Vážme si to, čo nám zostalo po predkoch.
Slovník SPRIEVODCA RAČOU Nárečie, názvy a pamiatky vydalo v septembri t. r. združenie račan.sk. Nie je prvým, ani posledným súpisom račianskeho nárečia, miestnych názvov a pamiatok Rače. Kladie si za cieľ zosumarizovať a spropagovať to najcennejšie, čo každá spoločnosť má, a to svoj osobitý, stáročiami vycibrený materinský jazyk.
Život našich predkov istotne nikdy nebol ľahký. Najväčšieho rozmachu dosiahol príchodom Slovanov do strednej Európy a vznikom Veľkomoravskej ríše. Jej hospodársky a najmä kultúrny rozvoj zavŕšil príchod vierozvestcov z Byzancie, ktorí nám priniesli slovanské písmo Hlaholiku. Tá upevnila identitu Slovanov a spolu s ňou položila základ aj nášho kresťanstva, ktoré sa stalo zrozumiteľné širokej verejnosti. So zánikom Veľkomoravskej ríše a po pričlenení časti obyvateľov v 10. storočí pod Uhorskú korunu, bola viera a spoločný jazyk Slovanov tou najväčšou oporou v jeho prežití.
Od písomnej zmienky o Rači z 13. storočia postupne odkrývame historické pramene v poddansky uzavretom spoločenstve. Obyvateľstvo odkázané vzájomne si pomáhať nám tak zachovalo aj pôvodné slovanské názvy, hoci pri niektorých slovách sa medzi tým mohol pozmeniť ich význam.
Slovník nárečia ponúka viaceré zamyslenia nad nápaditosťou, zvláštnosťou aj prepojenosťou slov okolitými osadami, oblasťami a národnosťami. Práve tie v ňom zanechali svoje nezmazateľné stopy. Predovšetkým to bola čeština, respektíve moravské nárečie blízke so záhoráckym nárečím, a nemčina. Početné nemecké obyvateľstvo postupne ubúdalo a stalo sa menšinou. V 16. storočí sem tiež prišli chorvátske a srbské rodiny.
V neposlednom rade sa tu odráža celá história Slovanov, nakoľko bez spoločných zápasov o svojbytnosť a slobodu národov by sme dnes nemali naše Slovensko a slovenský jazyk. Stotožnenie sa národovcov s touto myšlienkou sa prejavilo najmä v 19. storočí, kedy sa stupňoval útlak mocenského aparátu v Rakúsku pre jednotný jazyk presadzovaním nemčiny a v Uhorsku maďarčiny. Slovenskému národu pomohli slovenskí vzdelanci, ktorí položili základ spisovnej slovenčiny. Po čas I. svetovej vojny ožil zápas o vznik Československa (28.10.1918) a rozpadom Rakúsko-Uhorska sa tak slovenský národ zviditeľnil. Následné obete II. svetovej vojny nás priviedli k nedávnej minulosti druhého Československa, ktoré najvýraznejšie zmenilo našu krajinu aj nás samých. Vznik súčasnej našej štátnosti je dedičstvom po predkoch, ktoré by sme si mali s pokorou vážiť, ochraňovať ho a rozvíjať. Jedným z jeho kultúrnych odkazov je práve račianske nárečie, ktoré si touto skromnou publikáciou pripomíname. Slovník nadväzuje na predošlé publikácie, ktoré boli o Rači napísané, a ich súčasťou bolo naše nárečie. V týchto publikáciách nájde čitateľ ďalšie informácie, aj odborne spracovanú ľudovú kultúru a terénne výskumy jazykových prejavov. Zoznam zdrojov je uvedený na začiatku slovníka.
Všetkým, ktorí prispeli k tejto publikácii, patrí veľké poďakovanie. Vďaka nim máme v Rači zmapovaný jazykový prejav predkov a s ním istú časť našej histórie. Inak by sme o ňu prišli. To, čo sa nám dochovalo, tento najcennejší dar, môžeme ďalej doplňovať, ak nájdeme pamätníkov tradície, či ďalšie písomné pramene. A nielen to. Nárečie by sme si mali uchovať a odovzdávať ho mladej generácii a používať ho rovnako, ako to robíme s tradičným ľudovým výtvarným prejavom. Vzory kvetín, alebo rôznych symbolov sa nanovo využívajú v čipkárstve, či výzdobe úžitkových a umeleckých predmetov.
Týmto Vás všetkých oslovujeme na spoluprácu pri záchrane celého nášho kultúrneho dedičstvá. Vážme si to, čo nám zostalo po predkoch.
Aleš Šilberský
člen RMS a račan.sk
člen RMS a račan.sk
0 komentárov:
Zverejnenie komentára