Celá Európa starne vôbec najrapídnejším tempom na svete.
Platí, že starnutie populácie je súčasťou úspešného rozvoja civilizácie.
Prognózy na Slovensku – znižovanie prírastku populácie. Na Slovensku žilo
v roku 2010 12,3% obyvateľov vo veku 65 a viac rokov, čo bol druhý
najnižší údaj po Írsku. Predpokladá sa, že do roku 2060 bude podiel obyvateľov
vo veku 65 rokov a viac na celkovom počte obyvateľov na úrovni 36,1%, čím
sa naša krajina zaradí s druhým najvyšším tempom starnutia za Poľsko (36,2%).
V roku 2060 bude Slovensko podľa odhadov štvrtou najstaršou krajinou
z pôvodných dvadsiatich siedmich krajín. Na každých troch pracujúcich budú
pripadať dvaja dôchodcovia. Dnes na päť zamestnaných pripadá jeden penzista
(European Commission, 2011; Eurostat, 2012).
Pojem senior
Pojem senior je nejednotné označenie pri
vekovom ohraničení.
Pretože súčasní seniori sú
v dobrej telesnej a duševnej kondícii, začali sa na označenie staršej
generácie používať aj nové, pozitívnejšie pojmy ako „50 plus“, „mladí starší“ alebo
„ľudia tretieho veku“.
Je náročné upresniť tento pojem,
najčastejšie sa používa pojem generácia
50+ (tiež 45+, 55+).
V takto vymedzených segmentoch sa klasifikuje viac
generačných skupín seniorov.
Ekonomický ústav SAV
v publikácii Strieborná ekonomika – potenciál
na Slovensku, definuje staršie obyvateľstvo vekovou hranicou 50 rokov.
Seniorov ako rôznorodú
skupinu možno členiť z viacerých uhlov pohľadu: ekonomická aktivita, vzdelanie,
výška príjmov, zdravotný stav a podobne. Poznáme:
a. starnúci (youngold): osoby vo veku 50 – 64
rokov;
b. starší (oldold): osoby vo veku 65 – 79 rokov;
c. najstarší (oldestold): osoby vo veku 80 a viac rokov,
d. seniori – veková skupina 65 plus,
e. starší-strieborní – starší ako 50 rokov.
b. starší (oldold): osoby vo veku 65 – 79 rokov;
c. najstarší (oldestold): osoby vo veku 80 a viac rokov,
d. seniori – veková skupina 65 plus,
e. starší-strieborní – starší ako 50 rokov.
Potreby seniorov sa
v dôsledku biologických, psychologických, ekonomických
a spoločenských zmien čiastočne odlišujú od potrieb mladších cieľových
skupín.
Marketing zameraný na seniorov znamená: „cielené smerovanie marketingových stratégií
a nástrojov marketingového mixu na trh spotrebiteľov, ktorí sú starší ako
60 rokov“, niekedy od 50. roku života. Pre jednotlivé skupiny platia rôzne
marketingové stratégie.
Pre úspešné oslovenie seniorov
z produktu treba venovať pozornosť faktorom ako sú kvalita, pohodlie
(convenience), poradenstvo a služby, ktoré rozhodujúcim spôsobom
ovplyvňujú úspech podniku na trhu seniorov.
Pod kvalitou produktu chápu seniori dlhú životnosť a trvácnosť
produktu, funkčnosť, bezpečnosť a nadčasovosť. Starší
zákazníci majú vecné a racionálne správanie.
Pohodlím (convenience) označujeme v marketingu zameranom
na seniorov ľahkú a pohodlnú manipuláciu s produktmi, ako aj
jednoduchú a na čas nenáročnú obsluhu prístrojov. Jednoduchosť je pre úspešnosť produktu u starších osôb
rozhodujúcim faktorom. Platí ešte, že produkty majú byť nenáročné na údržbu, ak
má produkt veľa funkcií, starších spotrebiteľov dezorientuje.
Obal sa
musí ľahko
otvárať a uzatvárať. Na obale majú byť informácie o cene, zložení,
dátume spotreby, pôvode výrobku a výrobcovi, čitateľnosť, farby
obalu sú dôležité.
Ovplyvniť a nadchnúť možno aj
službami a servisom.
V niektorých krajinách
služby poskytujú pomoc seniorom s nákupom pri pokladni alebo s naložením
nákupu do auta, prípadne bezplatný dovoz – v európskom maloobchode
relatívne zriedkavé. Dôležité sú servisné služby, poradenstvo od obchodného personálu, individuálna obsluha
– aby bol osobný kontakt, personál
mal dosť času a nebol netrpezlivý, čo pri dlhšom nákupe seniorov môže vzniknúť.
Niektoré
spoločnosti už organizujú pre svojich predajcov vzdelávanie
o obsluhe cieľovej skupiny seniorov so zámerom poznať zmenu
v spôsobe ich života. Starší spotrebitelia často
preferujú aj obsluhu staršími členmi predajného personálu – ten má skúsenosti,
zrelosť, trpezlivosť a porozumenie.
Donedávna boli spotrebiteľské
zvyklosti starších ľudí formované najmä na základe ich predchádzajúcich
skúseností. Predpokladalo sa, že vo veľkej miere neboli ochotní meniť
spotrebiteľské návyky a boli veľmi cenovo senzitívni. Súčasní seniori sú informovanejší,
porovnávajú a zvažujú všetky možné faktory rozhodujúce o nákupe produktu.
Spotrebitelia nezvažujú len ekonomické aspekty, ale práve naopak, cena je len
jedným z mnohých faktorov ovplyvňujúcich kúpu produktu – úroveň príjmov staršej
generácie.
Slovenskí seniori
v závislosti od úrovne príjmov vyhľadávajú cenové výhody, zľavy, akcie, sú
cenovo citlivými spotrebiteľmi. Mnohé organizácie poskytujú zľavy pre seniorov – železnice,
autobusová doprava i MHD, CK zľavy pre seniorov nad 50 alebo 60 rokov, kúpele,
finančné inštitúcie, organizácie poskytujúce vzdelávacie aktivity, golfové
ihriská, divadlá...
Veľké obchodné reťazce v tzv.
obchodoch budúcnosti testujú najnovšie technológie s ohľadom na vhodnosť
pre segment seniorov.
Ako príklad môže slúžiť
nemecká firma Edeka, ktorá otvorila v susednom Rakúsku
a v Nemecku prvé supermarkety pre generáciu 50+. Sortiment je v
„generačných predajniach“ rozmiestnený netradičným spôsobom: podľa raňajok,
obeda a večere. Etikety s cenami produktov sa dajú bez problémov
rozlúštiť a na prečítanie drobného písma na obaloch produktov sú určené
lupy, pripevnené na nákupných vozíkoch. Predajne disponujú širokými uličkami,
protišmykovými podlahami, hovoriacimi váhami určenými na váženie ovocia
a zeleniny, servisnými stanovišťami s tlačidlami, ktorými môže byť
privolaná pomoc, toaletami pre postihnutých spoluobčanov a sanitárnymi
miestnosťami s defibrilátormi. V okolí takýchto generačných
supermarketov sú priestrannejšie parkovacie miesta a taktiež mnoho zamestnancov
je vo veku nad 50 rokov.
Starší spotrebitelia vyžadujú
sociálny kontakt a nákup berú ako zážitok, nakupujú v malých formátoch predajní. Pozitívne je
hodnotený aj priamy marketing, najmä
predaj prostredníctvom katalógov a tiež
podomový predaj, e-shopy...
Komunikácia reklamného posolstva
sa zdržiava zmienky o veku, zdôrazňuje sa využitie produktu
a vitalita cieľovej skupiny.
Pri komunikácii s cieľovou skupinou starších ľudí sa odporúča
dodržiavať nasledovné zásady:
1. Jasne pomenovať a zdôrazniť úžitok a efekt ponuky, vek cieľovej skupiny netematizovať.
2. Vyzdvihnúť kompetencie, nie deficity staršej generácie, hlavne
v oblasti zdravia. Moderná forma reklamy nevyzdvihuje do popredia
deficity, skôr kompetencie, a tým aj riešenia.
3. Využívať intergeneračnú reklamy, integrovanie do spoločnosti, nie izoláciu.
4. Zobrazenie viacerých generácií
sprostredkúva pozitívne hodnoty a posilňuje sebavedomie starších ľudí,
zvlášť, keď sú vyobrazení oproti mladým v úlohe poradcu, ktorý odovzdáva
svoje skúsenosti.
Seniori
ako zákazníci budúcnosti
Najmä vo vyspelých krajinách táto
situácia platí dávno. Majú dostatok finančných prostriedkov, vedia predložiť
svoje požiadavky, veľa cestujú v závislosti od zdravotného stavu.
(Pokračovanie článku nabudúce.)
Spracované podľa:
Marketing a obchod, ako ich nepoznáte
Marketing a obchod, ako ich nepoznáte
býv. univerzitná učiteľka
Už som čítal, že staroba je vek 75+. Zrejme sa to upravilo pod vplyvom predlžovania odchodu na riadny starobný dôchodok.
OdpovedaťOdstrániť