Kto
z vás je bez viny, nech ma súdi,
že na
celé ústa poviem, kto je vrahom.
Nepotrebujem
na to pekne spracovanú
detektívku
Agathy Christie,
stačí
mi vidieť po kožu(ch).
Vrahovia
chodia po svete usmievaví
a veľmi
milí.
Kupujú
si nový mejkap na zakrytie vrások,
alebo
popíjajú z fľaše,
alebo
si umývajú ruky po práci
a nikto
si ich v meste ani nevšimne.
Prepáčte,
slečna či pani, vy ste vrahyňa.
Treslo
to ako zaucho.
A potom
bolo dlhé mlčanie.
A potom
bolo tisíc zdôvodnení
o
„nutnosti“ toho zákroku.
Ach,
prečo to nikto nechce pochopiť...
Vážený
pane, pravda, tých pár stoviek vás nezabije,
ale
zaručene zabije to neviniatko v tele.
Ale
vás takáto strata nebolí.
Na
trochu krvi nie ste zvedavý.
Hlavne,
že ste ju z toho dostali.
A OTEC
kričia iba živí, mŕtvi tie slová prespali.
Pán
vrah s titulom MUDr. pred menom,
konkurencia
na vás číha v mäsiarstve,
ibaže
bez úplatkov (?) a v dlhých radoch piatkových,
to
viete, ide nedeľa...
Tak
všetci spoločne budujeme krajší zajtrajšok
pre
všetkých. Sme si roveň. A vôbec. My máme všetko,
chceme
žiť.
Čo nás
po tamtých. Nikdy neboli.
Neprešli
ani do slovies...
Svedomie
kdesi v pivnici vedomia začína ťukať
a ťukať
a ťukať
S.O.S.
Alžbeta Babkovičová – Mráková
27.11.1973
0 komentárov:
Zverejnenie komentára