Radoslav Procházka: O MYŠIACH A ĽUĎOCH

Píše sa rok 2008. Slovensko vstrebáva rozhodnutie Ústavného súdu SR z decembra 2007, že usmrtenie potomka do 12. týždňa prenatálneho veku [pv] jeho matkou je v súlade s Ústavou SR. Radoslav Procházka uverejňuje brilantnú obhajobu bezmocných a nemých ne-osôb.

 

V kauze INTERRUPCIE [PL.US.12/01-297] som pred siedmimi rokmi vo funkcii poradcu ÚS napísal striktne vecné stanovisko k podaniu skupiny poslancov. Neskôr sa stalo súčasťou vedľajšieho stanoviska jedného z disentujúcich sudcov. Tu ponúkam kratší, skôr obrazný než vecný, viac „laický“ než právno-technický, a predovšetkým veľmi KONFRONTAČNÝ DISENT.

 

 

(1) ROVNOSŤ ŽIVOTA

V roku 1846 sa Dred Scott, otrok afrického pôvodu, pokúsil právnou cestou oslobodiť z otroctva. Opieral sa o klauzulu rovnosti: Všetci ľudia boli stvorení ako rovní. V roku 1857 Najvyšší súd USA rozhodol, že na otrokov sa klauzula nevzťahuje – došlo by k zásahu do vlastníckych práv majiteľa otroka.

 

Aký je podľa vás rozdiel medzi tézami

(a) všetci ľudia sa síce rodia rovní, ale otroci nie,

(b) ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, ale do 12. týždňa [pv] nie?

 

A aký medzi tézami

(a) ochrana vlastníckeho práva otrokára má prednosť pred ochranou rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach,

(b) ochrana súkromia tehotnej ženy má prednosť pred ochranou nenarodeného ľudského života?

 

A medzi tézami

(a) narodený človek môže byť predmetom vlastníckeho práva iného človeka,

(b) život človeka do 12. týždňa [pv] môže byť predmetom voľnej úvahy jeho matky?

 

Domnievam sa, že rozdiel je jediný:

Tézy (a) sú dnes všeobecne považované za exemplárne zlyhanie súdnej ochrany ústavnosti.

Tézy (b) sú u nás odnedávna súčasť kánonu.

 

V tomto pamfletickom komentári sa sústredím

NA JEDINÚ OTÁZKU:

 

Do akej miery je dnes v rovnováhe

(a) ochrana práva tehotnej ženy na súkromie,

(b) ochrana nenarodeného ľudského života.

 

Disentujúci sudcovia pripomenuli všetky opatrenia, ktoré v ostatných rokoch posilnili ochranu súkromného a rodinného života tehotnej ženy – hniezda záchrany, utajené pôrody a účinnejšie mechanizmy osvojenia dieťaťa. Zákonná úprava žene umožňuje „zariadiť si“ veci tak, aby bola nechceným tehotenstvom obmedzená v súkromnom živote práve len a len počas jeho trvania.

 

V SKRATKE: Dopad „nechceného“ tehotenstva, ktoré sa skončí pôrodom, na súkromný život ženy zákonná úprava redukovala tak, že ťažiskom ústavnej ochrany sa stal fyzický a psychický komfort tehotnej ženy.

 

 

(2) ZÁZRAK TEHOTENSTVA

Väčšina pléna ÚS sa k tehotenstvu stavia ako k okolnosti, ktorá sa žene jednoducho pritrafí. Žena akoby získala možnosť slobodne rozhodovať o svojom súkromnom živote až v okamihu, ako zistí, že je tehotná. Potom niet divu, že vo vzťahu k ochrane súkromia ženy súd vonkoncom necíti potrebu rozlišovať medzi okolnosťami, ktoré skutočne môžu odôvodniť zvýšenú ochranu (napríklad otehotnenie v dôsledku znásilnenia), a okolnosťami, keď žena pred počatím so svojím súkromným životom naložila úplne slobodne a vedomá si možných účinkov. Rovnako v odôvodnení nie je žiadna úvaha na tému ochrany súkromného a rodinného života otca nenarodeného dieťaťa.

 

V SKRATKE: Práve a len tehotná žena má právo na ochranu svojej súkromnej sféry.

A to bez ohľadu na to,

 

(a) či ju neovplyvnili jej vlastné dobrovoľné rozhodnutia,

(b) či zásah do jej súkromia je zásahom trvalým alebo dočasným,

(c) či ide o obmedzenie so širokými sociálno-psychologickými účinkami alebo len so zníženým pohodlím.

 

Pre takéto nuansy sa na matkinej strane rovnice nenašiel priestor.

 

Väčšina pléna ÚS hovorí, že dieťa ochranu má.

Nesúhlasiaca menšina pléna tvrdí, že nemá.

 

Podľa väčšiny pléna ÚS ochrana plodu pred matkou spočíva v tom, že

 

(i) matka o ukončenie života plodu musí písomne požiadať,

(ii) lekár ju musí poučiť o možných zdravotných následkoch,

(iii) žena na zákroku trvá a

(iv) zaplatí poplatok.

 

KEBY TO NEBOLO SMUTNÉ, BOLO BY TO SMIEŠNE.

 

Podstatou sporu totiž bolo práve to, či je v súlade s povinnosťou chrániť nenarodený život človeka, ak sa jeho matka môže počas prvých 12 týždňov tehotenstva slobodne rozhodnúť vývoj tohto života ukončiť.

 

Väčšina pléna ÚS tvrdí, že áno, lebo za svoje slobodné rozhodnutie musí žena zaplatiť poplatok a musí na ňom trvať aj potom, ako ju lekár upozorní na možné zdravotné následky. A takýto právny stav považuje za primeranú rovnováhu medzi ochranou súkromia ženy a ochranou nenarodeného ľudského života.

 

Holým faktom však je, že ak žena nemá zdravotné prekážky, život človeka do 12. týždňa [pv] závisí plne a výlučne od zákonného nároku jeho matky slobodne o tomto živote rozhodnúť.

 

 

 

(3) ĽUDIA A ZVIERATÁ

„Ochrana“ nenarodeného ľudského života je vo viacerých aspektoch menšia ako ochrana života morského prasaťa, mačky alebo psa. Život nenarodeného človeka je do 12. týždňa [pv] pred terminačným rozhodnutím jeho matky, „panej“ jeho života, za bežných okolností chránený menej, ako je život psa chránený pred rozhodnutím jeho majiteľa. Zopakujeme, že podmienky, za akých je možné ukončiť život tohto nenarodeného, sú žiadosť ženy, pohovor s poučením, absencia zdravotných prekážok pre zákrok a zaplatenie poplatku. Podmienky, za ktorých je možné ukončiť život ktoréhokoľvek stavovca, sú nasledovné

 

a) prípad nutnej obrany a krajnej núdze, b) usmrtenie jatočného zvieraťa [...], c) usmrtenie zvieraťa v schválenom pokuse, d) bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby [...], e) usmrtenie zvierat pri eradikácii, [...] a deratizácii, f) usmrtenie nechcených zvierat, ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť, g) ulovenie zvieraťa povoleným spôsobom.

 

Rozdiel medzi myšou a dieťaťom mladším ako 12 týždňov [pv] spočíva o. i. v tom, že

(a) deratizácia ani lov zatiaľ nie sú prípustnými zákonnými dôvodmi interrupcie,

(b) život nechcenej myšky možno ukončiť len vtedy, ak pre ňu nemožno zaistiť náhradnú starostlivosť, kým život nechceného nenarodeného dieťaťa aj vtedy, keď preň náhradnú starostlivosť zaistiť možno.

 

V bode (a) dieťa vyhráva nad myšou, v bode (b) myš vyhráva nad dieťaťom.

 

Pes vyhráva nad dieťaťom v podstate bez výhrady, ak nie je besný:

Navyše má nárok na bezbolestné usmrtenie, čo je pri potratoch úplne vylúčené.

 

Ochrana psa sa podobá skôr na ochranu dieťaťa staršieho ako 12 týždňov [pv].

Deti staršie ako 12 týždňov [pv] jednoznačne vyhrávajú nad myšami
a držia krok so psami a mačkami.

 

Takže asi naozaj remíza.

 

Život vašej korytnačky pred vami chránia dôslednejšie ako život dieťaťa, ktoré ste počali v dobrovoľnom spojení, ak je mladšie ako 12 týždňov [pv].

 

Porovnanie so zvieratami „sedí“ aj z hľadiska intenzity zásahu do súkromia.

 

V SKRATKE: Hoci ústava výslovne požaduje ochranu nenarodeného ľudského života a na ochranu narodeného zvieracieho života neodkazuje, zákony narodenému zvieraciemu životu priznávajú vyššiu ochranu než nenarodenému ľudskému životu do 12. týždňa [pw].

 

Podľa väčšiny pléna ÚS je však medzi ústavnou a zákonnou úpravou SÚLAD.

 

 

(4) PRÍKAZ POHODLIA

Spoločnosť rezignovala na rozlišovanie a jej najvyššou métou je pohodlie.

Život do 12. týždňa [pv] žiadnu ochranu pred rozhodnutím matky nepožíva.

 

Nepriznať 11-týždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší,
je iracionálne, absurdné a svojvoľné.

 

Nenarodené ľudské životy a ich smrť nie je tak dobre vidieť ako utrpenie novodobých otrokov.

V niečom sú si ich osudy podobné. Sú to osudy bezmocných a nemých ne-osôb.

 

Počaté dieťa nemá svoj hlas a potrebuje „opatrovníka“.

NR SR a ÚS SR opatrovníkom zjavne byť nechcú.

 

 

 

 

Radoslav Procházka: O MYŠIACH A ĽUĎOCH

Impulz Revue 2/2008

 

Skrátil Miro Ščibrany

OZ račan.sk