Odkaz nenarodenca mame.
... tak ako si Ty mňa sprevádzala k životu, tak túžim sprevádzať raz Tvoje vnúčatá.
v 40. deň bytia sa mi rozbúšilo srdce. vykonal som prvý pohyb. pocítil prvú slasť.
prvú bolesť. sotva som opustil rané bytie a vdýchol prvý dúšok vedomého
života, zaplavila si ma temnou úzkosťou. dnes, v 56. deň plavby k životu zapisujem
do denníka uteronauta posledný záznam. vyrozprávam Ti ním svoj príbeh. dotknem
sa života u Teba a s Tebou. života krátkeho ako záblesk svätojánskej
mušky. dlhého milióny rokov ako príbeh človečieho rodu. Ty a ja sme prišli
na svet spolu. Ty – zárodok dievčatka. budúca matka. ja v Tebe – zárodok
zárodočnej bunky. spolu sme rástli. poštou krvi si mi posielala správy o každom
okamihu svojho života. o každom zážitku. každej bolesti. smútku. radosti. od
počatia až do tejto chvíle. hovel som si v Tebe, kým si ma nevyslala na
plavbu do priestoru a času. hodiny a hodiny som putoval tunelom. teliesko
veľkosťou sotva prevyšujúce desatinu milimetra. na hranici viditeľnosti. keby
si vtedy nazrela do útrob maternice, videla by si ma voľným okom. valiaci sa
bludný kamienok. raziaci si cestu smršťou protismerne fičiacich jazdcov.
švihali bičíkmi v dostihu o život. niektorí ma míňali. iní zasahovali.
odrážali sa mi od obalu. odskakovali ako biliardové gule. až na jedného. ten
ma zasiahol čelne. otriasol mnou. obal mi prevŕtal zásahom Božej kopije.
vnikol do samého stredu. svoju DNA splietol s Tvojou. ach! vmiesil do mňa kvások.
zachvel som sa do základu. DNA otca a matky do seba zapadli ako puzzle. akoby
ich Boh stvoril a Evolúcia vyvinula pre tento okamih. vo chvíli počatia? stvorenia?
získal som celistvosť. stal sa úplnou bunkou. s vlastnou DNA. a začal sa
deliť a rásť. a diali sa veci! hmlisto som vnímal, že svištím
priestorom a časom. že rastiem a vyvíjam sa milióny rokov. vieš si to
predstaviť? milióny rokov vtesnaných do pár desiatok dní? najprv som sa cítil
a premieňal ako rastlinný život, neskôr živočíšny. v búrlivom chvatnom
prekotnom vývoji. ešte stále mi treští hlava a v hrudi divoko tlčie srdiečko.
neviem sa spamätať. neviem si v bunkách ani v hlave zrovnať, čo sa udialo.
ani čo sa práve deje. čo nevidieť dovŕšim 8 týždňov plavby. Tvoje telo mi v plodovom
koláči pašuje výživu. dáva mi teplo. chráni ma. uhniezdilo ma do kolísky maternice.
zázračnej kolísky. rastie spolu so mnou. kolíše ma. dáva mi bezpečie. vďaka.
vďaka. vďaka... sotva som urobil prvý pohyb, e-mailom krvi mi cinkla správa.
od Teba. že najbližšie dni a týždne veštia nebezpečie. že čosi v Tebe sa chystá
ma zabiť. netuším čo. netuším prečo. vysvetlíš? som maličký. nepatrný. mám sotva pol
palca a jeden gram. z prvotného vajíčka som sa vyvinul v človiečika. s tlčúcim
srdcom. s hlavou. očami. údmi. prstami. človiečika, čo narástol viac než
desaťtisíc a zhmotnel tristotisíc násobne. z malinkého trpaslíčka sa zmenil
v obra. rastie neustále. a má chuť žiť. zmocňuje sa ma nepokoj. strach
z konca úchvatnej utero-plavby. srdce sa zviera úzkosťou a uvoľňuje nádejou.
nad vodou ma drží túžba spoznať si mamu.
Zaznamenal Miro Ščibrany
OZ račan.sk
0 komentárov:
Zverejnenie komentára