Zvyčajné sa stáva nevšedným,
keď sa kvapky zhmotnia
v nevídané tvary –
Tu človek – zblúdilec
s prekvapením v tvári
vôkol sa obzerá -
a čuvom neverí –
Či to voda spieva
v snehovom páperí?
Je tak - voda spieva,
keď ju Mráz
len chladným dychom hladká –
A Zima?
Výšivkárka vrtká
čaruje čipôčky na konároch,
v tráve –
Slnko? Rozsýpa iskričky
drobné, ligotavé...
Ach, čo všetko sa stane,
keď je vonku
pod nulou!
Len poď, len sa potúlaj
ľadovou zimnou krajinou...
Foto: G. Slivová
Text: D. Luknárová
0 komentárov:
Zverejnenie komentára