Básnička Láska vznikla pri príležitosti Vianoc. Vianoce sú vždy v znamení príchodu Ježiška. Ten prišiel na svet, aby svojou láskou spasil ľudstvo. My často zabúdame na tento najdôležitejší aspekt nášho života. Často si navzájom prajeme veľa zdravia a šťastia, ale málokedy veľa lásky. Preto vám prajem do ďalšieho života veľa lásky, jednak tej, ktorú dostávate, ale aj tej, ktorú svojim blížnym a drahým rozdávate. Paradoxom je, že hoci veľa lásky rozdáte o nič neprídete a navyše môžete získať viac lásky ako sami dáte. Ďalší dôvod, aby sme lásku nezanedbávali je že:
Láska to zriedkavý a vzácny dar je života.
Najväčší je preto hriech, keď vzápätí je zabitá.
Keď ktosi hrá sa na Pontského Piláta
a zabije, či zašliape ju pod čiernu zem, do blata.
Láska samotná je krásna, nevinná a čistá,
a zabiť ju je to isté jak na smrť poslať Krista.
Nemôže ju súdiť neznaboh, ni katolík,
vskutku nemôže ju súdiť nik. Žiadny veru nie je na to zákonník.
Len človek, ktorý prežil zradnej lásky ťažké chvíle
a od tej šťastnej lásky vzdialený bol kilometre, míle,
ak ohrdnutej lásky prežil ťažké a bolestné kríže,
no aj šťastnú prežil, čo radosť skýta jak voňavé ruže, len ten skutočne oceniť ju môže.
Ten, čo s láskou nikdy šťastný nebol, alebo už na ňu zabudol, nech šťastného sa opýta,
čo priniesla mu láska. Zvie, že to nie je žertva, obeta,
hoc občas bolí či podobá sa na hulváta, prevíta.
Nemenil by ju však za nijaké poklady, ani hory zo zlata.
O čo by ten svet bol krajší, o čo by bol smútok menší,
keby mali sme tú odvahu, nezastať len v polovici a či na prahu,
lež prekonali stud a dali si tú námahu
a povedali blížnym krásne slovo “Ľúbim”.
Nie zriedka, ale často, zadarmo a nie za sto.
Aby ľudia nebáli sa, vedeli si povedať,
že chcú viacej jeden pre druhého urobiť a znamenať,
že sú spolu šťastní a najmä dali si to často znať.
Každá ľudská bytosť šťastná je keď je láskou opitá.
Ten, čo lásku dostáva je šťastný a nič viac nechce, nepýta.
Ten, čo nikdy tento pocit nezažil a láska nebola mu záštita,
tiež ten, čo lásku iba rozdáva, však partner mu ju neskýta,
ten nie je krytý pred zlobou ľudí a pred zlom od sveta.
Ten nevie čo skutočná je žitia kvalita a nikdy nebol úplný a naplnený dosýta.
Plní ho nie radosť, ale samá clivota, sám je, smutný, opustený, ako sirota.
Družku v žití síce má, no volá sa samota.
Preto: Nech nikto viac sa nedopustí lásky vraždy,
nech zvie to, riadi sa tým človek každý.
Nech spomenie si na to denne a zapamätá navždy.
Milovať je priveľké riziko a niekedy slabá je výplata.
Ale oplatí sa podstúpiť ho. Lebo prekrásna je odplata.
Lebo láska najlacnejší, no aj najdrahší je podarúnok života.
December 2012
0 comments:
Zverejnenie komentára