RENDEZ
V HISTÓRII A ČASE
Železničný
historický „Klenot“ nákladnej dopravy v Bratislave, Slovensku
si pripomína 135.
výročie svojho vzniku 1883-2018
Rendez – malý kúsok zeme
časti Bratislavy, známy a príťažlivý širokej verejnosti svojou bohatou
a vzácnou železničnou históriou nákladnej dopravy v rámci celého Slovenska si pripomína úctyhodné 135. výročie
svojho vzniku. Prvým historickým dokladom o vzniku Rendezu – Zriaďovacej
stanice je rok 1883, aj keď ako dôležitá železničná doprava fungoval už
v roku 1872, kde už logicky musel byť početný personál železničných
zamestnancov v obytných domoch na Rendezi. Rendez si píše históriu svojho
vzniku ako významného strategického železničného miesta nákladnej dopravy na
základe dlhých rokovaní medzi
Uhorským štátom a súkromnou rakúskou
spoločnosťou štátnej železnice ÖSTERREICHISCHE STAATSEINBAHNGESELLSCHAFT (StEG)
dominujúcou vtedy na celom juhozápadnom Slovensku. Bratislava vtedy kapacitne
nutne potrebovala popri osobnej doprave (Hlavná stanica) vybudovať prevádzkovo aj veľkú „Zriaďovaciu stanicu“,
kde by sa zoraďovali nákladné vlaky a následne by sa potom zasielali železničnou
koľajovou dopravou na miesto svojho určenia do konečnej stanice.
RENDEZ – RENDÉZÖ – významovo vlastne znamená ZRIAĎOVACIE a je odrazom viacjazyčnej
Bratislavy 19. storočia, kde sa vtedy
hovorilo slovensky, nemecky, maďarsky, a práve Rendez je pôvodne odvodený
od maďarského názvu Rendézö, kde si tento názov slovenská komunita žijúca na
Rendezi upravila do svojho slovenského Rendezu. Názov takto rokmi zľudovel
nielen medzi miestnymi ľuďmi na Rendezi, ale bol a je uznávaný
a rešpektovaný obyvateľmi v celej Bratislave aj v súčasnosti.
Koľajisko zo železničného mosta pri KS Impulz |
Dobovo boli v železničnej slovnej terminológii podľa zemepisnej polohy
používané aj tzv. pracovné názvy ako Východná stanica, Východné nádražie,
Východné.
Rendez má v súčasnosti cca 5087 obyvateľov, geograficky sa
v Bratislave nachádza obkolesený železničným koľajiskom medzi Račou
a Vajnorami a administratívne v súčasnosti od roku 1990 patrí do
MČ Rača, ako jeho časť spolu s časťou Krasňany. V rokoch 1970 – 1990
patril Rendez administratívne pod Obvodný národný výbor Bratislava III. na
Junáckej ulici. Rendez sa územne identifikuje na 5 sídliskových uličných častí: Šajby, Starý Rendez – Dopravná ulica, Sklabinská, Šúrska a Paseky.
Rendez vznikol pôvodne ako železničná
osada, kde drvivú väčšinu obyvateľstva tvorili zamestnanci železnice, počínajúc
profesiami od prednostu, riadiacich pracovníkov, výpravcu, rušňovodičov,
posunovačov, vlakvedúcich, traťmajstrov, opravárov mašín, a vďaka tomu, že sa
všetci ľudia poznali z práce na železnici vznikali priam rodinné susedské
vzťahy, kde si ľudia kvôli svojej namáhavej práci v nepretržitej prevádzke
nezištne a obetavo navzájom pomáhali, často pri viac ako skromných
bytových a sociálnych podmienkach. Výhodou ľudskou, kultúrnou, bolo to, že tu žila pestrá zmes národností od
Slovákov, Moravákov, Čechov, Maďarov, Nemcov ba i Bosniakov, kde každý z jeho
príslušníkov ochotne a tvorivo prispievali pri organizovaní spoločenského,
kultúrneho, športového života svojimi tradíciami, či už to bolo pri nespočetnom
množstve akcií PLESOV, MAŠKARNÝCH BÁLOV, MAJÁLESOV, tanečných zábav spolkov
a organizácií Červeného kríža, Zväzu žien, Hasičov, Záhradkárov, estrád, kde pravidelne vystupovali aj vtedajší poprední divadelní herci a boli
maximálne aktívni pri organizovaní športových podujatí od futbalu, hokeja,
volejbalu, basketbalu, stolného tenisu, šachu, kde vzácne vždy vládla snaha
všetkých zúčastnených Rendezákov o pohodovú a tolerantnú atmosféru.
Divadlo tu prežívalo nádherné obdobie už od konca 20-tych rokov 20. storočia vďaka veľkému prispeniu najmä miestnych obyvateľov z Moravy a Čiech, ktorí čerpali z tradícií pôvodného domova a samozrejme aj početnej generácie mladých slovenských ochotníckych hercov divadelného krúžku M.R.Štefánika, ktorí nadšene hrali skoro týždeň čo týždeň, za veľkého záujmu obyvateľov Rendezu, kde sa nikdy nešetrilo potleskom a aplauzom, aby napokon pravidelne po divadelnom predstavení uvoľnili veľkú sálu od stolov a pokračovalo sa plynule vo víre tanca až do rána bieleho. Anka Baťová – Machajová, Janko a Adolf Wenzlovci, Janko Víťazka, sestry Jurkovičové, to bola prehliadka hercov, ktorí tu s ďalšími hercami rozdávali radosť v divadelných príbehoch, aby ich plynule pre ich rodičovské povinnosti vystriedala ďalšia mladá generácia rokov 40-tych 20. storočia, kde hviezdil veľký herecký a režisérsky talent Jožko Kočí, neskôr spoluautor ako hlavný dramaturg Slovenskej televízie slávnych divadelných pondelkov. Ďalšou veľkou hereckou persónou bol Jožko Bliska v úlohe Kuba, kde vynikajúcimi hereckými partnermi boli Anička Gocká – Poláková, Kristína Hubačova s bratmi Jankom a Jarom, Viera Hladká, Julo Strieborný, Milan Vajda, Milan Ondruška. Poslednou veľkou hereckou generáciou ochotníckeho divadla na Rendezi od 50-tych rokov až do konca 60-tych rokov 20. storočia boli ďalšie nádejné talenty, kde žiarili takí ochotnícky herci ako Hela Kročková, Betka Husarovičová, Anka Honeková, Marta Kováčikova, Jana Kucharová, Laco Lipka, Fero Matušek, Jožko Ondruška, Janko Roháčik, Janko Ešmír, kde dlhoročne režisérsky a organizačne viedla tieto generácie hercov nezabudnuteľná a skutočne prvá dáma kultúry na Rendezi pani Mária Fraňová, ktorá žala početné divadelné úspechy v rôznych divadelných súťažiach ochotníckych divadiel po celom Slovensku, kde im výborne vtedy herecky konkurovali ešte mladšie ročníky z divadelného súboru LASTOVIČKA, kde boli také výrazné talenty ako Marta Ondrušková, Elena Sekerková, Marika Štanglovičová, Janka Šafárikova, Zdena Beňovičová, Terka Vlasičová, Dušan Finka, Janko Urbanec, Janko Cipro a ďalší. Túto divadelne nadanú generáciu vtedy režisérsky viedla Hanka Snopčoková, ktorá vekovo rovnako mladučká razila cestu moderného divadla nových javiskových foriem, s ktorými divadelný súbor Lastovička zažíval svoje veľké divadelné úspechy po celej Bratislave.
Rendez rovnako disponoval úžasnou
plejádou nadaných športovcov, kde to do hviezdnych výšok dotiahol najmä Ferko
Zelenický, najskôr ako dorastenec a po čase ako hráč prvoligového Slovana
Bratislava v pamätných 60-tych rokoch 20. storočia, bol aj mnohonásobným
juniorským reprezentantom za Československo, kde pôsobil celých 5 rokov so
športovým vrcholom dosiahnutia majstra
Európy bol pravidelne zaraďovaný aj do viacerých výberov Slovenska. Na sklonku
svojej úspešnej hokejovej kariéry hral za Zlín (Gottwaldov) a s Jožkom
Golonkom pomáhal k postupu Zvolena do vtedajšej prvej hokejovej federálnej
ligy Československa.
Ďalšou legendou športu sa stal Karol Šafárik v tenise, ktorý dokázal
ako prvý Slovák vyhrať majstra republiky Československa pri absolútnej
dominancii českých hráčov, hrával dlhoročne prvú ligu tenisu za SLOVAN
Bratislava a po skončení svojej tenisovej kariéry bol trénerom aj
v Rakúsku.
V sieni osobností športu na
Rendezi bolo množstvo športovcov, ktorí nemali často to potrebné životné
šťastie, aby hrali v špičkovom vrcholovom športe, ale dokázali úspešne
reprezentovať Rendez ako napríklad Ivan Tomašovič so Šaňom Kucharom ako členovia
Československej reprezentácie v parašutizme, kde boli rovnako kvalitou
disponujúci ich Rendezskí kolegovia Jožko Orný, Ivan Hauskrecht, Pipo Martiš
a ďalší. Vo futbale napriek tomu, že Rendez nemal regulérne veľké
futbalové ihrisko, len miestne hráčske plácky a domovské ihrisko Škvarku, vyrástli tu pozoruhodné futbalové talenty,
ktorým chýbal len ten povestný krôčik, aby hrali špičkový prvoligový futbal.
Vlado Kováč, Peter Kuchar starší so synmi Petrom a Paľom, Paľo Šnirc so
synmi Paľom a Ľubom, bratia Michalovičoví Dano a Vlado, Juro Valentín
a mnohí ďalší skvelí futbalisti. TJ Real Rendez hrával 20 rokov sálový
futbal, kde im výborne sekundovali chlapci z FC Santos.
Rendez mal aj základnú školu postavenú v roku 1893, znovu v pôvodnej železničiarskej architektúre stupňovitých obvodov okien, vstupných dverí, kde navždy do histórie Rendezu sa zapísali jeho riaditelia ako na začiatku 20. storočia pán Pokorný, Gažo, Okánik, Modlidba s legendárnym pánom Záhorským a končiac skvelou riaditeľkou pani Staroveckou. Boli tu učitelia, na ktorých dodnes s láskou spomínajú, už dnešní 60-70-nici, ako boli pani Stehlíková, Horňáčková, Motlidbová, Záhorská, Mikloš, Fiala, Halászová, Hadry, Ondrušková a ďalší znamenití pedagógovia, ktorí rozumeli žiackej duši Rendezákov. Škola v roku 1992-93 zanikla z ekonomických a administratívnych dôvodov a dnešní žiaci dochádzajú do ZŠ do Rače a Krasňan.
Rendez zaznamenal v ére hudobnej
eufórie 60-tych rokov 20. storočia aj pôsobenie hudobnej skupiny nadaných
rendezských chlapcov BLACK BOYS (Čierny
chlapci), ktorú založil Jožko Chromiak,
nielen hudobný, ale aj organizačný talent, ktorý zabezpečoval koncerty tejto
skupiny. Marián Mrva obdivuhodný spevácky talent skvelo hrajúci na gitare,
Luboš Bugár schopný hrať nielen na gitare, ale disponujúci aj dobrým hlasom sólovo
aj vo vokáloch, Fero Brečan, hráč bubnov a bubnových paličiek, ktorými
dokázal kúzliť tú správnu rytmiku vždy obdivuhodne ľahko a na pohľad bez
námahy. Skupina fungovala v rokoch 1964 – 66 a zanikla len
z dôvodov, že niektorí členovia skupiny museli nastúpiť na dvojročnú
vojenskú službu.
Rendez mal vždy osudové šťastie na
ľudských ťahúňov ako bola legendárna rodina Wenzlových, kde najmä Edko Wenzl
s manželkou bol až do roku 2016 (zomrel) dlhoročným ťahúňom spoločenského
života, kde zveľaďovanie životného prostredia hralo prím. Mimoriadne silné
osobnosti boli aj ročníky 1936 ako boli
Lajko Čech, živé striebro Ernest Martiš, Federič, Švancar, Jahnátková, Vajdová,
Petrovičová, Selecká a ďalší. Bola to generácia, ktorá maximálne aktívne
športovala, zveľaďovala si plochy na futbal, volejbal, basketbal, celoročne organizovala
divadelný, spoločenský, kultúrny život. Druhou vlnou ďalšej silnej generácie
boli ročníky 1940-1941. Janko Čech, duša dobrovoľného požiarnictva na Rendezi,
ktorý tu vychoval desiatky mladých hasičov, Štefan Tankovič organizoval
kultúrny život v nezabudnuteľnom stánku na Rendezi kine Pionier, knižnici,
veľkej spoločenskej sále, hudobnom klube, kde súčasťou budovy bola aj predajňa
bufetu, vývarovne pre zamestnancov a ich rodiny na Rendezi. Bola tu
generácia mien Snopčoková, Rudo Kočí, Valach, Tomašovič, Charvát, Šaňo Kuchar,
Vilo Urbanec, Egon Jožko Orný, Kanasová, Božena a Lýdia Oravcové, Rudo
a Milan Petrášovci, bratia Machajovci – Janko a Viktor, Kišovci, Eva
a Miloš Luknárovci, Laco a Palo Lipkovci, Antalíková, Križkovci –
Dušan, Braňo, Vlado Záturecký, Peter Brveník, Pepo Mrva. Výraznou generáciou
bola aj generácia 1948-1950, kde patria do siene histórie mená, ktoré sa
zaslúžili, že sme si postavili KS Impulz 1970-73 a mali pestrý športový,
kultúrny život takmer denne a boli to mená Teoš Kotes, Fero Zelenický,
Marián Mrva, Vlado Pažitka, Jana Kotesová, Dušan Finka, Janko Urbanec, Janko
Cipro, Števo Selecký, Rudo Chromiak, Fero Malík, Maderovci Braňo, Zdeno, Dušan,
Marián, Katka, Paľo Šnirc, Dano Michalovič, Danka Križková, Vlado Štanglovič,
Marta Ondrušková, Jana Šafáriková s bratom Richardom, Marika
Štanglovičová, Elena Sekerková, dievčatá Beňovičové Luba, Zdena, Olina, Braňo
Puliš.
SOS generáciou boli ročníky 1955-60-70,
ktorá je známa pod značkou TJ Real Rendez ako športového klubu, ktorá dokázala
zveľadiť najmä Starý Rendez, 100-120 bytovky od buriny, stavebného materiálu,
priestory pred KS Impulz zrekultivovať od A po Z do súčasného parčíku
Luboška Janegu, tradície akcie Plesov obyvateľov Rendezu – 20 ročníkov,
s MAC Rača organizuje Silvestrovský beh Rendezom – 21 ročníkov, plus
celoročné športové akcie – 12 turnajov v minifutbale, hokejbale,
streetbale, stolnom tenise, nohejbale, šachu a maximálne využíva priestory
KS Impulz + svoju vybudovanú posilňovňu a klubovňu v dome na
Dopravnej 27. Spoľahlivými ťahúňmi tu boli Miro Jarábek, Vlado Michalovič, Miro
Schubert, Milan a Edo Svitekovci, Kajo Szabo, Roman a Jožko
Jurinovci, Jožko Kolár, Tono Vanček, Cyro Sekerka, Roman a Ľubo Cigánikovci,
Roman Csano, Marek Košecký, Maroš Vrba, Filip a Rasťo Schubertovci,
Biháriovci Števo a Michal, Peter a Paľo Makový, Miro, Jana
a Peter Osacky, Janka a Zuzka Sekerkové, Adam a Juraj
Mičianovci, Andrej Keklák, Michal Sopoci, Dominik a Beatka Vrbovci.
V súčasnosti veľmi aktívne a úspešne, celoročne
pôsobí v KS Impulz, v areáli športu Sklabinská. rendezský KLUB
MLADÝCH, kde tandemovo to ťahajú Dominik Vrba, Patrik Pastorek, Dominik
Želinka, Martin Bihári, Jean
Piere Versluis a mnohí ďalší, počnúc od športových aktivít, turnajov,
kultúrnych spoločenských akcií, kde sa môžu zapojiť všetky deti a mládež
Rendezu.
KLUB SENIOROV Rendezu sa schádza
v KS Impulz každý štvrtok v týždni nielen na spoločných rozhovoroch,
ale organizujú množstvo akcií v kultúre, zdravotnej osvete, turisticko
poznávacie zájazdy, návštevy koncertov, múzeí, galérií a pod.
Rendez teda dýcha tvorivým životom a záleží vždy len na každom Rendezákovi, či prekoná svoju apatiu nečinnosti, alebo sa tímovo zapojí do akcií či osobných stretnutí, kde ich osobný život chytí
v sebe ten správny jas a slnečné dni v kruhu priateľov
a dobrých známych.
KS IMPULZ slávi tiež svoje jubileum, kde
sme si ho my obyvatelia Rendezu v akcii „Z“ postavili v rokoch
1970-73 a kde aj v súčasnosti po kompletnej rekonštrukcii v roku
2009 v pestrých aktivitách spoločenského, kultúrneho, športového života ho
využívajú obyvatelia Rendezu.
Rendez má svoju reprezentačnú vlajkovú loď v pamiatkovej zóne „areálu
Starého rušňového depa Rendezu“, kde sa pravidelne koná „Celoslovenský zraz
historických železničných vozidiel – 20. ročník za účasti návštevníkov celého
Slovenska, zahraničia, kde prídu turisti často až zo 16-17 krajín.
Areál
Starého depa disponuje historickými budovami postavenými na konci 19. storočia
v typickom železničiarskom štýle tohto obdobia. Stavebnými klenotmi sú tu
budovy Veľkej a Malej vodnej veže, kde sú plne funkčné stroje, Trubkáreň
vybavená historickými zariadeniami, Personálna kuchyňa – v súčasnosti
sídlo Múzejno dokumentačného centra, budova Rušňovej remízy, Dezinfekčná
stanica, budova Dielní a skladov, budova bývalého Starého depa atď.
Areál
disponuje funkčnou Točňou pre parné mašiny, motorové vozne, ale hlavným ťahákom
sú tu parné mašinky 331, 034, 310, 433 a 310 097, súprava nákladného
a osobného vlaku z rokov 1884-1935, rušne BOBRÍK, KARKULKA, SERGEJ,
motorový vozeň M 267 07, Nemecký pancierový vozeň z čias II. svetovej
vojny, žeriav KIROW a mnoho ďalších skvostov bohatej železničnej histórie
Slovenska. Areál už dlhoročne funguje ako Železničné múzeum a je
vypracovaný cielený projekt, že sa celý areál postupne vybuduje ako „Národné
železničné múzeum Slovenska“.
Starý Rendez, jeho obytná časť na Dopravnej ulici č. 1-49 je zároveň
jedinečným dokumentom zachovania pôvodného architektonického charakteru, tej
ktorej stavebnej etapy od konca 19. storočia – roku 1920 – polovice 40-tych
rokov 20. storočia, respektíve pokračovania až po druhú polovicu 20. storočia.
Súbor obytných budov tvorí napriek časovému rozpätiu výstavby viac ako 100
rokov jednotného urbanistického celku. Sú pozoruhodným, nesmierne vzácnym
historickým svedectvom architektúry železničných obytných domov nielen na
Slovensku, ale aj v celej strednej Európe. Rendez takto v ponuke
bratislavských destinácií dokáže ponúknuť kompletnú kombináciu prehliadky
železničnej histórie v stále funkčnej Parnej prevádzke a priamej
ukážke vývoja bývania železničných zamestnancov od roku 1883 až po súčasnosť.
Areál Starého depa |
Muzejno-dokumentačné centrum v areáli Starého depa |
Lokomotíva 310507 pred areálom Starého depa |
Rendez disponuje športovým areálom
obyvateľov Rendezu na Sklabinskej s rozlohou 2 ha, ktorí si vybudovali
v akcii „Z“ obyvatelia Rendezu, ako náhradu namiesto zbúraných areálov
ŠKVARKA a z veľkej časti „Veľkého detského parku“ na Dopravnej, kde
je dostatočný priestor pre hranie sa detí v detskom sektore – hojdačky,
kolotoče, pieskovisko a pod. Pre deti, mládež a seniorov sú tu hracie
plochy pre futbal, basketbal, hokejbal, tenisová stena, trávnaté plochy pre
pohybové hry, kopec, ktorý som vybudoval najmä pre zimu, aby sa deti mohli
sánkovať a cez leto pre bicykel, beh. Hrajú sa tu už spomínané
minifutbalové turnaje od jari do jesene. Je tu funkčná sociálna budova
s WC a pitnou vodou. Sú tu k dispozícii kvalitné posedenia či už
v reštaurácii KATKA, ČAJKE, RUBIKONE, VERITASE, menšie prevádzky Lahôdok,
Bufet na námestí Jožka Orného, DOM SLUŽIEB, Potraviny SAMOŠKA, KS Impulz –
kultúrne stredisko pre využívanie voľného času obyvateľov Rendezu v rôznych
aktivitách. V súčasnosti (r. 2017) sa v auguste skončí kompletná
stavebná rekonštrukcia a nadstavba podlažia materskej školy Pri Šajbách,
navyše aj s novým dotvorením hracích zostáv pre deti na školskom dvore.
Rendez má však na svojom malom kúsku
zeme ako časť Bratislavy jednu úžasnú ľudskú výhodu, že sa tu mnohí vďaka jeho
malému priestoru poznáme a vieme si tu často vytvoriť pri spoločenských,
kultúrnych, športových akciách priam rodinnú atmosféru s bonusom navyše,
že za deň stretnete desiatky priateľov, známych a kde význam slova sused
je cítiť v obetavosti a ochote si navzájom nezištne pomôcť.
Tvoj
rodený Rendezák Cyril S E K E R
K A
0 comments:
Zverejnenie komentára