Odpoveď na článok Ján Hrčka: ad „Pilotný projekt parkovania v Karlovej Vsi“.
Dobrý deň,
pán Hrčka,
keď som si
prvýkrát v tlači prečítal slovné spojenie „parkovací chaos“,
vedel som, že je zle.
vedel som, že je zle.
Tento spôsob
zmeny stavu, ktorý im nevyhovuje, spravidla smerujúci k novému, lepšiemu, svetu
(podľa nich samozrejme), používajú sociálni inžinieri vždy. Na nejaký jav,
ktorý je sám osebe neutrálny, alebo dokonca pozitívny, ktorý sa sociálnym
inžinierom nepáči a chcú ho, v mene svetlých zajtrajškov, zmeniť, sa nalepí
negatívna nálepka. A vytvorí sa „problém“ a začne sa s masážou verejnej mienky.
A vždy sa nájde aj vinník, v tomto prípade „zlí cezpoľní“, čo tu
neplatia dane, a preto ich treba potrestať tým, že nebudú mať kde parkovať. A my,
„dobrí - rezidenti“, budeme mať vďaka tomu viac parkovacích miest.
Divide et impera – rozdeľ a panuj.
A sociálny
inžinier, ktorý to všetko robí pre nás, hlúpe deti, ktoré žijú v temnom
chaose, a myslí to s nami dobre, to bude všetko riadiť. A získa
moc – nad nami, hlúpymi deťmi. A dôvod existencie, inak povedané,
pracovné miesto. Najme si za naše peniaze represívny aparát (ďalšie pracovné
miesta plus väčšia dôležitosť pre sociálneho inžiniera) na vymáhanie nového
verejného dobra, a bude nás, za naše peniaze, učiť žiť v novom,
lepšom svete (podľa neho). Inak povedané, bude nás trestať, pokutovať
a buzerovať.
Ale poďme k parkovaniu.
To, čo Vy,
pán Hrčka, voláte chaosom a neporiadkom, má aj iné názvy. Napríklad SPONTÁNNA SAMOORGANIZÁCIA, alebo SLOBODA. A funguje to vždy
neporovnateľne lepšie, ako akákoľvek mysliteľná regulácia.
Regulátor,
centrálny plánovač, bojovník proti chaosu, sociálny inžinier (je jedno, ako
ho/ju nazvete, v tomto prípade sú to synonymá), má totiž vždy rovnaký
problém. Ten problém sa volá absencia informácii. Centrum nikdy nemôže mať tak
dobré informácie, ako majú jednotliví účastníci trhu (v tomto prípade udalosti
– potrebujem zaparkovať) priamo na mieste. Tí ktorí riešia svoj konkrétny
problém priamo na mieste.
Preto sú
rozhodnutia sociálneho inžiniera „od stola“ vždy oveľa horšie, doslova
hlúpejšie (aj keď si sociálny inžinier – spravidla „expert“ o sebe
samozrejme myslí opak), ako rozhodnutia ľudí priamo na mieste, sú
neefektívnejšie, vzdialené, odtrhnuté od reality... Každá jedna regulácia,
ktorú sociálny inžinier urobí, vyvolá potrebu ďalších a ďalších regulácii,
korigujúcich „nepredvídané dôsledky“ tej prvej. Nemá to konca. Je to cesta do
pekla, alebo do otroctva, ako napísal Hayek.
Príkladom je
môj prvý príspevok, z jesene 2016. Na mieste, kde slobodne parkovalo, vašimi
slovami chaosilo, zmestilo sa, spontánne sa samozorganizovalo... 27 až 30 áut, podľa
veľkosti konkrétneho auta, podľa toho, ako iní ľudia zaparkovali pred ním, akú
kde našiel medzeru..., vyznačil sociálny inžinier 16 parkovacích miest.
Môžete si
hovoriť, čo chcete, pán Hrčka, fungovalo a funguje to vynikajúco! Malo to
len víťazov, nemalo to porazených. OK, možno bol porazený ten, čo prišiel o 23:00
a musel sa postaviť na druhú stranu ulice pred školu. Dokonca to má takú
zotrvačnosť, že napriek tým vašim nezmyselným čiaram, tak ľudia
parkujú aj naďalej. To, že sa tak parkuje aj naďalej, je ďalší dôkaz
životaschopnosti a nadradenosti slobody – spontánnej samoorganizácie –
a zároveň dôkaz toho, že sociálni inžinieri (dokonca aj keď im priznáme
„dobré úmysly“) situáciu vždy len zhoršia. A vznikli nepredvídané dôsledky
– na jednej strane množstvo prázdnych, nikdy neobsadených parkovacích miest, na
druhej strane autá „tých zlých – cezpoľných“ vytlačené do okolitých ulíc, kde
predtým nikdy nikto neparkoval, „parkovací problém“ pre návštevy, ktorý nikdy
predtým nebol, a tak ďalej...
To, že sme
parkovali, a naďalej parkujeme, podľa Vás, v rozpore s predpismi,
neberiem ako argument.
Byrokratické
systémy zvyknú dlho prežívať aj vďaka tomu, že mnohé (najblbšie – najviac
v rozpore s realitou) predpisy, radšej nevymáhajú. Je to ich inštinkt
prežitia. Ak ich totiž vymáhať začnú, okamžite sa ukáže totálny rozpor
s realitou a byrokratický systém začne raketovou rýchlosťou strácať
legitimitu (súhlas ovládaných). Fantastická kniha na túto tému je Dobrý vojak
Švejk. Odporúčam Vám ju.
Myslím, že
naše parkovanie za domom je presne tento prípad. Za 14 rokov, čo bývam na
Karloveskej sa nestalo, že by sanitka neprešla. Dokonca vo vedľajšom vchode
horelo a ťažká požiarna technika stála vzadu za domom a dostala sa
tam bez problémov. Tam, kde Vy píšete, že nie sú 3 metre na prejazd. Tam, kde
sme podľa Vás, v rozpore s predpismi, vtedy parkovali. Žiaden problém
s prejazdnosťou nebol.
Fakt, že
polícia prehliada mnohé situácie v parkovaní, ktoré sú podľa Vás určite
v rozpore s predpismi, a ktoré sociálni inžinieri na rôznych fórach
pranierujú, je prejavom tohoto javu. Je to evidentne pud sebazáchovy
byrokratického systému. V tomto prípade polície. Naštvali by totiž
nadkritické množstvo ľudí, ktorí to dnes vôbec neriešia, lebo sa ich to zatiaľ
netýka, ale potom by to už začali riešiť (Ronald
Reagan ich nazýval mlčiaca väčšina). Pre vládcu je vždy veľmi nebezpečné
ich naštvať. Pán Fico a pán Kaliňák by Vám o tom vedeli povedať
svoje. Takže aj napriek veľmi hlasnému pochvalnému potlesku aktivistov-sociálnych
inžinierov (Ronald Reagan ich nazýval
ukričaná menšina), by sa nakoniec oni – policajti dostali do problémov. Na
konci dňa by za svoju aktivitu verejnosťou neboli pochválení. Pán Raši
v Košiciach za svoju aktivitu v parkovaní nebol verejnosťou pochválený. A
niečo podobné sa už deje aj v Prahe. Úsmevné je, že keď sa nad tým, pán Hrčka,
zamyslíte, tak tento inštinkt prežitia byrokratických systémov, je vlastne tiež
prejavom spontánnej samoorganizácie. Vašimi slovami chaosu. Dokonca aj byrokratické
systémy (ktoré sú jej protikladom) ju využívajú. Na vlastné prežitie.
Vedel som, že
spontánna samoorganizácia funguje v ekonómii, ale keď ste mi za domom
namaľovali tie nezmyselné čiary, bolo evidentné , že ten princíp má univerzálnu
platnosť. Regulácia vždy vytvorí víťazov a porazených. Ak niekomu nejaké
právo pridáte, musíte ho inému zobrať. To je podstata môjho textu číslo 2 –
z júla 2018. A dotiahnite si to do dôsledkov, keď tento nezmysel
zavedie celé mesto, skončili sme.
My,
Karlovešťania, budeme v Ružinove, Rači, Lamači... jazdiť okolo množstva
voľných parkovacích miest, na ktorých teraz bez problémov, a zadarmo,
zaparkujeme. Potom už nezaparkujeme. A oni u nás tiež nezaparkujú.
Autá skončia.
Choďte si to vyskúšať do centra mesta. Porazenými budeme úplne všetci. Nezaparkujeme
nikde mimo našej rezidenčnej zóny. Naopak skutočnými víťazmi budú sociálni
inžinieri. Len sa budú veľmi snažiť, aby si to nikto neuvedomil. Inštinkt
prežitia.
Vynucovaním
regulácie vznikne množstvo neefektívnych a nezmyselných nákladov,
pracovných miest, mestských policajtov, a samozrejme úradníkov. Keď sa
objavia rozpory s realitou, sociálni inžinieri začnú „naprávať
a riešiť“... dôsledky vlastných rozhodnutí. To je množstvo práce pre ďalších
sociálnych inžinierov, ktorých zamestnajú. Samozrejme, verejnosti to budú
predávať ako zdokonaľovanie a vylepšovanie regulácie v záujme
verejnosti, „pre vyššie dobro“.
Pán Hrčka,
napísali ste „Som zvedavý, či by ste chceli žiť v krajine chaosu, kde by neboli podľa vás
zbytočné regulácie zákonom.”
Nuž, v 80-ych
rokoch som chcel do krajín, kde regulácii bolo oveľa menej, ako vtedy
u nás, emigrovať. A čo sa týka zaostalosti týchto krajín, nikdy
nezabudnem na BMW alebo Mercedes, čo sú produkty slobody, alebo spontánnej samoorganizácie,
parkujúce vedľa Trabantu, alebo Škody 110, čo sú produkty regulácii
a sociálneho inžinierstva. Alebo na moju prvú návštevu na Západe
v decembri 1989 a na ten kontrast oproti regulovanému Československu.
Pravda je, že aj na západ od nás je množstvo sociálnych inžinierov a za
posledných 30 rokov riadne zdvihli hlavu. Ale zdá sa mi, že sa im už podarilo
naštvať dosť ľudí, a v niektorých krajinách už aj nadkritické
množstvo.
Pán Hrčka, 28
rokov jazdím a parkujem v Bratislave. Videl som za ten čas autá
parkujúce v zákaze zastavenia, aj na prechode pre chodcov. Ale nikdy som
nevidel nikoho parkovať na detskom ihrisku. Trocha mi to z Vašej strany
zaváňa demagógiou, úbohé deti..., ale netvrdím, že sa to nemohlo stať. Rozšírený
jav to ale určite nebude.
Poďme k parkovaniu
v zahraničí.
V 90-tych rokoch som legálne žil
a pracoval v Duesseldorfe a dosť som tam jazdil a parkoval. Na
Favorite so slovenskou ŠPZ. V obci, alebo skôr okrajovej mestskej časti,
Meerbusch – Lank, kde som vtedy býval (niečo ako Devínska Nová Ves), žiadna rezidenčná
zóna nebola. So svojim slovenským Favoritom som parkoval, kde som chcel. Zadarmo.
Áut tam vtedy bolo minimálne toľko, ako dnes v Bratislave. Dokonca si
myslím, že už vtedy tam áut bolo oveľa viac, ako dnes v Bratislave, ale
nechce sa mi dohľadávať štatistiky a zrovnávať počet áut na obyvateľa
v Bratislave dnes s Duesseldorfom v roku 1995. Viem ale, že už
v roku 1980 pripadalo v Západnom Nemecku jedno auto na menej než 2
osoby. To je údaj, ktorý som si vtedy zapamätal zo Slobodnej Európy. Stávalo
sa, že keď som prišiel v noci domov, hľadal som parking pol hodinu. A parkoval
som nakoniec kilometer od domu. Ale o 17:00 alebo o 18:00 to ešte
bývalo v pohode. Zaparkoval som skoro pred domom.
Podobnú skúsenosť mám z Wiesbadenu. Ale nebol to
okraj, ale širšie centrum. Cca 15 - 20 minút peši od hotela Nassauer Hof a Wilhelmstrasse,
čo je najluxusnejšie centrum mesta s cca 300 000 obyvateľmi. Ale na
druhej strane rieky Rýn je Mainz s cca 200 000 obyvateľmi – ako keby
Petržalka bola formálne samostatná, takže mesto-súmestie má asi 500 000
obyvateľov. Tam to bolo horšie, o 17. alebo 18. hodine problém nebol, ale
ak ste prišli neskôr v noci, mohlo sa naozaj stať, že ste hľadali miesto aj
hodinu. Stávalo sa mi, že som zaparkoval, až keď niekto odišiel, a to cca
2 km od bytu. Ale žiadna rezidenčná zóna tam vtedy nebola.
Práve preto,
že som v minulosti žil v Nemecku, nemám pocit, že dnešná Bratislava
má nejaký parkovací a dopravný problém.
Veľa som sa pohyboval tiež
v Amsterdame a Antverpách. V Amsterdame som bežne parkovával
na ulici Kaisersgracht, čo je historické centrum s budovami zo 17.
storočia. (Gracht znamená kanál). Myslím, že do 17:00 alebo 18:00 sa za
parkovanie na ulici platilo (podobný systém má dnes Bratislava) a potom
bolo parkovanie voľné. Nebola tam rezidenčná zóna.
Skutočnou pliagou Amsterdamu neboli
autá, ale bicykle. Stretnutia s nimi boli životu
nebezpečné. Neplatila pre ne červená, ani prechod pre chodcov, neplatilo pre ne
nič, chodili si kade chceli, boli to staré šunky, pravdepodobne
s katastrofálnymi brzdami... (vraj preto, lebo nové by sa ukradli,
povedali mi miestni).
V centre
chodili oveľa rýchlejšie, než autá. Hotový raj pre bratislavských ekologických
sociálnych inžinierov. Keď som tam prvýkrát prišiel, niekoľkokrát ma skoro
zrazili, keď som išiel ako chodec cez prechod na zelenú. Ale rýchlo som sa
naučil, že v Amsterdame na ulici si musím dávať veľký pozor, musím sa
obzerať okolo seba, že majú vždy a všade prednosť, aj keď ju v zmysle
zákonov nemajú, a nedá sa od nich čakať žiadna ohľaduplnosť. Spontánna
samoorganizácia zase zafungovala. Potom som to už ani nevnímal. Ale nechcel by
som tam chodiť po ulici s malými deťmi. A polícia to tam zrejme
nerieši presne z toho istého dôvodu, prečo v Bratislave nerieši
parkovanie. Naštvali by priveľa ľudí. Presne ako ste to napísali, pán Hrčka, úbohé
mestá v zaostalých krajinách s dopravným chaosom...
V centre Antverp nebola rezidenčná
zóna. Fungovalo to isté, čo v Amsterdame. Ale býval som v okrajovej
časti Oelegem – Ranst, kde bolo parkovanie úplne voľné.
V južnom Francúzsku
a v Taliansku som bol len na dovolenkách, takže nemám
až také skúsenosti, ako zo severu Európy. Ale
za parkovanie som neplatil ani v Cannes, ani v Nice. Stačilo ísť
trocha mimo centrum. Neboli tam rezidenčné zóny. Ak sa mi to nechcelo
a stál som v centre, platil som. V Monaku
som sa plateniu za podzemnú garáž nevyhol.
Rezidenčné zóny na základe mojich skúseností
rozhodne nie sú tak rozšírené, ako tvrdíte. Je ale pravda, že sociálni inžinieri sa
na súčasnom Západe veľmi činia, takže regulácie úplne všetkého pribúdajú. To
nepopieram. Pravda je ale aj to, že zjavný rozpor s realitou štve čoraz
viac ľudí, a tak im to v mnohých krajinách začína vybuchovať do
tváre.
Čo sa týka Viedne, opísal som
svoju nedávnu skúsenosť v odpovedi pánovi Drotovánovi. Ale keďže
v aute pravidelne počúvam rakúske rádiá, tak viem, že máte kus pravdy. Jednotlivé
Bezirky (mestské časti) si naozaj schvaľujú rezidenčné zóny a môže sa mi
stať, že keď tam prídem o pol roka, tak povedzme pri Schoenbrunne už
slobodne nezaparkujem. Treba to ale dať do kontextu.
Za prvé, vo Viedni je na obyvateľa
určite oveľa viac áut, ako v Bratislave. Nebudem vyhľadávať štatistické údaje. Ak
tomu neveríte, odskočte si poobede na Linke, alebo Rechte Wienzeile. Uvidíte
a zažijete skutočnú zápchu. Nie tie „zápchy“, na ktoré sme takí nahnevaní
v Bratislave.
Za druhé, Viedeň je tradičnou baštou
ľavice. Volí tradične socialistov, čo sa postupne transformovalo na zelených. Zelení
sú zmodernizovaní červení. Keby ste pravidelne čítali povedzme nemecký Die Welt
a zistili by ste, čo chcú presadiť a akými prostriedkami, videli by
ste to úplne jasne.
Každý národ
(aj mesto) má vládu, akú si zaslúži. Keď občania, zmasírovaní propagandou, v mene
svetlých zajtrajškov a mýtickej budúcnosti bez áut, chcú platiť za to, za
čo doteraz neplatili, a zároveň v celom meste (okrem svojho bydliska)
nezaparkovať, majú na to právo. Ja to prežijem, keď tam párkrát do roka prídem.
Bratislava
posledných 30 rokov spravidla volí inak. Dovolím si tvrdiť, že predchádzajúca
40-ročná skúsenosť so sociálnymi inžiniermi nás naučila myslieť trocha inak,
než myslia Viedenčania.
Čo sa týka Prahy, posielam
Vám link na článok z časopisu Echo 24.
Pravidelne tiež
čítam časopis Reflex, kde články o parkovaní v Prahe píše napríklad
pán Jiŕí X. Doležal. Články sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšie sú reakcie
čitateľov pod článkami.
Odporúčam,
pán Hrčka.
S pozdravom
Igor Koso
rezident
Karloveská ulica