Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

20.5.13
0
„Vždy som chcela robiť mydlá,“ odpovedám na všetky tie prekvapené tváre pýtajúce sa, že ako mi to napadlo. Bol to taký môj tajný sen už od mladi. My sme totiž doma nikdy nemali voňavé mydlá. A keď po komáči došiel taký voňavý zázrak menom Fa, tak sme mali prísny zákaz ho použiť a šup s ním do prádla. A tam pekne pár rokov tvrdlo v skrini, pričom ani s najväčším vypätím som nedokázala oceniť mydlovú vôňu bavlnených tričiek a kockovaných flaneliek. Lebo keď ja som bola malá, tak vtedy sa svet okolo mňa delil na komáč a dobu „po komáči“. Z komáču si pamätám tri druhy mydiel. Jedno bolo takzvané „hnusné“ – smrdelo, malo zvláštnu neidentifikovateľnú farbu, i zloženie, a v podstate mi prišlo, že náhodným dotykom o toto mydlo sa človek ešte viac zašpiní (asi ako teraz mám ten istý pocit na toaletách v zapadlejších obciach, kde z kohútika visí v sieťke silne vyžité „hnusné“ mydlo). Presne takéto mydlo sme mali na chalupe. Mali sme tam vždy strašidelne studenú vodu. Volali sme ju kocková, pretože sa z kohútika neliala, ale padala v ľadových kockách. No a kým v takejto vode „hnusné“ mydlo začalo peniť, tak vám omrzli ruky a hlavne ste ani nestihli ošúchať onú „hnusnú“ patinu, ktorá sa vždy vytvorila na jeho povrchu zo zaschnutej peny a špiny z predošlých rúk. Druhé mydlo bolo detské. U nás doma moja maminka používala len detské – bez vône, bez farby (v skutočnosti boli biele, ale biele mydlo mi prišlo tak všedné a obyčajné, až mi ho bolo ľúto) a na obale bolo také vysmiate dieťa (vysmiate deti boli akýsi komáčsky fenomén, aj BB puding mal také svojrázne usmiate dieťa na obale). No a tieto mydlá sme mali celé roky. Dokonca aj po komáči sme udržiavali akýsi nepísaný domáci konsenzus – keď mydlo, tak detské. A keď jedno došlo, tak stačilo siahnuť do skrine na chodbe, a tam sa vždy našlo zo desať ďalších... pekných, bielych, detských. U nás doma sme nikdy nič nemali v takých množstvách zásob ako práve detských mydiel.  Boh vie, čím to bolo. Raz si spomínam, ako mamina dostala Camay. Neuveriteľné veľké voňavé farebné mydlo. Bolo v škatuľke z tvrdého papiera. Dokonca aj tá škatuľka bola veľká. A krásne farebná. A bez detskej fotografie. Bolo to mydlo pre veľké dievčatá. Pre dámy. Moje oči svietili nadšením. Bolo to niečo nedotknuteľné, luxusné (aj keď vtedy som slovo luxus nevedela pocítiť). Asi ako mamina škatuľka so šperkmi. Tú som si vždy dovolila otvoriť, len keď nebola doma. Skúšala som si jej prstene, bol tam aj snubný, ktorý s ocinom nenosili, všelijaké retiazky a prívesky. Keď prišlo Camay, tak som každý deň chodila do jej skrine, spomedzi kašmírových svetrov som vytiahla mydlo a držala som ho v dlani ako biológ veľkého odporného chrobáka. Potom som ho zase vtlačila medzi vlnu a ono tam bolo ďalších desať rokov. A tretí druh mydiel boli oné luxusné voňavé mydlá zo západu – Fa. Mali sme ich plné skrine. Prvý krát som sa s jedným takým osprchovala, keď som mala asi pätnásť rokov... pekne dlho po komáči, ktoré aj pekne dlho trčalo v skrini. Ale bol to zážitok.
Spomienka na zakázané voňavé mydlá mi ostala živá dodnes. Keď som si už mohla kupovať mydlá svoje, tak to vždy bolo nejaké krásne, voňavé a hlavne čerstvé a ne-skriňové. Vtedy som ešte netušila, že sa dajú aj vyrábať doma. Dnes už to viem. Bola to taká objavná cesta niekoľkých mesiacov, ku ktorej som sa odhodlala po dlhých rokoch tajných túžob a letmých pohľadov po regáloch „handmade“ obchodov. A potom som si skusmo kúpila mydlovú hmotu. Po pár týždňoch odlievania do formičiek na muffiny prišli prvé skutočné dospelácke formy. A potom prišli esenciálne oleje a po ďalších desiatkach skúšobných mydiel prišli farby. Nakoniec mi môj muž kúpil nádherný obrovský prútený kôš na celé to moje bábkové divadlo.
A dnes, keď príde domov z práce, spýta sa: „Varíš?“ Varím, ale mydlo! Ono sa to stalo akousi mojou večernou školou osobnej terapie. A teraz po večeroch varím a čarujem, miešam trochu tohto a trochu onoho. Trochu ženskej zvodnosti, trochu túžob, trochu snov a veľa lásky. Okorením krásou, štipkou milostných kúziel a množstvom zmyselnosti. Jemne zamiešam, pridám kvapku tejto vône a dve kvapky tejto. Potom vylejem do čarovných formičiek a vualá - krásna voňavá vecička je na svete. Výroba mydielok je také malé veľké dobrodružstvo. Cestovanie a objavovanie zároveň. Vône nás prenášajú do iných svetov, do iných krajín, na iné miesta a do iného času. Dávajú nám prirodzenosť i karnevalové masky. V mysli sa vám premietajú voňavé lúky a kopy sena, vy máte oblečené ľahučké biele šaty, ktoré vlajú v letnom vánku prímorského Francúzska, tlačíte bicykel po širokej zvlnenej ceste medzi nekonečnými sýto fialovými poľami plnými kvitnúcej levandule a vedľa vás je nejaký svalnatý francúzsky švihák s klobúkom. Vône sú kráľovné žien a zároveň ich mocným čarom. A potom padne večer a hustá horúca hmla stúpa zo sprchy a zakrýva obrazy v zrkadle bielym plášťom, hustý vzduch naplnený omamnou vôňou kráľovského jazmínu vás prenáša do japonských cisárskych kúpeľov, plných luxusu, hodvábu a hýčkania. Dopadom každej jednej kvapôčky vody cítite, ako sa z vás stŕhajú oťaže, trieštia problémy, lámu sa na kúsky a stekajúca voda ich odplavuje preč. Cítite sa vnútorne čistí, ľahučkí ako pierko, magická vôňa Ylang Ylang vás plní energiou a nápadmi, chuti do života, chuti tvoriť, zanechať za sebou kus svojho ja, kus práce vykonanej vlastnými rukami. Takéto sú moje mydielka. Plné ďalekých svetov a blízkej intimity. Plné lásky i zvodnosti.
Svoje mydielka vyrábam z lásky. Vyrábam krásne voňavé vecičky, ktoré skvelo čistia pokožku a zároveň ju zanechávajú vyživovanú a hydratovanú. Hladia telo z vonka i z vnútra, dušu i telo. Z môjho pohľadu to cítim tak, že vyrábam šperky. Vkladám do nich svojho objaviteľského a neposedného ducha, lásku a radosť. Každé jedno musí byť výnimočné. Tak ako je výnimočný každý človek pod slnkom. Moje mydlá majú dušu, vlastnosti i náladu. Už nikdy biele nevoňavé detské mydlá!















0 comments:

Zverejnenie komentára