neskôr, ako rástla moja politická hodnota,
samozrejme prišli. Nie som prelietavý vták, som konzervatívec. Na odchod by som
musel mať naozaj pádne argumenty. Tak ako každý z nás, má aj Igor Matovič svoje
muchy. Zostáva však pre mňa autentický bojovník proti skorumpovanému a
prehnitému systému a má dobré srdce. Vyhovuje mi jeho sociálne cítenie. Zároveň
by som nemal asi v žiadnej politickej strane takú slobodu byť sám sebou,
nestraníkom a riešiť naozaj len problémy ľudí, bez politického diktátu nad
sebou. Na druhej strane je mojou skúsenosťou, že v poslaneckom klube OĽANO
sme si vždy vedeli veci vydiskutovať a v zásadných veciach zodpovedne spoločne
hlasovať.
• Čo sa ti počas štvorročnej práce poslanca NR SR
podarilo presadiť? Čo nie a prečo?
Poslanecký klub OĽANO je už štandardne najaktívnejší. Ja som za toto
volebné obdobie v Národnej rade predložil 167 zákonov. Samozrejme, opozícii
zákony neprechádzajú, avšak mnohé z nich boli následne prebraté koaličnými
poslancami a schválené. Darilo sa mi na legislatívu vplývať aj tým, že som
odborne pripomienkoval niektoré vládne návrhy zákonov. Najznámejší je asi môj
návrh zaviesť v rámci stratifikácie nemocníc pre pacientov maximálne
čakacie lehoty na plánované výkony v nemocniciach. Úspešne
som sa zasadil aj za zníženie cien liekov pre ťažko chorých pacientov. Poukázal
som na viaceré zdravotnícke kauzy. Napríklad na tunelovanie
zdrojov Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri nezmyselnej digitalizácii
dokumentov cez externú firmu za milióny eur. Po medializácii kauzy VšZP
spoluprácu s externou firmou ukončila. Taktiež sme odhalili enormne predražený
„vianočný“ tender Nitrianskej nemocnice na nákup komplexného informačného
systému za 5 miliónov eur. Po našej medializácii vedenie nemocnice tender
zrušilo. Ďalej som upozornil na netransparentný a protizákonný tender na
záchranky za 800 mil. eur a vytrvalým naliehaním na premiéra dosiahol
odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vďaka mojej
priamej legislatívnej iniciatíve sa do zoznamu zakázaných látok zaradili aj dve
nebezpečné, lacné a veľmi účinné syntetické drogy, na následky ktorých už v
Európe zomreli desiatky ľudí. Z mimo zdravotníckych tém som napríklad
inicioval zmenu zákona, ktorý znížil plytvanie potravinami a umožnil
charitatívnym organizáciám ich efektívnu distribúciu núdznym ľuďom.
• Ako hodnotíš úroveň nášho zdravotníctva?
Trápi ma zlý
stav nášho zdravotníctva, hoci v ňom pracuje veľké množstvo poctivých a
profesijne zdatných ľudí. Od Zajacovej reformy, aj vďaka vládam, ktoré sme tu
posledných 12 rokov mali, sa úroveň slovenského zdravotníctva v porovnaní s
priemerom krajín V4 takmer vo všetkých ukazovateľoch zhoršuje. Máme zle
nastavený systém. Trh nič nevyriešil, skôr iba rozbil relatívne slušne
organizované socialistické zdravotníctvo. Žiaľ, na Slovensku sa bez korupcie
veľmi podnikať nedá, absentujú jasné a transparentné pravidlá. Zdravotnícky trh
je zmonopolizovaný, oligarchovia napojení na politikov si dohodli v
zdravotníctve z našich zdravotných odvodov výnosný biznis a štátne
nemocnice generujú ročne 100 miliónový dlh. Samozrejme, že takýto neefektívny
systém sa musel odzrkadliť na zdravotnom stave občanov Slovenska. V Európe
majú Slováci jedno z najkratších dožití v plnom zdraví, len 56 rokov a zo
všetkých Európanov sú najviac chorí v dôchodkovom veku. Na Slovensku v
porovnaní s Českou republikou zomrie o 2 200 ľudí viac na ochorenia,
ktoré by sa dali vyliečiť. Každé druhé onkologické ochorenie sa končí smrťou
pacienta, pričom v krajinách na západ od nás je až 70% onkologicky chorých ľudí
úspešne liečených. Prial by som si, aby peniaze, ktoré idú do zdravotníctva,
boli efektívne použité na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a nestrácali sa vo
vreckách tých, ktorí sa na zdravotníctve priživujú. OECD konštatuje, že keby
sme financie v zdravotníctve dokázali správne využiť, každý z nás by sa v
priemere dožil až o 6,5 roka viac.
• V OĽANO si sa stal tieňovým ministrom zdravotníctva.
Čo navrhuješ zmeniť, aby sa tento trend podarilo zvrátiť?
Zdravotníctvu
žiaľ nepomôžu parametrické zmeny, musíme v ňom zaviesť poriadok, presadiť
systémové zmeny a implementovať zásadné reformy. A to sa nebude dať, ak sa
zdravotníctvo nestane premiérskou témou a štát nepostaví zdravie ľudí do prvej
línie svojho záujmu. Pracovať bude treba hneď, takmer na všetkých frontoch. V
hnutí OĽANO som pripravil reformu, ktorá prinesie riadenú zdravotnú
starostlivosť o pacienta. Ten má mať nárok byť ošetrený do určitého času a
objednaný na vyšetrenie na presný termín, prechádzať cez vyšetrenia hladko, bez
hľadania nemocnice alebo lekára. Plánujeme zlepšiť postavenie zdravotníkov,
pustiť sa do budovania novej infraštruktúry a zreformovať ambulantnú sféru. Náš
zámer počíta aj s vytvorením zdravotno-sociálnej platformy, ktorá má byť
základom reformy starostlivosti o dlhodobo chorých pacientov. Štát musí
nastaviť podnikateľom v zdravotníctve jasné pravidlá, no zároveň musí aj sám
prevziať opraty zodpovednosti do vlastných rúk a súkromníkom vytvoriť zdravú
konkurenciu. Máme zúfalo zdevastovaný systém, investičný dlh zdravotníckych
zariadení dosahuje viac ako 1 miliardu eur. Musíme strategicky plánovať
investície, začať stavať nové nemocnice. Zriadime štátny investičný fond,
navrhneme predvídateľné a stabilné financovanie zdravotníctva, ktoré naviažeme
na náš hrubý domáci produkt (HDP) a koncepciu ústavnej zdravotnej
starostlivosti, ktorá bude odrážať potreby Slovenska do roku 2030. Súčasné
nemocnice už nespĺňajú moderné štandardy. Nové zvýšia komfort pacienta a
uľahčia prácu zdravotníkom, budú motivovať lekárov a sestry, aby u nás chceli
študovať a zamestnať sa. Univerzitná nemocnica v Bratislave je v katastrofálnom
stave, neustále sa enormne zadlžuje. Nevyhnutnosťou je konečne na Rázsochách
postaviť v Bratislave modernú koncovú univerzitnú nemocnicu. Mám pripravený tím
ľudí, s ktorými si ju trúfam postaviť do 5 rokov. Ináč nám systém za pár rokov
skolabuje a kvalitnú zdravotnú starostlivosť si budú môcť dovoliť iba bohatí.
• Ďakujeme za rozhovor.
Miro Ščibrany a Ján Drotován, račan.sk výber
0 komentárov:
Zverejnenie komentára