V tom čase som bývala spolu s manželom a dcérkami v Krasňanoch. Popoludní som chodievala po staršiu do školskej družiny na Kadnárovej ulici a po mladšiu do škôlky na Cyprichovej ulici. Keďže už malá snehová pokrývka prikryla chodníky aj ulice, vzala som so sebou sánky, aby som dcérky na nich povozila. Hlavne mladšej sa to veľmi páčilo.
Hoci bolo škaredé počasie, namierili sme si to v ten deň po chodníku rovnobežne s Kadnárovou ul. až k jedinej cukrárni, ktorá v tom čase v Krasňanoch bola. Chodievali sme do nej na výborné odpaľované venčeky, plnené krémom a poliate citrónovou polevou. Aj teraz sme sa už naň tešili.
Bolo zamračené, vlhko, mierne sa trúsil sneh, ale nám to aj tak nevadilo. Zrazu sa ozval silný hukot a ponad bytovkami Krasňan preletelo veľmi, veľmi nízko lietadlo. Menšiu dcérku vystrašil hlavne ten hukot, ale staršia s obdivom skonštatovala: „Mami, také obrovské som ešte nevidela,“ a vzápätí nasledovala otázka: „Prečo letí tak nízko? Nenarazí na domy? To by bolo strašné...“
Upokojovala som obidve dcérky, že lietadlo iste nenarazí, ale zmocnil sa ma akýsi nepríjemný vnútorný strach. Už sa mi ani nechcelo pokračovať ďalej v našej dovtedy bezstarostnej prechádzke. Zvláštne, ani dcérky neprotestovali, keď som sa ich spýtala, či radšej nejdeme domov.
Náš rozhovor sa celou cestou a aj potom doma neustále vracal k onomu velikánskemu lietadlu a k hroznému hluku, čo spôsobilo.
Vo večernom televíznom spravodajstve sme sa dozvedeli prvé kruté informácie o páde lietadla. Ďalšie som si vypočula v priebehu nasledujúceho dopoludnia od niekoľkých svojich račianskych žiakov – veď v Rači sa ako úderom blesku rozšírili a potom v ďalších a ďalších vlnách šírili očité aj sprostredkované zážitky z tejto veľkej leteckej havárie. Dovtedy som ani len netušila, aké čudesné meno má jeden z malokarpatských kopcov. Ktovie, kto a prečo mu ho dal? Ako keby nieslo v sebe ...
Priznám sa, že ak sa nad Račou, kde už bývame desaťročia, náhodou objaví lietadlo, ktoré letí nižšie, ako sú ich zvyčajné trasy k letisku či od neho, vracia sa mi ten dávny stiesňujúci pocit strachu. Aj ľútosť nad všetkými obeťami havárie.
Dobroslava Luknárová
november 2021
november 2021
Foto: Wikipédia
0 comments:
Zverejnenie komentára