Rozhovor s darwinistickým mémológom
na tému materstvo a aborty.
Prvá časť.
Daimonion vonCave (DvC) je internetový autor, iniciátor a účastník debát.
Osamelý bežec, ktorý sa dlhodobo venuje darwinistickej evolúcii. Samouk
pôsobiaci mimo akademického prostredia. Na základe poznatkov z darwinizmu,
biológie, evolučnej psychológie, filozofie, memetiky, neurológie mozgu
a iných oblastí vedy originálnym spôsobom formuluje vlastnú teóriu kultúry.
Dal jej názov MÉMOLÓGIA a svoje čiastkové mémologické texty už dlhšie
zverejňuje pod licenciou Creative Commons na portáli Anima et
Machina.
S verejnosťou komunikuje prevažne statusmi na fb-stránke Daimonion vonCave
a príspevky k rôznym témam na iných fb-stránkach. V súčasnosti prepracováva
svoje dosiaľ uverejnené články do formátu elektronickej knihy.
Ako mémológ sa vyjadruje o. i. k otázkam rozmnožovania,
materstva, vývoja dieťaťa v tele matky, abortov, infanticídy a i.. Do
hodnotového sporu o podmienky a rozsah vykonávania abortov „pro-life
vs pro-choice“ sa nezapája. Striktne sa drží „bezhodnovosti“ svojich
vyjadrení a neprikláňa sa ani na jednu z protichodných strán. Jeho
darwinistické a mémologické postoje sa vymykajú z etického rámca diskusií
o potomkovi v tele matky, o vzťahu matky a potomka,
o konflikte ich práv. Pozícia „vedľa“ či „zboku“ mu umožňuje
nezasahovať do emotívneho etického sporu, byť „nad vecou“ a poskytovať
originálne a podnetné postoje.
• DvC, mémológia zatiaľ jestvuje iba v
tvojej hlave. Predstavíš prosím stručne – zdola nahor, od bio- cez psycho- až
po kultúro-úroveň – východiská a hodnotovo neutrálny rámec mémológie tak,
aby jej potenciál pre verejnú debatu o téme „materstvo a potraty“ pochopila čo
najširšia laická verejnosť?
Mémológia je myšlienkový projekt, ktorý sa
pokúša homogénnym racionálnym spôsobom vysvetliť a spojiť do jedného výkladu
tri okruhy otázok o človeku, ktoré priniesol vyše 400 ročný vývoj vied. Tieto
otázky podstatným spôsobom spochybňujú obraz človeka, ako z prírody
vymanenej bytosti, ktorá ako jediná je schopná myslieť a sama riadiť svoj osud.
• Prvý okruh otázok sa dá vyjadriť
jedinou: čo vyplýva z toho, že sme domestikovaní podobne ako naši domestikanti,
napríklad prasa, či pes? Racionálne najpriechodnejšia a o vedu sa opierajúca
odpoveď je biologická, a to, že žijeme v symbióze s nejakým iným druhom
života, ktorý na nás vyvíja selekčný domestikačný tlak, podobne ako my na
našich domestikantov.
• Druhý okruh otázok sa dá tiež zhrnúť
do jedinej: čo vyplýva z toho, že naša myseľ je deterministická, čiže inak
povedané — nemáme slobodnú vôľu? Táto rozvojom neurovied, behaviorálnych vied a
evolučnej psychológie podporená otázka zaraďuje aj našu myseľ do prírodných
procesov, podobne ako u všetkých ostatných živých tvorov na svete.
• Tretí okruh otázok o človeku sa tak
isto dá zhrnúť do jedinej: čo vyplýva z toho, že kultúra človeka je
nespochybniteľne darwinistická, teda evolvuje podobným procesom ako organická
evolúcia?
Mémológia dokáže na všetky tieto otázky
odpovedať jediným spôsobom. Vie dokázať, že žijeme v symbióze s inými
organizmami, tie okupujú a formujú v procese ontogenézy každého jedinca naše
mozgy. Tieto organizmy nazývam mémbionti. Keďže sú to organizmy, tak
podliehajú Darwinovej evolúcii, množia sa vo variáciách, z ktorých prírodný
výber vyberá také varianty, ktoré najlepšie v danej chvíli zodpovedajú
podmienkam prostredia. Mémbionti a ich vzájomné vzťahy spolu tvoria ekosystémy,
ktoré nazývame kultúrou, civilizáciou a podobne. Myslenie podľa tohoto konceptu
je výslednica spolužitia a súperenia mémbiontov v našich hlavách.
Toľko veľmi stručné predstavenie
mémológie. Podstatné pre tento rozhovor bude, že čokoľvek, čo sa týka človeka,
akákoľvek téma o človeku, sa v mémológii chápe ako téma, ktorú treba
rozobrať v kontexte človeka, teda opice druhu Homo sapiens, žijúceho v symbióze
s ekosystémom mémbiontov. Teda ako vrodené schémy človeka súčinia
s mémbiontami, ktoré okupujú naše mozgy a majú vlastné evolučné záujmy.
• Než začneme rozoberať rôzne stránky
témy, opíšeš prosím v kocke aktuálny bio-psycho-mémologický pohľad na materstvo
a potraty?
Tento
pohľad začína, ostatne ako u všetkého, čo sa týka človeka, u základných
pohľadov na to, čo je podstatou živých systémov. Najzákladnejšia otázka
totiž je: prečo sa vlastne organizmy rozmnožujú? Živé systémy tak ako
všetky systémy sveta podliehajú rozpadu podľa druhej vety termodynamickej, ako
ju objavila fyzika. Na rozdiel od neživých systémov si živé systémy „vymysleli“
trik, ako rozpadu vzdorovať. Skopírujú svoju štruktúru, svoj útvar, do jednej,
alebo viac kópií skôr, ako k rozpadu dôjde. Často sa kladie otázka: čo je
zmysel života? V skutočnosti je na ňu jediná neoddiskutovateľná odpoveď:
zmyslom života je rozmnožiť sa skôr, ako nastane rozpad. O tých
variantoch živého, ktoré to v minulosti nedokázali, dnes nevieme. Sú tu iba
tie, ktoré to stihli, vrátane nás. Ak sa nebudeme rozmnožovať, tak po nejakom
čase ani o nás nebude nikto vedieť, keby sa tu objavil. Tomuto zákonu života je
doslova všetko v organizmoch uspôsobené. Organizmy možno chápať ako ucelený
súbor znakov, ktoré plnia nejaký čiastkový účel na dosiahnutie účelu hlavného: rozmnožiť
sa skôr ako zanikne.
• DvC, ďakujem Ti za prvý rozhovor
a za vysvetlenie Tvojich východísk. V ďalších rozhovoroch budú nasledovať
otázky, ktoré sa bezprostredne dotýkajú stáročia trvajúceho sporu o právo a podmienky
vykonávania abortov.
Zhováral
sa Miro Ščibrany
OZ
račan.sk
0 komentárov:
Zverejnenie komentára