Mariana Gaálová: Prijímateľom soc. služieb často chýba slušné zaobchádzanie

Narodila sa v roku 1944 v Bratislave. Od roku 2002 žije v račianskom bytovom penzióne pre dôchodcov. Je spoluzakladateľkou Asociácie prijímateľov sociálnych služieb v SR (APSSSR) a od roku 2012 je jej predsedníčkou. Cieľom APSSSR je pomáhať ľuďom v núdzi pri návrate k dôstojnému životu, povzbudzovať spoločnosť k citlivosti na problémy ľudí vo svojom okolí, zasahovať tam, kde sa roztrhla štátna sociálna sieť, presadzovať zákonodarstvo v prospech ľudí v núdzi.

• Pani Mariana, z čoho pramení Vaše rozhodnutie pomáhať ľuďom v núdzi?

Myšlienka vzišla od dôchodcov zo Zariadenia pre seniorov (ZpS) Pri vinohradoch, žijúcich tam v jednoizbových bytoch už 20 rokov. Ihneď po svojom nástupe, v roku 2010, im bývalý predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) – Pavol Frešo navýšil poplatky za ubytovanie o 100%. Doposiaľ sa so starenkami a starčekmi dlhodobo sporí o výšku sumy úhrady za ubytovanie verejný poskytovateľ, zastúpený spoločnosťou vo vlastníctve štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti – Márie Kolíkovej. Ak organizáciu BSK zastupuje firma, ktorá je v profesionálnom kontakte s ministerkou spravodlivosti – Luciou Žitňanskou, je možné vylúčiť ovplyvňovanie sporov vedených na Okresnom súde Bratislava III? Starenky a starčekovia preto nedúfajú, že sa za takýchto podmienok dočkajú spravodlivého procesu.

• Ako sa z „človeka v núdzi“ stáva „prijímateľ sociálnej služby“?

Človek je v núdzi, ak sa ocitne v nepriaznivej sociálnej situácii a hrozí mu sociálne vylúčenie alebo obmedzenie schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Napríklad pre ťažké zdravotné postihnutie či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Prijímateľom sociálnej služby sa občan stáva, ak o ňu požiada a obec alebo vyšší územný celok mu ju rozhodnutím prizná.

• Čo človek v núdzi najviac potrebuje, čo mu najviac pomáha?

Kto a ako mu môže poskytnúť pomoc?

Vzhľadom na demografický vývoj čelí Slovenská republika mnohým výzvam v oblasti poskytovania a financovania sociálnej starostlivosti pre starších občanov. Preto sú našou prioritnou cieľovou skupinou seniori s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Nastavenie zákona o sociálnych službách a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ani zďaleka nerešpektuje finančné krytie nákladov, nevyhnutné na zachovanie ich dôstojného života a dožitia v domácej starostlivosti. Toto vedie v súčasnosti k existenčným problémom celých rodín, poskytujúcich pomoc svojmu chorému rodinnému príslušníkovi. Každý človek chce žiť a zomrieť doma, nie v nemocnici alebo v ústave. Chce byť opatrený svojimi najbližšími, nie organizáciou.

• Aké problémy najviac trápia prijímateľov?

Za ostatných sedem rokov sme medializovali mnoho prípadov, kde poskytovateľ šikanoval, týral či zanedbával prijímateľov. Aj tu v Rači v ZpS Pri vinohradoch. Starenky a starčekov navyše okrem toho, zariadenie exekuuje a súdom vypratáva. Zo stresov pre spory umierajú jeden po druhom. Veľkú nádej preto vkladajú do nového predsedu BSK – Juraja Drobu.

• Kde vidia prijímatelia rezervy, zdroje?

Základným nástrojom finančného zabezpečenia potrieb osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu potrebujú pomoc inej osoby pri zabezpečení sebestačnosti, sa v Českej republike stal príspevok na starostlivosť. Štát sa tak finančnými prostriedkami k rukám odkázanej osoby spolupodieľa na financovaní starostlivosti pri zvládaní životných potrieb v jej prirodzenom rodinnom prostredí najmä blízkou osobou.

• Kto určuje stupeň odkázanosti na sociálnu službu, osobnú asistenciu a opatrovanie?

Stupeň odkázanosti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím či s nepriaznivým zdravotným stavom zisťuje obec alebo vyšší územný celok (VÚC) posudkovou činnosťou pre sociálne služby podmienené odkázanosťou, v ktorých má zriaďovateľskú právomoc. Vo viacerých prípadoch sme zaznamenali, že obec alebo VÚC stupeň odkázanosti nadhodnotili. Posudkovú činnosť pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie alebo osobnú asistenciu vykonáva miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten často mieru funkčnej poruchy plynúcej z ťažkého zdravotného postihnutia podhodnotí, čím napríklad neprizná potrebný rozsah hodín osobnej asistencie alebo opatrovateľský príspevok. Občan je tak nútený ísť do zariadenia pobytovej sociálnej služby.

• Aké sú vzťahy medzi prijímateľmi a poskytovateľmi? Aké sú zatiaľ nevyužité možnosti? Čo ich využitiu stojí v ceste?

Na rozdiel od českého systému financovania odkázaných prijímateľov, priamo k ich rukám, slovenské zákony sú ušité na mieru poskytovateľom. Proti zavedeniu rovnakého spôsobu financovania v Slovenskej republike sú dlhodobo súkromní, neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, vlastniaci zariadenia podmienené odkázanosťou. V praxi to znamená, že poskytovatelia sú majoritnými príjemcami verejných prostriedkov a pre čoraz agresívnejší lobing si zakladajú vlastné „prijímateľské“ organizácie.

• Asociácia poskytovateľov a rovnako aj Asociácia prijímateľov sídlia v Rači. Prejavuje sa to na intenzite a kvalite ich spolupráce?

Jednou z prekážok spravodlivého nastavenia systému financovania je skutočnosť, že osoby reprezentujúce štátnu moc, politici a poslanci, prevádzkujú svoje vlastné zariadenia sociálnych služieb. Rovnako ako predsedníčka Asociácie poskytovateľov, združujúcej neverejných – súkromných poskytovateľov.

• Čo prijímatelia očakávajú a ne/dostávajú od poskytovateľov a iných subjektov?

Slušné zaobchádzanie, akceptovanie osobnej integrity, práva na súkromie, vypočutie hlasu prijímateľa. Toto vo väčšine prípadov, žiaľ, za múrmi zariadení nefunguje. Riaditelia poskytovateľov si často vykladajú svoje pracovné, ale najmä ľudské kompetencie tak, že okrem riadenia zariadenia a zamestnancov, šéfujú z pozície moci aj tým najslabším – prijímateľom. To isté robia aj sociálni pracovníci. Posledná skúsenosť z jedného zariadenia pre seniorov mi vtisla slzy do očí. Riaditeľka na schôdzi asi stovke starkým oznámila, že keď sa nepodvolia jej príkazu, musia sa vysťahovať, hoci aj ku kontajnerom. Na práva prijímateľov po celé dve volebné obdobia kašľalo aj bývalé vedenie BSK. Volanie seniorov po spravodlivosti si Pavol Frešo, ani ním poverení zamestnanci, neboli ochotní vypočuť. Prijal ich v januári až nový predseda BSK a prisľúbil súčinnosť Úradu BSK pri stanovení ceny za ubytovanie v jednoizbovom byte.

• Bývate v Rači. Čo očakávate od nových poslancov BSK Michala Drotována a Petra Pilinského za Raču a Vajnory?

Málokto vie, že v Bratislave je päť verejných bytových zariadení pre seniorov, ktoré sa svojim charakterom najviac približujú domácemu prostrediu. Nachádzajú sa na ulici Pri vinohradoch, Pri kríži, Na barine, na Poloreckého a na Sklenárovej. Senior sa tam dostane buď na základe dosiahnutého minimálne IV. stupňa odkázanosti alebo z iných vážnych dôvodov, čo znamená, že môže mať priznaný aj I. stupeň odkázanosti, ale za vážny dôvod možno u neho považovať, že má svoj domov umiestnený na štvrtom poschodí bez výťahu a nevládze sa k tomuto po schodoch už nijako dopraviť. Takých bytov je v Bratislave mnoho. Minulý rok urobil Pavol Frešo jedno zo svojich nešťastných rozhodnutí. Tretinu bytov ZpS Pri vinohradoch dal do užívania zamestnancom za takmer polovičnú cenu, ako požadoval platiť od seniorov. Navyše mládež ubytovaná v ZpS je hlučná, fajčiaca, opíjajúca sa a nočnými žúrmi seniorov obťažuje. Od poslancov BSK očakávame podporu nášho cieľa, aby ZpS Pri vinohradoch naďalej slúžilo výlučne starším občanom.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa redaktor račan.sk výber

Miro Ščibrany