 |
| Alexander Marčan |
SCÉNA: Byt rodiny Éloquent, stôl, stoličky, gauč, telefón, noviny, poháre, víno
OSOBY A OBSADENIE:
|
1.
Jean Éloquent (výrečný) – otec
|
60 – 65 r.
|
|
2.
Sylvie Éloquente (výrečná) – matka
|
55 – 60 r.
|
|
3.
Sien – mladšia dcéra
|
8 – 12 r.
|
|
4.
Bruno Encourager (posmešný) – možno ženích
|
30 – 35 r.
|
|
5.
Leocadie (Leo) staršia dcéra – možno nevesta
|
28 – 35 r.
|
|
6.
Pierre Abbattu (skľúčený) – sused
|
50 – 60 r.
|
|
7.
Matilde Infaillible (neomylná) – suseda
|
45 – 55 r.
|
POZNÁMKA: Táto divadelná hra je napísaná v júni-auguste 2017 v Bratislave, po
stretnutí Etienna De Ruyck a jeho manželky Carine s autorom. Hra je
určená pre potreby divadla La Barraca v belgickom Gente. Všetky iné
aktivity, v súvislosti s týmto textom, je potrebné konzultovať
s autorom, resp. jeho zástupcom. Napriek tomu, že postavy sú vymyslené, dialógy
a vzniknuté situácie sú zrkadlom reálneho života v hraničných
situáciách. Zámerom autora nie je kritizovať, či riešiť medziľudské vzťahy. Základnou
ideou je mierne satirická irónia, bez ambície dotknúť sa akýmkoľvek spôsobom
diváka.
Alexander
Marčan
autor
autor
P. S. Ako úvodný
hudobný vstup navrhujem pieseň:
Hovorí o nej
Michel Onfray (francúzsky filozof, vychádzajúci z hedonistického,
ateistického a anarchistického myslenia) Nous sommes déja en guerre
civile. (Už sme v civilnej vojne.)
1. OBRAZ
|
Jean:
|
[príde, zaväzuje si
topánku]
|
|
Sylvie:
|
[sedí v kresle] Čo
to tam robíš?
|
|
Jean:
|
Ale. Rozmýšľam, čo by
som ešte urobil, keď už som tu dolu. [seknuté kríže]
|
|
Sylvie:
|
No, len sa neskrývaj!
Čo to máš na čele? Rúž?
|
|
Jean:
|
Aký rúž. Nevidíš, že
je to krv? [pateticky] Zrazilo ma auto.
|
|
Sylvie:
|
Tak to máš šťastie.
A kde sa stále túlaš? Vidím ťa len 2x do týždňa.
|
|
Jean:
|
Veď aj ja teba.
A sťažujem sa? Nie. Nesťažujem.
|
|
Sylvie:
|
[číta noviny] Tak to
je teda drzosť. Tu píšu o narodení nášho 15. dieťaťa.
|
|
Jean:
|
Čo je na tom? Veď 15
detí je bežné. V Papui Novej Guinei.
|
|
Sylvie:
|
Dobre, ale prečo to
tu dávajú do športovej rubriky? A vôbec. Od našej svadby už nie si taký
pozorný, ako si bol predtým.
|
|
Jean:
|
A ty si už si
videla človeka, ktorý by bežal za električkou, keď sa v nej vezie? Ja
keď sa ráno oholím, cítim sa o 10 rokov mladší.
|
|
Sylvie:
|
Nemohol by si sa niekedy
oholiť večer? Viem veľmi dobre, že si si ma zobral iba pre tie prekliate
peniaze.
|
|
Jean:
|
Tak to som rád, že si
si už o mne zmenila názor.
|
|
Sylvie:
|
Ako to? Nezmenila.
|
|
Jean:
|
Ešte včera si tvrdila,
že som blázon. Ty vôbec nemáš zmysel pre romantiku. Ja ťa privítam
s ružou v ústach a ty hneď voláš sanitku.
|
|
Sylvie:
|
Som sa zľakla, že si
prehltol vázu. Tá dnešné mládež je zlá a skazená.
|
|
Jean:
|
Najhoršie na tom je,
že my dvaja už k nej nepatríme.
|
|
Sylvie:
|
Predstav si, aký je
ten dnešný svet. Včera ti sedím v parku...
|
|
Jean:
|
Áno?
|
|
Sylvie:
|
Áno. Zrazu si prisadol
si ku mne taký pekný mladý muž. Najskôr sa ma jemne dotkol, potom mi hanblivo
ukradol bozk. A potom náhrdelník, náramok aj parochňu.
|
|
Jean:
|
Dobre, že ti nechal
umelé zuby.
|
|
Sylvie:
|
Tentokrát áno. Ale
keď mi minule padli do kanála, musela som ich dosť dlho hľadať.
|
|
Jean:
|
A?
|
|
Sylvie:
|
Našla som troje, ale
ani jedny mi nesedeli... Prečo si taký roztržitý?
|
|
Jean:
|
Ále... Dostal som
nedávno od nejakého človeka výhražný list. Vraj ak neprestanem chodiť za jeho
ženou, zabije ma.
|
|
Sylvie:
|
No a čo ti bráni,
aby si prestal za ňou chodiť?
|
|
Jean:
|
Neviem, o ktorú ženu
ide. Ten blázon sa zabudol podpísať. [zapne televízor] Nechoď tam! Nerob to!
Nechoď do kostola! Ty blázon!
|
|
Sylvie:
|
Čo to pozeráš?
|
|
Jean:
|
Nejaké video zo
svadby.
|
|
Sylvie:
|
Prečo si ma ty tak nikdy
nemiloval ako tento v tom filme?
|
|
Jean:
|
Ako? Vieš, koľko mu
za tú vášeň platia?
|
|
Sylvie:
|
Nedávno som mala
nádherný sen. Bola som vo veľkom obchode a mohla som kupovať zadarmo.
|
|
Jean:
|
Aj ja som mal sen. Že
mám sex s dvomi ženami.
|
|
Sylvie:
|
A ja? Bola som
pri tom?
|
|
Jean:
|
Nie. Bola si
v tom obchode.
|
|
Sylvie:
|
Aspoň pred spaním by
si mi mohol povedať niečo pekné.
|
|
Jean:
|
Čo by to malo byť?
|
|
Sylvie:
|
Hoci – že som
najsladšia.
|
|
Jean:
|
Si najsladšia.
|
|
Sylvie:
|
Alebo – si môj
najvzácnejší poklad.
|
|
Jean:
|
Si môj poklad.
|
|
Sylvie:
|
A teraz vymysli niečo
sám.
|
|
Jean:
|
Idem si dať pivo... bol
som skutočný blázon, že som si ťa zobral.
|
|
Sylvie:
|
Vieš, ja som bola
taká zamilovaná, že som si to vôbec nevšimla.
|
|
Jean:
|
[číta noviny]
Predstav si, tvoj bývalý nápadník zastrelil svoju ženu, ktorá mu vraj bola neverná.
|
|
Sylvie:
|
To je strašné. Ešte
dobre, že som si zobrala teba.
|
|
Jean:
|
Áno. Veď aj moja prvá
myšlienka, keď vstávam, patrí vždy iba tebe.
|
|
Sylvie:
|
Určite. Presne toto
isté hovorí aj náš sused.
|
|
Jean:
|
Dobre. Ale ja vstávam
o 5 min. skôr.
|
|
Sylvie:
|
Náš sused má šťastie.
Zobral si elegantnú, múdru, pracovitú, vernú, šetrnú a málovravnú ženu.
|
|
Jean:
|
Preboha. Čo sa oženil
s háremom?
|
|
Sylvie:
|
Počúvaj, ty Ali Paša.
Čo by si urobil, keby si sa dozvedel, že som ti neverná?
|
|
Jean:
|
Tak čo by som urobil
tebe, to ešte neviem. Ale tomu chumajovi by som rozbil tie čierne okuliare a polámal
tú bielu palicu. A ešte by som nakopal toho jeho vodiaceho psa.
|
|
Sylvie:
|
Čo? Prečo?
|
|
Jean:
|
Lebo s tebou by si
začal iba slepý.
|
|
Sylvie:
|
A ty čo? Chceš povedať,
že mi zostaneš verný po celý zbytok života?
|
|
Jean:
|
Ale áno. Od toho
času, čo som ťa spoznal, som zanevrel na všetky ženy.
|
|
Sylvie:
|
Počul si, že Simonovi
ušla žena?
|
|
Jean:
|
To nie je možné. Čo
on na to?
|
|
Sylvie:
|
Teraz je to už dobré.
No spočiatku sme si mysleli, že sa zblázni od radosti. Ozaj a čo by si chcel
na 60-te narodeniny?
|
|
Jean:
|
Napríklad dve 30-ročné.
|
|
Sylvie:
|
No jasné. Veď preto
som si ťa zobrala. Nikdy by som sa nevydala za muža, ktorý by bol hlúpejší,
ako ja.
|
|
Jean:
|
Tak v tomto nemaj
žiadne obavy. Myslím, že ti to nehrozí.
|
|
Sylvie:
|
Vraj ťa videli, že
včera si išiel s nejakou peknou slečnou. Kto to bol?
|
|
Jean:
|
Sestra.
|
|
Sylvie:
|
Vlastná?
|
|
Jean:
|
Nie, zdravotná.
|
|
Sylvie:
|
No. Tak potom prečo
si vyskočil z okna?
|
|
Jean:
|
Tá sestra ma oklamala.
Tvrdila, že je slobodná.
|
|
Sylvie:
|
Hanbi sa. Máme už
dospelé deti a ty ešte stále pozeráš za ženskými sukňami.
|
|
Jean:
|
No a? Vyberám synovi
nevestu.
|
|
Sylvie:
|
Dopoludnia tu bol
nejaký človek, že vraj chce kúpiť osla.
|
|
Jean:
|
Čo si mu povedala?
|
|
Sylvie:
|
Že nie si doma. Naša
susedka sa vraj ide zasa vydávať. Že za mladíka. Povedala mu, že má 70, hoci
má 50. A ty? Prečo si so mnou vlastne začal chodiť?
|
|
Jean:
|
Bola si iná ako
ostatné.
|
|
Sylvie:
|
V čom?
|
|
Jean:
|
Bola si jediná, ktorá
bola ochotná so mnou chodiť.
|
|
Sylvie:
|
A zamilovala som sa
do teba.
|
|
Jean:
|
Prečo si mi to
nepovedala hneď?
|
|
Sylvie:
|
Ako som mala vedieť,
že vyhráš 500 000 €? [BF?] A vôbec. Prečo
si si nechal pred rokmi narásť bradu?
|
|
Jean:
|
Aby si sused
nevšimol, že jeho syn sa podobá na mňa. Ale ja som bol určite tvoja prvá
láska?
|
|
Sylvie:
|
Samozrejme. A vôbec, prečo sa ma všetci muži pýtajú to isté?
|
|
|
[vstupuje sused Pierre, kríva]
|
|
Pierre:
|
Zdravím vás. Včera
som vás obidvoch videl v pparku. Tak romanticky ste sa objímali...
|
|
Jean:
|
To je vylúčené. Jedného
z nás si si určite poplietol. Čo sa ti stalo?
|
|
Pierre:
|
Ppricestovala svokra.
|
|
Jean:
|
Preto krívaš?
|
|
Pierre:
|
Kopol som do
lokomotívy. Počúvaj, Jean, ten tvoj syn je obyčajný chuligán. Ako som ppočul,
najmenej 20 dievčat naučil bozkávať.
|
|
Sylvie:
|
Tak to nie je
chuligán, ale pedagóg. V posledných 4 rokoch sme mali v rodine 4 x zásnuby.
Všetky boli v máji.
|
|
Pierre:
|
Ale veď máte iba jednu
dospelú dcéru. Kto sa to vlastne zasnuboval?
|
|
Jean:
|
Predsa naša dcéra. Počúvaj,
Pierre. A čo ty? Chcel by si prežiť nejakú veľkú lásku?
|
|
Pierre:
|
Samozrejme.
|
|
Jean:
|
Tak ju preži.
|
|
Pierre:
|
To sa ti ppovie.
Nepoznáš moju ženu. Vždy som ju varoval, že ak ju prvýkrát pristihnem pri nevere,
zabijem ju.
|
|
Jean:
|
No a?
|
|
Pierre:
|
Vždy povedala, že to
nie je pprvýkrát. Keď som bol mladý, hovorili mi ppočkaj, uvidíš, keď budeš
mať 50. Mal som aj 55 a nevidel som vôbec nič. Moja žena tvrdí, je veľmi
zdravé jesť surovú stravu.
|
|
Jean:
|
Moja tiež nerada
varí.
|
|
Jean:
|
Alebo sny. Už na ne vôbec
neverím.
|
|
Pierre:
|
Prečo?
|
|
Jean:
|
Snívalo sa mi, že ma
manželka podvádza s mojím najlepším priateľom. Potom som ju pristihol s úplne
cudzím chlapom. Dnes na teba ľudia nadávajú, ale zajtra ťa budú všetci nosiť
na rukách a zahŕňať kvetmi.
|
|
Pierre:
|
Áno. Pohreb je už raz
taký. Ppozrite sa napríklad na mňa. Keď som stratil kľúče od pivnice, medzi
mnou a mojou ženou nepadlo ani jediné zlé slovo.
|
|
Sylvie:
|
To sa vôbec nehnevala,
že ste tie kľúče stratili?
|
|
Pierre:
|
Tak to neviem... zostala
v tej ppivnici.
|
|
Jean:
|
[číta] Tu píšu, že
veselé dievča hľadá vážnu známosť.
|
|
Sylvie:
|
Vidíš, aký obrovský
vplyv na náš život majú noviny?
|
|
Jean:
|
Mňa o tom
nemusíš presviedčať. Som sa oženil na inzerát.
|
|
Sylvie:
|
Želala by som si
niekedy byť mužom.
|
|
Pierre:
|
Prečo?
|
|
Sylvie:
|
Aby som sa mohla stať
manželom takej skvelej ženy, ako som ja. [k 1] Mám taký dojem, že si do
mňa stále zaľúbený až po uši.
|
|
Jean:
|
Prosím ťa, prečo hneď
myslíš na to najhoršie? Človek má tri obdobia veku. mladý, starý
a vyzeráš skvele.
|
|
Sylvie:
|
Oženil si sa ty so
mnou vôbec z lásky, alebo z rozumu?
|
|
Jean:
|
Samozrejme
z lásky. Veď o rozume nemôže byť ani reči.
|
|
Sylvie:
|
Nedokážeš ani
odtlačiť skriňu od steny a tvrdíš, že si predstaviteľ silného pohlavia.
|
|
Jean:
|
Miláčik, ani ja ti
nepripomínam, že patríš ku krásnemu pohlaviu. Máš presne tie isté miery, ako
BB. Ibaže na iných miestach.
|
|
Sylvie:
|
Čo by si urobil, keby
som ťa opustila a vydala sa za iného? Bolo by ti to ľúto?
|
|
Jean:
|
Prečo by mi malo byť
ľúto nejakého cudzieho chlapa? [opravuje elektrinu] Podrž tieto dva drôty. Cítiš
niečo?
|
|
Sylvie:
|
Nie, nič.
|
|
Jean:
|
Dobre, tak na tie
druhé dva nesiahaj. Je tam 2000 voltov.
|
|
Pierre:
|
Ppočúvaj, Jean, keď
necháš svoju ženu stále tancovať s inými mužmi, buď si istý, že ti ju niektorý
z nich ukradne.
|
|
Jean:
|
V tej nádeji žijem už
15 rokov. [dokončí elektrinu]
|
|
Sylvie:
|
Včera som kúpila novú
dosku na cesto. [?]
|
|
Jean:
|
Čo si sa zbláznila? Doma
nemáme ani kvapku rumu a ty kupuješ nový nábytok.
|
|
Sylvie:
|
Si ma teda
v pondelok poriadne nahneval.
|
|
Jean:
|
A to už zasa prečo?
|
|
Sylvie:
|
Tak ja ťa hľadám po
všetkých krčmách na okolí a ty si zatiaľ doma pokojne umývaš riad.
|
|
Pierre:
|
Prečo si sa ty
vlastne oženil?
|
|
Jean:
|
Lebo som sa necítil
dobre doma, ani vonku. Teraz je mi dobre aspoň vonku.
|
|
Pierre:
|
Štatistika hovorí, že
najlepší spôsob, ako zabrániť samovraždám, je manželstvo.
|
|
Jean:
|
A naopak.
|
|
Pierre:
|
Moja žena je strašne
neznesiteľná, keď si vypije.
|
|
Jean:
|
Ona pije?
|
|
Pierre:
|
Kiežby. V živote
nevypila ani kvapku. Asi sa s ňou rozvediem. Už ppol roka sa so mnou nerozpráva.
|
|
Jean:
|
Zbláznil si sa? Kde
nájdeš takú druhú ženu? To mne sa stane, že sa so ženou nerozprávam aj
týždeň.
|
|
Pierre:
|
Prečo?
|
|
Jean:
|
Nechcem jej skákať do
reči.
|
|
Sylvie:
|
Počula som, že
priveľa sexu škodí pamäti. Ale už si nespomínam, kto to hovoril. Jean, prečo
nenosíš svadobnú obrúčku?
|
|
Jean:
|
V takej horúčave? A
vôbec. Bol som hlupák, že som si ťa zobral.
|
|
Sylvie:
|
Vraj hlúpi mávajú
obyčajne šťastie.
|
|
Jean:
|
Kedy sa už konečne
naučíš presnosti?
|
|
Sylvie:
|
Prečo? Ty si bol celý
život presný a čo si z toho mal? Vždy si musel na mňa čakať. Bola
som minulý týždeň po dlhom čase športovať v parku. Tu ti pribehne nejaký
muž a predstavte si, znásilni ma. Polícia sa potom pýtala, či ho viem
popísať. Samozrejme. Hovorím. Bol to mizerný športovec. A že prečo? No, keby
som nebola spomalila...
|
|
|
[vstup Leocadie a Sien]
|
|
Leo:
|
Čaute. Manžel jednej
mojej priateľky vyhral 40 000 €. Predstavte si, ona z toho
onemela. [Vezme noviny]
|
|
Jean:
|
Toľko šťastia ho
naraz postretlo. [Vyberá peňaženku]
|
|
Leo:
|
Píšu tu, že
v niektorých krajinách muž spozná svoju ženu až po sobáši. [Odloží
noviny]
|
|
Pierre:
|
Ani u nás to
častokrát nebýva inak.
|
|
Sien:
|
Mami, jeden ujo na
ulici mi povedal, že je mojím otcom.
|
|
Sylvie:
|
To by mohol povedať
každý.
|
|
Jean:
|
Zasa si si požičala
peniaze z mojej peňaženky? [K 5]
|
|
Leo:
|
Ja určite nie.
|
|
Sylvie:
|
Možno som si ich
požičala ja.
|
|
Jean:
|
Vylúčené. Ešte mi tu
zostali nejaké drobné. [Berie noviny] Lepšie je mať pivo v žalúdku, ako
vodu v pľúcach.
|
|
Sien:
|
Ocko, aký je rozdiel
medzi puškou a guľometom?
|
|
Jean:
|
To je, ako keď
hovorím ja a tvoja matka.
|
|
Sylvie:
|
Vieš čo? Jedného
krásneho dňa ti utečiem... Čo sa stále prehŕňaš v tých novinách?
|
|
Jean:
|
Hľadám správy o počasí.
|
|
Sien:
|
Oci, ako pracuje
rozum?
|
|
Jean:
|
Daj pokoj, ja mám
teraz v hlave niečo úplne iné.
|
|
Sien:
|
Oco, a prečo si
si zobral mamu:
|
|
Jean:
|
Vidíš, ani to dieťa
to nechápe.
|
|
Pierre:
|
Nó... ja som sa so
svojou ženou zoznámil na futbalovom ihrisku. A ty?
|
|
Jean:
|
Ja som ju prvýkrát
zazrel v obchode so starožitnosťami.
|
|
Pierre:
|
Áno? A koľko si
za ňu zapplatil?
|
|
Sien:
|
Oci, u našich susedov
včera horelo. Sused sa vrhol do plameňov a z horiaceho domu
vyniesol svokru.
|
|
Jean:
|
Nediv sa, dcérka. V
takej situácii ľudia obyčajne stratia hlavu.
|
|
Sylvie:
|
Tá naša dcéra by sa
už mohla konečne vydať.
|
|
Jean:
|
Ešte má čas. Až príde
ten pravý.
|
|
Sylvie:
|
No a čo? Ani ja
som sa toho pravého nikdy nedočkala.
|
|
Jean:
|
[k Leo]
Z teba som mal naposledy radosť 9 mesiacov pred tvojím narodením.
|
|
Leo:
|
Počúvajte, neviete, čo
sa stalo s našimi susedmi? Už 3 dni sa nebili.
|
|
Pierre:
|
Asi sa hnevajú.
|
|
Bruno:
|
[vstup
4] Dobrý. Som Bruno. Asi pred rokom som sa zoznámil s vašou dcérou. Odvtedy
sa denne stretávame. Nikdy sme sa nepohádali, páčia sa jej tie isté veci ako
mne, zaujíma sa o všetko, čo robím... čo by ste povedali, keby som sa
s ňou chcel oženiť?
|
|
Pierre:
|
Nebuďte blázon. Veď
týmto by ste si ppokazili takúto dobrú známosť.
|
|
Jean:
|
A rozprávali ste sa
už s mojou ženou?
|
|
Bruno:
|
Áno. No napriek tomu
by som si ju chcel zobrať.
|
|
Leo:
|
[k 2] Páči sa
mi. Síce je pravda, že dosť pije... Ale vždy na moje zdravie. Však? A budeš
ma milovať, aj keď sa zoberieme?
|
|
Bruno:
|
Myslím že áno. Vždy
ma priťahovali vydaté ženy.
|
|
Sylvie:
|
A vy, koľko máte na
účte?
|
|
Bruno:
|
Prepáčte, ale ja ju
nechcem kúpiť. Chcem sa s ňou oženiť. Teda, ak by ste mi ju zverili na
celý život.
|
|
Jean:
|
Dobre, ale akákoľvek
reklamácia je vylúčená. Takže.. by ste si našu dcéru zobrali...
|
|
Bruno:
|
Áno, viete, zachránila
mi život.
|
|
Sylvie:
|
Vážne? A to sa
jej ako podarilo?
|
|
Bruno:
|
Povedala, že ak si ju
nevezmem, tak ma otrávi. Preto žiadam o ruku vašej dcéry.
|
|
Jean:
|
Len o ruku?
Berte všetko, alebo nič.
|
|
Leo:
|
Tak ty to naozaj
myslíš vážne?
|
|
Bruno:
|
Samozrejme.
[bokom] Ja som teraz taký chudobný, že keby som nemal dlžoby, tak nemám vôbec
nič. Ale... najskôr pôjdem k veštkyni, aby som sa dozvedel, či mi budeš verná.
|
|
Leo:
|
Výborný nápad. Aj ja
som zvedavá.
|
|
Jean:
|
[K 4] Máte
nejaké deti?
|
|
Bruno:
|
Áno. 7 až 10.
|
|
Jean:
|
Čo? Vy to neviete
presne?
|
|
Bruno:
|
Ja sa do ženských
vecí nestarám.
|
|
Jean:
|
Myslí to s tebou
vážne?
|
|
Leo:
|
Myslím, že áno. Nedávno
sa pýtal, koľko zarobíš, aké máme nehnuteľnosti a či mama dobre varí.
|
|
Jean:
|
Tak dosť! Nedovolím,
aby si sa vydala za takého chumaja!
|
|
Leo:
|
Oci, veď to nebude
nadlho. [k 2] Povedal mi, že sa so svadbou nemusíme až tak ponáhľať.
|
|
Sylvie:
|
Radím
ti, nechaj ho. Keď odďaľuje svadbu, bude ti robiť ťažkosti aj
s rozvodom. [k 1] Ľutujem, že som nepočúvla svoju matku, keď mi radila,
aby som sa za teba nevydávala.
|
|
Jean:
|
Aj mne
je ľúto, že si si nedala poradiť.... Dobre, dám vám svoju dcéru, ale musíte
sľúbiť, že už nikdy nevyvediete nijakú hlúposť.
|
|
Bruno:
|
Sľubujem, že toto
bude posledná.
|
|
Pierre:
|
Som už 25 rokov
ženatý a moja žena je ppre mňa stále rovnako dráždivá.
|
|
Jean:
|
Nebuď smiešny. Čo ťa
už po 25 rokoch môže na nej dráždiť?
|
|
Pierre:
|
Každé jej slovo.
|
|
Sylvie:
|
Klamete,
až sa vám od úst práši. Kto to má stále upratovať? Pozri sa, napríklad [k 1]
ten muž z vedľajšieho vchodu. Vždy, keď odchádza do práce, pobozká svoju
ženu. Prečo to aj ty niekedy neurobíš?
|
|
Jean:
|
No dovoľ, veď ja tú
ženu vôbec nepoznám.
|
|
Leo:
|
Rada by
som vedela, ktorý z mojich ctiteľov bude najviac sklamaný, keď sa vydám.
|
|
Sylvie:
|
To ti môžem povedať
aj hneď. Bude to ten, ktorý si ťa zoberie.
|
|
|
[nástup susedka]
|
|
Matilde:
|
Dobrý
deň, susedia. Možno mi nebudete veriť, ale ja som v poslednom čase taká šťastná,
že keď si chcem poplakať, musím krájať cibuľu.
|
|
Sylvie:
|
Kam ste sa to tak
ponáhľali včera ráno?
|
|
Matilde:
|
Musela som ísť na
röntgen hlavy.
|
|
Sylvie:
|
A ako to
dopadlo?
|
|
Matilde:
|
Výborne. Nenašli
vôbec nič.
|
|
Sien:
|
Mami, a ja sa kedy
budem vydávať?
|
|
Sylvie:
|
Ale choď. To sa pýtaš
veľmi zavčasu.
|
|
Sien:
|
Dobre, tak ja sa spýtam
až popoludní.
|
|
Sylvie:
|
Svoju dcéru vydám iba
do lepšej rodiny.
|
|
Matilde:
|
Máte pravdu. Zmena
nikdy, počúvaj ma, nezaškodí.
|
|
Pierre:
|
Moja žena ppredala
klavír a učí sa hrať na saxofóne. Nádhera.
|
|
Jean:
|
Čo je na tom
nádherné?
|
|
Pierre:
|
Keď hrá na saxofóne,
nemôže rozprávať, ani sppievať.
|
|
Jean:
|
[k 2] Veď aj ty
si skutočný hudobný talent.
|
|
Sylvie:
|
[polichotená] To
myslíš vážne?
|
|
Jean:
|
Áno. Všetko hneď
vytrúbiš susedom.
|
|
Pierre:
|
Mne by napríklad
vôbec nepprekážalo, že mi ide žena na nervy. Len keby to nebola stále tá
istá.
|
|
Jean:
|
Niekde som čítal, že
ustrice podporujú mužnosť.
|
|
Bruno:
|
Čítal... je to
hlúposť.
|
|
Jean:
|
Prečo?
|
|
Bruno:
|
Včera som ich zjedol
9 a zabrali len 4.
|
|
Matilde:
|
Keď môj
bývalý manžel odišiel na služobnú cestu, využila som čas a naučila som
sa, počúvaj ma, variť. No, ja som varila, on maľoval. Potom sme sa hádali, že
ktoré čo má byť.
|
|
Jean:
|
To nemal radosť
z vášho varenia?
|
|
Matilde:
|
Ani
neviem. Po prvom obede zasa odišiel a odvtedy som ho nevidela. Ešte som
mu stihla na rovinu povedať, počúvaj ma, že mi je neverný.
|
|
Leo:
|
A on o tom
nevedel?
|
|
Sylvie:
|
[k 1] Nezabúdaj,
že keď si si ma bral, bol si bez jedného centu. Priniesla som ti veno 30 000 €.
|
|
Jean:
|
Na to
sa nedá zabudnúť. Boli to moje najťažšie zarobené peniaze. A vôbec. myslím,
že ma už nemiluješ. Pobozkáš ma iba vtedy, keď potrebuješ peniaze.
|
|
Sylvie:
|
No a? Nebozkávam ťa dosť
často? Veľmi dobre viem, že si si ma nezobral z lásky.
|
|
Jean:
|
Koľkokrát som ti
povedal, aby si sa nedívala do toho prekliateho zrkadla?
|
|
Matilde:
|
Môj bývalý muž nepil.
Počúvaj ma, nefajčil, nehral karty, ani sa nevláčil za inými ženami.
|
|
Leo:
|
To vážne? A to ste ho
naučili vy, alebo ste si už takého ťuťmáka vzali?
|
|
Pierre:
|
Som bol ráno kúpiť 2
ananásy.
|
|
Bruno:
|
Prečo?
|
|
Pierre:
|
Moja žena ppovedala,
že za 1 ananás by dala pol života.
|
|
Matilde:
|
Ja, keď som sa
vydala, tak ma, počúvaj ma, Martin no ale úplne začal zanedbávať.
|
|
Sylvie:
|
Mali ste sa
s ním okamžite rozviesť.
|
|
Matilde:
|
Nedalo sa. Vydala som
sa, počúvaj ma, za Petra.
|
|
Sylvie:
|
A s Petrom?
Prečo ste sa rozviedli?
|
|
Matilde:
|
Lebo už týždeň po
svadbe začal nosiť parohy.
|
|
Leo:
|
A vy? Kde ste sa
zoznámili so svojim prvým manželom?
|
|
Matilde:
|
Na svadobnej ceste. A
ty sa chceš vydávať z lásky?
|
|
Leo:
|
Vôbec nie.
|
|
Matilde:
|
Tak prečo sa teda ideš
vydávať, keď ho, počúvaj ma, nemiluješ?
|
|
Leo:
|
Lebo je taký
dotieravý, že ho chcem trošku vytrestať.
|
|
Jean:
|
Dcéra moja, neber si
ho. Vraj je aj úplná sirota.
|
|
Leo:
|
No a čo? To je
chyba?
|
|
Sylvie:
|
Samozrejme, že je.
Kto sa vám bude starať o deti?
|
|
Matilde:
|
Predstavte si, že
manžel sa mi hneď na druhý deň po svadbe priznal, že má nemanželské dieťa.
|
|
Leo:
|
A čo vy na to?
|
|
Matilde:
|
Počúvaj ma, že ja mám
dve.
|
|
Jean:
|
[k 6] Ozaj,
a čo robia tie dve tvoje dcéry?
|
|
Pierre:
|
Ani sa neppýtaj. Jedna
plače, že sa ešte nevydala, druhá smoklí, že je vydatá.
|
|
Leo:
|
Mami, počúvaj, čo
robíš s obedom, keď otcovi nechutí?
|
|
Sylvie:
|
Čo by som robila. Nechám
mu ho na večeru.
|
|
Leo:
|
Dobre. A akého
manžela by si mi teda poradila?
|
|
Sylvie:
|
Dcéra moja, nechaj ty
len pekne manželov ich ženám. Lepší je slobodný.
|
|
Leo:
|
[k 4] Drahý,
však sú moje pery ako lupene ruží?
|
|
Bruno:
|
Hm.
|
|
Leo:
|
A modré oči, ako
letná obloha?
|
|
Bruno:
|
Hm.
|
|
Leo:
|
Milý môj, som taká
šťastná, keď si taký poetický. Naozaj by si si ma chcel zobrať? A uživíš
ma?
|
|
Bruno:
|
Miláčik, ja zarábam
toľko, že by som uživil aj dve ženy.
|
|
Leo:
|
Super. To bude mať
mamička radosť, keď sa k nám bude môcť nasťahovať hneď po svadbe.
|
|
Sylvie:
|
Nalieva víno [4
a 7].
|
|
Matilde:
|
[Obleje sa] No
prosím. Vyzerám ako prasa.
|
|
Sylvie:
|
A to ste ešte aj
obliata.
|
|
Sylvie:
|
[K 4] Prepáčte,
že som vám naliala víno. Zabudla som, že ste v protialkoholickom spolku.
|
|
Bruno:
|
Mýlite sa, milá pani,
ja som člen spolku proti nemorálnosti.
|
|
Sylvie:
|
Ach áno, tušila som,
že vám niečo nesmiem ponúknuť.
|
|
Leo:
|
Pani susedka,
povedzte, stopovali ste už niekedy?
|
|
Matilde:
|
Len 2x.
Počúvaj ma, prvýkrát ešte za slobodna, stopla som manžela, potom si ma vzal. Druhýkrát
som stopovala, keď som už bola vydatá. A potom sme sa, počúvaj ma, rozviedli.
|
|
Leo:
|
A ako dlho ste
boli vydatá?
|
|
Matilde:
|
Dokopy, alebo
jednotlivo? Spolu tuším 15 rokov.
|
|
Leo:
|
A nenudili ste
sa?
|
|
Matilde:
|
Prečo? Mala
som 4 manželov. Počúvaj ma, teraz, poučená životom, by som si zobrala iba
takého muža, ktorý by bol aspoň raz taký starý, ako ja.
|
|
Sylvie:
|
To sa
vám asi nepodarí. Veď takého veku sa dnes už muži nedožívajú. Počúvaj, muž
môj, nieže si zasa zoberieš na služobnú cestu svadobnú obrúčku.
|
|
Jean:
|
Prečo nie?
|
|
Sylvie:
|
Lebo už si štyri
prepil! Som bola pekná trúba, že som si ťa zobrala.
|
|
Jean:
|
Neklam, nikdy si
pekná nebola.
|
|
Matilde:
|
Kedysi som sa spýtala
manžela „Počúvaj ma, priznávaš, že máš milenku?“ On hovorí že vraj tak napoly.
Ja – ako to? No, hovorí, chodí za ňou ešte jeden.
|
|
Jean:
|
Objavil som
prostriedok, po ktorom je moja žena zo dňa na deň krajšia.
|
|
Pierre:
|
Vážne? A čo je
to?
|
|
Jean:
|
Fľaša whisky.
|
|
Pierre:
|
Viete, ja sa zo
služobnej cesty vždy vraciam s malou dušičkou.
|
|
Bruno:
|
Bojíte sa, že pri
manželke nájdete milenca?
|
|
Pierre:
|
Nie. Ale
v kuchyni koppu neumytého riadu. Tuším mi je neverná.
|
|
Bruno:
|
Ako to?
|
|
Pierre:
|
Zisťujem,
že má Alzheimera. Onedlho bude mať narodeniny a ja neviem, čo by som jej
daroval, aby ma to veľa nestálo, ale aj aby z toho mala radosť.
|
|
Bruno:
|
Viete čo? Napíšte jej
anonymný ľúbostný list.
|
|
Jean:
|
Človek
si vraj až vtedy uvedomí vek, keď sviečky na torte stáli viac, ako samotná torta.
Som išiel predvčerom po ulici, oproti dáma so psom. Tak som radšej odskočil.
Ona hovorí: Nebojte sa, ten pes nehryzie. Dobre, hovorím, ale zodvihol nohu, tak
som sa zľakol, aby ma nekopol.
|
|
Sylvie:
|
No ale to je strašné.
[k 1] Zasa si cigaretou prepálil obrus!
|
|
Jean:
|
No tak teraz vidíš,
aká si bezcitná. Obrusu ti je ľúto, ale že ja si ničím zdravie, na tom ti nezáleží.
Dal som ti všetko, čo mi bolo v živote najdrahšie.
|
|
Sylvie:
|
To určite. Pivo máš
ešte stále v chladničke. Ale napriek tomu, jedného by som sa nechcela
dožiť. Aby som sa nikdy nestala vdovou.
|
|
Jean:
|
Neboj sa, garantujem ti,
že kým ja žijem, tak sa to určite nestane, lebo ešte sa nesmejem. Kto sa
smeje naposledy, ten o chvíľu zomrie.
|
|
Sylvie:
|
A navyše, jedna
z tvojich chýb je, že vždy súhlasíš s hlupákom.
|
|
Jean:
|
Máš pravdu, miláčik.
[MO] Nikdy nezabudni, kde si zakopal sekeru.
|
|
Leo:
|
Počuli ste o tom,
že nášmu susedovi Francoisovi padla žena do mora?
|
|
Pierre:
|
Chudák Francois.
|
|
Leo:
|
Ale rybári ju
vytiahli.
|
|
Jean:
|
Chudák Francois. Nikdy
neskláňaj hlavu. Nemodli sa, keď je búrka. Tak, ako sa nemodlíš, keď svieti slnko.
|
|
Sien:
|
Oco, prečo nie je
dovolené, aby mal muž dve ženy?
|
|
Jean:
|
Pretože vďaka
civilizácii, zákony chránia slabšieho.
|
|
Sien:
|
A čo je to tá
strieborna svadba?
|
|
Leo:
|
Keď sa dvaja spolu 25
rokov hádajú a potom si pozvú hostí.
|
|
Sylvie:
|
[k 1] Povedz
pravdu, keby si si mal vybrať medzi blondínou a brunetou, ktorú by si si
vybral?
|
|
Jean:
|
Prirodzene, že
blondínu.
|
|
Sylvie:
|
Ale prečo?
|
|
Jean:
|
Brunetu už mám.
|
|
Sien:
|
Mami, čo je to
vlastne to manželstvo?
|
|
Sylvie:
|
Vieš, dcérka, to je
ako kováčska dielňa, kde muž a žena každý deň kujú svoje šťastie.
|
|
Sien:
|
Hm, tak to asi preto
je u susedov každý deň taký buchot.
|
|
Matilde:
|
A môj muž mi
dovolil všetko.
|
|
Pierre:
|
Aj neveru?
|
|
Matilde:
|
Nie. Na také veci som
si nikdy, počúvaj ma, dovolenie nepýtala.
|
|
Leo:
|
[číta] Tento rok budú
v móde košele bez gombíkov.
|
|
Jean:
|
Tak to ja som moderný
už najmenej 20 rokov.
|
|
Sylvie:
|
Všetci muži doma
pomáhajú, iba ty nehneš ani prstom.
|
|
Jean:
|
Ty si vždy predsa
chcela, aby som bol iný ako ostatní muži.
|
|
Pierre:
|
Veď aj ja.
V poslednom čase neppijem, neflámujem, nefajčím.
|
|
Bruno:
|
To je vaša žena
určite veľmi spokojná.
|
|
Pierre:
|
Ale kdeže. Vždy, keď
mi chce vynadať, zistí, že nemá prečo.
|
|
Sylvie:
|
[k 7] Ozaj, pani
suseda, o vašom novom priateľovi som sa dozvedela strašné veci.
|
|
Matilde:
|
Výborne. To je
vynikajúce. Rýchlo mi ich povedzte. Počúvaj ma, chcem, aby mi kúpil briliantový
náhrdelník.
|
|
Pierre:
|
Ja som napríklad so
svojou ženou ppred svadbou chodil 2 roky.
|
|
Sien:
|
A to ste si ani
na chvíľu nesadli? Ozaj, prečo voláte svoju dcéru bumerang?
|
|
Pierre:
|
Koľkokrát sa vydala,
zakaždým sa vrátila domov.
|
|
Sien:
|
U našich susedov
majú nové dieťatko.
|
|
Sylvie:
|
Chlapček, alebo
dievčatko?
|
|
Sien:
|
Dievčatko. Mama ho
stále pudruje.
|
|
Sylvie:
|
Snívalo sa mi, že si
mi daroval niečo veľmi pekné.
|
|
Jean:
|
No vidíš. A stále
každému tvrdíš, že ťa zanedbávam.
|
|
Bruno:
|
Drahá, ja ťa veľmi
milujem. Aj ty mňa?
|
|
Leo:
|
Áno, aj teba.
|
|
Pierre:
|
Niekedy
by som sa rád obrátil na nejakú manželskú poradňu. S manželkou žijeme už 25
rokov v sppokojnom a vyrovnanom manželstve. Chcel by som zistiť, kto z nás
nesie vinu za takýto jednotvárny, nudný spôsob života.
|
|
Jean:
|
To ja
som si ženu vychoval. Moja mi už nehovorí ani do varenia, ani do upratovania.
Mimochodom, pripomínaš mi staré auto. Výkon žiadny, ale tá spotreba.
|
|
Leo:
|
Náš vzdialený príbuzný
si zobral skutočne vynikajúcu ženu. Už 2x som ju videla, ako mu pomáha umývať
riad a vysávať.
|
|
Pierre:
|
Viete, istý čas svoju
ženu nemôžem ani cítiť. Hlava sa mi ide rozpadnúť, čo už ppol roka opakuje
jedno a to isté.
|
|
Jean:
|
Čo to je?
|
|
Pierre:
|
Vraj aby som z izby
vyniesol vianočný stromček.
|
|
Sylvie:
|
Ach bóóže. Radšej som
sa mala vydať za nejakého hlúpejšieho človeka.
|
|
Jean:
|
Tak to si mohla.
Nikto ti predsa nebránil.
|
|
Sylvie:
|
Ale ako? Nijakého
hlúpejšieho som nenašla.
|
|
Matilde:
|
Môj posledný priateľ
mi tento rok nepovedal, počúvaj ma, jediné krivé slovo.
|
|
Leo:
|
Tak to bude asi
anjel.
|
|
Matilde:
|
Ale nie. Už 11
mesiacov je, počúvaj ma, v Mongolsku.
|
|
Sylvie:
|
Ale ten váš druhý
manžel vám vraj bol neverný.
|
|
Matilde:
|
No je tam toho. Ani
tie dve deti nie sú jeho. Napriek tomu mu ich súd zveril do výchovy. Neskutočne
na mňa, počúvaj ma, žiarlil.
|
|
Jean:
|
A bezdôvodne?
|
|
Matilde:
|
To by tak ešte
chýbalo.
|
|
Bruno:
|
Koľko vy máte vlastne
rokov?
|
|
Matilde:
|
Počúvaj ma, blížim sa
k 40.
|
|
Bruno:
|
Ktorým smerom?
|
|
Jean:
|
Ja keď zomriem, tak
po mne ani pes neštekne.
|
|
Sylvie:
|
Ten náš vari áno.
|
|
Matilde:
|
Vyzerá to tak, že sa
aj s týmto mojím priateľom rozídem.
|
|
Pierre:
|
Prečo?
|
|
Matilde:
|
Počúvaj ma, začal
viac veriť tomu, čo vidí, ako tomu, čo mu hovorím.
|
|
Jean:
|
Všimol som si, že
táto nová generácia sa nijako nehrnie do ženenia.
|
|
Pierre:
|
To je pravda. My sme
boli úplne iní. Ja som napríklad pred svadbou vôbec nevedel, čo je to strach.
|
|
|
|
|
Prestávka
|
|
|
|
|
|
2. OBRAZ
|
|
|
Sylvie:
|
Pani suseda, tie vaše
šaty sú z roka na rok krajšie. Vlastne ani neviem, prečo ste sa
s posledným manželom rozviedli.
|
|
Matilde:
|
Počúvaj ma, nezniesla
som myšlienku, že som ženou podvádzaného muža.
|
|
Leo:
|
Pán sused, ešte stále
beháte za dievčatami?
|
|
Pierre:
|
Áno, ale už iba dolu
kopcom.
|
|
Jean:
|
Iba raz v živote
som sa pokúsil zaflirtovať si s dievčaťom....
|
|
Pierre:
|
A?
|
|
Jean:
|
Zavolala na mňa
policajta.
|
|
Pierre:
|
Buď rád. Tá moja ma ppritiahla
pred oltár.
|
|
Sylvie:
|
Mám 60 rokov [?], som
30 rokov po svadbe a stále ľúbim toho istého muža.
|
|
Leo:
|
No, to bude cirkus,
keď sa to otec dozvie.
|
|
Sien:
|
Mami, aj ja budem mať
dcérku, keď budem veľká?
|
|
Sylvie:
|
Áno, ale až keď budeš
veľká.
|
|
Sien:
|
A skôr nie?
|
|
Sylvie:
|
Keď budeš dobrá, tak
skôr nie.
|
|
Sien:
|
Tak čau, idem von.
|
|
Sylvie:
|
Dávaj si pozor. Nepi,
nefajči, nepľuj, nenadávaj, nekradni.
|
|
Sien:
|
Keď si malý, učia ťa
chodiť a rozprávať. Potom chcú, aby si sedel doma a držal hubu.
|
|
Jean:
|
[K 3] A niekedy
sa vráť. Moja žena ma klame.
|
|
Bruno:
|
Ako ste na to prišli?
|
|
Jean:
|
Hovorí, že ak sa
nepolepším, tak vyskočí z okna.
|
|
Bruno:
|
A?
|
|
Jean:
|
Ešte stále
nevyskočila.
|
|
Bruno:
|
To môj šéf mal zasa
v láske mimoriadne šťastie. ... podarilo sa mu zostať starým mládencom.
|
|
Matilde:
|
Pán sused, počúvajte
ma, dvere do môjho bytu budú dnes večer otvorené.
|
|
Pierre:
|
Tak to si budete
musieť dať ppozor, aby ste neprechladli.
|
|
Bruno:
|
Ako sa
tie časy veľmi rýchlo menia. Napríklad, moja matka si ešte pamätá, ako ju otec
prvýkrát pobozkal a moja sestra si už ani nepamätá, ako sa volal jej
prvý manžel. [Pobozká 5] Bozk, ktorý som ti práve dal, má povedať všetko, čo
cítim. Počula si ma?
|
|
Leo:
|
Obávam sa, že som zle
počula.
|
|
Bruno:
|
Miluješ ma?
|
|
Leo:
|
Veľmi.
|
|
Bruno:
|
Dala by si za mňa
život?
|
|
Leo:
|
Zbláznil si sa? Kto
by ťa potom miloval? Miláčik, rastie mi bruško. Myslíš, že môžem byť tehotná?
|
|
Bruno:
|
Áno. Ja aj viem, kto
je otcom.
|
|
Leo:
|
Kto?
|
|
Bruno:
|
McDonald. [MO] Po
víkende býva najhorších prvých 5 dní...
|
|
Sylvie:
|
[K 7] Veríte
v lásku na prvý pohľad?
|
|
Matilde:
|
Samozrejme. Veď ste
predsa poznali môjho prvého manžela. Myslíte, že keby som sa na neho bola
pozrela ešte raz, bola by som si ho zobrala? Počúvajte ma, zoznámila som sa
s ním v jednej malej zapadnutej krčme.
|
|
Sylvie:
|
Veru. Žena už nie je
nikde v bezpečí.
|
|
|
[Zvoní telefón, ženský hlas:]
|
|
...
|
Miláčik, narodilo sa
nám dievčatko.
|
|
Jean:
|
Gratulujem. A kto je
pri telefóne?
|
|
Pierre:
|
Tá naša suseda je
nebezpečná krásavica. Za mesiac ma ppripravila o všetky moje úspory.
|
|
Bruno:
|
Mňa o rozum.
|
|
Pierre:
|
Vy ste ešte celkom
dobre obišli.
|
|
Sylvie:
|
Kedysi som mala svoj
ideál...
|
|
Matilde:
|
Čo sa s ním
stalo?
|
|
Sylvie:
|
Nič. Vydala som sa za
neho.
|
|
Leo:
|
[k 4] Prečo si sa
pred kamarátmi vychvaľoval, že si ma pobozkal?
|
|
Bruno:
|
Prosím ťa. Je možné,
že som to povedal. Ale že by som sa vychvaľoval, tak to teda nie.
|
|
Matilde:
|
Môj posledný manžel
ma, počúvaj ma, nikdy nepodviedol.
|
|
Leo:
|
To bol taký čestný?
|
|
Matilde:
|
Nie. Lenivý.
|
|
Bruno:
|
Je to pravda, že som
jediný muž, ktorého si kedy milovala?
|
|
Leo:
|
Áno, jediný
a ešte k tomu najkrajší zo všetkých.
|
|
Matilde:
|
Počúvajte ma, viete
si predstaviť niečo lepšie, ako mať pekného a bohatého milenca?
|
|
Leo:
|
Áno, mať dvoch. Ja
som bola už 2x tajne zasnúbená.
|
|
Matilde:
|
To ja som bola už 3x
tajne na svadobnej ceste.
|
|
Bruno:
|
Milujem tvoje modré
oči. Plavé [?] vlasy a krásnu postavu. Čo na mne miluješ ty?
|
|
Leo:
|
Predovšetkým tvoj
dobrý vkus.
|
|
Sylvie:
|
[K 7] Kedy ste
vlastne zistili, že vás ten druhý muž podvádza?
|
|
Matilde:
|
Asi pred ôsmimi
rokmi.
|
|
Sylvie:
|
A povedali ste
mu to?
|
|
Matilde:
|
Nemohla som.
|
|
Sylvie:
|
Prečo?
|
|
Matilde:
|
Lebo potom sa, počúvaj
ma, 2 roky až do rozvodu doma neukázal. Sudca sa ho pýtal, koľkokrát mi bol
neverný. Počúvaj ma, hovorí mu, ja som sa prišiel rozviesť. Nie vychvaľovať.
|
|
Jean:
|
Hovoria, že ste si
vraj moju dcéru našli pomocou inzerátu.
|
|
Bruno:
|
Áno. No a vy?
Ako ste sa so svojou ženou zoznámili vy?
|
|
Jean:
|
Celkom normálne. Ale
pôvodne som ju vyhral v kartách.
|
|
Pierre:
|
Hm... aj tú najväčšiu
lásku môže zničiť maličkosť.
|
|
Leo:
|
Aká?
|
|
Pierre:
|
Napr. malý ppríjem.
|
|
Leo:
|
Asi som zamilovaná.
Kade chodím, všade na neho myslím. Už neviem, čo mám robiť.
|
|
Sylvie:
|
Tak si na chvíľu sadni.
|
|
Matilde:
|
[k 5] Koľkokrát
si bola v živote zaľúbená?
|
|
Leo:
|
Raz.
|
|
Matilde:
|
Počúvaj ma, a vydatá?
|
|
Leo:
|
4x. Môžem mať dieťa,
keď mám 30?
|
|
Pierre:
|
30 detí je naozaj
dosť.
|
|
Jean:
|
Ja keby som bol
Adamom, neviem, ako by ten náš svet dnes vyzeral.
|
|
Bruno:
|
Prečo?
|
|
Jean:
|
Nemám rád jablká.
|
|
Leo:
|
Mami, čo sa stane
s dievčaťom, ktoré pri bozkávaní stratí rozum?
|
|
Sylvie:
|
Čo by sa stalo.
Bozkáva sa ako bez rozumu.
|
|
Leo:
|
A má manžel
právo otvoriť manželkin list?
|
|
Jean:
|
Právo áno. Ale odvahu
nie.
|
|
Sylvie:
|
S touto
našou dcérou máme iba trápenie. Všetky jej priateľky sú už rozvedené
a ona sa zasa raz nestihla ani len vydať. Ach, mám pocit, že každý muž
si vždy zoberie hlúpejšiu ženu, ako je sám.
|
|
Matilde :
|
To vám povedal váš
muž?
|
|
Sylvie:
|
Nie, vaši poslední
dvaja.
|
|
Bruno:
|
Čo by ste povedali
mužovi, ktorý má roztrhané sako, špinavú košeľu, pokrčené nohavice a odtrhnuté
gombíky?
|
|
Pierre:
|
Aby sa oženil... alebo
rozviedol.
|
|
Jean:
|
Moja žena má budúci
týždeň narodeniny. Asi jej kúpim topánky.
|
|
Bruno:
|
Topánky? Veď na
narodeniny sa predsa nemajú kupovať praktické veci.
|
|
Jean:
|
No dobre. Tak jej ich
kúpim o 2 čísla menšie.
|
|
Pierre:
|
Alebo sa jej opýtaj,
čo by ju potešilo.
|
|
Jean:
|
Zbláznil si sa? Kde
by som zobral toľko peňazí?
|
|
Matilde:
|
... a
keď som mu povedala, počúvaj ma, že ak mi nekúpi okamžite nové šaty, vyjdem
na ulicu nahá, aby všetci videli, že si nemám čo obliecť. Viete čo urobil?
|
|
Leo:
|
Kúpil vám nové šaty.
|
|
Matilde:
|
Určite.
Počúvaj ma, povedal mi, že keď už idem von, nech mu prinesiem pivo
a cigarety. Však aj tak skončil. Počúvaj ma, obesil sa. Potom príde
polícia, že vraj prečo som ho hneď neodrezala. Prečo, prečo. Lebo ešte,
počúvaj ma, žil.
|
|
Leo:
|
Pani susedka. Ten váš
posledný priateľ prišiel nedávno neskoro domov. Však?
|
|
Matilde:
|
Áno. Vy ste ho
počuli?
|
|
Leo:
|
Jeho nie. Vás.
|
|
Pierre:
|
Som niekedy dosť
otrávený z toho, že moja žena stále pplače, že ju bolia zuby.
|
|
Bruno:
|
A robíte niečo proti
tomu?
|
|
Pierre:
|
Samozrejme. Dávam si
do uší vatu.
|
|
Sylvie:
|
Aj ten váš posledný
manžel. Všade stále rozchyroval, že sa rozvádzate. Že sa k sebe vôbec
nehodíte.
|
|
Matilde:
|
To je nezmysel. Môj
manžel bol, počúvaj ma, hlupák. Náhodou sme sa k sebe hodili až veľmi.
|
|
Pierre:
|
[K 1] A ty? Ako
sa cítiš v manželstve po toľkých rokoch?
|
|
Jean:
|
Čo ti budem hovoriť.
Zle.
|
|
Pierre:
|
Pprečo?
|
|
Jean:
|
Fajčiť nesmiem, do
reštaurácie nesmiem...
|
|
Pierre:
|
A ľutuješ niekedy, že
si sa oženil?
|
|
Jean:
|
Neľutujem. Ani to
nesmiem.
|
|
Sylvie:
|
Zapamätaj si, dcéra
moja, že žiadna žena nemôže byť až taká zlá, aby sa nemohla považovať za
lepšiu polovičku.
|
|
Matilde:
|
My sme sa s mojím
posledným manželom v podstate mali veľmi radi. Počúvaj ma, nikdy sme
jeden druhému neublížili. Ani keď sme sa bili.
|
|
Bruno:
|
Ľudia, ktorí
prichádzajú s niečím novým, to nikdy nemajú ľahké.
|
|
Matilde:
|
Máte pravdu. Želala
by som si, aby ste videli môjho bývalého manžela, keď som prišla v novom
klobúku.
|
|
Sylvie:
|
No povedz, aký by bol
tvoj život bezo mňa?
|
|
Jean:
|
Určite príjemnejší
a lacnejší.
|
|
Pierre:
|
Muži
bývajú oveľa diskrétnejší ako ženy. Mám ppriateľa, ktorému pred rokom zvýšili
plat a jeho žena to dodnes nevie.
|
|
Jean:
|
Apropo. Čo sa ti to
vlastne v noci snívalo, že si tak plakala?
|
|
Sylvie:
|
Ale, ani sa nepýtaj.
DiCaprio, Clooney, Sagan a ty ste sa o mňa bili.
|
|
Jean:
|
No a?
|
|
Sylvie:
|
No a... no a... ty si
vyhral... Pozorujem od istého času, že som ti ľahostajná.
|
|
Jean:
|
A na to si ako
prišla?
|
|
Sylvie:
|
Už ťa neteší, ani keď
ma bolia zuby.
|
|
Leo:
|
Je pravda, pani
susedka, že ste manželom varievali obedy?
|
|
Matilde:
|
Áno, ale iba vtedy,
počúvaj ma, keď som bola na nich nahnevaná.
|
|
Pierre:
|
Moja žena je
v poslednom čase veľmi skromná. Nikdy o nič nepprosí.
|
|
Jean:
|
Áno. Aj tá moja stále
len prikazuje.
|
|
Pierre:
|
Ja napr. vôbec
nesmiem piť alkohol. Keď pprekročím mieru, hneď mi z nosa tečie krv.
|
|
Jean:
|
Niečo mi o tom
hovor. Veď aj ja som ženatý.
|
|
Pierre:
|
[K 4] Viete
o tom, že Daniel je v nemocnici?
|
|
Bruno:
|
Ako to? Včera som ho
videl tancovať s nejakou blondínou.
|
|
Pierre:
|
Lenže aj jeho žena ho
s ňou videla.
|
|
Sylvie:
|
Pamätáš si, drahý,
ako si ma pred 30 rokmi ukradol z domu môjho otca a oženil si sa so
mnou?
|
|
Jean:
|
Áno. Odvtedy
nekradnem.
|
|
Matilde:
|
Počúvaj ma, mám jednu
priateľku, ktorej sa manžel neskutočne bojí. Predstavte si, trhali mu zub,
ale najskôr musela jeho žena opustiť ordináciu.
|
|
Leo:
|
A to prečo?
|
|
Matilde:
|
Počúvaj ma, lebo pred
ňou sa neodvážil otvoriť ústa.
|
|
Bruno:
|
Prosím ťa, povedz mi,
či sa náhodou tvoja matka nevenuje umeniu.
|
|
Leo:
|
Prečo?
|
|
Bruno:
|
Nechcel by som mať
nesmrteľnú svokru. Počul som niekde, že muž po svadbe obyčajne zmúdrie.
|
|
Pierre:
|
Lenže
čo je mu to, chudákovi, už pplatné? Ale ja sa mojej ženy napriek tomu
všetkému vôbec nebojím. A ty? [k 1]
|
|
Jean:
|
Ani ja sa jej
nebojím.
|
|
Sylvie:
|
Stále len varím
a varím a čo z toho mám? Nič.
|
|
Jean:
|
Ja len jem a jem
a čo z toho mám? Žalúdočné vredy.
|
|
Sylvie:
|
Ja za jeden deň
schudnem aj 30 kg. Ráno som krava, odpoludnia sliepka a večer chrobáčik.
|
|
Leo:
|
Mami, mám ísť na
nákup?
|
|
Sylvie:
|
Ale ešteže čo. V
tomto počasí by som ani psa von nevyhnala.
|
|
Leo:
|
A čo budeme
jesť?
|
|
Sylvie:
|
Neboj sa, pošleme na
nákup otca.
|
|
Leo:
|
Ozaj,
počula som, že moja priateľka Anne sa vydáva za nejakého bohatého starca.
|
|
Sylvie:
|
Prosím ťa. Taký
bohatý človek nie je nikdy dosť starý.
|
|
Bruno:
|
Jeden
môj známy, mimochodom starý mládenec, sa mi nedávno sťažoval, že by túžil po
tichom a pokojnom manželstve.
|
|
Pierre:
|
To aj ja.
|
|
Jean:
|
Nemám rád toho Michaela.
|
|
Bruno:
|
Prečo?
|
|
Jean:
|
Nemôžem vystáť ľudí,
ktorí sú šikovnejší, ako ja.
|
|
Bruno:
|
Ako ste to zistili?
|
|
Jean:
|
Keď bol slobodný,
chodil s mojou ženou a nezobral si ju.
|
|
Pierre:
|
Ja som
v mladosti mal jednu známosť, ktorá mi pprisahala večnú lásku. A ppredsa
mi ušla s iným.
|
|
Jean:
|
Buď rád. Aj moja mi
prisahala večnú lásku a prísahu stále dodržiava.
|
|
Pierre:
|
Moja žena je pôvodom
Marťanka.
|
|
Leo:
|
Tak to snáď nie.
|
|
Pierre:
|
Len čo
otvorím dvere, hneď začnú lietať taniere. A to je neskutočné, koľko peňazí
potrebuje moja žena. Napr. ráno idem do práce – žiada ppeniaze. Keď sa
vrátim, znova. Na druhý deň – to isté.
|
|
Jean:
|
A čo s nimi
robí?
|
|
Pierre:
|
Neviem. Ešte som jej
žiadne nedal.
|
|
Jean:
|
Ja keď som sa ženil,
bol som hluchý a slepý.
|
|
Sylvie:
|
No vidíš, za jeden
rok som ťa vyliečila.
|
|
Bruno:
|
Rozmýšľam, že čo je
to vlastne tá bigamia.
|
|
Leo:
|
No keď máš niekoľko
manželiek. Také ľahké nevieš?
|
|
Pierre:
|
To nie je bigamia. To
je šialenstvo.
|
|
Jean:
|
My sme tie naše deti
splodili pomocou viagry... Sú tvrdohlavé a iba postávajú...
|
|
Matilde:
|
Čo myslíte? Ktorí
muži žijú dlhšie? Ženatí, alebo slobodní?
|
|
Sylvie:
|
Vraj ženatí.
|
|
Jean:
|
Ale za akých
podmienok. [k 6] Ty sa naozaj chceš rozviesť? Prečo?
|
|
Pierre:
|
Ale, onedlho budeme
mať 25. výročie svadby a chcel by som manželke pripraviť nejaké nezvyčajné
pprekvapenie... Navyše, vraj jej vyšlo v kartách, že sa stane vdovou.
|
|
Jean:
|
[k 7] Nejako ste
zosmutneli.
|
|
Matilde:
|
Ale uložila som na
účet 20.000 € a počúvaj ma, neviem si spomenúť na heslo.
|
|
Jean:
|
Nič vám nenapadá?
|
|
Matilde:
|
Mám taký dojem, že to
bolo meno jedného z mojich bývalých manželov. Lenže neviem, počúvaj ma,
ktorého... A vy? Prečo ste sa včera rozkričali na svoju ženu?
|
|
Jean:
|
Len taký malý rodinný
spor. Nechcela mi prezradiť, na čo minula toľko peňazí.
|
|
Matilde:
|
Lenže dnes ste sa na
ňu rozkričali ešte viac....
|
|
Jean:
|
Prezradila, na čo ich
minula.
|
|
Matilde:
|
No, aj
ten môj posledný manžel. Počúvaj ma, boli sme na dovolenke a ráno som si
vybehla k moru len tak... bez plaviek.
|
|
Bruno:
|
No a čo je na
tom?
|
|
Matilde:
|
Zistila som, že sa na
mňa pozerá, počúvaj ma, cez ďalekohľad.
|
|
Bruno:
|
Asi z vás
nevedel odtrhnúť oči. Chýbali ste mu.
|
|
Matilde:
|
Lenže ten ďalekohľad
mal, počúvaj ma, pripevnený na puške.
|
|
Sylvie:
|
[k 1] Všetko robíš
bezhlavo, bez rozmyslenia. Keby vyhlásili svetový konkurz o najväčšieho somára,
určite by si skončil na druhom mieste.
|
|
Jean:
|
Počkaj, prečo na
druhom?
|
|
Sylvie:
|
Lebo si somár... Vieš
ty čo?
|
|
Jean:
|
Nie.
|
|
Sylvie:
|
Samozrejme. Ty nikdy
nič nevieš.
|
|
Pierre:
|
Verte mi, že ja som
okrem mojej Berty žiadnu ženu nepoznal.
|
|
Pierre:
|
Verím. Keby si poznal
inú ženu, s Bertou by si sa nikdy neoženil.
|
|
Bruno:
|
Poznám
jedného psychiatra, ktorý šmahom ruky vyriešil všetky rodinné problémy môjho známeho.
|
|
Leo:
|
Ako sa mu to
podarilo?
|
|
Bruno:
|
Utiekol s jeho
ženou.
|
|
Pierre:
|
Moja
Berta mi stále dohovára, že veľa ppijem. Ale nepovedala ani slovo, keď som
jej za vrátené fľaše kúpil briliantový prsteň. Vždy, keď prídem domov, tak ma
vybozkáva.
|
|
Jean:
|
To aj moja. Ako by
inak zistila, či som niečo pil?
|
|
Sylvie:
|
To musíš každú sobotu
vysedávať v PUB-e?
|
|
Jean:
|
Nemusím. Ja tam sedím
dobrovoľne.
|
|
Sylvie:
|
Môj manžel má taký
čudný zvyk. Vždy večer si hodí mincu, či má ísť do PUB-u. Keď padne číslo,
tak ide.
|
|
Bruno:
|
A keď nie?
|
|
Sylvie:
|
Hodí ešte raz. [Zvonček
pri dverách]
|
|
Hlas :
|
Dobrý deň, zbieram
príspevky na výstavbu novej protialkoholickej liečebne.
|
|
Sylvie:
|
Počkajte chvíľu,
zavolám manžela. Môžete si ho hneď zobrať so sebou.
|
|
Bruno:
|
Ako sa cítite po
toľkých rokoch v manželstve? [k 6]
|
|
Pierre:
|
Omladol som o 30
rokov.
|
|
Bruno:
|
Ako to?
|
|
Pierre:
|
Pijem a fajčím
už iba potajomky.
|
|
Sylvie:
|
[k 1] Ja sa
z teba zbláznim. Vždy, keď niečo poviem, stále ma opravuješ. A to
už 28 rokov.
|
|
Jean:
|
30, drahá, 30.
|
|
Pierre:
|
Okolo mňa môže
ppochodovať aj celý hárem, so mnou to ani nehne.
|
|
Bruno:
|
No, no, len sa
nevyťahujte.
|
|
Pierre:
|
Ja sa nevyťahujem, ja
sa sťažujem.
|
|
Sylvie:
|
Ozaj, zajtra sa
k nám vráti moja mama.
|
|
Jean:
|
Na dlho?
|
|
Sylvie:
|
Na dosť dlho.
|
|
Jean:
|
A kde bude spávať?
|
|
Sylvie:
|
V tvojej posteli.
Nebude predsa spať na ležadle v kuchyni, ako nejaký tulák.
|
|
Jean:
|
A kde budem spať ja?
|
|
Sylvie:
|
Predsa v kuchyni
na ležadle.
|
|
Jean:
|
[hľadá
na stole...] Som ti 100x hovoril, aby si mi neupratovala písací stôl. Vždy,
keď chcem pracovať nemôžem nič nájsť.
|
|
Sylvie:
|
Tak mi láskavo povedz,
čo hľadáš a ja ti poviem, kde to je.
|
|
Jean:
|
Hľadám otvárač na
víno.
|
|
Pierre:
|
Ja som nedávno išiel
do lekárne kúpiť strychnín [?]. Lekárnik mi povedal, že nestačí foto svokry,
že vraj musím mať aj lekársky predpis.
|
|
Matilde:
|
Pán sused. Počúvajte
ma, ako je to možné, že ste niekedy mužne rozhodný a niekedy jemný, ako
žena?
|
|
Pierre:
|
Bude to asi tým, že
polovica mojich ppredkov boli muži a druhá polovica ženy.
|
|
Matilde:
|
Ja keď pijem čaj, tak
cítim pichanie v ľavom oku.
|
|
Pierre:
|
Skúste vybrať lyžicu
z hrnčeka.
|
|
Leo:
|
Čo si myslíš? [k 4]
Kto je odvážnejší? Muž, alebo žena?
|
|
Bruno:
|
Prirodzene žena.
Ktorý muž by mal takú odvahu, aby si v obchode vyskúšal 20 klobúkov a mal
pri sebe iba 20 €?
|
|
Matilde:
|
Pani susedka, počúvajte
ma, má pred vami váš manžel listové tajomstvo?
|
|
Sylvie:
|
Nie. Ale myslí si, že
ho má. [k 1] Už 30 rokov sme spolu a ty nemáš žiadnu fantáziu. Na každé
narodeniny mi kúpiš vždy iba 6 vreckoviek. To na mne nevidíš nič iné, iba ten
nos?
|
|
Matilde:
|
Počúvajte ma, naozaj
každý deň hrávate s manželom karty?
|
|
Sylvie:
|
Je to jediný spôsob,
ako z neho dostať peniaze.
|
|
Jean:
|
Viete, v rodine
očakávame konečne radostnú udalosť.
|
|
Pierre:
|
To už 16 krát?
|
|
Jean:
|
Nie. Tentoraz to
nebude dieťatko. Svokra pred chvíľou telefonovala, že nepríde.
|
|
Pierre:
|
A inak, ako sa
vám darí? [k 7]
|
|
Matilde:
|
Ďakujem, ďakujem.
|
|
Pierre:
|
A čo váš
pposledný manžel?
|
|
Matilde:
|
Predsa sme sa
rozviedli.
|
|
Pierre:
|
Teda aj on sa má
dobre.
|
|
Jean:
|
Moja
žena mi robila strašné scény, keď som prišiel domov neskoro večer. Hovorí,
ako si to prišiel domov? Napoly pripitý? Čo už. Hovorím. Došli mi peniaze. Ale
zatrhol som jej to.
|
|
Bruno:
|
Ako?
|
|
Jean:
|
Sedím doma
a nikam nechodím. Veď aj tie tri predné zuby som si chcel nechať
vymeniť.
|
|
Sylvie:
|
[k 7] Počula som, že
sa chcete znova vrátiť k svojmu bývalému manželovi.
|
|
Matilde:
|
Áno. Počúvajte ma, už
sa ďalej nemôžem pozerať, ako si spokojne žije.
|
|
Sylvie:
|
Ach jaj. Je ťažké byť
verná jednému mužovi.
|
|
Matilde:
|
Čo mám povedať ja?
Musela som byť, počúvajte ma, verná naraz trom.
|
|
Pierre:
|
Ach jaj, jaj, ...
|
|
Bruno:
|
Do čerta,
nerozprávajte stále, ako ste nešťastne ženatý.
|
|
Pierre:
|
Ach jaj, začínam
šedivieť. Myslíte si, že keď by som si odfarbil vlasy, mohlo by to byť nebezpečné?
|
|
Jean:
|
Áno.
Lebo ak si žena zafarbí vlasy, vyzerá mladšia. Ale ak si odfarbí vlasy muž,
vyzerá, ako odfarbený. Môj starý priateľ bol v marci takto odfarbený
v Afrike. Zbadala ho tam gorila, uniesla ho na strom a znásilnila.
Odvtedy chodí ako bez duše. Pýtam sa ho, ešte stále to bolí? Že vraj áno. Bolí,
bolí. Nezavolá... nenapíše... Ozaj, ako sa skončila vaša včerajšia hádka so
ženou?
|
|
Pierre:
|
Priplazila sa ku mne
po kolenách.
|
|
Jean:
|
A čo povedala?
|
|
Pierre:
|
Vylez spod tej
ppostele, ty zbabelec. Ale aj tak som mal posledné slovo ja.
|
|
Jean:
|
Čo si povedal?
|
|
Pierre:
|
Tak si to teda kúp. Ženy
sú ako kravaty. Až keď ti visí na krku, zistíš, že sa ti vlastne nepáči.
|
|
Bruno:
|
Ja chcem za ženu iba
takú osobu, ktorá bude mojím pravým opakom.
|
|
Matilde:
|
Nebojte sa, na svete
je veľa inteligentných a sympatických dievčat.
|
|
Pierre:
|
Predvčerom večer sme
založili klub abstinentov.
|
|
Matilde:
|
No zbohom. Počúvajte
ma, to ste museli byť už poriadne naliatí.
|
|
Sylvie:
|
Budeme si musieť
kúpiť do spálne novú skriňu.
|
|
Jean:
|
Prečo?
|
|
Sylvie:
|
Tá stará má už úplne
prešliapané dno.
|
|
Matilde:
|
Viete, aj ten môj
bývalý. Počúvajte ma, vrátila som sa z kúpeľov a pýtam sa: kde sa
tu zobralo toľko prázdnych fliaš? Viete, čo mi povedal?
|
|
Leo :
|
Čo?
|
|
Matilde:
|
Že on vraj, počúvajte
ma, on v živote žiadnu prázdnu fľašu nekúpil.
|
|
Pierre:
|
Pred
nedávnom som začal ppísať detektívky. Zistil som, že v poslednom čase
som dostal nápad na 6 titulov so záverom vraždy. Aj nedávno, prišla
k nám domov polícia a ppýta sa, že prečo bijem svoju ženu.
|
|
Leo:
|
Čo ste povedali?
|
|
Pierre:
|
Lebo stále chodí po
susedoch, žaluje sa, ako sa zle vydala a že ju bijem. A ešte sa vyhrážala, že
ma oppustí, lebo vraj veľa fajčím.
|
|
Jean:
|
To nie je zlý nápad.
Možno aj ja zasa začnem. Ozaj, buď taká dobrá, a neuberaj si každé
narodeniny z rokov. Budem mať opletačky s úradmi.
|
|
Sylvie:
|
S úradmi?
A prečo?
|
|
Jean:
|
Nemôžem predsa žiť
s maloletou. Nové šaty, nové topánky – to nejaké vyššie ciele nemáš?
|
|
Sylvie:
|
Ešte že si povedal.
Musím si kúpiť nový klobúk.
|
|
Jean:
|
Kde mám zobrať
peniaze na toľkú parádu?
|
|
Sylvie:
|
Nevydávala som sa za
teba preto, aby som ti robila finančného poradcu. [číta noviny] Vraj sme na
svete druhí v pití piva.
|
|
Jean:
|
Na mňa sa nedívaj.
Robím, čo môžem.
|
|
Bruno:
|
Oslovilo
ma divadlo. Aby som hral v komédii manžela, ktorý je už 20 rokov ženatý.
|
|
Pierre:
|
To nie je zlé. V
budúcej hre vám možno dajú rolu, kde budete aj môcť niečo ppovedať.
|
|
Bruno:
|
Práve naopak. Mám
priniesť báseň, ktorá sa týka reality. Najradšej vlastnú tvorbu. Už som si aj
niečo pripravil.
|
|
Pierre:
|
Tak sa ukážte.
|
|
Bruno:
|
O vrabcoch
nebeských.
|
|
Čvirikali vrabci,
|
Pečeň som si zalial
|
|
napime sa, chlapci.
|
pol litrom pastisu
|
|
ak sa nenapiješ,
|
zrazu ma smiech prešiel
|
|
pečeň nezakryješ.
|
ovracal som misu.
|
|
Pierre:
|
No tak to má naozaj
hlbokú myšlienku. Len tak ďalej.
|
|
Jean:
|
... a ďalej... tým
lepšie, čím ďalej.
|
|
Bruno:
|
Áno. A ešte to
ďalej pokračuje.
|
|
Jean:
|
Dosť. Táto poézia je
mimoriadne ťažká na psychiku.
|
|
Pierre:
|
Aj to. Neviem, či to
bude bomba, ale výbuch to určite bude.
|
|
Leo:
|
Sľúbil si mi, že sa
v zime zoberieme.
|
|
Bruno:
|
Bola toto vôbec
nejaká zima?
|
|
Leo:
|
Chodíme spolu rok
a až teraz mi hovoríš, že máš rodinu?
|
|
Bruno:
|
Vari si človek
spomenie na každú maličkosť?
|
|
Leo:
|
[postaví pred Bruna
stoličku] Koľko stoličiek vidíš?
|
|
Bruno:
|
V ktorom rade?
|
|
Sylvie:
|
Čo ste taký
zamyslený, pán sused?
|
|
Pierre:
|
Ale, žena má zajtra
narodeniny a rozmýšľam, aké prekvapenie jej mám ppripraviť.
|
|
Jean:
|
Prekvapiť
ju môžeš už dnes. Choď domov, práve je u nej váš priateľ Simon. Najlepšie
narodeniny sú tie, ktoré ešte neboli. Viete, vaša žiadosť o ruku mojej
dcéry ma naozaj prekvapila. No musím vám povedať, že som prišiel o celý
majetok, takže... [k 4]
|
|
Bruno:
|
Prepáčte, nemám srdce
obrať vás ešte aj o dcéru. [k 5] Vieš, ja by som si ťa aj zobral.
|
|
Leo:
|
Tak prečo to neurobíš?
|
|
Bruno:
|
Asi by si si
nerozumela s mojou ženou. [4 – odchod]
|
|
Leo:
|
No vidíte. A moja
priateľka Etela sa vydala pred nedávnom za Denisa.
|
|
Matilde:
|
Toho veľmi dobre
poznám. Počúvaj ma, chodila som s ním.
|
|
Leo:
|
Viem. Ale
v Gente nemožno nájsť muža, s ktorým by ste vy nechodili.
|
|
Sylvie:
|
Pripomínaš mi Dona
Juana. [k 1]
|
|
Jean:
|
Ale veď ten je už
dávno mŕtvy.
|
|
Sylvie:
|
No veď práve. Si
úplne zabudol na výročie našej svadby.
|
|
Jean:
|
Ako že zabudol. Myslíš
si, že prečo som ti dnes nevynadal, že si presolila polievku?
|
|
Sylvie:
|
[k 7] Toto mám
každý deň.
|
|
Matilde:
|
Tak ho nechajte.
|
|
Sylvie:
|
Už som
to skúsila 2x, ale ani raz si to nevšimol. Potichu som sa vrátila a on
sledoval televíziu. Poslúchať, mlčať, byť verná, čo by si chcel ešte od
svojej ženy? Kúp si psa. Chcela by som, aby sme aspoň dnešný večer strávili
nejako príjemne.
|
|
Jean:
|
Ok, ale
keby si sa domov vrátila prvá, nezamykaj dvere. Lebo čím som starší, tým viac
sa snažím správať neprimerane svojmu veku. Ženy si ani neuvedomujú, za čo
všetko vďačia zvieratám. Z barana máte kožuch, z hadej kože topánky,
z krokodíla kabelku, z líšky čiapku no a 1 somára, ktorý to
všetko platí. Žene stačí k šťastiu 1 chlap a 20 párov topánok.
Mužovi stačia iba tie topánky. I keď ktosi raz povedal, že vraj chodiť
naboso je zdravé. Takže dámy, vzdajte sa mužov a topánok, muži, vzdajte
sa iba topánok. Vyzujte sa a vyrazte do boja za lepšiu budúcnosť. Nakopte
bosou nohou ten pokašľaný život, lebo iba v bosej nohe vidím svetlú
budúcnosť ľudstva. Dnes to vyzerá tak, že Cyril a Metod priniesli
v 8. storočí do strednej Európy cyriliku a v minulom
storočí prišli metanol a etanol a priniesli Braillove písmo. Pekný
večer.
|
ENDE
ČO S NAMI?
0 comments:
Zverejnenie komentára