Myslím, že toto bol pred voľbami 10.11.2018 posledný
text Petra Mazúra.
Jeden predvolebný
Stretnú
sa dvaja spolužáci ze ZDŠ-ky v Rači. Jeden z horného konca
a druhý z dolného konca. Hornokončan osloví dolnokončana a ríka:
„Ahoj,
jak sa máš?“
Ten
na to ríka:
„Mohuo
být aj uepší, ale víš, idú volby, šak to vidzíš aj sám. Ideš autem, či
električku do mjesta a všady na tebja kuká Pilinský a Račanom slubuje
šecko možné i nemožné. Ideš z mjesta spátky a zas na tebja kuká eném
Pilinský a Račanom slubuje šecko možné i nemožné. Tak sa už doma
bojím ít aj na záchod, či reku ked dvihnem dekl, nebude aj odtát na mňa kukat
Pilinský a nebude slubovat aj mňe ňeco špeciálne.
No
a ty jak?“
„Ále
nápodobňe, též cestujem a vidzím. A tak doma radči nechodzím na záchod, ale
na latrínu. Tam nemám dekl. Ahoj!“
Starý vincúr
Do
pozície starého vincúra si sa pasoval sám, preto bola račianska frankovka Tvoj
nápoj. Ešte sme potom komunikovali cez SMS. Bolo to iba medzi nami dvomi,
dúfam, že to nikoho nebude konšternovať. Skôr to chápem ako spomienku. Síce
ešte čerstvú, ale pravdivú.
28.11.2018
Šaňo: Ako ti môžem pomôcť?
Peťo: Čau, Šaňo. Zatiaľ je
to v réžii, všetko OK. Bol si na stretku? Aký si mal dojem? Pošli na mail.
Nemôžeš skočiť na BD pre odpisové hárky za Lulejom?
Šaňo: Luleja nepoznám, ale
skočím.
Peťo: Lulej je energetik.
Sedí hore schodami doľava.
Šaňo: Čo mám všetkým
povedať? Pýtajú sa na Teba.
Peťo: Že ich zdravím
a ako poznajú starého bojovníka, tak prosto som na bojovej ceste, ktorá je
dosť dlhá.
29.11. 2018
Peťo: Treba myslieť na to, že hárky sa musia
odovzdať do 15.12.2018.
Toto bol
môj posledný kontakt s ním.
Odišiel o 3
týždne, 20.12.2018, a už sa nevrátil.
Nikto
z nás nepredpokladal takúto ostrú kosu zubatej. Ale nehnevám sa na
Teba, že toho posledného kapra si mi už neulovil. Kapor, dúfam, ešte pláva. Ty
už lietaš v inej dimenzii. Ale skús si niekedy na nás spomenúť. Ako keď
sme riešili náš BD. Alebo posledné voľby. Alebo huby nad mojou záhradou. Alebo
potomstvo. Alebo, alebo... už nie je žiadne alebo. Zostalo iba prázdne post
scriptum.
Alexander Marčan
Fotografie
© Evo Polakovič
Nepotešil si ma Miro!
OdpovedaťOdstrániťEšte sme spolu boli na oslave narodenín strýca Lajka Havloviča pri prezentácii jeho druhej knihy. Nič nespomínal, bavil sa ...
Býval oproti kapličky sv.Anny, my vo dvore. Vyrastali sme spolu, všade sa k nám strčil, nedal sa odbiť, lebo my sme boli s Milanom spolužiaci.Česť ale jeho pamiatke!