V knihách o histórii Rače je zmienka, že na Detvianskej
ulici bola v šesťdesiatych rokoch 20. storočia jediná račianska lekáreň.
Lekáreň však bola v Rači omnoho skôr, už za Rakúsko-Uhorska a fungovala aj počas
prvej (október 1918 – september 1938) a druhej (október 1938 – marec 1939)
Česko-Slovenskej republiky.
Právo (koncesiu)
založiť v Rači verejnú lekáreň získal od uhorského ministerstva vnútra už v
januári 1902 lekárnik Adolf Schulmann, ktorý dovtedy pôsobil v Budapešti v
lekárni na Damjanićovej (Damjanich) ulici. Lekáreň v Rači dostala názov „Anjel“
(maďarsky „Angyal“) a sídlila vo veľkom jednoposchodovom dome na terajšej
Alstrovej ulici č. 108.
Lekárnik Adolf Schulmann sa v roku 1903 zasnúbil
so Zelmou (*17.7.1874 Prešov), dcérou Dr. Šimona Horovitza (*1843 – †1927),
učiteľa na prešovskej právnickej akadémii a kráľovského radcu. Zrejme aj z
tohto dôvodu si už v roku 1904 začal hľadať miesto na východe Slovenska a z Rače
chcel odísť. V novinách Pesti Hírlap (27.11.-15.12.1904) uverejnil sériu inzerátov: „LEKÁREŇ Rača, neďaleko mesta Bratislava, 10 minút vlakom z Bratislavy,
s obratom 6 000 korún a vkladom 9 000 korún, je okamžite na
predaj so zľavou. Informácie poskytuje vlastník. Schulmann, Rača.“
 |
|
Lekáreň „Anjel“ na fotografii z rokov 1902-1904 na Hlavnej ulici (terajšia Alstrova) |
 |
| Budova lekárne „Anjel“ na fotografii z rokov 1933 |
Nakoniec zostal pôsobiť
v Rači až do roku 1906, kedy dostal povolenie na prevádzkovanie lekárne v Košiciach.
V Košiciach neotvoril novú lekáreň, ale prevzal 15 rokov fungujúcu lekáreň
od Imricha Dubetza.
Lekáreň „Anjel“ v Rači
po Schulmannovi prevzal v roku 1906 Elöd Farkas, ktorý tu robil lekárnika
2 roky. V roku 1909 bol síce stále uvádzaný ako majiteľ lekárne
(vlastník koncesie), ale v lekárni už mal nájomníka Ladislava Szolda
(László Szold). Vyštudovaný farmaceut mohol samostatne viesť lekáreň až po
päťročnej praxi (kvinkvenium). Zrejme aj z toho dôvodu boli vlastnícke
práva prevedené z Farkasa na lekárnika Ladislava Szolda až v roku
1912, ale ani on dlho v Rači nevydržal. V nasledujúcom roku odišiel do
Budapešti, kde sa stal lekárnikom na Báthoriho ulici č. 18.
V roku 1913 sa
račianskym lekárnikom stal Jozef Andersch. Prevod vlastníctva račianskej
lekárne „Anjel“ od Szolda na Anderscha bol však zaregistrovaný až v roku
1915. Lekárnik Jozef Andersch prežil v Rači aj rozpad Rakúsko-Uhorska a pôsobil
tu až do roku 1921, teda 9 rokov.
Dňa 1. apríla 1922
vyšiel v tlači výnos o prevode osobného práva lekárnického na Ph. Mg. Josefa
Rozsypala, nového lekárnika v Račištorfe. Magister Josef Rozsypal
(*26.6.1896 Písek) bol synom českého právnika a štátneho úradníka JUDr. Antonína
Michala Rozsypala (*1866 Domažlice – †1937 Praha), ktorý sa v rokoch
1923-1928 stal viceguvernérom Podkarpatskej Rusi a od roku 1928 jej zemským
prezidentom, a Emílie Karolíny Hadingerovej. Lekárnický titul „Ph. Mg.“ získal
Josef Rozsypal na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (neskôr si
písal titul „Ph. Mr.“). 29. mája 1920 sa oženil v Prahe s Justínou
Sládkovskou. Magister farmácie Ph. Mg. Josef Rozsypal bol lekárnikom
v Rači (Račištorfe) až do roku 1927 a veľmi dobre sa mu tu darilo.
Zaujímavá príhoda sa
stala na jeseň v roku 1927. Riaditeľ pražskej farmaceutickej firmy «Medica»
navštívil jedného z bratislavských lekárnikov a spýtal sa ho, či
nepotrebuje aspirín. Ten odpovedal, že aspirínu má veľa a rád by ho zamenil za
iné lieky. Bola dohodnutá výmena. Lekárnik poslal lieky do firmy «Medica», kde
si riaditeľ všimol, že ide o ich tovar, ktorý ale firma lekárnikovi
nepredala. Keď sa lekárnika pýtali na pôvod liekov, povedal, že ich kúpil od
račianskeho lekárnika Rozsypala. Po kontrole v sklade bratislavskej
filiálky firmy «Medica» sa zistilo, že niekto zo skladu kradne najcennejšie a
najdrahšie lieky. Lieky predstavovali okrem obrovskej finančnej straty aj
ohrozenie života ľudí, lebo sa jednalo o veľké množstvá kokaínu, morfínu,
salvarzanu (liek s obsahom arzénu) a aspirínu. Bolo zahájené trestné
stíhanie proti neznámemu páchateľovi. Vyšetrovanie krádeže viedli Ľudovít
Kubina a Vojtech Mesároš. Polícia konala rýchlo. 14. októbra 1927
predviedla na výsluch Františka Pokorného, baliča vo firme «Medica», ktorý sa
priznal, že od roku 1922 kradol lieky zo skladu s vedomím zástupcu
riaditeľa firmy Jána Hlaváčka. Odcudzené lieky potom za lacno predával
račianskemu lekárnikovi Josefovi Rozsypalovi. Po Pokorného výpovedi vykonala
polícia okamžite domovú prehliadku u lekárnika v Rači a dokonca
sa jej podarilo nájsť ukradnuté lieky v hodnote asi 100 000 korún. Lekárnik
Rozsypal nebol počas prehliadky doma, bol na poľovačke v Moravskom Sv. Jáne.
Práve keď detektívi dokončili domovú prehliadku, dorazil Rozsypal z úspešnej
poľovačky na svojom veľkom šesťvalcovom aute „Praga“ domov. Rovno v poľovníckom
oblečení ho kriminalisti posadili späť do jeho auta a odviezli na bratislavské
policajné riaditeľstvo. Rozsypal sa na polícii priznal, že od Pokorného lieky kupoval,
ale domnieval sa vraj, že Pokorný je k ich predaju oprávnený. Po výsluchu
ho spolu s Pokorným a Hlaváčkom zatkli. Avšak už 20. októbra 1927 všetkých
troch prepustili z dôvodu, že firma «Medica» stiahla obvinenie potom, ako
Rozsypal prehlásil, že je ochotný firme škodu uhradiť. Zaviazal sa nahradiť
škodu v rozsahu 220 000 korún. Súdu sa však lekárnik Rozsypal nakoniec nevyhol.
Obžaloba ho obvinila z toho, že prechovával lieky ukradnuté zo skladu
firmy „Medica“ v hodnote cez 100 000 Kč a dodával ich do iných bratislavských
lekární. Bratislavský trestný senát ho 19. decembra 1928 uznal vinným a odsúdil
za zneužitie úradnej moci na päť mesiacov väzenia.
Z rokov
1928-1929 sa zachovala v Archíve pražského hradu žiadosť račianskeho
lekárnika Josefa Rosypala o milosť. Či mu bola milosť nakoniec udelená nie
je známe. Trest si zrejme musel odpykať celý. Do lekárne v Rači sa
magister Josef Rozsypal nakoniec vrátil a z rokov 1930-1938 existujú
záznamy o jeho pôsobení v račianskej lekárni. Lekáreň zostala
koncesovaná, čo znamená, že to stále bola verejná lekáreň s osobným právom
čiže koncesiou, ktorá sa udeľovala iba osobám s farmaceutickým vzdelaním.
V spomínaných rokoch sa nazývala lekáreň „U anjela strážneho“ (v češtine „U anděla strážce“) a sídlila v Rači
na Hlavnej (teraz Alstrovej) ulici.
O ďalšom osude
račianskej lekárne nie je veľa známe, ale zachoval sa artefakt, ktorý svedčí o tom,
že prinajmenšom v čase krátko po vzniku Slovenského štátu (14. marec 1939)
ešte stále fungovala a lekárnikom bol naďalej magister Josef Rozsypal. Je
známe, že v tomto čase odišli z územia Slovenska lekárnici maďarskej
národnosti a redukovaný bol aj počet židovských lekárnikov. Josef Rozsypal
zastával svoj post ešte aj v máji 1939. Jeho lekáreň v Rači sa vtedy
nazývala „Anjelova lekárňa – Engelapotheke“. Artefaktom, ktorý nás o tom
informuje, je malá firemná obálka Anjelovej lekárne na recepty. Na obálke je
ceruzkou dopísaný text „8.V.939 pre otca
od dr. Hlav proti reumi“.
 |
| Firemná obálka Anjelovej lekárne |
 |
| Vinohradník Jakub Fekete |
Adresátom bol
pravdepodobne račiansky vinohradník Jakub Fekete (*1865 – †1951),
keďže sa obálka našla v dome jeho potomkov. V obálke bol vložený
letáčik ku lieku Atophan od nemeckej firmy Schering – Kahlbaum A. G. Berlin,
ktorý vyrábala česká pobočka v Prahe – Schering-Gesellschaft m. b. H.. Tento
liek sa používal na liečbu dny a reumy (artritídy). Po roku 1940 sa prestal
používať na liečbu ľudí, lebo sa zistilo, že môže vážne poškodzovať pečeň.
Na obálke sa spomína,
že liek predpísal Dr. Hlav – meno zjavne nebolo dopísané. Jednalo sa o MUDr. Jakuba
Hlaváča. Dr. Hlaváč vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte v Bratislave
a lekársku prax začal v roku 1935. Od roku 1936 pôsobil ako lekár v Rači.
Nebol tu však jediným lekárom. Súčasne s ním tu od roku 1937 pôsobili aj
ďalší bratislavskí absolventi: MUDr. Jozef Neumann (†1982 Praha) a zubná
lekárka MUDr. Růžena Neumannová rod. Kurzmannová (*1909 Važec – †2011
Praha). Pred nimi bol v rokoch 1934-1935 v Rači lekárom MUDr. Michal
Staník (v roku 1935 odišiel do Rimavskej Soboty), ktorého pôsobenie v Rači
sa prekrývalo s pôsobením v Prahe vyštudovaného MUDr. Zigmunda
Wintera (lekárom v Rači bol v rokoch 1930-1936, v roku 1936 sa
presťahoval z Rače do Bratislavy na Dostojevského rad č. 25 a v roku
1938 emigroval do Anglicka, lebo ako Žid sa cítil ohrozený). Najstarší údaj o
lekárovi v Rači je z roku 1920, kedy tu pôsobil obvodný a vrchný
železničný a pokladničný lekár MUDr. Quido Kohn (*1872 – †1932;
zrejme tiež židovského pôvodu, ktorý vyštudoval v Budapešti v roku
1905). V Rači pôsobil do roku 1931 a v nasledujúcom roku zomrel.
No a aký bol osud
račianskeho lekárnika Josefa Rozsypala? Pravdepodobne odišiel domov do Čiech už
v roku 1939, keď boli občania českej národnosti nútení opustiť Raču. V roku
1940 sa stal podpredsedom „Rybářského spolku pro
Červenou nad Vltavou se sídlem v Praze“ a podpísal zmluvu s kniežaťom Karlom
Schwarzenbergom na prenájom rybolovu po pravej strane Vltavy vrátane prítokov.
Neskôr sa stal predsedom tohto spolku. V roku 1951 sa vzdal funkcie
predsedu a stal sa čestným predsedom nového rybárskeho spolku odčleneného od
základne v Prahe. Posledná zistená zmienka o ňom je z roku 1958, kedy
mu bol od rybárskeho spolku udelený Čestný diplom. Zaujímavosťou je, že na
cintoríne pri románskom kostole sv. Bartolomeja v Červenej nad Vltavou
(zaniknutá obec na brehoch Vltavy; okr. Písek, Juhočeský kraj) bol 8. mája
1937 pochovaný otec Josefa Rozsypala, bývalý guvernér Podkarpatskej Rusi
Antonín Rozsypal. Odchodom magistra Josefa Rozsypala z Rače zrejme
račianska lekáreň na určitý čas zanikla.
Ľubomír Vidlička
obyvateľ Rače
Autor je rodák od Trnavy. Do Rače sa priženil
v roku 1987. Profesionálne sa zaoberá entomológiou (výskumom hmyzu), ale
od mlada sa zaujíma aj o regionálnu históriu.
0 comments:
Zverejnenie komentára